štvrtok, 6. augusta 2015

Ona je on - kapitola č. 2 : Pocity


***



***
Riko Aida sa až neskôr zamyslela nad tým, čo vlastne spolu s Umeko spravili.
 Keď ju konečne prehovorila, bolo jej úplne jedno, že sa chystajú oklamať celý tím a jediné, čo jej v tej dobe vírilo v hlave bolo to, že konečne našla niekoho, kto ich posilní.
Bola to naozaj nutnosť..naliehavosť, ktorú musela vyriešiť.
Zo začiatku mala dojem, že Mitsuyama chce len dokázať tým chlapom, že je naozaj dobrá a rovnocenná hráčka. Čakala, že im každú chvíľu povie pravdu, dobre sa na tom pobavia a že bude naďalej hrať za nich, ale už ako žena. No Umeko sa k tomu akosi nemala, zakaždým, keď sa o tom Riko čo i len zmienila, povedala, že hneď ako to praskne, jednoducho sa úprimne ospravedlní a odíde. 
Ak zasa riešili súťaže, prosto poznamenala, že aj tak je už tretiačka a že o rok sa poberie na výšku. Vraj ľudia zo strednej na seba zabúdajú, takže odíde z tímu ako chlapec, sem-tam dá o sebe vedieť cez správy a nikto sa to nikdy nedozvie.
Aida nechápala, prečo tak moc odmieta hrať ako dievča. Nemala dojem, že by chlapi v tíme s tým mali až tak veľký problém. Čo sa týkalo zápasov, nejako by to vyriešila a dohodla by sa s organizátormi, pretože už keď ju oslovila, vedela, že sa nezastaví, kým nenájde spôsob, ako jej umožniť hrať. 

Teraz, keď sa Umeko opäť mohla naplno venovať tomu, čo mala rada, cítila sa inak..lepšie... a to aj napriek tomu, že každú voľnú minútku premýšľala o tom, či urobila správne. Na tréningoch si už zvykli, že ako chlapec je trošku iná a už ani neriešili to, že chodila oblečená a že sa odmietala prezliekať.
Často však premýšľala, či nemala použiť radšej meno svojho brata, ako svoje vlastné. Veď predsa len, čo ak ju bude v škole náhodou niekto z tímu hľadať a napokom ju stretnú v školskej sukni? Čo potom urobí?
Síce... keď bola v dievčenských šatách a nalíčená, vyzerala ako úplne iný človek. Upokojovla sa aj tým, že je o triedu vyššie ako takí Kagami a Kuroko, čiže možnosť stretnutia sa o niečo znižuje. Problém bol skôr zo staršími hráčmi. Jej jediná výhoda bola taká, že ani jeden z nich s ňou nechodil do triedy a druhá vec, čo ju ako tak chránila, bol fakt, že Riko na jednom stretnutí veselo poznamenala, že má ich hráč Umeko na škole menovkyňu.
Bolo to celé také dokrútené, že sa Mitsuyama miestami v tých klamstvách aj strácala a nechápala, ako jej to mohlo stále vychádzať.
Bude to už piaty týždeň a nikto stále nič nezistil.
Ona ako chlapec existovala len v telocvični a robila všetko, čo bolo v jej silách, aby to tak ostalo. Chápala, prečo na ňu v poslednej dobe Riko tak tlačila. Pokiaľ urobí chybu, nemusí to skončiť dobre, no nedokázala si pomôcť, pretože v živote nemala z hry také veľké potešie a nikdy nebola v takej výbornej forme.

Práve rozohrali hru. Umeko opäť hrala proti Kagamimu a dnes jej to, pravdupovediac, moc nešlo. Robila zbytočné chyby a veľmi sa kvôli tomu začala hnevať. Má byť predsa lepšia, veď na to tu je! Podarilo sa jej obehnúť spoluhráčov, urobila dvojtakt a trafila kôš, no moc nadšená však z toho nebola.
Keď Riko odpískala, bola jej za to vďačná. Okamžite sa rozbehla k svojim veciam a zistila, že už nemá vodu, rozhodla sa ísť do šatne a napustiť si novú.

Potočila kohútikom a podržala nádobu pod prúdom tečúcej vody.
,,Dnes je to s tebou katastrofa." poznamenala a prstom ukázala na seba v zrkadle, ktoré bolo nad umývadlom.
,,Si na seba moc tvrdý." ozvalo sa za ňou. Poznala ten hlas, no nepočula ho vojsť, čo ju trošku znervóznilo.
,,Mal by som byť na seba tvrdší." zamrmlala podráždene, neotočila sa však. Nechcela, aby videl jej odutú tvár. Ako ju to len strašne všetko štvalo!
Počula, že sa približuje a už len cítila, ako ju jemne tľapká po hlave. V poslednej dobe to robieval akosi často, no nemohol si pomôcť, inštinktívne cítil, že chlapec pred ním potrebuje jeho pozornosť a pomoc oveľa viac, ako hocikto iný z tímu.
,,To je dobré, Kagami, nebudem plakať." prehovorila ironicky a otočila sa k nemu. Trošku ju prekvapilo, ako moc blízko pri ňom je.
Vždy, keď sa ocitla v takejto pozícii a on sa díval na ňu tými svojimi očami, mala dojem, že ju odhalí. Prítomnosť Kuroka a iných vnímala úplne inak ako tú jeho, pretože tušila, že si ju všíma viac ako ostatní a preto by si toho mohol aj viac uvedomiť.
,,Prestávka bude končiť, vráťme sa." navrhla a pobrala sa späť do telocvične.

Kagamimu netrvalo moc dlho, kým mu došlo, ako moc žensky Mitsuyama vyzerá. Bol vysoký asi ako Kuroko, no bol veľmi útly. Často sa zamýšľal nad tým, čo bude robiť na turnaji medzi tými obrovskými a silnými chlapmi. Pri predstave hry, kde by sa mal postaviť proti takému Murasakibarovi, mal strach a bál sa, že by sa to drobné chlapča mohlo zraniť.
Zo začiatku ho tieto myšlienky a pocity trápili a zdali sa mu čudné, no neskôr to zobral tak, že sa Umeko stal jeho priateľom a on sa, prirodzene, stará o svojich priateľov.
Avšak zakaždým, keď takto vedľa seba stáli, mal pocit, akoby nešlo len o priateľstvo.
Keď sa rozohrali trošku viac a telocvičňa vyzerala skôr ako veľký ring, mal chuť poslať ho na lavičku. Áno, dokázal síce v sebe prebudiť takmer rovnakú divokosť, ako mali oni a nemal strach sa púšťať sa každou loptou, no nemal toľko sily. V takých situáciach sa Taiga pristihol, ako ho túži objať a schovať pred ostatnými. Už mu to neprišlo normálne, niekedy mal sto chutí požiadať Riko, nech ho vyhodí z tímu. Zároveň si už nedokázal predstaviť hru bez toho jeho nafučaného výrazu, keď mu niečo nešlo. Kagamiho bavilo, ako moc sa mu snažil ten chlapec vyrovnať. Niekedy mal dokonca pocit, že sa Mitsuyama zameriava len na neho. Občas si počas hry vymenili pozície, no napokom sa Umeko vrátil k nemu. Taiga nemal problém ho zastaviť a urobil to aj teraz, keď sa ten chlapec pokúsil vystreliť. Nechtiac do seba trošku drgli a Kagami vdýchol do seba jeho jemnú vôňu.  
Bože, tak dievčenská...zakaždým sa nad tým musel pozastaviť.

Blížil sa ich prvý zápas a Mitsuyamu začala chytať panika. Mali hrať proti Gakuenu.
Pokiaľ sa prezradí len medzi svojimi, je to o inom, ako keby sa jej to malo stať počas zápasu. Ak nebude opatrná, mohla by urobiť tímu Seirin veľký problém.
Je síce pravda, že nebude hrať až tak moc, ale aj za tých pár minút sa môže kľudne niečo pokaziť. A nebola jediná, kto sa trápil. Bola tu ešte Riko, ktorá už týždeň pred stretnutím nemohla poriadne spávať.
Obe sa stretli veľmi skoro pred začiatkom v šatni. Aida jej pomáhala s prípravou.
,,Snáď to nespadne." prehovorila, keď skončila s obväzovaním jej hrudníka.
,,Budem si na to dávať pozor... a ak by aj, hneď ťa na to upozorním a ty ma stiahneš z hry." povedala Umeko v snahe upokojiť ju, pretože mala dojem, že to trénerka prežíva ešte viac, ako ona samotná.
Keď začuli kroky idúce do šatne, rýchlo na seba hodila tielko a potom aj dres.
Pár sekúnd na to už stáli chlapci vo dverách.
,,Tak chalani, dávam vám desať minút a chcem vás vidieť na ihrisku!" zvolala Riko a opustila miestnosť. Mitsuyama ju chcela následovať, chystala sa vstať z lavičky, keď ju niečia ruka opäť na ňu prinútila posadiť sa. Bol to Kagami.
,,Tak čo? Ako sa cítiš pred prvým zápasom?" položil jej otázku a dal si dole tričko.
Pri pohľade na jeho svalnatú hruď sa mierne začervenela a rýchlo uhla pohľadom.
,,No.. som v strese." odpovedala popravde. To už Taiga a ostatní boli takmer vyzlečení.
Cítila sa nepríjemne a hľadala nejaký bezpečný bod, na ktorý by sa mohla bez problémov pozerať.
,,Bude to super, nemaj obavy." povzbudzoval ju. Stál rovno pred ňou len v trenkách a ona sa len modlila, nech sa už konečne oblečie.
Chytil ju za ramená a nadšene ňou potriasol.
,,Nejdeme na popravu, ale hrať basketbal!" kričal na celú šatňu.
To, že sa cíti trápne, pochopil len Kuroko, ktorý udrel Taigu zozadu do ramena. Umeko sa vďačne na neho pozrela a využila príležitosť k úteku.

Keď prišli do telocvične, bola už plná a Gakuen sa práve rocvičovali. Prebehla po nich pohľadom. Samí vysokí a namakaní športovci. Mierne ju z toho striaslo.
,,V poriadku?" spýtal sa milo Tetsuya.
,,Uhm.." iba prikývka. Nie, nie som v poriadku.
,,Bude to pre teba zážitok, sú to excelentní hráči." pozrel sa smerom, akým sa dívala aj ona.
,,Poďme sa rozcvičiť." usmial sa.

Netrvalo dlho a všetci sa postavili na čiaru. Neušlo jej, že väčšina pohľadov smeruje k nej a snažila sa myslieť len a len na hru. Musí sa sústrediť, pretože dnes.. nie sú chyby dovolené.
,,Mitsuyama, tvoj bude ten hnedovlasý, volá sa Sakurai." dal jej pokyn Kagami a ona sa so zvedavosťou pozrela na jej protivníka. Našťastie, vyzeral rovnako vyplašene ako ona.
,,Dokáže veľmi rýchlo strieľať, nepodceňuj ho."
Taiga mal pravdu. Ten chalan síce pôsobil, akoby sa mal každú chvíľu nervovo zrútiť, no ako keď začala hra, Umeko mala čo robiť, aby jeho tempu stačila.
Keď sa mu podaril dať kôš, hneď sa mu to pokúšala vrátiť, no mala ťažkosti.
Bola oproti nemu nízka a preto musela hádzať pod väčším oblúkom, ako bola zvyknutá a k tomu robil na ňu silný nátlak. Uvedomila si, že si hru nedokáže užívať a že sa snaží len prežiť. 

Sledovala, ako sa ten neskutočne divoký Aomine bije o loptu s Kagamim. Zatiaľ v zóne neboli, šetrili si to na neskôr, ale aj tak by sa nechcela dostať medzi nich, pravdepodobne by ju totiž úplne preválcovali. Občas mala dojem, že sú na ihrisku len oni dvaja...sami.
,,Hej, Kagami, čo je to za úchyla?" Daiki kývnul smerom k Umeko, ktorá to všetko počula. Vyzerám ako úchyl?... zhrozila sa.
,,Mám z neho čudný pocit, vyzerá ako dievča." pokračoval. Takže aspoň niekomu prídem ženská. Odrazu nevedela, či sa má radovať alebo plakať.
,,Čo má nejakú hormonálnu poruchu?" uškrnul sa. Super...vážne super. Aj keď bola v prestrojení, cítila sa trapne. Mala chuť toho tmavovlasého muža udrieť...niečím dostatočne veľkým a tvrdým.

Cítila, že je na hranici svojich síl a očkom sledovala tabuľu s časom. Zachvíľu sa bude končiť druhá štvrtina a Riko ju konečne vymení. Zvládla som to! Potešila sa v duchu.
Potom však Kagami urobil chybu a Aomine sa rozbehol k nášmu košu. Môžem ho zastaviť..prebehlo jej mysľou a zatarasila mu cestu. Chcel ju oklamať tým, že naznačil únik na jednú stranu, no ona ho prekukla. Okamžite sa posunula a on do nej z celej sily vrazil. Tvrdo spadla na zadok. Bolelo to..strašne moc.
Rozhodca to odpískal ako faul a Seirin tak mohol získať body navyše.
Daiki sa tváril prekvapene a chcel jej podať ruku, no to už ju dvíhal na nohy Kagami.
,,Si v poriadku?" v očiach mal..hnev.
,,Ale áno.. som nemotorný, prepáč." odpovedala mu.
,,Zvládneš hodiť tie trestné koše?" spýtal sa akosi..nežne.
,,Samozrejme." zaklamala. Popravde ju bolel nielen zadok z pádu, ale aj hrudník z nárazu. Navyše ucítila, že sa jej uvoľnil obväz. Dopekla..zanadávala v duchu, veď jej to všetko tak pekne vychádzalo!
Opatrným krokom prešla k čiare a hodili jej loptu. Snažila sa nesústrediť na tú bolesť a hodila. Trafila. Druhý kôš však nedala a kúsok rozmotaného obväzu jej presiahol lem dresu. Šikovne si ho zastrčila skôr, než si to niekto stihol všimnúť. 
,,Prepáčte." ospravedlnila sa a ihneď sa dala vystriedať. Mrzelo ju, že jej nevyšli oba, no teraz nebolo moc času nad tým premýšľať.
Na lavičke jej Riko okamžite podala mikinu a ona si ju obliekla.  
Takto nikto nič nespozoruje...pomyslela si a čakala, kým tabuľa ukáže koniec štvrtiny.
Ihneď sa po zaznení píšťalky rozbehla von z telocvične. Do šatní a ani na záchody ísť nemohla, zachvíľu sa tam totiž nahrnú jej spoluhráči, preto utekala po chodbe a hľadala tú jednu miestnosť, ktorá slúžila na odkladanie vecí, ako sú žinenky a podobne. Našla ju a rýchlo do nej vošla.
Pocítila neskutočnú úľavu.  
Musím si to rýchlo napraviť!
Keď si vyzliekla všetky tri vrstvy naraz, otvorili sa dvere a dnu niekto vstúpil.
,,Chcel som sa len.." Daiki sa zastavil v polovici vety pri pohľade na hráča Seirinského tímu, ktorý bol od pása hore takmer nahý a pridržiaval si dlaňami obväz k hrudi.
Nie, nie, nie, nie!.. dobrý pocit bol rázom preč a nahradilo ho zúfalstvo.

.
.
.

ĎAKUJEM za prečítanie.

-Odkaz na nasledujúcu kapitolu-

***

2 komentáre:

  1. No teda... toto som fakt že nečakala. :D Som neskutočne zvedavá, čo na to Aomine. Už aby tu bola ďalšia časť.. xD

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tak toto všetko prišlo riadne zhurta. Fú, ale... zabudla som na to, že sa príliš neteším na scény s Daikim, keď viem, ako to s ním dopadne. Joj -_- To mi nedošlo, ale... Kašľať na to.
    No Kagami sa k Umeko má celkom - akosi ju skenuje čoraz viac a viac no a som veľmi zvedavá, ako zareaguje Daiki na to, že ju tam prichytil a čo s tým urobí. Ja som vedela, že pravda vždy vyjde najavo, aj keď nie hneď, ale postupne určite a toto je len začiatok podľa mňa.
    Umeko je v tom celom až po uši, tak... idem radšej čítať ďalej.

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)