nedeľa, 9. augusta 2015

Ona je on - kapitola č. 3 : Prezradené tajomstvo

***


***
 ,,Nie." zašepkala vyplašene a rýchlo na seba navliekla dres.
Rozbehla sa k nemu a zabuchla dvere.
,,Čo to má znamenať?" spýtal sa prekvapene.
,,Ja to vysvet..."
,,Tušil som, že mi niečo na tebe nesedí." prerušil ju chladne.
,,Prosím ťa, neprezraď ma." zašepkala. Mala strach, bála sa.
,,Máš dojem, že toto tu je nejaká zábava?" zvýšil na ňu hlas. Robila si snáď z neho srandu?
,,Prosím, nemôžu to vedieť." zlomil sa jej hlas. Urobila chybu, pokazila to.
,,Si hráč ako ja, musíš to pochopiť!"prosebne sa na neho pozrela.
,,Čo pochopiť? To, že niekto klame? Nemyslím si, že by niekto v Seirin mal problém s tým, že si žena a tá vaša prefíkaná trénerka by ťa určite hravo dokázala dostať aj na zápasy." poznamenal tvrdo. Mal pravdu, to isté vravela aj Riko, presne to isté!
,,Tak prečo?" položil ďalšiu otázku.
Neodpovedala, tak sa otočil k dverám. Umeko ho však naliehvo chytila za ruku.
Dotyk jej jemných rúk ho prekvapil a prinútil pozrieť sa na ňu.
,,Nemôžem hrať inak, ako takto." oči mala plné sĺz. Z nejakého dôvodu Daikiho ten pohľad zlomil.
Až teraz si všimol, že má čokoládovo hnedé oči. Dopekla. Zanadával. Miloval čokoládovo hnedé oči.
,,Prosím.." jej hlas bol tak vystrašený a ten výraz v jej tvári... nemohol sa na to už dívať.
Vytrhol si svoju ruku z jej zovretia a opustil miestnosť. Nechal ju tam samú.

Umeko ešte dlho postávala na tom istom mieste a spracovávala ten fakt, že je koniec. Už si nezahrá v Seirinskom tíme. Už si nezahrá s tými chlapmi a už si nezahrá s... Kagamim. Aomine im to určite ihneď prezdradí. Využije ten fakt, že ich to všetkých vyvedie z miery.
Síce toho moc o ňom nevedela, ale jeden fakt bol jasný...Daiki bol hráč a hráči častokrát urobia všetko len pre to, aby zvíťazili.
Priam živo si predstavovala ten jeho arogantný úsmev a to, ako pobavene prezrádza jej tajomstvo. Taktiež v myšlienkách videla tie sklamané tváre.
Po tomto ju už nikdy nikto povzbudzujúco nepotľapká po ramene, už ju nikto z nich neosloví a už na ňu ani len nikto neprehovorí.

Pomalým krokom sa vracala do telocvične. Zastala na prahu vchodových dverí a poriadne sa nadýchla. Pohľadom prešla k ich lavičke. Riko im niečo horlivo vysvetľovala a rukami rozhadzovala na všetky strany. Chce mi pomôcť, chce im to vysvetliť ešte pred tým, než ma za živa roztrhajú v zuboch. Pomyslela si Umeko. Potom sa však Aida otočila jej smerom a s úsmevom jej zamávala.
Mitsuyamu to gesto zmiatlo. Očami vyhľadala Aomineho. Stál pri svojom tíme a taktiež sa díval jej smerom. Otočil sa jej chrbtom hneď čo zbadal, že ho pozoruje.
 Vybrala za svojimi spoluhráčmi. Bola ešte pár metrov pred nimi a už dokázala vyrozumieť, že o niečom vášnivo debatujú, no ona to nebola.
,,Mitsuyama, si v proriadku?"zakričal na ňu jeden z nováčikov a ona neisto prikývla.
,,A čo vy? Všetko v poriadku?" spýtala sa opatrne.
,,Jasné.. oddýchli sme si a sme pripravení ich poraziť!" veselo poznamenal Kagami.
V jeho tvári nevidela nič, čo by naznačovalo, že by im to Daiki povedal.
S úľavou si vydýchla, no zachvíľu pocítila opäť úzkosť. Prečo ma neprezradil? Vŕtalo jej hlavou.

Zvyšok zápasu už len presedela na striedačke. Normálne by z toho nebola nadšená, no teraz jej to takto vyhovovalo. Po tom, čo ju Daiki videl, sa už nedokázala sústrediť na nič iné, ako na tie tmavomodré oči, ktoré ju mrazivo prebodávali v tej miestnosti.
Keď si uvedomila, že bola vtedy v horných partiách tela takmer nahá, pocítila miernu horúčavu. Nikto ju ešte takto nevidel.
Rozmýšľala, čo asi tak plánuje. Napadlo ju aj, že si to možno necháva na neskôr. Ako také eso. Pre prípad, že by sa Gakuen a Seirin stretli v ďalších kolách.
Ale aj tento zápas bol dôležitý.
Umeko tŕpla. Tŕpla po celú tú dobu. Cítila sa ako časovaná bomba, ktorá ma každú chvíľu vybuchnúť. Celú tú jej nervozitu ešte viac vyburcoval zvuk píšťalky ohlasujúcej koniec. Mitsuyama ani nevedala, aké je konečné bodovanie. Okamžite sa pozrela na tabuľu. Remíza. To nebolo zlé.
Celou budovou sa začal ozývať obrovský potlesk a nadšené výkriky jednak hráčov a taktiež aj ľudí, čo ich prišli povzbudzovať. Obe strany sa tešili.
O niečo neskôr sa oba tímy museli opäť zoradiť a podať si ruky.
,,Ďakujem za zápas." zamumlala potichu, keď si podala ruku s Aominem. Snažila sa vyčítať z jeho tváre aspoň niečo, čo by jej pomohlo zistiť, ako na tom vlastne je.
No bolo to márne, mal úplne prázdny výraz. Len jemne stisol jej dlaň a vzápätí jej ju pustil.

Daiki odchádzal medzi prvými a ona s pocitom skľúčenosti neustále sledovala jeho obrovskú postavu. Nevedela, či sa má za ním rozbehnúť a poprosiť ho o rozhovor alebo sa na to má zatiaľ vykašľať a riešiť to až doma, kde bude konečne sama a bude môcť normálne rozmýšľať.
,,Máme remízu!" zakričal niekto za ňou. Bol to Kagami a utekal smerom k nej. Usmiala sa.
,,Bol to skvelý zápas." poznamenala.
,,Len ma mrzí ten jeden trestný kôš." posmutnela. Kebyže ho dá, možno by to zavážilo pri konečnom bodovaní.
,,Kebyže sa nepostaráš o to strieľanie, možno by sme nemali ani tú remízu." pridal sa k nim Tetsuya.
,,To nebolo úmyselné!" zháčila sa. Nikdy neuznávala hru, kde sa hráči pokúšali tých druhých vyprovokovať k zakázenému hraniu. Na to bola až moc hrdá a... hambila by sa za to.
,,Nevedel som, že si taký zákerný hráč." Kuroko chcel zrejme naďalej pokračovať v dráždení.
,,Ja nie som zákerný hráč!" odula sa.
,,To, ako sa Aomine dnes tváril, som už dlho nevidel." poznamenal Tetsuya napokom a na okamžik sa zamyslel. Umeko však veľmi dobre vedela, že jeho údiv nebol spôsobený tým, ako hlúpo spadla na zadok, ale niečím iným..niečím, čo sa stalo až o čosi neskôr.
,,Nebolí ťa nič?" prerušil ich Kagami. Je tak starostlivý. Pomyslela si. Pousmiala sa a pokrútila hlavou.

Taiga nechápal, prečo z toho chlapca nemôže spustiť oči. Znova mu prišiel tak rozkošný.
Akoby tá tvár vôbec nepatrila mladému mužovi, ale žene. Tie nežné črty, tá jeho drobná postava a to, čo vyžaroval.. rozhodne to nebolo nič obyčajné. Teda, aspoň jemu to tak neprišlo.
Zakaždým ho ohromilo, že dokáže takto o ňom uvažovať. V živote mal veľa priateľov, na ktorých mu záležalo. Najkôr to boli len Himuro s Alexandrou a neskôr sa k nim pridali Kuroko s celým tímom. No Mitsuyama bol v niečom iný..odlišoval sa. Pomaly ho odsúval vo svojom srdci na úplne iné miesto, na miesto, kde ešte nikto nebol.
Keď ho Aomine zrazil k zemi, Taiga pocítil bolesť tiež a niečo v jeho vnútri sa nepríjemne stiahlo.
Nevedel, čo pre neho Umeko znamená, no bol si istý v tom, že ho núti myslieť na veľmi nevhodné veci.

Daiki bol už doma. Nechcelo sa mu oslavovať s tímom, pretože v podstate ani nebolo čo. Zápas, ktorý končí remízou, je takmer ako prehratý zápas.
Lenivo sa vyvaľoval vo svojej posteli, no nedokázal pokojne zaspať tak, ako vždy. Nevedel ukľudniť svoju myseľ. Nebolo to vzrušením zo zápasu, ktorý odohral proti Kagamimu. Tenkrát mu nedal pokoja úplne odlišný hráč..alebo skôr hráčka. Žena. Prezlečená za chlapca.
Pred sebou mal neustále tie čokoládové oči. Ten strach a skľúčenosť v nich. Z nejakého dôvodu sa cítil zle za to, že práve on vyvolal takéto pocity...dievčaťu. Toto cítil aj vtedy, keď ju tam nechal samú a potom neskôr na chodbe mu to celé došlo. Zrazil som k zemi..ženu
Nevedel však, prečo sa tým tak trápi. Veď sa vždy správal sebecky, nielen k mužom, ale aj k ženám. Malo by mu to byť jedno, ako obvykle.
Avšak Umeko v ňom vyvolávala okrem nezvyčajného pocitu zahanbenia ešte niečo iné...zvedavosť.

Hráči Seirin sa tešili aj z remízy. Predsa len, na to, že získali nových hráčov len prednedávnom, to bol naozaj úspech. Všetci sa teda vybrali spoločne sa najesť.
Spojili si dva stoly dohromady a debatovali o zápase. Nováčikovia boli ešte stále nabudení, pretože si každý z nich aspoň na okamžik mohol zahrať. Riko Aida ich neustále chválila a každému sa pekne zdvihlo sebavedomie. Teda, až na jedného. Bol to vysoký chlapec menom Gendo. Jeho výška bola jeho výhodou, no je o niečo pomalší, ako ostatní. Dnes to trošku pokazil a bolo vidieť, že sa ešte stále trápi. Moc toho nenarozprával a bolo vidieť, že ho to moc mrzí. Sedel zhrbený vedľa Umeko a smutne sa díval na svoj pohár vody. Tá si toho všimla a už sa na to nemohla dívať.
 Pri pohľade naňho úplne z hlavy vypustila svoj vlastný problém.
Odpila zo svojho čaju a nečakane ho jednou rukou chlapsky objala.
,,Počuj, Gendo, ako môžeš skákať tak vysoko?" spýtala sa ho so záujmom.
Svetlovlasý chlapec sa na ňu udivene pozrel.
,,Veď nečum na mňa ako také teľa, prezraď mi to. Ten blonďák..Wakamatsu! Ten nemal proti tebe pri koši žiadnu šancu." povedala uznanlivo a jeho tvári sa odrazu objavili rozpaky.
,,No, vieš...Mitsuyama, som vysoký." odpovedal jednoducho a usmial sa. Konečne. Potešila sa.
,,Ale veď to nie je len o výške, musíš mať naozaj silné nohy!" neprestávala ho chváliť a odrazu tým na seba stiahla pozornosť ostatných.
Každý pri stole mohol odrazu pocítiť, aký zázračný účinok mali jej slová. Gendo až rástol.
,,A to načasovanie!" dramaticky rozhodila rukami.
,,To nemalo proste chybu!" zvolala nadšene a on úplne zabudol na to, že niečo pokazil.
  
,,Poďme zajtra do kúpeľov!" navrhol nečakane niekto a všetci začali nadšene súhlasiť. Teda, až na Umeko a Riko, ktoré pri slove kúpele úplne zamrzli.
,,Výborný nápad, musíme ísť všetci! Veď je zajtra sobota." zakričal niekto ďalší a Mitsuyama začala čuchať ďalší problém.
,,Ja nemôžem."  prehovorila rýchlo a v tom sa na ňu zahľadelo množstvo nechápavých párov očí.
,,Ale no ták, bude to zábava." snažil sa ju presvedčiť Kuroko.
,,Nie, nie." nesúhlasila.
,,Hej, Mitsuyama!" zvolal Kagami.
,,Zajtra ráno budem stáť pred tvojim domom a neodídem, pokiaľ z neho nevýjdeš a nepôjdeš s nami." jeho tón bol takmer..výhražný. Napriek tomu, že sa silene usmiala, to vôbec nebrala ako žart. Tá predstava ju desila. Čo ak jej mladší brat výjde von a dajú sa do reči? Čo ak stretne jej rodičov?
,,Presne tak, všetci budeme čakať." usmieval sa sladko Kuroko a Umeko začínala mať pocit, že ten modrovlasý chlapec nie je až tak nevinný a neškodný, ako si všetci myslia.
,,Fajn." zamumlala napokom. Bože, do čoho som sa to zasa namočila. Nadávala v duchu.

Sedeli tam ešte asi hodinu a potom sa začali všetci poberať na odchod.
Nakoniec tam ostala len ona s Kagamim.
,,To, čo si povedal tomu chlapcovi, Gendovi, bolo fakt dobré." preťal to ticho Taiga.
,,Všetci sme nejako začínali, len som nechcel, aby sa tým zbytočne trápil." povedala popravde Umeko.
,,Ako si vlastne začínal ty?" spýtal sa jej a prisunul sa k nej o čosi bližšie.
,,No..v podstate sa tomu venujem už veľmi dlho." začala dosť rozpačito, nevedala, čo všetko mu môže povedať, aby náhodou neprezradila nič, čo by mohlo byť neskôr na škodu.
,,Ja tiež." trošku sa k nej naklonil, aby jej lepšie videl do tváre.
Cítila, ako pekne vonia. Nie tak prehnane, ako niektorí. Nie tak vtieravo. Bolo jej to príjemné a tiež sa nevedomky k nemu posunula o čosi bližšie.
,,Keď som bol v Amerike, hrávali sme neustále street basketbal, bolo to úžasné, veľa ma to naučilo." prezradil jej a v jeho očiach zazrela akúsi..nehu.
,,Aj ja som hrával street basketbal, miloval som na tom to, že tam mal človek vždy toľko možností a hráči boli o čosi živší ako na klasickom ihrisku." rozhovorila sa tiež.
,,Mal som svoj vlastný tím, boli sme taká partia fanatikov." pokračovala a Kagami pozorne počúval každé slovo.
,,Boli časy, kedy som na ihrisku trávil každý deň celé hodiny, bolo to úžastné obdobie!" stále rozprávala, odrazu sa cítila hrozne uvoľnene. Neustále udržovala s ním očný kontakt a podrobne mu vysvetľovala, ako to vždy prebiehalo. Ako sa učila hádzať trojky a ako začínala s dvojtaktmi.
,,Jediné, čo ma tá ulica nenaučila, boli smeče.. na tie jednoducho nemám výšku, nie som ako ty." pozrela sa mu do očí.
,,Si neuveriteľný, Kagami, si ako...ani to neviem popísať." z jej slov pocítil páľavu. Odrazu mu bolo akosi až neprirodzene horúco. Musel sa na moment od nej odvrátiť. Bože, čo to ten chlapec so mnou robí? Prečo majú jeho slová na mňa taký vplyv? Opäť sa odhodlal nazrieť do tej drobnej tváre. Uvedomil si, aká mu príde pekná. a že má chuť si ju k sebe..pritiahnuť.
Je možné, že sa mi tento chlapec páči?
,,... podľa mňa je to lepšie, než normálny basketbal, no na druhej strane, toto mi umožňuje sa zlepšiť po technickej stránke." Taiga už mal problém vnímať tie slová. Musí niečo spraviť. Musí prestať takto myslieť. Musí to zaraziť.
,,Prečo si teda pri tom neostal?"rýchlo položil prvú otázku, čo ho napadla. Očakával, že sa Mitsuyama opäť rozhovorí, no odrazu ostal ticho. Neušlo mu, ako tá jeho tvár, ešte pred chvíľou veselá, náhle posmutnela.
Umeko pri tej otázke stuhla. Odrazu už nedokázala nič povedať. NEVEDELA, čo má povedať.
Už by to malo byť za mnou.. Už by to malo byť v pohode.. Snažila sa oklamať samú seba, no začala sa triasť. Kagami si to všimol.
,,Stalo sa niečo?" spýtal sa opatrne.
,,No ták..čo sa deje?"chytil ju za ruku a tým si vynútil jej pozornosť.
,,Chveješ sa." poznamenal a vtedy uvidel v jej očiach niečo, čo ho zarazilo.
Bol tam strach. Okamžite sa však od neho odvrátila.
,,Prepáč." zašepkala a obliekla si mikinu.
,,Musím už ísť, Kagami." otočila sa na odchod a odkráčala smerom k východu.

.
.
.

ĎAKUJEM za prečítanie.

-Odkaz na nasledujúcu kapitolu-

***

4 komentáre:

  1. Ňuch, na to, že toto anime sotva poznám ma tento príbeh celkom dostal. Je to taká téma, ktorú sa dá celkom dobre obkrúcať, vykrúcať (dobre, ešte teraz sa zastavím s tým krútením...), takže to nikdy nie je rovnaké, vždy je to niečím originálne :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Zaujímalo by ma, čo sa stalo Umeko... a nečakala som, že to ten Daiki zoberie tak v pohode. Ale som rada, že to nebolo nič vážne. Inak ma zaujíma, že čo ten Aomine podnikne, keď je taký zvedavý. (babka jedna zvedavá :DD)
    A ten Kuroko vážne nie je taký nevinný a neškodný, ako vyzerá. Súhlasím s Umeko. :D Tie kúpele ale budú trošičku problém... ale mohla by sa tváriť, že je strašne chorá a možno by jej to zožrali.
    No som zvedavá na pokračovanie. ^ ^

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Jaaaj, úžasná je táto poviedka, čítam to úplne bez dychu! :D A je to vážne super, ako k nej Kagami začína niečo pociťovať... zachvíľu začne pochybovať o svojej sexualite xD chudák... čo s ním Umeko robí :D a aj Aomine ♥ to bolo od neho naozaj galantné, že to všetkým nevykecal... dúfam, že ešte s Umeko bude mať nejaké "pletky" :D inak s tým Kurokom je to úplne pravda... niečo mi našepkáva, že Kuroko už dávno odhalil, čo je vlastne Umeko zač a len taktne mlčí. Ten chlapec je totiž veľmi vnímavý a dokáže ľudí prekuknúť, na druhej strašne Kagami je trošku... natvrdlý :D a jemu to určite bude trvať dlhšie, kým vlastne zistí, že ona je vlastne on.

    Super diel, idem na ďalší :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. No, na veľké prekvapenie Daiki do toho nevniesol prehnané emócie a akosi to nerieši. Aj tak to nie je jeho vec a čo by mu to pomohlo, keby ju aj prezradí... na druhej strane je vidieť, že možno pôsobí ako drsne chladný hráč a človek, ale to neznamená, že je sviňa. To sa mi páči. On celý sa mi páči ♥
    Inak, je to celé zvláštne s Kagamim, lebo z jeho pohľadu sa rozpráva s chlapom, je viac než dosť starostlivý ku chlapovi a ja sama mám z toho dosť zmiešané pocity. Toto je taká zaujímavá a háklivá vec, lebo sa akosi do nej/jeho zahľadieva (to je zas slovo -.-") a kto vie čo z toho vznikne a na čo on sám asi tak príde, lebo.. fu fu fu, sú to síce náznaky, ale je jasné, že sa niečo pomaličky uňho začína.
    A ešte tie kúpele. Len sa to na ňu sype.

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)