utorok, 25. augusta 2015

Marco

 Včera som mala taký zvláštny deň, pekne ma naštvali a aj keď som už mala písania dosť, tak som sa vrátila ku klávesnici, aby som sa ukľudnila a napísala som toto.
Dnes som urobila opravu.
Je to len také krátke, nie je tam toho moc vysvetleného.
Asi tým oficiálne rozbieham takú mini sériu poviedok.
Vždy, keď ma niečo napadne a nebudem mať chuť na KnB, tak by to mohlo niečo takéto pribudnúť.
Neviem, či sa to bude niekomu páčiť, no článok navyše žiadnemu blogu neuškodí :]
Uvidím, či sa to uchytí. 


 Typ : originálna tvorba [ no, originálne...určite ste sa s niečím podobným už stretli ]
 Žáner : romantika, násilie, trošku psychologické, fantasy, démoni

 Znechutene som sa pozrel na ženu ležiacu na zemi. Ruky mala zviazané za chrbtom a bola v bezvedomí. Nevidel som na nej nič zvláštne..nič zaujímavé, nič také, čo by stálo za to. Nechápal som svojho starého priateľa. Nervózne som si odpil zo svojho pohára a pohodlne som sa oprel vo svojom koženom gauči. Marco..poznal som už celé storočia. Keď som sa s ním zoznámil, bol to ten najkrvilačnejší démon v okolí. Démon s tvárou anjela. Všetky ženy ho chceli. Každá by aj umrela za noc strávenú s ním. Vždy mal istú noblesu, taký ten neuveriteľný šarm, z ktorého sa podlamovali kolená nielen nežnešiemu pohlaviu, no obdivovali ho aj muži. Aj ja som ho obdivoval a aj... obdivujem. Nechápal som, ako sa dokáže v jednom momente správať ako ten najväčší džentlmen a v tom druhom sa mení na divokú šelmu bažiacu po krvi. On to vedel, dokázal sa pretvarovať až tak dokonale, že som mu to mnohokrát uveril aj ja sám.
Pamätám si na stovky tých čarovných momentov, keď držal jednu z tých nevinných, urodzených slečien za ruku a šepkal im nežné lichôtky. To, čo nastalo potom, už tak nežné nebolo, no mňa to bavilo.
Neraz si k sebe priviedol nejakú mladú ženu, opitú nielen jeho vzhľadom, ale aj alkoholom. Najskôr trhal oblečenie..neskôr telo. Bol to vrah. Vždy to však vyzeralo ako nejaké predstavenie. Vždy tomu dával istú...vážnosť. Bolo to až rituálne.
Miloval som tieto jeho premeny. Miloval som ho. Nie romantickým spôsobom, ale ako niekoho, kto bol môj vzor, od koho som sa učil a koho som chcel následovať po celé tie dlhé roky.
Život s ním bol ako sen. Pri ňom ste mali všetko, po čom len vaša chamtivosť zatúžila.
Bol nepoddajný, silný, arogantný a chladný. Všetko to však vedel perfektne skrývať.
Keď sa náhle vyparil, myslel som si, že sa zbláznim. Hľadal som ho tak zúfalo, ako hladné zviera potravu. Bez jediného slova odišiel. Nechal ma a ja som to čakal. Vedel som, že mi to môže hocikedy urobiť, no aj tak som to nedokázal prekúsnuť. Keď som ho konečne znova stretol, mal som dojem, že ubehla celá večnosť. No nenašiel som toho nespústaného a samotárskeho démona. Našiel som ochočené zvieratko. Obyčajného psa... a môže za to tá..odporná žena.
Zastonala.
Upriamil som na ňu svoju pozornosť. Dopil som svoju whisky a prázdny pohár som položil na stôl. Vstal som a podišiel k nej. Stačilo by tak málo a bola by mŕtva. Opäť som sa spomienkami vrátil k časom, keď som ho sledoval, ako sa..hrá. On sa takto týčil nad svojimi obeťami a oni sa strachom triasli a prosili o svoje bezcenné životy.
Kľakol som si a odhrnul som jej tie dlhé vlasy zakrývajúce jej tvár. Skúmavo som si ju prezrel. Nemôžem povedať, že by bola škaredá.  Práve naopak, jej tvár bola..až nezvyčajne pekná. Chytil som ju za bradu a palcom som prešiel po jej perách. Spodnú mala rozbitú. Ja sám som jej to spravil. Už jej stihla opuchnúť a povedal by som, že jej to až nejakým zvráteným spôsobom...pristalo. Jej krása však nebola taká, akú on mal rád. On mal rád zakaždým len to, čo bolo istým spôsobom extra. Čo bilo do očí, čo pútalo už na prvý pohľad. Žena predo mnou taká nebola. Bola skôr ten typ, čo si väčšina mužov nevšíma alebo všimne až neskôr. No Marco šiel vždy len po tom najlepšom, po tom, čo chceli ostatní. Málokedy zakopol o niekoho, ako bola ona.
So záujmom som prešiel po krivke jej krku až k jej výstrihu. Mala jemne opálenú pokožku. To bola ďalšia vec, ktorej sa on vyhýbal. Nemal to rád. Niečo je..zle. Niečo nie je v poriadku. Jej výzor určite nie je to, čím si ho získala. Napadlo ma, že by som ju možno mal zobudiť, možno je to práve jej správanie, čo ho dostalo.
Pri tej myšlienke som sa musel pousmiať. Blbosť. Nikdy ho nezaujímalo, čo majú tie sliepky v hlave. Marco bol vždy veľmi...povrchný. A kebyže to aj skúsim, už na to nemám čas. Pravdepodobne dorazí každú chvíľu a zabije ma. Tá myšlienka sa mi nenormálne páčila. Chcel som ho vidieť opäť šalieť, chcel som ho vidieť ...zabíjať. Ktovie, ako sa zatváril, keď zistil, že táto slečinka nie je vo svojom veľkom dome. Dúfam, že to stálo za to.
Opäť zastonala. Bolestivo. Páčilo sa mi to.
Nenávidel som tú ženu za to, čo z neho urobila. Nechápal som, ako sa jej to podarilo. Za celé tie roky som nikdy nevidel, že by sa na niekoho naviazal alebo že by niekomu preukázal úprimnú náklonnosť. Vždy šlo len o klamstvo. Vždy to bol len obyčajný blaf a teraz?
Zovrel som jej hrdlo svojími dlhými prstami.
,,Je koniec, dievčatko." uškrnul som sa... a v tom ma niečie silné ruky pevne uchopili za kabát a tá dotyčná osoba ma z celej sily odhodila na druhú stranu miestnosti. Tvrdo som dopadol na zem. Nestihol som sa ani spamätať z toho šoku, už sa týčil nado mnou. Hrozivo. Tak, ako som to poznal. Pevne ma chytil pod krkom a zdvihol ma do výšky. Konečne som ho znova stretol. Konečne som ho mohol opäť vidieť. Blond vlasy jemne lemovali jeho peknú tvár. Modré oči boli ľadové tak, ako som si ich pamätal, nie tak, ako keď som ho stretol pred pár týždňami. Toto bol..on. Cítil som z neho tú túžbu po krvi..po mojej krvi. Tak moc som sa tešil na tento okamih.
Usmial som sa, no on mi úsmev neopätoval, naďalej ma prebodával svojím nebezpečným pohľadom.
Tak takto sa cítili všetci tí ľudia, ktorých skántril. Vedel som, čo ma čaká, no chcel som ho vyprovokovať ešte viac. Pokúsil som sa ho udrieť, no bez najmenšej námahy mi v tom zabránil.
Miestnosťou sa ozval nepríjemný zvuk ...zvuk lámajúcich sa kostí. Vykríkol som.
Bolelo to...strašne moc, ale aj tak som sa odvážil to skúsiť znovu. Tá scénka sa zopakovala.
Bolo to ako deja vú. Zareval som. Opäť.
Pustil ma a ja som klesnul na zem. Sledoval som, ako prešiel k jednej z drevených stoličiek, čo som tam mal a zhodil ju na zem. Skočil na jednu z jej nôžiek a tá sa zlomila ako šmáradlo. Zohol sa po ňu a pomalým krokom sa vracal ku mne.
Vtedy mi to došlo. Zomriem tu. Skončím ako stovky jeho predošlých obetí. Čakal som to, vedel som to, no teraz, keď to prišlo, mal som chuť utiecť. Rýchlo som sa postavil na nohy a pocítil som...strach. Ozval sa vo mne pud sebazáchovy a pokúsil som sa o útek. V tom momente sa zjavil predo mnou. Zlomok sekundy nato už moje telo prerážal ten kúsok dreva. Zalapal som po dychu a z hrdla sa mi vydral bolestivý ston. Bolo to..strašné. Ten pohľad do tých očí, očí, ktoré som vždy tak rád sledoval a očí, ktoré boli aj v tejto chvíli úplne chladné.
Nezmenil sa. Je to len ďalší trik.
Moje telo sa zviezlo na zem a okolo mňa sa začala tvoriť obrovská kaluž krvi...mojej vlastnej krvi.
Nespúšťal som však z neho svoj zrak. Prešiel k tej žene a kľakol si k nej. Rozviazal jej uväznené zápästia. Stiahol si svoje sako z pliec a zabalil ju doňho. Zobral si ju do náručia.
V jeho tvári bola odrazu...nežnosť. Bol tam cit, moje oči by ma neklamali. Objímal ju ako ten najväčší poklad a tisnul si jej telo k tomu svojmu. Nechápal som tomu...nerozumel som tomu!
Vydvihol si ju na ruky. Jeho vzdiaľujúce sa kroky bolo to posledné, čo som videl.

ˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇ

Vošiel do jej izby a položil ju na posteľ. Opatrne zobral do rúk jej mäkkú perinu a prikryl ju. Sadol si na kraj postele. Jeho tvár potemnela pri pohľade na ublížené ústa. Dotkol sa prstom svojich vlastných a nechtom sa zaryl do svojej spodnej pery. Ucítil na jazyku tú známu, no pre neho už dávno zakázanú kovovú príchuť a nahol sa k nej. Jemne ju pobozkal na zranené miesto. O pár sekúnd už nebolo jedinej stopy po drobnej ranke a ani po tom nočnom zážitku. Rukou jej zašiel do hustých vlasov a potom ju nežne pohladil po líci. Chcel sa postaviť a odísť, keď začul jej ospalý hlas.
,,Marco." zašepkala. Sledoval ten príťažlivý pohyb jej úst. Miloval, keď vyslovovala jeho meno.
,,Áno, moja pani?" 
,,Asi som mala... zlý sen." zamumlala a rukou začala šmátrať vo vzduchu. Hľadala ho. Chytil jej ju do svojich dlaní a pobozkal ju na ňu.
,,Bol to iba sen, spite ďalej." povedal mäkko, no ona ho odmietla pustiť. Chmatla po jeho rukáve druhou rukou.
,,Môžeš pri mne ostať?" spýtala sa. Bola v polospánku. Ani len neotvorila oči.
,,Ak si to želáte." urobil by pre ňu čokoľvek.
Plánoval pri nej sedieť, no ona ho začala k sebe ťahať.
Usmial sa.
Pomaly si ľahol na kraj postele a ona sa k nemu začala túliť. Natiahol sa za ňou a jemne si ju k sebe privinul. Cítil jej pokojný dych sa svojom krku, opäť kľudne spala.
Hlavu si zaboril do jej jemných vlasov. Bol spokojný. Nič mu nechýbalo.

.
.

4 komentáre:

  1. Teda, parádne. Nikdy by som si nepomyslela, že všetko sa dá vyjadriť v jednej poviedke. Geniálne!

    Hentai no Kame

    OdpovedaťOdstrániť
  2. No teda! Parádne. :) Len by ma fakt zaujímalo, prečo jej vykal... žeby bol jej oddaný sluha a neodvážil sa byť ničím viac? Aby ju náhodou od seba neodpudil? Hm, zaujímavé...

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Temné a trochu sladké, super! Veľmi sa mi to páčilo. Myšlienky toho jeho priateľa, kamaráta, či čo on vlastne bol, boli úplne super vyjadrené :)
    Čo sa konca týka, to bolo také zlaté, by som povedala, priam nevinné. Tak trochu mi pripomenul jednu knihu, ktorú som v živote nedočítala, hoci som ju začala čítať aj viackrát, popravde dej je úplne o niečom inom, len ten koniec... mal som z neho taký feeling, ako pri čítaní tej knihy.
    Pekné, veľmi sa mi to ľúbilo! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Veľmi zaujímavé. A veľmi pekne napísané.
    Oslovila ma Marcova povaha, lebo také postavy sú zahalené tajomstvom alebo teda... pôsobia tajomne a to je veľmi príťažlivé. A... nehovorím o tom násilí a zabíjaní. Marco má z každého kúsok, tak ako aj tú citovú/emocionálnu stránku, ktorú si nakoniec jeho, zjavne už bývalý, kamarát všimol.
    Tú scénu ako nabehol Marco... tá scéna bola skvelá a vedela som si ju predstaviť ako keby som film pozerala. A ten opis jeho pohľadu, tých očí... a... och *.* Snažím sa nájsť vhodné slová, ale...
    A potom ma prekvapila tá situácia, kde sa tá žena tak trošku zobudila a chcela, aby bol pri nej. Prekvapilo ma, že jej vykal, ale milo ma to prekvapilo a neprekáža mi, že tam nie je vysvetlený dôvod. Ten ich vzťah je v tomto jednodielnom príbehu zaujímavý. Ja osobne som z toho cítila určitý druh lásky pokrytý tajomstvom.
    Jednoducho... zhrniem to. Veľmi sa mi tento príbeh páčil. Nie že by som násilie zbožňovala, ale to, ako tú ženu ochránil... To ma veľmi oslovilo.
    Zhrniem to, vydarený a veľmi dobre napísaný príbeh. :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)