piatok, 21. augusta 2015

Ona je on - kapitola č. 6 : Podnik

***


***

To, že to bol zlý nápad, vedela ešte predtým, než prišli do toho podniku.
Pred ďalším zápasom mali takmer celý týždeň voľno, tak sa nechala prehovoriť a šla s nimi.

 Opäť zablúdila do bratovej skrine a vybrala z nej niečo vhodné na večer.
,,Tí chalani to majú vážne jednoduché." poznamenala, keď na seba navliekla obyčajné rifle a mikinu. Keby šla s nimi ako dievča, ešte stále by sa pripravovala a prehrabávala svojimi vecami.
Žiadny make-up, nič s vlasmi...stačilo sa len osprchovať a ešte...niečím navoňať.
Pri tej poslednej myšlienke sa zahľadela na bratovu voňavku položenú na poličke. Zobrala ju do rúk a párkrát na seba striekla.
,,Keď už mám byť chlap, nech aj tak voniam." zamumlala si sama pre seba a vybrala sa z domu.

Teraz už sedela s celým tímom pri stole a začali si objednávať.
,,Dám si červené víno." prehovorila, keď prišiel rad na ňu a väčšina chalanov vyprskla smiechom.
,,Červené víno? Čo si baba?! Dajte mu vodku!" ozval sa niekto a skôr než stihla Umeko zaprotestovať, si to čašníčka zapísala a odišla.
Keď pred ňu položili tri polky, pocítila strach a neistotu.
Nebola zvyknutá na alkohol a už vôbec nie na tvrdé. Pomaly zdvihla jeden z pohárov do vzduchu.
,,Na zdravie!" zakričali všetci naraz a Umeko si odpila. Fuj, to je hnus. Chcela to položiť zasa na stôl.
,,Nie, nie...pekne celé!" začal ju karhať Koganei, tak to s obrovským znechutením nakoniec dopila.
,,Na..zapi to." Kagami jej podal pohár s džúsom a ona ho s radosťou prijala.
,,Ďakujem." usmiala sa na neho a už si nevšimla tú jemnú červeň, ktorá sa mu objavila na tvári.

Neskôr už nepila len vodku. Pila všetko, čo pred ňu postavili. Vždy, keď chcela ubrať, už pri nej niekto sedel a tlačil jej do rúk ďalší pohárik. Lenže ona nemala splav ako ostatní chalani a po chvíli cítila, že niečo nie je v poriadku. Pokúšala sa nemyslieť na nepríjemný tlak v žalúdku a odvrátila sa od prázdnych poliek.
,,Fúha, ale sa mi to tu zbiera." poznamenala podnapitým hlasom a prstom ukázala na stôl pred seba.
,,Myslím, že máš dosť." usmial sa na ňu Taiga. Po celý ten večer sedel pri nej.
,,Prečo netancuješ?" kývla smerom k členom ich tímu, ktorí ešte dokázali chodiť a veselo sa vykrúcali s nejakými dievčatami na parkete.
,,Nemám to rád." odpovedal jej stroho a obaja sledovali, ako večne vyplašený Furihata práve pobozkal jednu blondínku na líce.
,,To je milé." Umeko sa uškrnula a pokúsila sa postaviť. Hneď ako to urobila, zamotala sa jej hlava a ona bezmocne spadla opäť na sedačku. Taiga sa zľakol a obe jeho ruky boli prichystané ju zachytiť, keby padala.
,,Pozor!" prehovoril zvýšeným hlasom a Umeko sa zarazila.
,,Dopekla." frflala potichu. Kdesi vnútri ešte jej mozog ako tak pracoval, no vedela, že je zle. Očkom hodila po Kagamim. Vyzeral úplne v pohode, čiže ak spraví niečo, čo by nemala, prezradí sa.
,,Pomôžeš mi na záchod?" spýtala sa ho po chvíli a on prikývol.
Musel ju podoprieť a pridržiavať.
Kagami mal miestami pocit, že toho chlapca nesie a nie že mu len pomáha udržiavať rovnováhu. Opatrne pridŕžal to drobné telo a dostal sa s ním až pred toalety.
,,Už to zvládnem." povedala Umeko a zaprela sa do dverí, keď ju v tom chytila Kagamiho ruka za zápästie a strhla späť. Nechápavo sa na neho pozrela.
,,To sú dievčenské, si úplne na mol!" opäť si ju pritiahol k sebe a spoločne vošli na pánske.
Dopekla! Dopekla! Dopekla! Mitsuyama skoro umrela od hanby, keď tam narazili na nejakých ďalších, práve močiacich mužov. Taiga ju však naďalej odhodlane ťahal až k pisoárom. 
,,Vytiahnuť ho dokážeš snáď sám!" odvrkol jej podráždene, keď sa na neho opäť spýtavo zahľadela. Začalo mu to liesť na nervy a cítil sa úplne nesvoj, keď sa ho takto dotýkal.
Umeko si odkašľala.
,,No..môžem ísť tam?" prstom ukázala na tú jednu jedinú kabínku, čo tam bola.
,,Fajn!" zavrčal a vtisol ju dnu. Nervózne za ňou zabuchol.
Čo teraz? Čo teraz?! Rozmýšľala, ako sa z toho dostať, no moc možností nemala, keďže nebola schopná ani chodiť.
A čo doma? Zabijú ju, keď ju niekto takto dovlečie a zaklope jej rodičom na dvere!
Začala byť zúfalá a nešťastne sa usadila alebo skôr zošmykla na záchodové prkienko. V tom si však spomenula na jedného jediného človeka.
Aomine. Rýchlo vytiahla mobil a začala v rámci svojich možností a svojich zručností vyťukávať. Keď bola správa ako tak napísaná, odoslala ju a len dúfala, že to bude aspoň ako tak čitateľné.
Potom sa však svojmu zúfalému nápadu zasmiala. Určite jej ani len nedopíše, nie to ešte, aby jej pomohol. Na jej prekvapenie jej však ihneď prišla esemeska.
"Kde si?" Rýchlo do správy zadala meno podniku a odoslala to vo chvíli, keď na ňu niekto zvonku začal kričať. Hneď na to sa jej už dobýjali do kabínky.
,,Mitsuyama, pijeme!" ozvalo sa niekde zhora. Zdvihla hlavu a stretla sa s prihlúplymi úsmevmi svojich spoluhráčov, ktorí sa práve pokúšali preliesť dvere kabínky.
,,Uhm..jasné!" vyšla vonku. Taiga tam na ňu ešte stále čakal.
Jej priatelia ju viedli ku baru.
,,Čo si dáte?" spýtala sa čašníčka a jeden z jej spoluhráčov už chcel objednať, keď ho v tom prerušil Kagami.
,,Pre neho už len vodu, prosím." až keď jej položil ruky na ramená, zistila, že myslí tým ju. Barmanka postavila pred ňu pollitrák a Umeko si začala uchlipkávať. Bola za to vďačná.
,,Ty si ale zlatý!" zapišťal niekto vedľa nej. Bolo to nejaké dievča a už omotávalo svoje ruky okolo jej krku. Nepríjemne sa chichotala a Umeko vytušila, že je asi práve v rovnakej dimenzii, ako ona samá.
,,Nikdy som nevidela chlapca s takou tváričkou!" opäť zajasala a na veľký šok všetkých okolo, ju pobozkala. Niekto začal provokatívne pískať a niekto zasa...tlieskať.
Mitsuyama sa nebránila...nevládala, bola rada, že žije.
Keď sa od nej to dievča konečne odtrhlo, rozutekalo sa na parket za svojimi kamoškami.
,,To bolo čo?" zamrmlala Umeko a nechápavo sa pozrela na Kagamiho. V hlave mala taký bordel, že už strácala aj posledné normálne myšlienky. Cítila sa neskutočne otupene a zapotácala sa. Asi by aj spadla na zem, kebyže ju nechytí niečia silná ruka. Patrila Taigovi.
Kagami sa na to už nemohol dívať a úplným vrcholom bolo to, ako ho niekto...pobozkal. Nevedel si vysvetliť prečo, ale v tom momente pocítil zlosť...žiarlil.
Umeko cítila, ako ju chytil pod pazuchy, zdvihol do vzduchu a posadil ju na barovú stoličku.
,,Ešte chvíľu vydrž a pôjdem ťa odprevadiť domov." zašepkal, no ani sa len na ňu nepozrel. Mitsuyama neustále sledovala tie svalnaté paže. Urobil to s takou...ľahkosťou, ako keby bola malé dieťa. Fascinovalo ju to a napriek alkoholovému ošiaľu vedela, že sa červená.
Videla však to, ako sa po celý ten čas tvári a ako namosúrene po nej priam..šteká.
Je zo mňa otrávený. Toto trpké poznamnie ju zarmútilo. Z nejakého dôvodu sa cítila..smutná.
,,Ty si na mňa nahnevaný, Kagami?" škublo ním, tá otázka ho prekvapila.
,,Prečo by som mal byť na teba nahnevaný?" skúmavo jej pozrel do očí.
,,Ja neviem... správaš sa tak celý večer." povedala potichu.
,,Spravil som niečo zlé?" dodala, keďže on mlčal a chytila ho za ruku. Ani si to gesto neuvedomila.
,,Nie, nespravil si nič zlé." odpovedal Kagami zmätene. Dotyk toho chlapca pred ním sa mu neskutočne.. páčil. Nedokázal ho odstrčiť, nedokázal sa vymaniť z toho jemného zovretia jeho malej dlane a drobných prstov.
,,Tak teda? Stalo sa niečo?" opäť prehovorila a naklonila sa k nemu.
,,Nič sa nestalo, všetko je v porradku." zaklamal sa odvrátil svoj pohľad od tých jej čokoládových očí. No stále ju nechal, nech ho drží za ruku.
,,Som ospalý." zahundrala Umeko a čelom sa oprela o jeho rameno.
,,Krásne voniaš, Kagami." zašepkala. Taiga stuhol a až teraz si ruku vymanil z tej jej.
,,Prepáčte, že ruším." ozval sa hlboký hlas a obaja sa otočili.
,,Daiki!" zvolala nadšene a zoskočila zo stoličky.
,,Čo tu robíš, Aomine?" spýtal sa Kagami a s nechuťou sa díval na to, ako ten tmavovlasý muž omotáva pažu okolo pása Umeko.
,,Napísal mi správu, nech poňho prídem." odpovedal jednoducho a už sa spolu s ňou otáčal na odchod.
,,Kagami, maj sa krásne!" stihla ešte zakričať a zamávala mu.
On jej však venoval len veľmi neurčitý pohľad, ktorý už ona zaregistrovať nemohla.

,,Ty ale vyzeráš." poznamenal Aomine, keď už boli vonku.
,,Odpusť..no nevedela som, na koho sa... obrátiť." v podstate tu nemala ani ísť, no v tom momente už jej to nemyslelo vôbec.
,,Si hrozná..nezodpovedná!" karhal ju a pokúšal sa jej čo najviac pomáhať v chôdzi.
Neskôr ho to však už unavovalo, tak si ju vyhodil do náručia.
,,Teraz sa cítim... ako princezná." uškrnula sa.
,,Jasné..až na to, že princezné sa takto neožierajú." poznamenal ironicky a pobral sa s ňou ku nemu domov.

Kagami vyšiel za nimi von a videl, ako ju zobral Daiki na ruky. Opäť pocítil tú trpkú príchuť žiarlivosti a zatnul päste. Zdalo sa mu čudné, že zrovna niekto taký, ako Aomine Daiki, je odrazu tak ochotný.
V podstate plánoval Mitsuyamu takto odniesť..on sám. Tešil sa na to.
Naštvane vošiel späť do podniku, objednal si pitie a celú noc presedel pri bare.
,,Kagami, mal by si sa krotiť." poznamenal Kuroko, ktorý ho po celú tú dobu sledoval.
,,Šiel s tým tvojim ...bývalým svetlom." povedal posmešne.
,,Odkedy sú tí dvaja vlastne takí dobrí kamaráti? Je Aomine na chlapcov?" uchechtnul sa a prevrátil do seba ďalšiu polku.
,,Nemyslím si." odpovedal Tetsuya úprimne a zobral mu ďalší nachystaný pohár rovno spred nosa.  Kagami sa na neho škaredo zahľadel.
,,Neprovokuj!"

Ozval sa ďalší nepríjemný zvuk a Aomine sa odvrátil. Ďakoval za to, že jej to vedro stihol dať včas.
Vracala.
,,Aha, to je môj dnešný obed!" zvolala veselo a Daiki mal dojem, že zachvíľu to bude on, kto bude potrebovať nejakú nádobu. Zakryl si ústa a privrel oči, pokúšal sa myslieť na niečo iné.
,,Si nechutná." ozval sa, keď to rozdýchal.
,,V pohode, upracem si to, neboj." keď videl, ako sa v stále podnapitom stave chystá ísť niekde s tým kýbľom plným toho, čo mala ešte nedávno v žalúdku, prišlo mu ešte viac ťažko.
Predstavil si totiž to, ako to vyliela po celom jeho byte.
,,Nie, daj to sem!" rýchlo jej to schmatnul a pobral sa do kúpeľne.
,,Stojí ti to za to?" naštvane na ňu zakričal, keď spláchnul.
,,Vidíš to, ako ťa tie tvoje klamstvá dohnali!" ešte stále jej nadával, keď sa vracal do izby. Namosúrene sa pozrel smerom k nej a ..zarazil sa.
Umeko sedela na zemi opretá chrbtom o posteľ. Po lícach sa jej kotúľali slzy a nešťastne si pritiahla svoje kolená až ku brade. Zamrazilo ho pri predstave, že ju jeho slová rozplakali.
Vidieť ju takto ...mu nerobilo vôbec dobre.
,,Počkaj..ja som nechcel.." začal rozpačito a posadil sa k nej. Prečo plače? Nechápal.
,,Ja ti to poviem..."zašepkala.
,,Povieš mi čo?" spýtal sa mäkko a jemne sa dotkal jej pleca. Triasla sa.
,,Keď..." začala rozprávať.

Aomine po tom, čo mu všetko vyrozprávala, nemohol spať. Mal chuť priam... vraždiť.
Sedel za svojím stolom a každú chvíľu sa díval na ňu, ako spokojne spí v jeho posteli.
Bol tak neskutočne naštvaný na celý basketbal, na Seirin, na Riko Aidu, že ju na to nahovorila a v neposlednom rade..na seba. Po celý ten čas si z nej robil žarty, po celý ten čas ju len podpichoval a ...keď si len pomyslel na tie hlúpe prezývky. Cítil sa strašne zahanbene.
Očami spočinul na jej veciach. Na stole mala položenú peňaženku. Zo zvedavosti ju zobral do rúk a otvoril. Boli v nej pekne zastrčené rôzne kartičky. Pomaly ich začal vyťahovať.
Na každej fotke bolo dievča... s dlhými vlasmi. Zlosť v ňom vzrástla ešte viac a znova ich tam začal zasúvať jednu po druhej.
,,A ja že je len ten... chlapčenský typ." povedal si sám pre seba a očkom pozrel na hodiny.
Šiel si do kuchyne spraviť kávu a unavene sa posadil za stôl.
,,Dobré ráno." ozvala sa nesmelo a s neistým výrazom podišla k nemu.
,,Ospravedlňujem sa za nepríjemnosti." zašepkala a sklopila pohľad. Cítila sa trapne, ale cítila aj veľkú vďačnosť. Aomine na ňu chvíľu len tak pozeral, nevedel, ako sa má k nej teraz správať, keď všetko vie.
,,V noci som asi toho veľa narozprávala." pokračovala, keď on mlčal a usmiala sa.
,,Ani moc nie." poznamenal Daiki. Možno si na nič nespomína. Prebehlo mu mysľou.
Podišla až k nemu a zahľadela sa mu do tváre.
,,Máš rád sladké alebo...nepotrebuješ nové tenisky? Alebo niečo? Hocičo?" začala sa vypytovať. Znova mu prišla strašne roztomilá, ako tam tak pri ňom stála...tak blízko. Jeho pohľad preskakoval z jej pohybujúcich sa pier na jej nežné oči. Už to dlhšie nevydrží, cíti to.
,,Naozaj netuším, ako ti to všetko splatím." usmiala sa a zamyslela.
,,Takto." zašepkal Aomine a prudko sa nahol dopredu. Pobozkal ju. 

.
.
.

ĎAKUJEM za prečítanie.

-Odkaz na nasledujúcu kapitolu-

***

5 komentárov:

  1. *usmieva sa ako debil a okolo nej pobehujú imaginárni poníci* To bolo strašne cute, ako ju Aomine niesol a Kagamiho žiarlenie a ten koniec....
    Prosím si ďalší diel.

    Hentai no Kame

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Milá Petrika, čo mi to robíš?! :D Mala by som sa učiť ( :-((( ), ale i tak mi to nedalo a zašla som sem zas. Poviedku som prečítala ešte včera neskoro večer, ale komentár som si nechala na dnes. A zase si to čítam a aha - zase mám rovnaké pocity ako včera :D Úplne si ma touto kapitolou zabila! Vieš to? Toto sa robí? Moje srdce ešte stále robí doki doki z toho všetkého, čo sa v tejto kapitole udialo :D a že toho nebolo málo. V prvom rade bolo strašne vtipné, ako sa chúďa Umeko opila xD viem si úplne predstaviť tie stavy :D a aj to, jak to do nej všetci liali a ona chuderka im nestačila :D (predsa len, je to dievča a ešte také drobné a útle!). Potom tam bol Taiga - ktorý je chudák ešte stále neistý svojou orientáciou a sebou samým (nemôžem sa dočkať, kedy sa dozvie, že Umeko je vlastne dievča, strašne sa teším na ten jeho šok z toho a ako to zoberie) a je to strašne vtipné to všetko sledovať - ako je zmätený. A i napriek tomu sa chová ako pravý chlap a gentleman - strašne sa mi páčilo ako sa o ňu staral ♥ Kagami je jeden veľký mazlivý teddy-bear, ktorý by si zaslúžil, aby sa s Umeko dali dokopy, lebo si viem predstaviť, že by sa o ňu staral ako o princeznú :P

    Ale je tu jeden háčik - that mother***r Daiki! :D To čo bolo? :O Ach, úplne som umierala pri tých scénach s ním. A na konci, keď jej dal pustu, tak si ani nevieš predstaviť, že ako moc som fangirlovala xD normálne som skríkla veľmi nahlas že ÁNO! ÁNO!! Konečnee!! :D A oduševnene tancovala oslavný tanec radosti po izbe xD Som zmätená, lebo neviem, že koho mám s ňou shipovať! :D Na jednej strane sa mi strašne moc hodí ku Kagamimu a mám rada ich spoločné scény, na druhej strane Aomine v tvojej poviedke je tak moc úžasný a tiež sa k nej zachoval ako správny chlap. A okrem toho je tam úžasná chémia a proste tí dvaja sú pre seba stvorení ♥ tak neviem, no :D

    Som zvedavá, že ako sa Umeko po tomto zachová :D asi to bol pre ňu dosť šok a asi si ani moc neuvedomuje, jak moc lucky girl je, ale to nevadí. Strašne moc sa teším na pokračovanie a to, že čo vymyslíš ďalej. Toto je velice návyková fanfikcia, tak nás netráp dlho xD ide mi hlava vybuchnúť :D Chcem, aby boli spolu, ale chcem, aby bola aj s Kagamim. Šibe mi, že? :D Nevadí. Ospravedlňujem sa za tento divný a psychotický komentár, ale mám také feels, že to neudržím v sebe. A buď za to rada. To, že to takto prežívam je znakom jediného - že tvoja poviedka je úžasná a robíš fakt super prácu, tak v tom pokračuj :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Haha, že princezné sa takto neožierajú. :DD Toto bolo strašne dobré. A Aomine opäť u mňa zahviezdil... proste sexy. *q* Jéééj! On ju pobozkal! To bolo strašne.. cute... náááh, také zlaté. :3 Neviem sa dočkať ďalšej časti, tak šup, šup do písania!

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Oh, odkiaľ Daiki vie, že sa princezné tak neožierajú? :D
    No, jasné, keby si Umeko zase raz nezavarila, mala by strašne nudný život, ja som naozaj zvedavá, čo všetko ešte vyvedie :P
    Mno, bola to zlatá časť, teraz som zvedavá, čo povie na to splatenie dlhu :D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Nehovorí sa len tak pre nič za nič, že je to katastrofa, keď sa žena opije. :] Tu je to vidieť. Ale to preto, lebo my čitatelia vieme, že je žena.
    No a pobavil ma ten bozk. Veľmi pobavil, no ale aspoň teda vyskúšala niečo nové, aj keď... na jej mieste by som potom sliny vypľúvala ďalšie dve hodiny. :D
    No a máme tu žiarlivostnú scénku, Kagami je nám už jasný a Daiki vlastne tiež.
    No a ospravedlňujem sa, ale ten bozk s Daikim som jednoducho musela odignorovať alebo si pod tým predstaviť niečo iné, lebo opäť viem ako to skončí a jednoducho... sa mi to nepáči, jój. Zaláskoval sa príliš. :/

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)