sobota, 29. augusta 2015

Dokonalý Kise Ryouta a ...ja - kapitola č. 4 - KONIEC


***


***

,,Pomóc!" zakričala som z plného hrdla v nádeji, že ma možno niekto začuje. Chcela som to skúsiť ešte raz, no okamžite mi priložil dlaň na ústa a bolestivo ma pritlačil k stene ešte viac.
Vedela som, že ak niečo nevymyslím, tento muž mi ublíži.
On si nerobil srandu, on to myslel vážne a jeho chladné oči ma v tom utvrdzovali.
,,Už to začína byť smiešne." prehovoril. Zlosť v jeho očiach až tak blčala.
,,Ale musím sa priznať, že ma to neskutočne baví." zavrčal mi pri uchu. V tej chvíli som si želala, aby som splynula s tou stenou za mnou. Celé telo som mala v nepríjemnom kŕči. Odreté ruky ma pálili a spôsob, akým ma držal, bolel. Naše tváre boli od seba oddelené len pár centimetrami a on tú vzdialenosť neustále zmenšoval.
,,Čo keby sme tu Kisemu nechali malé prekvapenie?"zašepkal a sklonil sa k môjmu krku.
Znova som na sebe ucítila jeho ústa. Tentokrát sa prisal a mne bolo jasné, že mi tam ostane malá modrina.
Už dlho som sa necítila tak bezmocná a akýkoľvek odpor bol marný. Bol silnejší. Omnoho. Nebolo nič, čo by som mohla urobiť.
Po lícach mi skĺzli prvé slzy..a nasledovali ich ďalšie a ďalšie.
,,Ale no ták, Ali..je to len hra." povedal pobavene, keď sa odo mňa konečne odtiahol. Dal mi dole ruku z úst. Konečne som sa mohla zhlboka nadýchnuť.
,,Pusť ma, prosím." vyriekla som a pokúšala som sa, nech môj hlas neznie až tak trasľavo. V živote sa ku mne žiadny chlap takto nesprával. Nikdy si na mňa nikto takto nedovoľoval a taktiež som sa nikdy neocitla v takejto situácii. Bála som sa.
,,Buď dobrá a nič zlé sa nestane." uškrnul sa.
,,Teraz ťa pobozkám, Ali... a tebe sa to bude páčiť." znova sa ku mne naklonil a násilne mi pritisol svoje ústa na tie moje. Nikdy som z bozku nebola tak znechutená, ako teraz.
,,Spolupracuj." pohrozil mi a ja som...pootvorila ústa. Ucítila som jeho jazyk. Strach sa dokonale miešal so zúfalstvom aja som len vyčkávala, čo sa bude diať ďalej, kým on nenásytne preskúmaval moje ústa. Pustil moje zápästie a rukou mi zašiel do vlasov. Jemne ma pohrýzol do spodnej pery a opäť pokračoval v tom, čo robil predtým.  
Odtiahol sa...konečne.
,,Bol som lepší ako Kise?" pri znení tých slov bol všetok strach odrazu potlačený a nahradil ho hnev. Z celej sily som ho udrela a tentoraz som trafila, pretože si prestal dávať pozor. Za tú facku by som sama sebe udelila medailu.
Sledovala som, ako si v stále dobrej nálade pošúchal ublížené líce.
,,Musím uznať, že si zaujímavá, no ja vážne nemám rád neposlušné ženy." poznamenal otrávene a odstúpil odo mňa. Nečakala som na ďalšiu inú reakciu a ten náhly priestor medzi nami som využila k úteku. Počula som sa sebou jeho pobavený smiech.
Splašene som vybehla z tej prekliatej uličky a z celej sily som do niekoho narazila. Asi by som aj spadla na zem, kebyže ma tá dotyčná osoba nezachytí. Vystrašene som zdvihla hlavu a... pocítila som obrovskú úľavu pri pohľade do tých zlatých očí.
,,Ali? Čo sa deje?" spýtal sa ma prekvapene. Stále som mala tvár uslzenú a bola som rozrušená.
,,Všetko je v poriadku, Kise." ozvalo sa za nami. Ryouta nazrel do uličky, z ktorej som ešte pred pár sekundami ušla. Jeho pokojná tvár sa v momente zmenila na naštvanú.
,,Len sme sa tu s Ali trochu pobavili!" zakričal. Chcela som, až ten chlap už drží hubu, až mlčí!
Cítila som, ako sa ma Kiseho ruky pokúšajú stiahnuť za seba, zľakla som sa.
,,Nie, nechaj to tak." zašepkala som a potiahla som ho. Ak som si myslela, že predtým bol nahnevaný, tak som sa pekelne mýlila. To teraz zúril!
,,Prosím ťa, poďme." určite som znela dosť naliehavo, no on akoby ma ani nevnímal.
,,Nečudujem sa ti, že ju máš rád...chutí fakt dobre." Kise zovrel ruky v päste. Vyprovokoval ho.
Vkročil do uličky za ním.
,,Ale no ták, Kise, snáď sa nechceš b.." Prvá rana. Haizaki spadol na zem a ja som nestihla ten pohyb ani len dostatočne zaregistrovať.
Začal sa zbierať zo zeme a zdá sa, že ho jeho dobrá nálada nehodlala len tak opustiť, pretože sa stále tak nepríjemne usmieval. Akoby bol stále nad vecou, akoby na neho nik nemal. Nerozumela som tej jeho zvrátenej osobnosti.
,,Inak, nechal som ti darček." ušrknul sa a napriahol k úderu. Ryouta sa však vyhol a zasadil ďalšiu ranu. Tentoraz dopadol na zem omnoho tvrdšie. Nenechal ho vydýchnuť, hneď bol pri ňom a zdrapil ho za tričko. Vytiahol ho znova na nohy a tentoraz mu zasadil úder do brucha. Haizaki opäť klesol k zemi a rozkašľal sa.
Rýchlo som sa k nim rozbehla.
,,Už dosť, prosím." postavila som sa pred Kiseho, no on ma opäť len odsunul na bok a tentoraz ho kopol. Prevalil ho tým na chrbát.
Znova vo mne narastala panika. Musí s tým prestať!
,,Kise." oslovila som ho nežne a chytila som jeho tvár do dlaní.
,,Na mňa sa pozeraj." chcela som ho prinútiť k tomu, aby ma začal konečne vnímať. Jeho tvár ma  však znepokojovala,  mal akýsi zvláštny zahmlený pohľad. Nikdy som ho takého nezažila.
Tlačil sa cezo mňa naspäť k Shougovi a ja som sa rýchlo pozrela jeho smerom. Stihol sa postaviť zo zeme, no ustupoval dozadu. Na tvári sa mu usadil veľmi zmätený výraz. Mal dosť.
,,Ryouta!" zvýšila som hlas a on konečne na mňa upriamil svoju pozornosť.
,,Už dosť, prosím." zašepkala som znova a začala som ho ťahať.
Vydýchla som si, keď konečne začal spolupracovať. Vyšli sme na cestu a ďalej sme šli doprava. Kráčala som veľmi rýchlo, pričom som stále nepúšťala Kiseho ruku. Nevedela som, kam som sa tak hnala, no chcela som byť čo najďalej od toho miesta.
,,Ali." zavolal na mňa, no ja som sa nezastavila.
,,Ali!" prinútil ma spomaliť a otočil si ma k sebe. Vyzeral ustarostene.
,,Ublížil ti?" spýtal sa opatrne a ja som len pokrútila hlavou. Opatrne ma chytil za ruky a mierne ich nadvihol. Mala som ich odreté od toho, ako mi ich Haizaki náhle zatlačil o stenu.
Jeho výraz sprísnel.
,,Nebolí to." povedala som rýchlo. Vytrhla som sa mu a modlila som sa, aby si nevšimol môj krk, no akoby mi čítal myšlienky. Zobral mi tvár do dlaní, pomaly si ma k sebe pritiahol a naklonil mi hlavu. Dopekla! Všimol si to.
,,Zabijem ho." zavrčal.
,,To je v poriadku, to sa stratí." snažila som sa mu vysvetliť, že to nič nie je. Nechcela som, aby sa s ním ešte raz stretol. V podstate som tú osobu ja sama už nikdy nechcela vidieť a predstava toho, že by šiel za ním, ma veľmi znepokojovala. 

Zobrali sme si taxík a šli sme sa ku mne domov. Keď som bola s ním, cítila som sa akosi príjemne a hlavne bezpečne. Ten zážitok s Haizakim mnou poriadne otriasol.
Otvorila som dvere od bytu a zasvietila som na chodbe. Poslala som ho do kuchyne a ja sama som sa vybrala na balkón. Mali sme tam rastlinku aloe vera. Odtrhla som poriadny kúsok z jej listu a šla som za ním. Mlčky sedel na jednej zo stoličiek. Usmiala som sa naňho, no on mi to neopätoval, len ma pozorne sledoval. Podišla som k nemu a obzrela som si jeho ruky. Hánky mal úplne doráňané.
V podstate som si to všimla už vtedy, keď sme nastupovali do taxíka.
,,Musím to niečím vyčistiť."
Zabehla som do kúpeľne a zo šuflíka pod umývadlom som zobrala našu domácu lekárničku. Vrátila som sa k nemu a vytiahla som vatové tampóniky. Nastriekala na ne trošku dezinfekcie.
,,Asi to teraz zaštípe." upozornila som ho.
Keď ranky boli čisté, nevyzerali až tak vážne. Potešila som sa. Vedela som veľmi dobre, ako moc sú pre tohto muža paže dôležité a bolel ma ten pohľad na ne. Zvlášť, keď to bolo kvôli mne a mojej hlúposti.
Zobrala som do rúk ten kúsok listu. S mamou tú rastlinku milujeme a využívame ju na každé menšie zranenie. Ona ju oceňuje hlavne pri varení, kedy sa takmer vždy buď popáli, alebo poreže.
Opatrne som vytláčala šťavu z dužiny listu a potierala som tie ublížené miesta.
,,Bolí to moc?" spýtala som sa ho, keď som sa presunula na druhú ruku.
,,Nie." odpovedal mi a ja som sa zdvihla od jeho rúk. Zvedavo som mu nazrela do tváre, jeho výraz bol však veľmi... neurčitý. Sklopila som pohľad a ďalej som sa venovala jeho zraneniu.
,,Ďakujem ti, že si šiel za mnou." začala som rozprávať. To ticho mi prekážalo.
,,Chcela som si len ujasniť pár vecí, chcela som len vedieť, ako je to medzi nami. Vieš, myslím si, že si to ako pár..." odmlčala som sa.
,,Ty...ty si to zaslúžiš, nechcela som, aby to takto skončilo a je mi to úprimne ľúto." hľadala som vhodné slová a skúšala som ich vladať do viet, ale v podstate sa mi skôr zdalo, že trepem dve na tri.
,,Ja len...chcem, aby si vedel, že si uvedomujem, aká hrozná som bola a že si to mal so mnou ťažké." ostala som na moment ticho, myslela som si, že mi k tomu niečo povie.
Keď sa však k tomu nemal, pokračovala som.
,,Ďalej ti musím povedať, že si bol taký môj...splnený, dokonalý sen. Viem, že som ti to nikdy nepovedala, ale si naozaj úžasný človek a ďakujem ti za všetko, čo si doposiaľ pre mňa urobil." bola som smutná, veľmi smutná! No zároveň som bola rada, že som dostala možnosť sa s ním takto pozhovárať. Nezaslúžila som si to! Ale som vďačná.
,,Takže...viem, že už o mňa nestojíš, veď kto by aj stál o takú ufrflanú ženskú!" nasilu som sa usmiala a potrela som posledné miestočko. Zobrala som sterilné štvorce a jemne som ich poprikladala. Nedávala som už obväz, chcela som, až rana "dýcha" a len som to jemne prichytila páskou.
,,Tak, je to hotové." zvolala som nadšene, neodvážila som sa mu však pozrieť do tváre.
,,Prepáč mi za tú facku a za ten..." samu ma prekvapilo, aká moc úprimná som.
,,...za tie všetky výčitky, ktoré si musel neustále počúvať." myslela som si, že mi to pôjde ľahšie, no znova sa mi tlačili slzy do očí.
,,Čo to trepeš, hlupáčik?" prehovoril a ja som sa na neho prekvapene pozrela. Jeho oči boli opäť nežné a plné citu. Znova to bol môj...môj Ryouta.
,,Ja.." nevedala som, čo mu na to povedať.
,,Je pravda, že si ma nahnevala...strašne moc, ale nikdy som ani len nepomyslel na to, že by sme sa my dvaja mali rozísť." usmial sa na mňa. Ostala som mierne zmätená, no táto zmätenosť sa mi páčila.
,,Takže...sme stále spolu?" dosť opatrne som položila tú otázku a on len prikývol. Pocítila som akúsi príjemnú páľavu, ktorá sa mi rozniesla do celého tela.
Vstala som zo stoličky a podišla som k nemu. Objala som ho tak silno, ako som len vedela a keď som ucítila tie jeho mocné ruky na mojom chrbte, bolo mi odrazu neskutočne dobre, tak..ľahko. Chcela som ho pobozkať, tak som sa k nemu naklonila.
,,A aby bolo jasné, stále sa hnevám." poznamenal a ja som sa rozpačito odtiahla. Takže predsa len nie je všetko v úplnom poriadku. Ech..!
,,Ako by som to mohla zmeniť?" uprene som sa mu zahľadela do očí a čakala som na odpoveď.
,,V prvom rade by sme mohli ísť do kúpeľne, vyzliecť sa a dať si spoločnú sprchu." vravel to tak vážne. Chcelo sa mi z toho smiať, no premáhala som sa.
,,Si zranený, horúca voda ti to zbytočne podráždi." ušlo mi to. Nemohla som si pomôcť.
,,Hovoríš o tom, akoby ma postrelili." namosúrene zahundral a začal odlepovať pásku. Nepekne som po ňom zazrela, predsa len som sa s tým babrala a on si to hneď dá dole! No zahrýzla som si do jazyka, pretože som akosi inštinktívne tušila, že už nemám dovolené ďalej protestovať.
Vošli sme teda do kúpeľne a on sa ihneď chopil môjho oblečenia. Začal mi ho pomaly dávať dole, pričom sa mi stále díval do očí. Bolo to...vzrušujúce.
,,To nie je dobrý nápad." poznamenala som, keď som mala na sebe už len spodné prádlo a on...krásne nič. Ideálny outfit pre muža ako on! Pokúsila som sa rýchlo prejsť okolo neho, trošku sa totiž vzbudilo moje hravé ja. Okamžite ma však chytil kolo pásu a natrepal sa so mnou do sprchového kútu. Začala som sa hlasno smiať. Prišlo mi to zábavné...teda, až do momentu, keď na nás omylom pustil studenú vodu. Vtedy som zapišťala a natisla som sa ku kraju.
,,Ryouta!" naštvane som na neho zakričala a rehotala som sa ďalej.

V tej sprche sme to trošku...prehnali a videla som na ňom, ako moc sa roztúžil.
Rýchlo som vyšla von a zabalila som sa do uteráka. Zobrala som do rúk svoje mokré veci a zdúchla som do svojej izby. Usmievala som sa, keď som to spodné prádlo vešala na stoličku. Bude z toho ďalšia milá spomienka.
Počula som kroky na chodbe.
,,Nedovolil som ti odísť." povedal podráždene, keď sa zastavil na prahu dverí. 
,,Ale no ták." podišla som k nemu a zobrala som mu z rúk uterák, ktorý držal. Hodila som mu ho na hlavu a jemne som mu začala sušiť vlasy.
,,Je tu celkom chladno." zamumlala som a venovala som sa mu ďalej. Neustále som sa musela na neho usmievať. Zasa sme boli spolu. Zasa som sa ho mohla dotýkať a užívať si jeho jedinečnú prítomnosť.
,,Už si mi odpustil?" uškrnula som sa na neho. Stále bol akýsi vážny. Prišlo mi to komické.
Sklonil sa ku mne a konečne sme sa pobozkali. Toto sú tie pery, ktoré tak milujem a ktoré chcem ochutnávať. Objal ma a ja som v ten moment úplne zabudla na to, čo sa mi dnes stalo. Vypustila som to z hlavy, pretože už bolo dobre. Kise bol pri mne. 
,,Hej..pusť!" odstúpila som od neho, keď sa pokúsil dať dole môj vlastný uterák.
,,Práve sme sa udobrili, nekaz to." povedala som karhavo a opäť som sa na neho usmiala.
,,Ty to tu kazíš." urobil dva kroky ku mne a obaja sme sa zvalili do perín.
Rýchlo som sa na neho posadila.
,,Keď to dám dole, tak mi už úplne odpustíš, Kise-kun?" snažila som sa znieť..roztomilo a jemu sa v očiach nebezpečne zalesklo. Nikdy som ho ešte takto neoslovila a zrejme ho to dráždilo.
Povalil ma pod seba.
,,Och..Kise-kun! Kise-kun!" naďalej som ho provokovala a popritom som sa uškŕňala. V podstate som sa niekoho snažila napodobiť. Zrejme si to uvedomil, ale nechcel na to reagovať.
,,Chýbala si mi." zbavil ma toho uteráka.
,,Vážne? V tom bare si nevyzeral byť osamelý." musela som si rýpnuť, nezabudla som na to!
,,Ali, to nič ...nebolo." vzdychol, pretože som ho začala jemne hladiť.
Páčilo sa mi, že mám nad jeho telom rovnakú moc, ako on nad tým mojim.
,,Mne to neprišlo ako nič." nedala som sa a naďalej som ho trápila.
,,Láska... ver mi, bola to kamarátka jedného z mojich priateľov.." odmlčal sa a opäť sa z hlboka nadýchol.
,,Páčila sa ti?" položila som mu otázku a objala som ho kolo krku. Začala som ho obdarúvať jemnými bozkami.
,,Nie." zašepkal a začal mi ich odplácať.
,,Už sa o tom nechcem zhovárať." povedal pevným hlasom a siahol na vnútornú stranu mojich stehien.
,,Páčiš sa mi ty, Ali." vnikol do mňa jedným svojim prstom a ja som zastonala.
,,A taktiež si neviem predstaviť robiť toto tu..." pobozkal ma na pery.
,,...s niekým iným."  

Ráno som vstala ako prvá. Pobrala som sa do kúpeľne. Opláchla som si tvár studenou vodou a usušila som sa uterákom, ktorý som následne odložila. Pozrela som sa na seba do zrkadla a takmer som vyletela z kože. Na mojom krku nebol jeden cucflek, ale rovno päť!
,,Kise!" zakričala som a nasrane som napochodovala späť do svojej izby.
,,Si hlučná.." poznamenal rozospato. Zobrala som svoj vankúš a z celej sily som ho trepla po hlave.
,,Héj!" nechápavo sa posadil a pri pohľade na môj krk sa ..uškrnul. Zabijem ho!
,,Som rád, že mi vyšli." povedal to ako niečo, čím sa práve chválil.
,,Tak ty si rád?!" chystala som sa ho znova udrieť, no uhol a postavil sa na druhej strane postele.
,,Samozrejme, takto aspoň netuším, ktorý presne je od neho." odvetil jednoducho a mňa to vytočilo ešte viac.
,,Ten jeden, môj milý, som mohla hravo zamaskovať...ale toto!" nervózne som ukázala na tie malé modrinky, čo mi spôsobil. Netuším, kedy mi to vyviedol, vôbec som si to počas noci nevšimla.
,,To je z lásky." provokoval ďalej a venoval mi jeden z tých jeho hraných úsmevov.
,,Ja ti ukážem lásku!" skočila som na posteľ a rozbehla som sa k nemu.

Ten náš malý boj sa čoskoro...no...zvrtol iným smerom.
Milovala som túto jeho hravú, nenútenú časť osobnosti. Zrejme to bolo to, čo bežne nazývame láskou a možno to bola len naša nadržanosť. V každom prípade..obom nám to tak vyhovovalo, boli sme šťastní a spokojní. A o tom to asi celé aj má byť.  Kise mi toho ponúkol naozaj veľa. A o tom, ako moc mi toho ešte stále ten mladý muž môže dať, som sa presvedčila každý jeden nový deň...deň strávený s ním.
A že tých dní bolo naozaj, naozaj veľa. 
 
.
.
.

ĎAKUJEM za prečítanie celého príbehu.
Váš záujem mi robí nesmiernu radosť ˇˇ

-Odkaz na celú rubriku-

***

5 komentárov:

  1. Ňuňuuu! ♥
    Som tak rada, že to dobre skončilo.. pekná poviedka, som rada, že som si ju prečítala a teším sa na tvoje ďalšie výtvory. ^-^

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Na začiatku: ,,Ten sviniar by si zaslúžil poriadnu do gulí!"
    V strede: ,,Ona sa mu ospravedlňuje?! Dúfam, že Kise nebude taký idiot a neodmietne ju."
    Na konci: ,,Hrdličky FOREVER!"

    A teraz k celej sérii.
    Zaujímavý nápad, dať ku Kisemu staršiu slečnu. :D Poznám ten pocit, partner je od teba mladší a občas nevieš, ako ho brať.
    Haizaki tu bol učebnicový príklad svinského hajzla. Fakt sa ti podaril. (y)
    A vlastne sa ti podarila celá poviedka. :D

    Hentai no Kame

    P.S. Kedy asi bude hotová moja objednaná poviedka? *nevinný kukuč*

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Úplne skvelé zakonečnie poviedky, naozaj chválim :) na jednej strane som moc smutná, že už táto séria skončila, no na druhej strane som najspokojnejšia na svete za to, ako to dopadlo. Bolo to úplne presne podľa mojich predstáv :) ani si nevieš predstaviť ako moc mi odľahlo, keď sa tam Ryouta objavil a zachránil Alice pred tým hajzlom. Haizakiho mám z nejakého neznámeho dôvodu zvyčajne aj trochu... ehem... rada, ale tu sa mi naozaj hnusil kvôli tomu, ako sa k nej správal. Som rada, že Kise mu dal príučku.

    Páčilo sa mi aj, ako sa Alica o neho postarala, keď prišli k nej domov, oni dvaja sa k sebe naozaj nárajmne hodia a ak by sa nedali znovu dohromady, tak by som to asi neprežila :DD bolo to fakt úplne čarovné, tá atmosféra ma úplne chytila. A Kise je v tejto poviedke tak moc dreamy, že to až nie je možné. Naozaj smekám, bola to úžasná sériovka, hoci na môj vkus krátka, ale myslím, že tie 4 diely bolu úplne dosť. Vystihla si v nich všetko - ako si písala, podarilo sa ti tam vtesnať všetko, čo na poviedkach zbožňujem. Dúfam, že sa v budúcnosti dočkáme ešte viac takýchto podobných dielok, bol to vážne zážitok čítať to :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. To bylo vážně úžasné! Moc skvěle píšeš :D Kise je absolutně sladký, roztomilý, k sežrání (*♥ 3 ♥) už teď jsem si jistá, že tohle je přesně ten typ povídky, kterou si přečtu ještě minimálně pětkrát :D Neplánuješ nějáké úžasné OCéčko i s Tetsuyou? :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. No Kise dal lepšie ako karate, judo a kung fu dokopy. Riadne sa do toho vžil, ale tak Haizaki si zaslúžil. Veď kto vie, či by ju neznásilnil, ak by nenarazila na Kiseho. -_- Možno by mu zdrhla, ale... fakt tuto mi Haizaki prišiel ako totálny psychopat s tým jeho, že teraz ti toto urobím a tebe sa to bude páčiť. No ozaj. Dať ho do nejakého hororu s týmito jeho prejavmi. -_-
    Tej Ali teda verím, že ideálny outfit pre muža ako je on... je nahota. *úchyl face* Vôbec sa jej nečudujem. :D Teším sa, že sa ti dvaja pomerili. :3
    No a akože... *moje úchylné ja sa vydiera na povrch* veď v tej sprche tiež mali čo robiť. Nemuseli čakať na posteľ.
    AHM! *odkašle si a posiela úchylné ja preč* Krásny príbeh, naozaj to bolo celé veľmi milé a podarené, dobre sa mi to čítalo a jednoducho... píš pekne krásne ďalej. ♥

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)