streda, 12. augusta 2015

Dokonalý Kise Ryouta a ...ja - kapitola č. 1

***


***

Nespúšťala som oči z tej jeho prekrásnej tváre. Bol dokonalý. Tie príťažlivé črty, tie zlatisté oči, tá mužná postava. V živote som nikdy takého chlapca nestretla.
Opatrne som sa na posteli posunula od neho ďalej, no neustále som s ním udržovala očný kontakt, pretože vo mne vyvolával pocit, že ak čo i len na chvíľu z neho spustím pohľad, tak sa na mňa vrhne ako taká divoká šelma. Áno, divová šelma. Presne taký bol, presne to ho dokonale charakterizovalo.
Provokatívne som si vyložila nohu na jeho plece a čakala, ako zareaguje. Pevne stisol môj členok v ruke a pootočil hlavou tak, aby ho mohol pobozkať. Opatrne sa svojimi perami presúval vyššie a vyššie...
Keď sa dostal k stehnám, zaklonila som hlavu. Bol to nádherný pocit. Jeho skúmavé prsty sa mi jemne zarývali do pokožky a spôsobovali mi neuveriteľné potešenie.
,,Ako to robíš?" zašepkala som.  
,,Čo?" so záujmom sa nadvihol.
,,Pri nikom inom som nikdy nebola taká...uhm, nadržaná." povedala som úprimne. V podstate to bolo pre mňa dosť zahanbujúce, keďže som si ešte pred pár mesiacmi myslela, že som frigídna.
,,Vravím ti to stále, miláčik, sme si súdení." pousmial sa a pobozkal ma na pery. Sudení? Nechápem, ako niekto ako on, môže povedať niečo takéto.
,,Ryouta, zlatko...stále som nezmenila názor, nemyslím si, že my dvaja by sme..."
,,Pššt...už som sa toho napočúval dosť, teraz ak dovolíš, rád by som sa ti poriadne venoval." nenechal ma dopovedať a priložil mi pery na krk. Pomaly si vytváral vlhkú cestičku až k môjmu dekoltu.
,,Ja len, že...že neskôr môžeme byť obaja poriadne sklamaní, ty budeš sklamaný." nenechala som sa len tak rýchlo odradiť.
,,Si zlá, neposlušná..." zamrmlal mi do ucha a v ruke jemne stisol môj prsník.
Rada by som protestovala ďalej, no nedovolil mi to. O pár minút neskôr zo mňa už nevychádzali žiadne slová, len vdychy. Láskal moje brucho, moje boky, prstami zašiel za lem nohavičiek...
Napriek tomu, že to nie je dlho, čo sme spolu začali spávať, Kise akosi vždy inštinktívne vedel, čo má robiť a kde sa ma má dotýkať. Občas som mala pocit, že moje telo pozná už dlhé roky. Najviac sa mi páčilo na tom to, že nikdy nerobil žiadne zbytočné pohyby. Každý jeho dotyk mal svoj význam a svoje čaro. Niekedy sa mi aj zdalo, či to nemá prosto naučené, no nebolo tomu tak. Ryouta konal pudovo, no zároveň si všímal, ako reagujem. A nešlo len o intímnosti, ale zároveň aj o všetky ostatné veci, čo patrili ku vzťahu.

Opäť to bolo intenzívne a kvalitné. Kvalitné, ako on sám. Občas mi bolo z toho až trápne, myslela som si totiž, že takéto veci sa dejú len vo filmoch, seriáloch, telenovelách a v románoch.
Stále som sa k nemu tisla a on na oplátku obdarúval moje rameno jemnými bozkami. Zotrvával vo mne a obaja sme si užívali, ako náš...takmer spoločný vrchol doznieva.
Po chvíli sa prevalil na bok. Tváril sa spokojne, čo ma nesmierne potešilo. V podstate vždy sa takto tváril, vždy mi prišiel veselý, šťastný a spokojný. Úplný opak mňa.

Asi by som sa mala predstaviť. Volám sa Alica a mám 22 rokov.
Po tom, čo sa mi postupne rozpadol môj takmer trojročný vzťah, som si celkom aj vydýchla. Svojho bývalého priateľa som mala veľmi rada, no posledné mesiace to všetko bolo už tak umelé a silené, že ma to totálne znechutilo. Rozišli sme sa síce v dobrom, no aj tak ma to poznačilo. Predsa len, strávila so s ním toľko času a prežila som s ním toho taktiež veľa.
Nikdy som celkovo tú časť života, lásku, nebrala až tak vážne, ako by som mala, takže som sa z tej samoty, takpovediac, radovala. Celý ten čas som si vravela, že už sa zbytočne do ďalších vzťahov nebudem hrnúť a že ak by už aj áno, bude to..no..dospelý muž a nie niekto, kto nevie, čo chce od života.
Takže som si pár mesiacov pekne užívala, chľastala som... Vážne, krajšie slovo použiť nemôžem, keď si pomyslím, čo všetko som navyvádzala v období samoty, ďalej som sa venovala škole, cvičeniu, knihám, začala som sa poriadne učiť angličtinu.
Jednoducho, venovala som sa len sama sebe a páčilo sa mi to tak.
Teda až do doby, keď sa v mojom živote objavil Kise Ryouta.
Bolo to cez jeseň. Jedna moja kamarátka je ešte stále na strednej škole a je to taký ten typ, ktorý je všetkými milovaný. Drobná, roztomilá, prosto, na zožratie. Mala práve narodeniny a tak zajednala chatu a pozvala všetkých kamarátov a taktiež aj spolužiakov.
Spomínam si, že som sa tam cítila ako taký dozor. Po dvoch hodinách som už presne vedela, kto má koľko rokov a koho mám s tým pitím krotiť. Nešla som tam s myšlienkou, že sa idem zabávať, len som jej chcela pomôcť a taktiež som sa ju snažila, povedzme, chrániť pred nejakými problémami, čo by mohli nastať. Zo začiatku som zbierala prázdne plastové poháre, dokladala fľaše s alkoholom a taktiež s obyčajnými vodami.
Snažila som sa tam udržiavať aspoň nejakú tú kultúru, no po tom, čo som neúspešne nasmerovala jedného grcajúceho mladíka rovno do kuchyne, som sa na to vykašľala.
Zobrala som si celú jednu flašu tatranského čaju a spokojne som sa vyvalila na gauč. Každé decko si tým raz prejde prvým opitím, prvým grcaním a prvou opicou, takže som sa rozhodla to už neriešiť a chata sa môže dať do poriadku aj na ďalší deň.
Keďže si ma nikto nevšímal, sama som si ulievala ako taký notorik a očkom som sledovala ľudí okolo. Samí stredoškoláci. Teda, aspoň tak mi to prišlo.
Všetci už mali vypité, takže som sa miestami aj posmiala na tom, ako sa podaktorí snažili tancovať a taktiež som bola pobavená z toho sladkého cukrovania niektorých párikov. Premýšľala som, či sme s mojim bývalým taktiež tak vyzerali, keď sme boli v ich veku. Dúmala som a dúmala, keď moju pozornosť zaujalo niečo iné. Akýsi nepríjemný výskot ženského osadenstva v tejto chate.
,,Je tu! Je tu!" pišťali jedna cez druhú a ja som so záujmom presunula svoj pohľad z fľaše na vchodové dvere. Z ich nadšenia som čakala, že sa nimi preženie samotný princ Harry.
Dnu vošiel vysoký, celkom pekne stavaný chlapec. Harry to nebol, ale môžem potvrdiť, že princ áno.
Už dávno som nevidela niekoho, kto by vyžaroval také čaro. Kebyže som vo veku tých dievčat, tiež by som bola zrejme natešená z prítomnosti niekoho takého. Síce to bol možno rozdiel len tri roky, no aj tak som mala pocit, že také veci už nie sú pre mňa.
Jasne si pamätám na to, že sa na mňa pozrel. Chvíľku sme sa navzájom pozorovali, no bola som to nakoniec ja, kto uhol pohľadom. Viem, čo som vtedy cítila. Smútok. Bola som smutná, že nie som ako tie roztomilé dievčatá, čo stáli okolo neho. Aké ironické! Pomyslela som si trpko a obrátila som do seba ďalšiu polku.

,,Smiem si prisadnúť?" spýtal sa ma práve vo chvíli, keď som sa ládovala čipsami, verte mi, nie je to veľmi vábny pohľad.
,,Jasné." posunula som sa mu, pretože moja poloha predtým..blokovala celú sedačku.
,,Bavíš sa?" pokúšal sa o rozhovor.
,,Ale áno." ukázala som na svoju, poctivo ulovenú fľašu. Usmial sa. Bol vážne pekný. Bol to taký ten typický..lámač dievčenských sŕdc.
,,Dáš si?" ponúkla som ho, no pokrútil hlavou.
,,Už som vypil niečo tam vzadu, teraz si dávam pauzu." poznamenal.
,,Padavka." pobavene som sa uškrnula a chystala som si naliať ďalší pohár, keď mi vytrhol fľašu z rúk a poriadne si odpil.
,,Volám sa Kise Ryouta." povedal, keď tú nádobu s tatranským čajom položil na stôl.
,,A toto je veľmi netradičné pitie." dodal a ja som len našpúlila pery.
,,Viem, ako sa voláš, všetky dievčatá tu o tebe básnia a netradičné pitie? Čo je pre teba tradičné?" v podstate, jedna z mojich zlých vlastností je, že sa nebojím byť nepríjemná na mladších ľudí.
,,Všetko nudné." odpovedal mi s úsmevom. Nebol útočný, ako ja...bol veľmi..prívetivý.
,,Prezradíš mi, ako sa voláš?" spýtal sa slušne.
,,Som Alica." podala som mu ruku a on ju prijal. Všimla som si, že tá jeho je..zaujímavá.. veľká dlaň a silné, dlhé prsty.
,,Páni, hráš na klavír? Alebo nejaký šport...hmm..niečo loptové?" moja otázka ho prekvapila, čiže ..určite som niečo z toho trafila.
,,Áno, basketbal."
,,To je pekný šport."
,,Bol by som rád, keby si ma mohla niekedy vidieť...hrať." vedela som, že toto už nie je len obyčajný flirt. Je možné, že som ho zaujala? Zvažovala som, či sa trošku zabavím alebo či to rovno ukončím.
,,V poriadku..ako by si si to predstavoval?" spýtala som sa ho na rovinu a on sa ku mne mierne naklonil.
,,Rád by som ťa niekde pozval." a bolo to tu.
,,Teda, ak nemáš priateľa." dodal okamžite. Videla som na jeho peknej tvári, že je trošku..nervózny. Bolo to až vtipné, že niekto tak obľúbený, ako on, dokáže byť vôbec nervózny, keď ide o takúto vec.
,,V škole som ťa ešte nikdy nevidel..si mladšia?" položil ďalšiu otázku, keďže som stále mlčala. Udivene som sa na neho pozrela. Mladšia? Je pravda, že mi často tipovali o pár rokov menej, no aj tak ma to zakaždým dokázalo prekvapiť.
,,Nechodím na vašu školu." môj hlas bol veľmi odmeraný.
Ani neviem, prečo som tam dala to "vašu", v podstate už to bude tretím rokom, čo nechodím na žiadnu..strednú školu. Zvažovala som, čo by som mala povedať. Nechcem mu zbytočne pliesť hlavu a preto som v duchu ďakovala svojej kamarátke, keď na mňa náhle zavolala.
Rýchlo som sa ospravedlnila a ..utiekla som.

,,Nemaj strach, dýcha.." upokojovala som svoju priateľku. Niekto sa totiž totálne ožral a potom sa rozhodol sa ísť nadýchať na čerstvý vzduch, prirodzene, bolo mu to vonku asi tak moc dobre, že sa rozhodol tu prenocovať.
,,Pozri, len ho prenesieme dnu, uložíme ho do jednej z postelí a dáme k nemu nejaké...vedierko." poznamenala som a pokúsili sme som sa toho chlapca zdvihnúť.
Napriek tomu, ako útlo vyzeral, sa zdalo, že má aspoň sto kíl.
,,Pomôžem." povedal niekto za mnou. Bol to Kise. Obratne toho mladíka chytil a bez problémov sa s ním zdvihol. Je..silný. Jasné, veď je to športovec, tí musia byť všetci fit.
Ale aj tak to na mňa urobilo dojem.
,,Kam s ním?" otočil sa ku mne.
,,Uhm..poď za mnou."
Uložili sme ho. Vedierko sme nenašli, musí postačiť smetný kôš. Vyšli sme z izby a zavreli ta sebou dvere..až to druhých zbytočne neláka.. potom by sa chlapec mohol totiž zobudiť v rôznom stave.
,,Ďakujem ti...si naozaj chlap!" hlúpo som ho tľapla po ramene. Myslela som si, že sa usmeje, no on ma naďalej len prepaľoval pohľadom.
,,Idem dole." poznamenala som sucho a chcela som popri ňom len tak prejsť, no chytil ma za ruku.
,,Nepáčim sa ti?" bol úprimný.
,,Ale páčiš, komu by si sa ty nepáčil?" taktiež som povedala pravdu. Naozaj bol nádherný.
Tie jeho oči...tie vlasy.
Za tento večer som sa už viackrát pristihla, ako moc by som sa ho chcela dotknúť.
,,Tak kde je problém?"zašepkal a zohol sa ku mne, že ma...pobozká, no ja som mu priložila dlaň na pery.
Prekvapene sa odtiahol, bol zmätený.
,,Kise,...mám dvadsaťdva rokov." povedala som pravdu.
,,A to je zlé?" jeho hlas bol jemný... príjemný.
,,Povedzme, že ja očakávam od vzťahu niečo..iné ako ty." v tom som sa zarazila, jemu možno nejde o vzťah.
,,Teda..uhm.. máš záujem len o tento večer?" rýchlo som sa spýtala, možno som to len zle pochopila. Zrejme chce len sex. Veď predsa len, je to muž...chlap..pre nich je to asi bežnejšie než pre nás, ženy.
No spôsob, akým sa na mňa v tej chvíli pozrel, ma vystrašil.
Vyzeral poriadne nahnevane.
,,Nemám záujem o jednu noc! Mám záujem o ...." rozpačito sa pozrel po chodbe.
,,...o teba..celú" dopovedal.
,,To nejde." trvala som na svojom.
,,Prečo?" bol vytrvalý. Rozhodla som sa, že ho odradím..budem jednoducho..zlá.
,,Vieš, pravdepodobne, by som ťa zbavila panenstva, mohlo by to byť...ehm...traumatizujúce." toto musí zabrať, žiaden muž si nenechá siahnuť na svoje ego.
,,A povedzme, že som náročná..vo všetkých veciach." pokračovala som s cieľom poriadne mu naložiť. Fuj, hnusnejšia som už ani byť nemohla.
Dívala som sa do tej jeho rozkošnej tváričky... na počudovanie to ním ani nehlo! Teda, aspoň tak nevyzeral.
,,Čo sa týka tej prvej veci, nemusíš mať obavy..žiaľ, bol by som radšej, keby to bolo s tebou, no už sa stalo...nie jedenkrát." jasné, že sa stalo...s jeho výzorom..uhm!
,,A pokiaľ ide o to druhé... urobím všetko pre to, aby si bola spokojná." zašepkal. Bol vážne roztomilý.
Nechápala som, prečo nebehá za svojimi zlatými spolužiačkami a prečo tu so mnou takto zabíja čas.
,,Nepoznáš ma." povedala som chladne.
,,Spoznám ťa." bol tvrdohlavý.
,,Tak počkať..ide o nejaký žart? Stavil si sa s niekým o to, že zbalíš starú kofu, ako som ja?" spýtala som sa nahnevane. Možno je to pravda.
,,Ty nie si stará a nie.. som úplne vážny." vpíjala som sa do tých zlatých očí. Tento chlapec bol naozaj niečo.
,,Krásne voniaš." tie slová mi úplne vypadli. Začala som sa cítiť, akosi neisto. Nevedela som, čo mám s týmto chlapcom robiť a mala som dojem, že ani on sám nevie, čo vlastne..robí.
,,Ty si krásna celá." vrátil mi to.
,,Keď som vošiel do tejto chaty, pred očami sa mi mihalo toľko tvári, no ani jednu som si nezapamätal a ani jedna ma nezaujala, vieš prečo?" položil mi otázku.
,,Pretože... keď som zazrel teba, ostatné akoby prestali existovať."  napriek tomu, že mi to prišlo ako obyčajné, naučené keci, ktorými sa ma snaží zbaliť... tak to zároveň boli krásne slová, ktoré som nikdy predtým ešte nepočula. Už som sa nedokázala dívať na tie jeho pohybujúce sa pery. Už som nechcela počúvať tie, zrejme neúprimné slová.
,,Tak fajn." poznamenala som.
,,Som zvedavá, či tak dobre aj chutíš, ako voniaš." schytila som ho za tričko a pritiahla som si ho k bozku. Násilne som sa pritlačila na jeho pery a začala som si ich privlastňovať.
Chcela som, nech mlčí, nech už nerozpráva.
Vkĺzla som mu jazykom do úst a vyhľadala ten jeho. Hrala som sa s ním. 
Dala som tomu chlapcovi takého francuzáka, že sa zrejme vyľaká a utečie. O to viac bolo však pre mňa prekvapením, keď som pocítila jeho ruky na mojom chrbte.
Nežne si ma k sebe privinul.

.
.
.

ĎAKUJEM za prečítanie.

-Odkaz na nasledujúcu kapitolu-

***

7 komentárov:

  1. Takže, konečne som si našla trošku času opäť sa dostaviť na tvoj blog. A hneď som sa pustila do tejto začínajúcej série :) plánujem čítať aj kapitolovku, ktorú máš rozpísanú, len vôbec nestíham :( Ale, poďme na to - k tejto kapitole. Presne, ako píšeš - Kise je zlatíčko :) Nechápem, ako tohoto chlapíka môže mať niekto ne-rád, pretože to je úplne dreamy guy :D od hlavy po päty dokonalý a ty si to presne vystihla.

    Po prečítaní mi v hlave zostalo jedno obrovské WOW! Toto bolo vážne niečo! Úplne skvele si to vymyslela. Najviac sa mi páči spojenie mladší - staršia. Veľmi originálne a úplne na mieste. Kise mi príde ako ten typ chlapa, ktorý by bol schopný uspokojiť aj staršiu partnerku, takže som úplne uverila každé jedno slovo. Bolo to také skvelé, ako si popisovala myšlienky a pocity hlavnej postavy - úsmevné a nostalgické, ako tam tak bola medzi tými všetkými teenagermi. Dokonale som sa dokázala vžiť do jej role - btw, tiež mám 22 rokov, tiež si pripadám už staro :D ale tiež by som Kisemu určite nedokázala odolať.

    Vážne si to napísala úplne bravúrne, stále žasnem nad tvojimi spisovateľskými schopnosťami, máš fakt super fantáziu a talent. Som rada, že bude mať táto vecička pokračovanie, lebo si ho naozaj zaslúži. A ty si zaslúžiš pochavlu. Som rada, že som si našla trošku času na prečítanie tohoto tu, vážne to stálo za to! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Oh, a k tým jednorázovkam - to je skvelý nápad! Od teba by som si rozhodne chcela dať niečo napísať ^^ a je toho tak veľa, že sa neviem rozhodnúť :DDD

    Poznáš hru Assassin's Creed? Momentálne na nej úplne závisláčim a som totálne na vetvy :P Ak by si to nejakou náhodou poznala - hociktorý diel, tak by som si určite "objednala" niečo s postavou odtiaľ :P Ale ak nie, tak mám alternatívny plán, zrejme nejaký oneshot s Aominem, alebo niečo také :P od teba by hocičo napísané bolo úžasné, aj keby ti dám napísať poviedku na telefónny zoznam :D o tom nepochybujem :P

    Daj mi vedieť, či aspoň trochu poznáš AC fandom... ak áno, tak asi umriem od šťastia :D lebo silne potrebujem niekoho, s kým môžem prežívať hype z toho ošiaľu :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Škoda, že AC nepoznáš, ale to vôbec nevadí, lebo takých ľudí je vlastne väčšina :D momentálne na tom závisláčim a chcem napísať aj poviedky... veľa poviedok, nakoľko mám v hlave vlnu inšpirácie, čo sa tohoto fandomu týka. Len otázne je, či by to niekto čítal... :D inak, veľmi tie hry odporúčam, keď už nie hrať, tak aspoň kuknúť si na youtube videá, sú totiž perfektné, čo sa príbehu aj postáv týka, stavím sa, že by si si tam určite našla obľúbenca :P

    A nebudem ťa trápiť s neznámymi vecami ( i keď nepochybujem, že by si zvládla napísať niečo aj na takého Ezia alebo Alaira, i keď ti sú AC hry neznáme), ale radšej si objednam niečo známejšie u teba :P

    Tak by som si prosila nejaký oneshot s Aominem a aby bol do toho zapletený aj Kagami, akože milostný trojuholník, alebo také niečo :P zvyšok nechám úplne na tebe :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Milé. ^-^ Ľúbilo sa mi to a rada si prečítam aj zvyšné kapitoly, keď ich budeš mať napísané. K tej jednorázovke, ja by som zas chcela jednu na Vindictus, ale to určite poznať nebudeš, tak myslím niečo tajomné, o bojovníkovi/čke v kapucni, ktorý používa mágiu a je niečím strašne výnimočný. Eh, ale to znelo strašne detsky... tak beriem späť radšej...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tento komentár bol odstránený autorom.

      Odstrániť
  5. Kiseho veľmi nemusím, ale v tvojom podaní je totálne na zožratie! :D
    Ak by sa dalo, objednávam si poviedku na milostný trojuholník Kiyoshi/Riko/Hyuuga. Žáner nechávam na tebe a všetko nechávam na tebe. :)

    Hentai no Kame

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Alica nemá chybu. Je to taká žena činu, vie čo chce a má skúsenosti. Aj keď si myslím, že trošku to preháňa s tým vekom, pretože to nie je až taký hrozný vekový rozdiel. A navyše, keďže jej okolie tipuje vždy menej rokov, tak o to by sa už starať vôbec nemusela. :]
    No a Kise, uhuhuhu... Je to náš zlatúšik. Musela sa mu veľmi zapáčiť, keď si to až takto naštartoval k nej. *devil face*
    Pekná kapitola, idem sa vrhnúť na ďalšiu. ^^

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)