pondelok, 17. augusta 2015

Ona je on - kapitola č. 5 : Zmena


 ***


***

O pár dní mali ďalší zápas. Tentokrát hrali proti Kaijo.
Umeko prišli členovia tohto tímu ako veľmi zvláštna, no podarená partia. Neboli nejako extra nepriateľskí a dalo by sa povedať, že si miestami zápas s nimi dokonca užívala.
Kise Ryouta, ďalší zo zázračnej generácie, bol neuveriteľný hráč. Ku koncu to bolo poriadne vyčerpávajúce, no nakoniec vyhrali. Bolo to veľmi tesné, no v poslednej minúte ich dve esá, Kuroko a Kagami, dokázali bodovať.

V tabuľke sa pomaly posúvali smerom hore a blížil sa deň stretnutia so Shutoku. Všetci sa už zhromaždili v telocvični a podaktorí hráči sa už aj rozohrávali.
Dnes tam však Umeko bola len ako podpora, pretože sa začali ozývať jej kolená. Dalo sa to čakať, pretože nikdy predtým tak intenzívne netrénovala a jej telo na to nebolo ešte adekvátne pripravené. Poprosila teda Aidu, či nemôže ostať na striedačke. Napriek jej láske k tejto hre, Umeko chýbala taká tá..pravá vášeň. Nebrala hru až tak vážne, ako jej spoluhráči. 
Potichu tam sedela a pozorovala ostatných, keď jej pípla správa. V podstate hneď vedela, kto jej píše.
"Čau Mužatka, dnes vraj nehráš, to je škoda." Ten prekliaty Aomine! Mala chuť ten mobil hodiť o zem.
V poslednom čase jej posielal takéto správy stále a občas na seba dokonca aj niekde natrafili. Umeko už mala z toho taký dojem, že ani samotný osud jej nepraje a dáva jej poriadne vyžrať to, ako nechutne klame tým chalanom.
Očami prebehla po tribúne, hľadala toho tmavovlasého démona. Bol úplne navrchu a aj cez tú vzdialenosť dobre vedela, že sa uškŕňa.
Zúrivo začala ťukať do mobilu.
"Nie, nehrám. Prepáč, že som ťa sklamala, snáď nebudeš plakať." Nebolo to moc dobré, ale bolo to to prvé, čo ju napadlo. Chvíľu nato jej prišla ďalšia správa.
"Takže dnes, my diváci, máme šťastie, pretože je mi skôr do plaču z tých tvojich nemožných pohybov na ihrisku." Tak to bolo vážne kruté! Odolala myšlienke ukázať mu prostredník a miesto toho si len vypla telefón. Hneď sa však pousmiala, Aomine Daiki, nech bol akýkoľvek, bol celkom dobré rozptýlenie a zároveň cítila miernu úľavu, pretože on bol ďalšia osoba, ktorá vedela o jej tajomstve. Bolo to, takpovediac, oslobodzujúce.

Shintarou Midorima a Kazunari Takao boli rovnako dobrá dvojka, ako Kagami s Kurokom.
Mitsuyama videla, ako moc ich to znervózňuje. Až pri tomto zápase si všimla, ako moc jej spoluhráči bojojú, ako z posledných síl utekajú za loptou a ako strašne moc chcú zvíťaziť.
Bolo to pre ňu nové. Práve teraz si uvedomila, ako moc tento šport brala na ľahkú váhu.
Rozhrávali a jej neušlo, že sa Kagami pozrel jej smerom. Povzbudivo sa na neho usmiala a on sa rozpačito odvrátil. Pomyslela si, že je na ňu nahnevaný, pretože sa dnes rozhodla nehrať.
Mitsuyama sa začala kvôli tomu cítiť hlúpo, no ten nepríjemný tlak v kolenách ju odhováral.

Pred koncom tretej štvrtiny Taiga krivo doskočil a všetci si všimli, že si ublížil.
Keď zaznel zvuk píšťalky, hráči sa unavene zložili na lavičku. Riko sa ich pokúšala nabudiť, no boli vyčerpaní. Prikyvovali všetkému, čo povedala, no Umeko cítila, že nie sú vo svojej koži.
Kagami sedel potichu na lavičke a nepovedal ani slovo. Videla na ňom, ako zúri.
,,Kagami, mal by si si oddýhnuť." poznamenala Aida. Každému došlo, že oddýchnutím myslí neodohrať poslednú štvrtinu.
,,Ani náhodou..aj tak tam nemáme koho schopného dať." zaprotestoval okamžite a ospravedlňujúco sa pozrel na nováčikov, ktorých tým zrejme urazil. Tí ho však chápali, neboli na takej úrovni, aby niečo zmohli proti hráčom Shutoku.
Bože, veď si zranený. Vravela si v duchu Umeko, nechápala ho.
Veď je to len hra, nestojí ti to za to. No to, ako to vnímala ona, bolo veľmi vzdialené tomu, ako to cítil Kagami.
,,To bude v proiadku, Riko, nejako to už zvládneme." povedal s úsmevom na tvári a pokúsil sa vstať. Jeho tvár sa hneď skrivila bolesťou a opäť sa posadil.
Už sa na to nemôžem dívať, sprostý hrdina! Pomyslela si Mitsuyama.
,,Ja pôjdem." prehovorila pevným hlasom. Všetci sa na ňu prekvapene pozreli.
,,Bolia ťa kolená." poznamenal Kuroko.
,,Ale aspoň viem chodiť." uškrnula sa a očkom hodila po Kagamim.
Rozhodca odpískal, všetci sa vrátili opäť na ihrisko.
,,Nemaj strach, nenechám im ten zápas len tak ľahko po tom, čo si sa tak snažil." sama nevedela, odkiaľ sa v nej tie slová brali, keď ich adresovala Kagamimu, no v tom momente pocítila obrovský pocit nadšenia a súťaživosti.

Ďalší výskok a ďalšia bezchybná trojka. Už asi piata v poradí, čo sa začali hrať.
No, lepšie sa vraví, ako spraví. Prebehlo jej mysľou. Nemali ho ako zastaviť, nemali nikoho, kto by sa mu v skokoch mohol rovnať, no viac bola znechutená z toho, aká nálada bola vo vzduchu.
,,No tak, chalani! Je jedno, odkiaľ hádže, aj tak má za to len tri body!" pokúšala sa ich rozveseliť, no jediný, kto sa aspoň pousmial, bol Kuroko a Midorima sa zatváril urazene.
Opäť sa proti nemu postavila, doslova sa naňho nalepila, nenechávala mu priestor na skok. Kuroko to pochopil a začal jej v tom pomáhať. Vyzeralo to až komicky, no Shintarou si nakoniec aj tak našiel cestu. Umeko a Kuroko sa na seba otrávene pozreli.
,,Fajn, poďme skúšať." prehovorila a Tetsuya sa na ňu spýtavo pozrel. Chytila loptu do jednej ruky.
,,Všetci pod kôš!" zavelila a veľkým oblúkom ju hodila dopredu. Prirodzene, netrafila, veď predsa nie je Midorima, no pokiaľ boli Seirinský hráči v niečom fakt dobrí, boli to doskoky.
Bože, toto je taktika, hanbím sa.  Táto hra alá chyť loptu a hoď ju čo najďalej bola vážne ponižujúca, no inak sa nedalo. Pokiaľ mala šancu vystreliť, urobila to, no veľa príležitostí vážne nemala.
,,Kuroko.." oslovila ho počas hry.
,,Po tejto hre mi musíš zohnať nejaké vrecko na hlavu...cítim sa strašne trápne." povedala popravde.
,,Myslím, že ho viacerí budeme potrebovať." poznamenal a obaja sa uškrnuli.
,,Čo kolená?" spýtal sa Tetsuya.
,,Bolia." odpovedala popravde.
,,Ale pri hre na to trošku zabúdam." dodala.
,,Táto hra je vážne smiešna." prehovoril na nich Midorima, keď sa mu opäť obaja pokúšali zobrať loptu. Tak akože fakt ďakujem, ja tu idem dušu vypustiť! Pomyslela si a mala sto chutí na neho vyplaziť jazyk. Až doteraz si myslela, že chalani pri hre nemôžu byť až tak protivní, no mýlila sa. Midorima bol momentálne úplne na vrcholu jej rebríčka "otravy v podobne ľudí".
,,Dobre viete, že bez Kagamiho nemáte šancu." poznamenal a opäť skóroval.
Umeko vedela, že skôr ten chlapec menom Murasakibara, sa považuje za obra v zázračnej generácii, ale nemohla si pomôcť, tento muž, Shintaro, jej tiež prišiel obrovský.
Keď mu znova prihrali, tak sa opäť pokúšala k nemu dostať čo najbližšie a keď sa pokúsil o výskok, z celej sily tresla zvrchu po lopte. Na jej prekvapenie, ju vyrazila. Okamžite to využila a prihrala Kurokovi, ktorý hneď hodil kôš.
Nebolo to tým, že by Shintaro urobil chybu, bolo to tým, že zamrzol, keď sa ten chlapec na neho tak nalepil. Bolo to nepríjemné, toto sa predsa...nerobí.  Samozrejme, hneď sa im pomstil ďalšou trojkou, no už nebol tak kľudný, ako doteraz.

Prehrali...no bodový rozdiel nebol až tak strašný. Umeko čakala, pravdupovediac, viac, no našťastie to udržali aspoň na nejakej, nie príliš potupnej úrovni. S hráčmi sa hneď po podaní rúk so Shutoku vybrali do šatní, prirodzene, ako vždy, ostala stáť pri dverách a ako zvyčajne, jej hráči to okomentovali tým, že patrí medzi tie "hanblivky". Už si v podstate na to zvykli a neriešili to.
Stála na chodbe, mala pocit, že je jediná, čo nie je v šatni, no mýlila sa. Postával tam ešte jeden človek, ktorý veľmi dlho váhal, či ma vôbec k nej pristúpiť. Nakoniec sa odhodlal a podišiel k nej.
,,Uhmm..Kagami, čo tvoja noha?" spýtala sa ho. Na tvári mal veľmi napätý výraz.
,,Je to v poriadku." odpovedal sucho a na moment sa medzi nimi rozostrilo trápne ticho.
,,Ospravedlňujem sa za ten zápas, vravel som, že im to tak ľahko nenechám, no..nevyšlo to. Pre..." nestihla dopovedať, pretože k nej Taiga natiahol svoje ruky a objal ju. Umeko v tej chvíli zabudla aj dýchať.
,,Kagami?" nerozumela tomu gestu, chcela sa mu pozrieť do tváre, no pritískal si ju k sebe tak silno, že jej to bolo znemožnené, tak ostala len potichu stáť a nakoniec sama zdvihla svoje paže k jeho telu. Netušila, prečo to robí, prosto to tak cítila. Privrela oči a nechala sa unášať tým zvláštne sladkým pocitom, keď si v tom niekto odkašlal. Okamžite sa od seba odtrhli. Pri dverách stál Kuroko.
 Až vtedy si Umeko uvedomila, čo spolu vlastne robili. Začala sa červenať a Kagami na tom nebol o nič lepšie.
,,No..ehm..my.." začal rozpačito.
,,Vlastne, tiež by som ho mal objať." prehovoril náhle Tetsuya a podišiel k nej. Objal ju rovnakým spôsobom, ako Taiga.
,,Kuroko!" vykríkla a ihneď sa od neho odtiahla.
,,Prepáč, nevedel som , že to môže iba Kagami." tieto jeho slová ju prinútili sa červenať ešte viac.
,,Och..nie, v poriadku, len ma to prekvapilo." snažila sa to rýchlo zahovoriť a len tak akože nad tým mávla rukou. V podstate sa zľakla, že by si mohol všimnúť, že jej hruď je mäkšia, ako hrude ostatných...chlapcov. Zaujímavé na tom však bolo, že keď bola v Kagamiho náručí, ani ju to len nenapadlo.

Večer jej znova písal Aomine.
"Keby som vedel, že idem do haly na komédiu, zobral by som si so sebou pukance."
Idiot. Rozhodla sa ho ignorovať a mobil odložila.
"Nie, nie..mýlim sa, to nebola komédia, ale hotová tragédia, Shakespeare sa môže schovať." 
Prečítala si ďalšiu správu a ovládla túžbu nájsť ho a uškrtiť. Dnes vážne nemala náladu na jeho poznámky. Preto len nervózne vyťukala na telefóne zopár slov.
"Idem spať, ďakujem za tvoje MILÉ slová, STRAŠNE mi urobili dobre."
Niekedy to vážne preháňal a niekedy ho dokázala tolerovať.
Hneď jej pípla ďašia správa.
"Mužatka, poď von." 
Von? Ďalší vtip? 
"Ako to myslíš?" Napísala a rýchlo mu to odoslala.
"Pozri sa von z okna." Pomaly vstala z postele a šuchtavým krokom podišla až k oknu.
Stál pred ich bránou.
,,On je vážne tu." zamumlala si sama pre seba. Rýchlo sa prezliekla do riflí a zobrala si svoj kabát.

,,Ahoj!" pozdravila ho, keď vyšla z dverí. Stál tam s rukami vo vreckách a so svojím typickým úškrnom.
,,Čau, mužatka!" V tejto chvíli mu znova tak strašne moc chcela ukázať svoj prostredník. Bolo to už po druhýkrát za tento deň.
,,Čo tu robíš?" spýtala sa, keď zavrela za sebou bránku.
,,Odkiaľ vlastne vieš, kde bývam?" neodpovedal jej, len sa zatváril tajomne a pokrčil ramenami.
Aha, ďalšia vec, ktorú môžem zaradiť do priečinku záhady tohto démona! Pomyslela si a odmietala to riešiť ďalej. Zrejme je ten typ, čo si zistí všetko, čo potrebuje.
,,Poďme sa prejsť." navrhol a sám sa pobral ulicou. Chvíľku na neho nechápavo pozerala, no nakoniec sa usmiala a pridala do kroku, aby ho dobehla.
,,V ženskom oblečení vyzeráš..úplne inak." poznamenal akoby len tak.
,,To hej, sama som neverila tomu, že mi to v tíme zožrali."
,,To bude tou plochou hruďou." uchechtnul sa a ona ho za to silno buchla po ramene.
,,Vieš byť pekne nepríjemný, vieš o tom, Aomine?" začala byť akože urazená.
,,Tak mi teda ukáž, či tam aspoň niečo máš!" zvolal pobavene a ona ho znova capla.
,,Nie, Aomine, do konca života bude pre teba môj hrudník záhadou." povedala s predstieranou vážnosťou a hneď na to sa obaja pustili do smiechu.
,,Nesadneme si?" kývla hlavou smerom k detskému parku.
Sadli si na hojdačky.
,,Počuj, Aomine...dnes to vážne bolo tak.. hrozné?" začala potichu. Naozaj sa cítila kvôli tomu zápasu trošku trapne, pretože tam moc toho nepreviedli.
,,Robila si, čo si mohla...nie je ľahké hrať proti Shutoku, keď tam majú hráča, ktorý nemá problém skórovať z celej dĺžky ihriska, myslím, že to bolo vynaliezavé a pevne verím, že by bodový rozdiel bol neskutočne obrovský, kebyže nenastúpiš." Umeko jeho milé slová prekvapili a vďačne sa na neho pozrela.
Napriek tomu, že jediným zdrojom svetla boli len pouličné lampy, tak Aomine aj tak videl ten jemný lesk v tých jej očiach. Ucítil zvláštny tlak niekde vo vnutri a odvrátil sa od nej.
,,No...ale, priznávam..." začal sa znova smiať.
,,Hanbil som sa aj za teba!" a je to tu, dobrá chvíľka muža menom Aomine Daiki sa práve skončila.
,,Vieš, že mi moc nepomáhaš?" spýtala sa namrzene. Aomine sa náhle postavil a stanul si za ňu. Chytil retiazky a začal ju rozhojdávať.
,,Nie, Aomine, je to pre deti!" začala pišťať od strachu. Bála sa, že spadne.
,,Dosť, zabiješ ma!" no on neprestával, počula len jeho smiech.
,,Si zlý! Zlý! Zlý!" kričala pobavene a dostávala sa čoraz do väčšej výšky.
,,Dobre, dobre, chcem dolu!" momentálne jej nebolo všetko jedno, pretože mala dojem, že o chvíľu z tej sedačky vyletí.
Daiki sa zaprel rukami do retiazok a čoskoro sa už prestala hojdať.
,,Fú..takýto adrenalín som nemala.. ani keď som stála proti hráčovi menom Midorima Shintaro!" poznamenala veselo a vydýchla si.
,,Takže..už sa cítiš lepšie?" počula sa sebou jeho príjemný hlas a otočila sa k nemu. Zarazila sa, keď zistila, ako moc blízko je. Ich tváre boli od seba vzdialené len pár centimetrov. Musela uznať, že mal naozaj krásne črty.
,,Ako to myslíš?" opatrne volila slová, no neodtiahla sa.
,,No.." nakoniec to bol on, kto sa narovnal a zväčšil tu vzdialenosť medzi nimi.
,,Mal som dojem, že sa necítiš zrovna najlepšie." pokrčil plecami a dal si ruky do vreciek.
,,A to si zistil ako?"
,,Z tých správ." poznamenal sucho a pozrel sa iným smerom.
,,Z tých pár esemesiek?" mierne nadvihla jedno obočie, začalo to byť zaujímavé.
,,Už u nás funguje telepatia?" dodala s úsmevom na perách.
,,Ja len...vždy mi odpisuješ a dnes si sa k tomu moc nemala." jeho slová ju príjemne prekvapili. Aomine Daiki bol veľmi všímavý človek.
,,Už mi je lepšie, ďakujem." myslela to úprimne. Tento človek sa trošku čudným a nezvyklým spôsobom stal jej priateľom. Tešila sa z toho.
,,Čo tvoje kolená?" spýtal sa, aby zmenil tému. V podstate sa na to chcel spýtať už hneď na začiatku, no akosi sa k tomu moc nemal. Prišlo mu to..divné. Prišlo mu divné, že ho jej bolesť trápila zrejme viac, ako ju samú. Nikdy nebol práve empatický a nikdy sa o nikoho...nestaral.
,,Budú v pohode." usmiala sa na neho. 

,,Tak..dobrú noc, Aomine." zakývala mu, keď už boli opäť pri jej dome.
,,Dobrú noc." tiež jej poprial a otočil sa na odchod.

.
.
.

ĎAKUJEM za prečítanie.

-Odkaz na nasledujúcu kapitolu- 

***

6 komentárov:

  1. Aaaaw! *rozplýv sa* ty ma s týmto Daikim v tejto poviedke úplne zabíjaš ♥ je vážne super (on je super tak či tak, ale v tvojej poviedke je to ešte podčiarknuté) a Umeko je jedna vážne šťastná dievčina, že má takých ľudí okolo seba :) Inak, diel bol ako už štandardne skvelý, veľmi som sa potešila, keď som zbadala u tebe nový update, lebo som sa na túto fanfikciu pekne namotala :P A veľmi sa teším, že čo sa tam bude diať ďalej... vyzerá to tak, že si Umeko našla skvelého spojenca a priateľa a som zvedavá, či to zostane len pri priateľstve, lebo to tam medzi nimi iskrí na kilometre :D a nie len medzi nimi dvoma, ale aj medzi ňou a Kagamim :D (už vidíš, prečo som chcela ako poviedku na želanie milostný trojuholník s nimi dvoma? :D) úbohá Umeko možno nakoniec dopadne ako Farah xD a ešte, s tou haMbou si hlavu netráp :D tiež som kedysi zvykla to slovo písať takto... no je tam toho, každý robíme chyby a nie je to nič, čo by si nedalo raz-dva opraviť ^^ najdôležitejšie je celkový dojem z písania a potom sa nejakú plne banálne drobné chybičky stratia. Ty píšeš ako pani, takže nemusíš mať žiaden strach.

    Pekne píš, teším sa na pokračovanie n_n

    OdpovedaťOdstrániť
  2. "Keby som vedel, že idem do haly na komédiu, zobral by som si so sebou pukance."
    Táto veta ma rozsekala!!! Ale vážne, tvoj Daiki je strašne podarený, nejaké yaoi sa môžu ísť zahrabať! *teraz si protirečí, prepáčte jej to*
    Sranda, že to Umeko prešlo, mňa by odhalili za pár sekúnd. :D A Midorima vie byť občas pekný tsundere, čo už s ním... (Takao, daj mu po hlave aj za mňa.)
    P.S. S tou HaMbou sa netráp :D ako mladšia som tiež písala hrozne, to až v posledných rokoch som sa naučila.

    Hentai no Kame

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Paráda! :D Strašne sa ti to vydarilo. Nechápem, ako si túto časť mohla považovať za takú, v ktorej sa veľa neudialo... a Daiki je tak zlatýýýý! ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Heh, ešteže existuje ten prostredník xD Zlatá časť, naozaj :) Daiki je skutočne veľmi všímavý, keď dokáže "vycítiť" také veci - v poslednej dobe si začínam myslieť, že to skutočne dokážu len postavy z poviedok... ale to je jedno...
    Oh, s tou "hambou" si nerob starosti, sú aj oveľa horšie chyby - obľúbená a veľmi škaredá: vydím xD Ber to z lepšej stránky, aspoň si na to napokon prišla, lepšie neskôr ako nikdy xD
    Nuž, pekná časť, len tak ďalej :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Sorry, že to píšem sem - Ďakujem za gratuláciu a nemusíš sa obávať, tú poviedku na Bleach už mám dávno dopísanú, takže tá bude ešte nejaký čas pribúdať a som rada, že ťa baví :)

      Odstrániť
  5. Ježiši Marja, Daiki ju provokuje, potom odrazu objatie s Kagamim a potom Kurokov prejav, ktorý ju vyviedol z miery a potom zlatučký podarenučký Daiki sa o ňu stará a zavolá ju von. Už som toho chalana prekukla a normálne ho ľutujem, lebo.. ach bože, je vážne milý, aj keď ju provokuje a podobne. Milujem jeho spôsoby. ♥

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)