utorok, 4. augusta 2015

Ona je on - kapitola č. 1 : Ako to všetko začalo

***

Úvod

Keď sa konečne Umeko Mitsuyama takmer po troch týždňoch vráti do školy, má namiesto svojich dlhých vlasov, chlapčensky vyzerajúci účes. Všetkým to vysvetľuje tak, že mala len menšiu nehodu.
Riko Aida ju presviedča, nech sa pridá do Seirinského tímu, no Umeko váha. Napriek obavám sa rozhodne, že to skúsi, no má podmienku.
Nebude hrať ako žena, ale bude predstierať, že je chlapec.  

***


***

,,Nie, nie, nie, nie...RIKO!" slovo nie hovorila už takmer pol hodinu, odkedy k nej nabehla trénerka Seirinského tímu.
,,Pozri, aj tak máš teraz krátke vlasy, keďže sa ti stala tá nehoda, tak to skús!" tá nehoda... zopakovala v duchu trpko. Keby jej to tak mohla povedať! Lenže tým by sa veci ešte viac skomplikovali.
,,Umeko, veď si sama tvrdila, že nechceš hrať v mužskom tíme ako žena, pretože by ťa šetrili a ty by si sa nezlepšila!" lož, lož, lož... teda, nie úplná pravda. 
,,Ak by aj na to prišli, len sa tomu zasmejú a ak sa im ukážeš, čo dokážeš, potom ťa už budú brať ako seberovnú!" Aida bola tak nadšená, povedala by a urobila všetko len pre to, aby sa hráčka ako Umeko Mitsuyama pridala k nim. Odkedy odišli tretiaci, chýbali im ľudia a nábor nováčikov tiež nedopadol veľmi slávne.
Kebyže ju Riko osloví pred mesiacom a pól, hneď by s radosťou prikývla, no teraz mala svoje osobné dôvody na to, aby odmietla. Naozaj sa chcela zlepšiť, ale v ženskom družstve sa jej nedarilo robiť pokroky, no na druhej strane mala isté obavy.
Videla hrať Rikin tím, boli fakt trieda a keď nad tým tak pouvažovala, naozaj by mohla takto odomknúť dvere k celému svojmu potenciálu. Avšak pri predstave, že by sa mala začleniť opäť medzi mužov, bola veľmi neistá.
,,Nič nemôžeš stratiť." nabádala ju Riko. Začala byť otravná a čím viac do nej rýpala, tým viac ju namotávala. Umeko to začalo lákať.
,,Fájn, zajtra ma teda čakajte.. ale pochybujem, že to klapne." povedala napokom.
,,A Riko? Ak ma odhalia, momentálne odchádzam." dodala.

,,Bože, toto nevýjde...toto nie!" nadávala Mitsuyama, keď sa vkradla do izby svojho mladšieho brata a hľadala nejaké športové oblečenie.
,,To je kravina!" zašomrala, keď vyťahovala obväz z ich domácej lekárničky.
,,Hlúposť..absurdné.. trapné!" poznamenala rozhodene, keď sa začala do toho všetkého obliekať. Najskôr si stiahla prsia, potom sa navliekla do šortiek.
,,Tak to nepôjde." dívala sa na svoju obviazanú hruď, určite jej to pri pohybe spadne. Podišla k svojej skrini a vytiahla z nej veľmi úzke tielko. Obliekla si ho a navrch si dala ešte bratove voľné tričko.
Vošla do kúpeľne a pozrela sa na svoje krátke vlasy.
,,Hodil by sa nejaký viac chlapčenský učes.." zamrmlala si pre seba.
Keď urobila, čo sa dalo, postavila sa pred zrkadlo. Je pravda, že v dnešnej dobe niekedy chlapcov a dievčatá odlišuje len to, čo musia mať skryté a častokrát je ťažké určiť, či ide o nežnejšie pohlavie alebo drobného chlapca. No aj tak bola Umeko presvedčená, že svojou dievčenskou tvárou a výškou nikoho neoklame. Musela si však pripomenúť, prečo to robí. Miluje basketbal, chce sa vypracovať a Seirinské basketbalistky boli naozaj skôr na parádu, ako na hru. V podstate ani len nereprezentovali školu, len sa občas stretli a zahrali si. Mitsuyama potrebovala niekoho, kto by ju ťahal, niekoho, koho by mala chuť prekonávať.
,,Je ťa škoda, Umeko." vravela jej Riko mnohokrát, ale ako žena hrať s nimi nemohla. Bála sa.
 Do tašky si zobrala fľašu s vodou a športovú obuv. Musela sa obliecť už doma, nechcela predsa v šatni šokovať svojich možno budúcich spoluhráčov.

,,Jasné."
,,Vitaj v tíme!"
,,Tešíme sa na spoluprácu!" a podobné výrazy naplnili telocvičňu krátko po tom, čo sa im predstavila a požiadala o miesto v tíme. Popravde čakala, že hneď ako vojde do telocvične, ju prekuknú. Sú snaď slepí?.. nechápovo sa pozrela na Riko.
,,Vyzeráš ako štíhlejší chlapec, fakt." pošepkala jej. Hrabe vám? Dokonca sa aj predstavila svojim vlastným menom, ako jej Aida kázala.Tvrdila, že je nezvyčajné a že rodičia často dávajú uletené mená svojim deťom.
,,Tak to fakt dík." zamrmlala Umeko. Takže nevyzerám ako žena. Keď tu šla, predstavovala si, ako ju odhalia a všetci ju vysmejú, pôjde domov a pokúsi sa na ten trapný moment zabudnúť, no ani vo sne by jej nenapadlo, že by jej to mohlo prejsť.
,,Trénerka, nepozrieš si jej čísla?" zvolal ktosi. Aké čísla?..spýtavo sa pozrela na Riko a tá sa na moment zarazila. V tom obrovský červeno-hnedovlasý muž prišiel k Mitsuyame a chytil lem jej trička. Tá však pohotovo zareagovala a odtiahla sa skôr, ako jej to stihol vyhrnúť.
,,Čo to robíš?!" spýtala sa vyľakane.
,,Prepáč, Riko je dobrá v parametroch tela, len si ťa prezrie a podľa toho ti určí tréning." vysvetlil jej a ona sa zhrozene zadívala na Aidu.
,,Nikto mi nebude..." nestihla dopovedať, pretože sa pred ňu postavila trénerka.
,,Kagami, už som ho obzrela."  rýchlo vysvetlila.
,,Si moc chudý, mal by si viac cvičiť a jesť." dodal.
,,Naozaj bolo dobré, že si ho priviedla?" Kagami Taiga..videla ho hrať, bol fakt zviera, no nedovolí mu, aby ju podceňoval.
,,Rada,..ehm, rád ti ukážem, čo viem." prehovorila a odhodlane sa mu pozrela do tváre.
,,Fajn." hodil po nej jeden z farebných dresov, ktoré používali pri tréningu. Nahneval ju tón, akým to povedal. Však počkaj, ty namyslenec!.. pomyslela si síce, ale usmiala sa.

Všetkých nováčikov dali dokopy, zrejme ich chceli ihneď na začiatku poriadne otestovať. Umeko sa s nimi nehralo moc dobre. Nechcela byť krutá, ale nevedeli to. Zbytočne strácali loptu, nepresne prihrávali a chýbal im istý bojový duch.
,,Tak sa predveď!" zvolal na ňu Kagami a silno jej prihral, keď bola tesne za trojkovou čiarou. Vysmieva sa mi? Postavil sa do obrannej pozície, asi čakal, že sa pokúsi cez neho prejsť, no urobil chybu. Umeko sa uškrnula, trojková čiara bolo jej miesto. Naznačila, že sa pokúša ísť jeden na jedného, no namiesto toho vyskočila do vzduchu a hodila loptu. Trafila. Taiga sa nachvíľu zatváril prekvapene a potom sa len uškrnul.
,,Tak niečo predsa len vieš, Mitsuyama!" To má byť pochvala? Samozejme, že vie! Nie je predsa žiadny nováčik!
Napriek jej snahe ich starší úplne prevalcovali. Chystala sa posadiť na lavičku, keď na jej ramene spočinula obrovská a horúca ruka. 
,,Si fakt dobrý, budeš trénovať s nami staršími." bol to Kagami. Jeho slová ju príjemne prekvapili.
,,To vážne?" zvolala nadšene viac, ako asi mala a Taiga pri pohľade na jej rozžiarenú tvár nachvíľu zneistel.
,,No.. rozhodli sme sa tak všetci." odtiahol sa od nej.
,,Tak to je super, tak sa teším!" takmer zapišťala a Kagamimu sa tá reakcia zdala na chlapca trošku prehnaná.. a taktiež aj tá vôňa, čo z neho šla, ho zmiatla. Umeko sa otočila smerom k Riko a tá len ukázala zdvihnutý palec. Som v tíme. Tešila sa a úplne zabudla, že sa po celý čas musí správať ako chlapec. Došlo jej to, až keď si všimla, ako zvedavo ju Taiga pozoruje.
,,No..takže.." odkašľala si a podala mu ruku. Bolo to prvé, čo ju napadlo. Váhal, no nakoniec si s ňou potriasol. Opäť sa mu zazdalo na ňom niečo divné. Mal až príliš hebkú pokožku. So záujmom ju sledoval po celý ten čas, ako kráčala k lavičke. Vytiahla si uterák a jemne si ním poutierala tvár.  Taiga sa napokom vybral za ňou a sadol si k nej. Odpil si zo svojej fľaše a očkom stále sledoval tú detsky vyzerajúcu tvár. Tým, ako sa spotila a behala, jej jemne zružoveli líca. Z nejakého dôvodu to Taigovi prišlo roztomilé a keď si uvedomil, nad čím premýšľa, zahanbene sa otočil do druhej strany. Nechápal, ako ho niečo také môže napadnúť pri pohľade na chlapčenskú tvár.
,,Ehm..to je nejaká nová móda?" prehovoril jeden z nováčikov.
,,Čo..?" spýtala sa Umeko, práve sa chcela prezuť do tenisiek. Ten chlapec ukázal na jej nohu a ona v tú ranu pochopila. Jej nechty totiž zdobil červený lak na nechty.
,,Ja hlúpa!" zamrmlala. Zabudla som ich odlakovať!
,,Čo vravíš?" nepočuli ju.
,,Ehm...TÁ hlúpa! Moja sestra!" povedala prvé, čo ju napadlo.
,,V noci musela prísť do mojej izby a urobiť mi to!" afektovane rozhodila rukami.
,,Vždy mi robí takéto..ehm..ženské veci! Vždy chcela mladšiu sestričku a nie brata ako ja!" dodala a dúfala, že to zabralo.
,,Ty si holíš nohy?" spýtal sa jej niekto ďalší. Tá historka s lakom na nechty pritiahla asi všetkých súčasnených. Očami hľadala Riko, no tá sa tvárila ešte nervóznejšie, než ona sama.
,,Jasné..vy nie?" zatvárila sa, ako keby to bola tá najsamozrejmnejšia vec na svete a pohľadom zablúdila na ich končatiny. Všetci do jedného ich mali mužne chlpaté.
,,Veľa športovcov to robí!" spomenula si na jedného svojho známeho, čo hrával futbal a skúsil to. Všetci sa mu smiali a Umeko bola medzi nimi.
,,Cyklisti, ehm..plavci.. a ešte.." rozmýšľala.
,,To nejako pomáha?" zaznela otázka a Mitsuyama sa chopila príležitosti.
,,No samozrejme!" neisto sa poobzerala po všetkých, ktorí ju sledovali. Nováčikovia vyzerali byť zamyslení a tí starší sa tvárili...no.. ako sa tvárili.

,,Hej!" Kagami šťuchol lakťom do modrovlasého chlapca. Boli už v šatniach a čerstvo po sprche.
,,Deje sa niečo?" spýtavo sa na neho pozrel jeho priateľ.
,,No.. nezdá sa ti ten nový, Mitsuyama, nejaký čudný?" Kuroko chvíľu premýšľal.
,,Ani nie, prečo? Tebe áno?"
,,No, len trošku.. niečo je na ňom iné." zamyslel sa Taiga a zaviazal si šnúrky od topánok.
,,Ani sa len nešiel s nami prezliecť." dodal.
,,Možno patrí medzi tie hamblivé typy a povedal, že to má domov blízko." Tetsuya na tom nevidel nič zlé.
,,Asi máš pravdu." prikývnul nakoniec Kagami. 

Prvý tréning nejako zvládla. Bolo to na záver hrozné, no snáď sa jej podarilo sa z toho vymotať. To, že nevzbudila žiadnu nedôveru v jej vymyslené pohlavie sa dozvedela až v deň ďalšieho stretnutia. Všetci nováčikovia totiž prišli s oholenými nohami. Len tak tak zadržiavala smiech a snažila sa pôsobiť vážne.
,,Výborne, chlapci! Som rád, že ste to urobili pre šport!" prikyvovala uznanlivo a ignorovala zhrozený výraz Riko. Bola rada, že sa môže naďalej pokojne zbavovať nežiadúceho ochlpenia a že to už nikomu nebude divné.
 Tentokrát si nezahrali, pretože im Aida pripravila niečo špeciálne.
Keď to skončilo, Umeko mala dojem, že umiera. Vypila celé hektolitre čistej vody a stále lapala po dychu. Absolútne nevládala. Táto cvičebná zostava sa skôr hodí do vojenskej školy a nie do basketbalového klubu! povedala si avšak len pre seba a radšej bola ticho. Starší to zvládali celkom obstojne, asi už boli zvyknutí, no ona a tí noví sa ihneď po odznení zvuku píšťalky zvalili na žinenky. Niektorí tam dokonca už ani nedokázali dôjsť a zložili sa rovno na podlahe.
,,Asi sa dogrciam." povedal niekto a Umeko sa zasmiala. Bolo to náročné, no páčilo sa jej to.

.
.
.

ĎAKUJEM za prečítanie.

-Odkaz na nasledujúcu kapitolu-

***

3 komentáre:

  1. Dobré. :DD Celkom vtipné, páči sa mi to... som zvedavá na pokračovanie...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ja som tiež kedysi písala takú podobnú poviedku na Kuroka kde sa dievča prezlieklo za chlapca aby mohlo hrať futbal ibaže to moje bola skôr dráma, toto je naozaj super ako si všetci oholili nohy :D no ja som nemohla :D Aha, Taiga zavetril, všímavý chlapec :D tešíms ana pokračovanie táto poviedka vyzerá super :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Sama od seba som nečakala, že sa pustím do čítania tohto príbehu tak skoro. Myslela som si, že to nastane až keď sa ukončí I wanna reach you, ale keďže sa Daiki zbavuje zaľúbených myšlienok ohľadom Umeko, tak som si povedala, že prečo nie?
    A páči sa mi to. Je vidieť, že si vtedy písala inak, ale nepovedala by som, že je to zlé. Je to jednoduché milé a náhodou pekne napísané a najmä vtipné v tom, že si chlapi oholili nohy. Teda, chlapi... pubertiaci. :D Tá predstava je veľmi komická. :D
    Len aby sa do toho Umeko nezamotala. Síce nie je klamstvo ako klamstvo, ale pravda vždy vyjde najavo. Tak som zvedavá.

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)