utorok, 25. augusta 2015

Ona je on - kapitola č. 7 : Hádka

 ***


***

Aomine sa nervózne prechádzal po ihrisku. Práve mali odohrať zápas s Kaijou a nemal na to vôbec, ale vôbec náladu. Myšlienkami sa stále vracal k víkendu, kedy opitú Umeko priviedol k sebe domov. V prvom rade nedokázal z hlavy dostať všetko to, čo mu vyrozprávala. Neskutočne ho to štvalo. Tak rád by pre ňu niečo urobil, no netušil, ako by jej v tomto mohol pomôcť.
Navyše, ona pravdepodobne zabudla na to, že sa mu vôbec zdôverila.
Keď už dokázal myslieť na niečo iné, ako dôvod, prečo Mitsuyama hrá basketbal ako chlapec, tak sa to v podstate opäť týkalo jej samej. Stále mal pred sebou ten jeden jediný obraz.
Ona s tým svojím nesmelým úsmevom, strapatá, bledá...neupravená, ako vchádza do jeho kuchyne s ospravedlňujúcim sa výrazom.

Pobozkal ju. Konal úplne pudovo. Nevydržal to. Jednoducho sa k nej priblížil a pritisnul sa svojimi perami na tie je. Bol to len veľmi krátky moment, no stačil na to, aby v ňom vzbudil akýsi sladkastý pocit a príjemné chvenie. Iba na chvíľu ucítil mäkkosť jej pier a hneď sa odtiahol, no neodvrátil. S neutrálnym výrazom, ktorý si dokázal zachovať, sledoval jej reakciu. Nevidel však pohoršenosť, no ani veľké rozpaky. Jej čokoládové oči znežneli a vyzerala trošku... zmätene. Bolo to pre ňu obrovské prekvapenie. Nečakala to, bolo to spontánne. 
No taktiež sa neotočila, ani len nezablúdila pohľadom inde.
 Rozprestrelo sa medzi nimi ticho. To ticho však nebolo nepríjemné alebo trápne...bolo zvedavé. Obaja mlčky vyčkávali, kým ten druhý prehovorí. 
,,Ja.." odhodlal sa, no v tom sa ozval akýsi zvuk z jeho izby. Vyzváňanie. Bol to jej mobil. Až vtedy sa zvrtla na päte a rýchlym krokom opustila kuchyňu. 
,,U kamarátky? Och áno, ešte som tu.." počul. Včera totiž vyťukal z jej telefónu správu jej mame.
,,Jasné...jasné, stavím sa po ceste na nákup."  
,,Dobre, dobre.."
,,Ahoj, mami." ukončila hovor. 
Pomalým krokom podišiel k svojej izbe. Práve si obliekala mikinu a brala si svoje veci zo stola. Všetko to mierne podráždene napchala do vreciek a vtedy si ho všimla, ako stál na prahu dverí. Silene sa usmiala a vyšla na chodbu.
,,Musím ísť." zašepkala a začala sa obúvať. Aomine ju mlčky sledoval. Ten pohľad na ňu, ako sa rúti z jeho bytu mu nejakým spôsobom prekážal...vadilo mu to. Už stála pri výťahu. Čakala, kým príde. Opäť to ticho...lepšie by mu padlo, kebyže mu strelí facku a po celý ten čas mu nadáva, že si niečo také vôbec dovolil. No ona na to nepovedala nič.
,,Aomine?" jej hlas znel mäkko. 
,,Áno?" v tom jeho zasa zaznela nádej. 
,,Ďakujem za všetko." boli to jej posledné slová predtým, než sa dvere výťahu zavreli.

Namrzene prešľapoval z miesta na miesto. Ani sa mu len nechcelo rozcvičovať. Celý život mu bolo všetko úplne jedno a nad ničím si nikdy hlavu nelámal. Potom však do jeho života vstúpila ona a celé sa to akosi pokazilo. Nemohol však povedať, že mu táto náhla zmena nevyhovovala. Len, už to nebol taký ten jeho pohodlný život. Konečne mu na niečom záležalo a teraz mal obavy, či to tým bozkom nepokazil. Či nenarušil to ich zvláštne puto. Áno, mal s Umeko akési zvláštne puto.

,,Aomine!"
,,Dopekla, už v hlave počujem aj jej hlas." zamumlal si pre seba.
,,Daiki!" uvedomil si, že to nie je len predstava, naozaj na neho niekto kričal. Prekvapene sa otočil. Bežala jeho smerom. Keď už bola pri ňom, milo sa usmiala. Bola zadýchaná.
,,Som rada, že som to stihla." vychrlila naňho.
,,Čo tu robíš?" neveril, že ju vidí. Ju. Bola v dievčenskom oblečení a bola namaľovaná. Bola..pekná.
Vždy bola pekná. Prebehlo mu mysľou. Aspoň v jeho očiach. 
,,Tak..v prvom rade sa ti chcem ospravedlniť, že som sa tak náhle vyparila po tom..." nachvíľu sa odmlčala, ešte stále chytala dych.
,,Po tom, čo si ma pobozkal..." opäť mala ten zmätený výraz. Trhlo ním. Prišla. Nie je nahnevaná. Necíti sa kvôli nemu zle. Neurobil... chybu.
,,Rozmýš.." nestihla dopovedať, pretože ju rýchlo prerušil.
,,Dúfam, že tomu neprikladáš moc veľký význam... len som..." hľadal vhodné slová, netušil, čo jej povedať, no vedel, že ak niečo rýchlo nevymyslí, môže to celé...zničiť.
,,Hádam si nemyslíš, že som na mužatky." povedal s falošnou otrávenosťou v hlase.
V jej tvári sa mihlo prekvapenie, no nakoniec len namosúrene našpúlila pery.
,,Občas vieš byť strašne hnusný." poznamenala sucho a vyplazila na neho jazyk.
,,Mal som obavy, že si to vysvetlíš nesprávne. Nič to nezmamenalo." zaklamal. Najradšej by sa vyfackal za to, ako moc si vymýšľa. No nešlo to inak...nevidel inú cestu.
 Mierne naklonila hlavu a skúmavo sa na neho zahľadela. Na čele sa jej objavila jemná vráska.
,,Jasne. Chápem." povedala potichu. V tej chvíli mal obrovskú túžbu si ju pritiahnuť k sebe a pobozkať ju znova. No tentokrát by to bolo viac, než len ľahké dotknutie sa pier.
Okamžite si tú myšlienku vyhnal z hlavy. Nemôže. Nesmie!
Avšak ťažko odolával tým jej nežným očiam, preto sa odvrátil.  
,,A to si prišla len kvôli tomu?" rýchlo položil otázku v snahe zahovoriť tú , pre neho, nepríjemnú tému.
,,Uhm..nie. Dnes hráte s Kaijou, prišla som ťa povzbudiť." hrejivo sa usmiala.
,,Tu som ti niečo doniesla, neviem, čo presne máš rád, tak som toho zobrala viac." začala rozprávať a podala mu tašku plnú rôznych nápojov a bolo tam aj nejaké ovocie.
,,Eh..to si..nemusela." zmätene si ju od nej zobral. Bolo to...ťažké. Bolo tam toho viac, než dosť. 
,,Cukor sa bude hodiť." dodala potichu a na moment sa zamyslela. Prišlo mu to strašne milé.
,,A aby som nezabudla..." začala niečo hľadať v kabelke. Pomaly z nej vytiahla akýsi..časopis. Aomine ihneď spoznal jednu z tých svojich pochybných máng, čo tak rád čítal.
,,To je..!" zobral jej ho z rúk a udivene prečítal nápis na obálke.
,,Odkial to máš? Toto číslo má výjsť až za pár dní!" vyjachtal zo seba.
,,Náhodou poznám týpka, čo tomuto autorovi robí korektúru." uškrnula sa a on jej venoval veľmi nechápavý výraz.
,,No čo? Poznám veľa zaujímavých ľudí." pokrčila ramenami a vytrhla mu ho. Opäť ho schovala.
,,Ale dostaneš to len v tom prípade, ak na konci zápasu tá tabuľa bude ukazovať vaše víťazstvo." povedala prísne a sprisahanecky na neho žmurkla. Celé to bolo...tak príjemné. Prinútilo ho to k úsmevu.
,,To ma podržte...Aomine Daiki sa práve úprimne usmial." podpichla ho. Tentokrát to bolo on, kto jej ukázal svoj jazyk.
,,Tak šup šup." potľapkala ho po ramene.
,,Na ihrisko." prstom ukázala. Vyzeralo to komicky.

Pobrala sa na tribúnu a on k ich lavičke. Zložil tam ten "nákup".
,,Bože, tá toho doniesla...azda pre celý tím." zamumlal si sám pre seba.
,,To je tvoja priateľka, Aomine?" spýtal sa ho Wakamatsu.
,,Kiežby." usmial sa Daiki a pár členov jeho tímu si medzi sebou vymenilo niekoľko udivených pohľadov.
Začal sa na hru tešiť. Cítil sa znova nabudený, plný energie a jeho sebavedomie stúplo na svoju obvyklú hladinu.
Dnes mu ani Kise s jeho dokonalou kópiou nebude stačiť.
...a nestačil.
O tri hodiny neskôr už Aomine spokojne kráčal po chodníku s jeho obľúbenou mangou v taške.

Umeko mala na ďalší deň tréning. To, čo im Riko naordinovala, bola hotová katastrofa. Už samotná rozcvička bola náročná.
Potom si zahrali. Čo bolo ešte horšie vďaka Kagamimu. Hral akosi príliš tvrdo a surovo. Všetci boli už aj tak dosť vyčerpaní a on im to ešte sťažoval. Videla na mnohých, aké majú na neho nervy.
Síce, už od začiatku stretnutia bol akýsi...čudný. Na každého len vrčal, mal..strašnú náladu, ale jeho kamaráti mu to trpeli. Aj Umeko si musela párkrát zahrýznuť do jazyka. Nedávalo jej to zmysel.
Potom však dosť bolestivo pri doskoku zrazil jedného z nováčikov.
,,Héj, Kagami.." oslovila ho opatrne. Sama mala od neho už zopár modrín.
,,Už to trošku.. preháňaš, nemyslíš?" snažila sa byť kľudná, no štvalo ju to. Takto sa on predsa nespráva. Podišla k tomu úbohému chlapcovi a pomohla mu vstať.
,,Toto je basketbal, hráči hrajú... tvrdo." poznamenal chladne.
,,Toto je ale tréning." napodobila ho.
,,A práve tu linčuješ svojich spoluhráčov." dodala. Nemyslela to zle. Určite len nemá svoj deň, no takto to nemôže pokračovať.
,,Vieš s kým hráme nabudúce?" spýtal sa posmešne. Bol..hrozný. Niečo sa dialo, vedela to.
,,Kirisaki Daichi..áno, viem, Kagami, som v obraze." odpovedala otrávene. Uškrnul sa.
,,Nie, zrejme nevieš vôbec nič, keď to vravíš s toľkým pokojom." bol hrubý.
,,Nemáš ani len tušenia, ako oni..hrajú." a bol pre niečo strašne nahnevaný.
No nik nevedel dôvod jeho agresívneho správania. 
,,S týmto tu, čo mi tu predvádzate..." rozhodil rukami.
Teraz už všetci okolo na neho nepekne zazerali.
,,Si nezabudnite zobrať zo sebou zdravotné kartičky poistenca." poznamenal hnusne.
,,Kagami.." nebol jediný naštvaný, aj v nej sa už hromadila zlosť.
,,Budete ich potrebovať." dodal a otočil sa na odchod, ignorujúc volanie svojich priateľov.
,,Čo máš za problém?!" zakričala a kráčala za ním.
,,Čo mám ja za problém?" zopakoval podráždene, boli už na chodbe.
,,Áno, správaš sa ako idiot!" bola priama.
,,Idiot?" škaredo sa usmial.
,,Áno...čo to tu.." odmlčala sa.
,,...vyvádzaš?" spýtala sa tichšie. Vadilo jej, že sa hádajú.
,,Už ma to tu nebaví." poznamenal a chystal sa odísť.
,,Kagami!" oslovila ho hlasnejšie, ako chcela. Takmer vyjakla od šoku, keď udrel päsťou do steny vedľa jej hlavy. Zľakla sa.
Odvážila sa mu nazrieť do tváre. Nespoznávala ho. V jeho očiach bola...nenávisť.
,,Daj mi už pokoj, lezieš mi na nervy." zašepkal hrozivo.
,,Si otravný...všetko na tebe.." prudko sa nadýchol.
,,Neznášam...to, ako vyzeráš, to..ako sa správaš..." pokračoval. Tie slová ju zaboleli.
,,Kagami..prosím, ja len chcem.." zlomil sa jej hlas. Nečakala takýto útok. Nečakala to od neho.
,,Sme predsa priatelia." povedala potichu.
,,Choď si za svojim priateľom Aominem." bol tvrdý.
,,Čo ma s tým spoločné Ao...?"
,,Hnusíš sa mi." prerušil ju. Zarazila sa. V hlave mala odrazu prázdno.
Sledovala, ako sa bez ďalších iných slov otočil a odišiel do šatne.

Šla domov. Po tom, čo na ňu Kagami nakričal, Aida ukončila tréning.
Počuli to všetci, čo boli v telocvični, no ignorovala ich súcitné pohľady. Pobrala si svoje veci a odišla.
Kráčala po ceste. Zle na ňu videla, pretože mala oči plné sĺz. Len tak tak potláčala hlasité stony, ktoré sa chceli vydrať z jej hrdla von.
,,Debil..hlupák.." šepkala.
Nechápala, čo sa vlastne stalo. Nerozumela tomu, ako sa ten večne starostlivý Kagami mohol k nej odrazu takto správať. Keď tam s ním stála na tej chodbe, mala dojem, že jej dokonca...vrazí.
Vošla do domu a zložila si z pliec tašku. Pobrala sa rovno do sprchy.
Keď na seba pustila horúcu vodu, hlasno sa rozplakala.
Tak ti treba, klamárka. Pomyslela si trpko.

.
.
.

ĎAKUJEM za prečítanie.

-Odkaz na nasledujúcu kapitolu-

***

11 komentárov:

  1. Ách, nasratého Kagamiho nestretávam často. Podľa mňa je naštvaný za to, že jej ho vyfúkol Aomine. Respektíve, je urazený.
    A spomenúť tam Kirisaki Dai Ichi... to neboj dobrý nápad (pri mojej obssesií na ten tým).

    Dúfam, že to dajú do poriadku.

    Veľa korytnačiek posiela Hentai no Kame

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Vau. Super časť.. som zvedavá na pokračko a taktiež na tie ďalšie príbehy, čo máš pre nás pripravené cez školský rok! ^-^ (btw, Aomine je úplne......... *q* zlatý, krásny, milý, úžasný, sexy, ňuňatý.. a Kagami svojim spôsobom tiež... teraz je úplne badass xD ale Aomine je proste lepší *q*)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Konečne som dočítala všetky zameškané časti :d No nečakala som, že sa to takto s tým Aomine vyvinie som zvedavá čo bude robiť ďalej. Ja sa ani Kagamimu nečudujem, že sa takto správa, chudák musí byť veľmi zmätený keď si v tejto chvíli nie je istý ani vlastnou orientáciou :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Okej, teraz ti tu napíšem výlev, ale snáď ťa to príliš neotrávi :D moje dojmy a feels sú proste moc silné a na jeden kratší odstavček to veru nebude :D

    V prvom rade by som sa chcela vyjadriť k tvoju úvodu - jak si písala, že nevieš ako to bude vyzerať cez semester, keď ti začne škola - to hádam nemyslíš vážne! :D v nijakom prípade sa neopovažuj prestať písať. Tvoje poviedky milujem až moc na to, aby som sa s nimi bola schopná rozlúčiť :D Viem si predstaviť, že s novým semestrom príde kopa povinností a tým duplom, keď ideš do 3. ročníka :) ale musíš mi sľúbiť, že keď tieto poviedky skončia (asi budem plakať!), tak začneš písať ďalšie :D som sebec, ale fakt mám tvoju fanfikciu veľmi rada a hlavne vďaka tebe som sa znova namotala na našich basketbalistov, takže dúfam, že ešte na nich budeš niečo písať, teším sa na tie ďalšie projekty, ktoré si spomínala :)

    Inak, ja som práve ukončila 3. ročník a môžem ti povedať, že hoci je to strašiak, určite to zvládneš :) či už na prvý raz všetko alebo pôjdeš na opravný ako ja, na tom nezáleží. Ten pocit, keď konečne dostaneš papier o ukončení bakalárskeho štúdia naozaj stojí za to :) a priprav sa na kopu nervovania s bakalárkou - ja som si pri písaní užila svoje :D ak si poctivá a pracovitá študentka, ktorá sa učí systematicky a nenecháva si všetko na poslednú chvíľu, tak zvládneš 3. ročník bez problémov. Ak si prokrastinátor ako ja, čo si všetko necháva na poslednú chvíľu, tak sa priprav na kopu nervov, ale určite to zvládneš :) Takže toľko k tomu. A teraz prejdem k samotnej kapitole xD

    WTF??? :D Ale vážne, ty vole! Ako môže so mnou jedna poviedka toto roiť? :D Bože, ani si nevieš predstaviť, že ako moc som to prežívala. Vážne, ako si písala z Aomineho uhľa pohľadu... Daiki je úžasný. Vôbec sa nečudujem slečnám, že sa nad ním rozplývajú, ja ho mám rada od začiatku Kuroko no Basuke, zamilovala som si ho ešte pred tým, ako som to anime vôbec začala pozerať a čiastočne to bolo aj kvôli nemu, prečo som si to anime pustila :3 Zbožňujem to, ako ho vykresľuješ v tejto poviedke. Podľa mňa si sa do neho úplne trafila, hoci v anime vždy strúhal veľkého machra a ako mu je všetko jedno, myslím, že keď mu na niekom začne záležať, tak sa to presne takto bude prejavovať :) mám s ním podobné plány v mojej The Ace and his Wallflower :P

    Ale naštval ma ten chlap! :D a to riadne! Prečo jej povedal o svojich citoch. Očividne si ich sám priznáva (za čo má u mňa veľké plus), ale prečo toto robí? :/ Mal ju schmatnúť a pred všetkými jej strčiť jazyk do krku xD oni sú pre seba stvorení ♥ i keď mám taký zvláštny pocit, že sa ich vzťah možno nakoniec vyvinie kamarátskym smerom T.T

    Umeko bola úplne úžasná! :D Bolo to neuveriteľne podarené, ako za ním prišla a čo mu všetko doniesla. Toto by bola presne tá správna žena pre neho :D strašne som sa nad tým rozplývala a aj nad tým, ako povedal spouhráčom, že kiežby bola Umeko jeho priateľka *_* Aaaw, môj úbohý utrápený Dai-chan :D snáď sa to nejako s ním a Umeko vyrieši... páči sa mi, ako si to s nimi vymyslela.

    Kagami! Och, to bolo úplne skvelé. Viem presne prečo toto všetko robí! Viem si predstaviť, že čo asi prežíva (teda, až tak moc nie, lebo nie som chlapec, ktorému by sa páčil nejaký druhý "chlapec"), ale úplne chápem, že je frustrovaný. Predsa len, Kagami na mňa pôsobí tak chlapsky, taký riadny "alfa" samec a musí to riadne otriasť s jeho vnútrom, že sa mu páči spoluhráč, o ktorom verí, že je chlap. Je to úplne geniálne a ja sa nemôžem dočkať pokračovania, keď sa dovzeme viac. Síce, správal sa ako sviniar, toto si Umeko nezaslúžila :( ale nemôžem mu to tak úplne zazlievať, nakoľko viem, že to pre neho musí byť ťažké a musí mu byť zle zo seba samého a tak. Ach, ale nemal byť na ňu taký hrubý :( snáď mu dá Daiki za to príručku xD

    A ešte na záver - strašne moc som zvedavá, že čo sa to vlastne Umeko stalo, že prišla o vlasy a čo všetko sa o nej Daiki dozvedel, lebo to znie dosť vážne. Veľmi moc sa teším na ďalšiu kapitolu :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. *jeminé, nepovedal, nie povedal :D preklep :D

      Odstrániť
  5. PS: kľudne mi odpíš tu, ja si to určite nájdem :D chodím ti sem oxidovať stále xD či niečo nové nepribudlo *Farah je stalker* sorry, not sorry :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. My v podstate na škole nemáme bakalára a prácu píšeme až v poslednom ročníku :] takže o to nejde, len mi pribudli také predmety, ktoré sú ťažké už len na zápočtoch a v lete z nich mám skúšky :] preto si myslím, že tento semester bude celkom v pohode, no ten druhý..joj, už teraz sa mi nechce do toho učenia :D

      Budem sa snažiť pridávať, chcem toto tu dopísať do toho štrnásteho, kedy nastupujem a potom buď rozbehnem nejakú sériovku ďalšiu, alebo budem pridávať jednodielne :] nápady sú, chuť je, vďaka Vám všetkým :] len fakt zatiaľ neviem, čo čakať od toho nového ročníka, ale ako sa tak poznám, nejako tomu učeniu moc dávať nebudem :D uvidím no, môj poblém je, že mám nulovú organizáciu času :D

      Inak, tiež tvoj blog denne obletím aj desaťkrát...aj viac :D takže už dačo pridaj!

      Odstrániť
    2. Jaj tak, takže potom je tu nádej, že budeš mať nejaký čas a poviedky budeš pridávať aj počas semestra, živím tú nádej v sebe! :D A budem ti moc držať palce, nech už to máš rýchlo za sebou :) koľko ti ešte zostáva rokov vlastne? :) tie skúšky dáš, o tom nepochybujem :) a do 14.teho je ešte času dosť, to sa ešte mám na čo tešiť :3

      tak vidí, že sa stalkujeme navzájom xD a neboj, už pracujem na nových dieloch :3 idem si prečítať novú kapitolu, tak mi zaplesalo srdiečko, keď som ju tu uvidela *_*

      Odstrániť
    3. S týmto rokom ma čakajú ešte 4 :]
      A ty ideš pokračovať v štúdiu? Netuším, ako dlho sa dá študovať tvoj obor, preto sa pýtam :]
      No a dúfam teda, že dnes už dačo pribudne! :D

      Odstrániť
  6. Mno, tak toto bolo zlaté už na začiatku, nehovorím o tom ako blbo som sa uškŕňala, keď som čítala tú ich hádku - žiarlivec malý, by som povedala xD
    No som zvedavá ako sa z toho hlavná hrdinka napokon vymotá :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Daikiho mi je seriózne ľúto. To, že jej zaklamal, že to nič neznamenalo... to možno sa dalo čakať, veď sú pubertiaci a možno... čo ja viem, chalani majú vtedy vážne odveci prejavy. A možno sa bál toho, že by ho odmietla, tak to radšej vyriešil po svojom.
    No a čo sa týka Kagamiho, tak tu mi bohvieako sympatický nebol, lebo to ozaj preháňal a odpálkoval ju ako keby spáchala nejaký zločin a to ju Daiki len proste odniesol preč. Akože ja v tom nevidím problém, mohol sa o ňu postarať on, keď tak veľmi po nej/ňom túži. -_- Ale zas... pubertiaci. Musím si to stále pripomínať a nesmiem na to zabúdať. Vtedy sa človek celkom inak prejavuje, ako keď dospeje.

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)