pondelok, 3. augusta 2015

...ma prenasledovala dokonca aj v snoch...

***


Téma / Anime : Kuroko no Basket
Postavy: Akashi Seijuro x Annie [ OC ]


***


,,Ale Akashi, ja si to jednoducho neviem zapamätať!" povedala zmierene. Už tretíkrát zle vyslovila jedno z anglických slovíčok. Namrzene našpúlila pery, bola roztomilá, keď jej niečo nešlo. Nemal som problém jej to správne zopakovať, ale ju to očividne už moc nebavilo.
,,Viem sa naučiť význam, dokážem ich napísať, len tie moje komunikačné schopnosti a výslovnosť sú hrozné!" zanadávala a pozrela sa na mňa. Jej uprený pohľad ma mierne rozrušil. Zrejme čakala, že jej na to niečo poviem, no zmohol som sa len na obvyklý úsmev.
,,Test a sloh dokážem napísať a čo sa týka ústnej skúšky.. tam sa hádam zľutujú." poznamenala a očami opäť zablúdila k zošitu. Rád som ju pozoroval, keď sa na niečo sústredila a preto som tak miloval tieto naše spoločne strávené chvíle, keď sa ona učila a ja som sa mohol dívať, koľko som len chcel. To, že nemá strach z môjho pohľadu, som zistil v tej chvíli, ako som ju spoznal a to, že jej nie je ani nepríjemný, som si uvedomil tiež takmer hneď. Annie je dcérou jedného otcovho obchodného partnera a je práve v maturitnom ročníku. Ja už študujem na vysokej škole. Kým sme boli obaja na strednej, mohol som ju omnoho jednoduchšie sledovať, no po mojom absolvovaní, to bolo takmer nemožné. Potom som ju však náhodou stretol v meste a pozval ju na kávu. Akonáhle sa mi zverila so svojimi obavami zo skúšok z cudzieho jazyka, neváhal som a ponúkol som jej pomoc. Takto bola opäť v mojej blízkosti. Skláňala sa nad knihami, písala do zošita a občas si napravila okuliare, ktoré sa jej neustále posúvali. Mal som rád tu jej jednoduchosť. Na prvý pohľad bola ako taká sivá myška, no keď sa človek pozrel lepšie, videl príjemne vyzerajúcu mladú ženu.
,,Ako sa to vyslovuje?" vyrušila ma z môjho zadúmania. Poťukala po jednom slovíčku ceruzkou a ja som jej odpovedal. Ihneď si to zapísala do hranatej zátvorky.
,,A toto?" ukázala na iné a opäť som jej prezradil správnu výslovnosť.
,,Ako sa ti len odvďačím za toľko nadarmo premárneného času?" vzdychla si a unavene sa ponaťahovala na stoličke. V tejto chvíli mi pripomínala mačiatko. Bola rozkošná a ja som vedel, že musím z izby nachvíľu vypadnúť.
,,Spravím čaj?" spýtal som sa jej a ona prikývla. Okamžite som sa vybral k dverám.
,,Ďakujem, Akashi." zobrala opäť do rúk zošit a ja som sa musel pousmiať.

V kuchyni som napustil kanvicu vodou a zapol som ju. Rozmýšľal som, že odkedy sa mi vlastne Annie páči. Nebolo to hneď od začiatku. Naši otcovia spolu nielen pracujú, ale sú aj dobrí priatelia, preto sme sa často stretávali na spoločných večerách a obedoch. No aj napriek hodinám stráveného času ma predtým ničím neoslovila. Obaja sme skôr rešpektovali snahu našich rodičov o spoločne prežitý čas a podľa toho sme sa aj správali. Pred nimi sme boli na seba milí, no keď sme boli sami, ani sme sa len na seba nepozreli. Annie hneď vycítila môj nezáujem a taktiež sa nepokúšala o zbytočné konverzácie. Všetko sa však zmenilo v ten deň, keď boli opäť u nás. Naši rodičia trvali na tom, že sa obaja musíme minimálne na chvíľu zastaviť aj napriek tomu, že sme boli obaja zaneprázdnení. Zdržal som sa na tréningu a keď som sa konečne vrátil domov, unavene som vyššiel schodami na prvé poschodie. Prešiel som chodbou a zamieril som k svojej izbe. Keď som však otvoril dvere, čakalo ma tam prekvapenie. Bola tam Annie. Bola len v spodnom prádle a práve si chcela cez hlavu prevliecť nejakú blúzku. Zvuk otvárajúcich sa dverí ju vyrušil a ona ostala na moment obarene stáť. Po pár sekundách zapišťala a  ja som sa rýchlo otočil. S ospravedlnením som zavrel dvere a postával som za nimi ešte nejakú tú dobu. Až neskôr som sa dozvedel, že Annie chvíľu predo mnou prišla z klavírneho koncertu svojej kamarátky a chcela sa prezliecť do niečoho pohodlnejšieho, preto ju moja matka poslala do mojej izby. Po tomto incidente vyzerala byť zahanbená, no neskôr sa na tom zasmiala a nechala to plavať. "Takých si už určite veľa videl." mávla nakoniec rukou. Mala pravdu, videl som niekoľko ženských tiel, ale z nejakého dôvodu som si na ne už nedokázal spomenúť. Zakaždým, keď som sa o to pokúsil, mal som pred očami len Annie.. jej krivky a čipkované prádlo. Nikdy by ma ani len nenapadlo, že pod tými voľnými tričkami a veľkými svetrami skrýva niečo také. Zo začiatku som to bral ako normálne vzrušenie, ako impulz, ktorý vo mne na krátku dobu vyvolala. Neskôr som si však uvedomil, že sa nedokážem zbližovať s inými ženami a že ich už nedokážem vidieť tak, ako kedysi. Stratil som chuť sa nezáväzne zabávať a čoraz častejšie som sa pristihol, že sa teším na každé ďalšie rodinné stretnutie. Annie ma prenasledovala dokonca aj v snoch. No, bolo už neskoro na akékoľvek zbližovanie, pretože som končil posledný ročník a šiel som na vysokú. Pomaly som sa zmieroval s tým, že tá žena bude už len v mojich predstavách, no keď som ju potom stretol, vedel som, že je to moja šanca. Myslel som si, že to bude jednoduché a že mi nebude dlho trvať, kým si ju úplne získam a podmaním, lenže realita bola taká, že pri každom pohľade do tých zelených očí som mal len veľmi málo k tomu, aby som sa prestal ovládať. To ona sa má cítiť neisto, to ju má spaľovať horúčava a má sa červenať. Namiesto toho má stále ten vyrovnaný úsmev. Tá myšlieka, že by mohla mať nado mnou takú moc, ma znervózňuje. I keď som mal obrovskú túžbu sa jej dotýkať a milovať sa s ňou, musel som čakať. Nechcel som ju vyplašiť, chcel som si ju privlastniť. Celú.

Zalial som vrecúška so zeleným čajom a pobral som sa naspäť do izby. Annie sa skláňala nad stolom. Postavil som sa k jej stoličke. Stále si písala niečo do zošita, keď v tom jej pozornosť zaujali hodinky, čo mala na ruke.
,,To je už toľko? Zmeškám autobus!" vyplašene sa postavila a drgla do mňa. Celý obsah šálok som nešťastne vylial na ňu.
,,Au au au auuu!" zapišťala a inštinktívne si vyzliekla obliate tričko. Nečakal som to, zamrzol som na mieste a až po chvíli som sa zo slušnosti pozrel iným smerom. Počul som, ako beží do mojej kúpeľne a púšťa vodu.
,,To páli!" povedala takmer plačlivo. Nazrel som dnu a videl som ju, ako si navlhčený uterák tisne k svojej hrudi. Naše pohľady sa stretli.
,,Dúfam, že nevadí, že som ho namočila." samozrejme, že mi to nevadí...pomyslel som si a nespúšťal som z nej oči. Pri pohľade na ňu sa mi začalo ťažšie dýchať. Stuhol som na mieste, keď uterák odložila, aby sa pozrela, ako popálené miesto vyzerá.
,,Som taká trúba!" zanadávala a opäť si ho priložila k telu.
,,Našťastie je to len začervenané." vyšla z kúpeľne a ja som ju stále pozoroval. Pobehovala po izbe ako splašená srnka a ja som mal chuť sa na ňu vrhnúť.
,,Hneď to poutieram." zohla sa po svoju tašku a vytiahla z nej balíček vreckoviek. Keďže všetko schytalo jej oblečenie, na zemi toho moc nebolo. Kľakla si na zem.
,,Zmeškám autobus, polejem sa horúcim čajom a ešte ti aj zničím koberec." mumlala si pre seba. To dievča si zrejme vôbec neuvedomovalo, že je v mojej prítomnosti od pása hore takmer nahá.
,,Hodím ťa domov autom." povedal som sucho a ona zdvihla svoju tvár od utierania.
,,To by si bol veľmi milý." prehovorila nežne a s úsmevom sa opäť vrátila k podlahe. Otočil som sa a podišiel som k skrini, otvoril som ju a vytiahol som z nej jeden z mojich svetrov.
,,Vezmi si to na seba." podával som jej ho a ona si ho vďačne zobrala. Napriek tomu, že si ho obliekla a vyhrnula si rukávy tak, ako to robievala vždy, som nedokázal myslieť už na nič iné, ako na jej prsia a ploché bruško. Mokré vreckovky hodila do koša a špinavé tričko s uterákom zašúľala do klbka a dala do tašky.
,,Doma to vyperiem a donesiem ti to hneď, ako budem môcť." postavila sa a zadívala sa na mňa.
,,Chceš sa ešte učiť alebo už chceš ísť?" spýtal som sa. Na tvári sa jej objavil úsmev, ktorý som zatiaľ nepoznal. Bol pobavený a šibalský.
,,Určite máš ešte niečo na dnes večer, takže asi pôjdem." keď chcela prejsť okolo mňa, chytil som ju za ruku. Spýtavo sa na mňa pozrela. Nevedel som, prečo som to urobil a taktiež som nevedel, čo jej na to povedať. Opäť sa usmiala tým provokatívnym spôsobom. Pomaly sa ku mne priblížila a naše telá sa takmer dotýkali.
,,Deje sa niečo?"ustarane položila otázku a uprene mi pozerala do očí. Niečo v tých jej ma neskutočne dráždilo.
,,Nie, všetko je v poriadku." venoval som jej úsmev a ona sa pohla znova. Tentoraz som mohol cítiť jej mäkké telo na svojom a keď mi priložila svoju dlaň na líce, mal som už iba krôčik k tomu, aby som sa prestal ovládať úplne.
,,Vieš aký mám z teba pocit, Seijuro?"páčil sa mi spôsob, akým vyslovila moje meno.
,,Neviem, čo máš na mysli." musel som dostať svoje telo a myseľ znova pod kontrolu.
 ,,Na jednej strane so mnou úplne nezištne tráviš dvakrát do týždňa aj zo dve-tri hodiny a na druhej si staviaš okolo seba múr." povedala úplne pokojným hlasom.
,,Je mi ľúto, že si to myslíš." zašepkal som. Neušlo mi, ako sa postavila na špičky a snažila si ma pritiahnuť. Jej pery sa približovali, cítil som jej vôňu, jej dych...nakláňala sa čoraz viac smerom ku mne. Pocítil som jej horúčavu a hebkosť. Pustila tašku na zem a oboma rukami ma pevne objala okolo pásu. Taktiež som ju tuho objal. Konečne som mohol pocítiť to nádherné telíčko a nemusel som o ňom len snívať. Keď sme sa od seba odtrhli, jednou rukou mi zašla do vlasov a druhou na hladila po tvári. Nezbedne mi prešla prstom po dolnej pere a ja som sa zohol k ďalšiemu bozku. Už sa rozhodne nebudem držať späť. Jemne som priložil pery na jej krk. Na tú lahodne vyzerajúcu časť jej tela, ktorú tak rada vystavovala predo mnou.
V ten večer bola konečne moja.

,,Už sa nechcem učiť." zvolala panovačne. Mala pár dní pred ústnou maturitou a bola poriadne nervózna a unavená. Taktiež som bol nervózny, avšak nie z blížiacich sa skúšok, ale z toho, že som v tomto období trávil s ňou naozaj len málo času. No skrýval som to, ako sa len dalo. Najradšej by som si ju zobral do náruče a minimálne na pár hodín ju z nej nepustil. Rýchlo som zahnal tie myšlienky a len som sa na ňu usmial.
,,Chceš malú prestávku?" spýtal som sa mäkko.
,,Nie malú prestávku, na dnes končím." zavrela knihu a podráždene ju hodila do rohu izby. Čím bližšie boli termíny, tým častejšie sa takto správala. Niekedy som mal chuť ju za takúto neposlušnosť prehnúť cez koleno a poriadne jej naplácať, ale v podstate som ju chápal. Nemala pred sebou len maturitu, ale aj ťažké prijímacie skúšky na vysokú. Posledné mesiace to musela nejako skĺbiť a vyžiadalo si to daň v podobe záchvatov zlosti a večného nadávania.
,,V poriadku." povedal som napokom.
,,Spravím ti čaj alebo kávu?" rád by som ju upokojil.
,,Nechcem čaj... ani kávu." zavrčala a postavila sa. Podišla ku mne a začala ma jemne tlačiť smerom k posteli. Bola drzá.. v poslednej dobe viac, ako sa patrilo. Prinútila ma sadnúť si a potom sa usalašila na mojich kolenách. Chytila mi tvár do dlaní a dravo ma pobozkala. Rukami zablúdila k mojej košeli a začala odopínať knoflíky. Pevne som ju objal kolo pásu, bol som poriadne vzrušený. Po chvíli sa však odtiahla.
,,Som unavená, poďme spať." vstala zo mňa a pobrala sa do kúpeľne. Toto mi robila často a nenávidel som to. Sledoval som, ako sa stráca za dverami, krátko na to som začul pustenú sprchu. Postavil som sa a šiel som za ňou. S úsmevom som vošiel dnu a zavrel som za nami dvere.
Jednou vecou som si bol úplne istý, dnes sa tak skoro spať nepôjde.

.
.
.
ĎAKUJEM za prečítanie.

***

2 komentáre:

  1. Bolo zaujímavé čítať poviedku z pohľadu Akashiho a aj keď mi v anime moc nesadol tu sa mi veľmi páčil :D naozaj skvelá poviedka. Teším sa na ďalšiu, som zvedavá či ešte bude z Kuroka ak áno som zvedavá, ktorého z chalanov si zvolíš (slabu dúfam, že aj samotného Kuroka xD)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Téda, aj tento oneshot sa mi nesmierne páčil. Akashiho milujem, je jedna z mojich najobľúbenejších postáv z KnB a rozprávanie príbehu z jeho pohľadu bolo veľmi zaujímavé :) Skevlo si to popísala a všetko sa mi tam úplne hodio. Dobre si vystihla aj jeho charakter (viem si úplne predstaviť, že Akashi na vysokej by bol presne takýto). Za to všetko ti skladám veľkú pochvalu. Som rada, že som sa rozhodla navštíviť tvoj blog, inak by som prišla o veľmi zaujímavé a skvelé fanfikcie, ktoré píšeš :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)