štvrtok, 27. augusta 2015

Ona je on - kapitola č.8 : City


***


***

Kagami vychladol až potom, čo sa vrátil do svojho bytu. Svoju športovú tašku len hodil na zem a pobral sa do kúpeľne. Čoskoro už sedel v obývačke a nervózne prepínal programy.
Ako tak čas pokročil, začal si uvedomovať, ako moc to dnes prehnal. Nielen že sa na ihrisku správal ako totálne hovado, ale ešte aj všetkých urazil. Tušil, že to jeho priatelia pochopia a že mu odpustia, no to, ako si to dokafral s Umeko...to je už vážnejšie. Pri spomienke na všetky tie hnusné slová, čo mu povedal, sa cítil odrazu akosi zahanbene. Mrzelo ho to, no v tej chvíli bol na toho chlapca neskutočne naštvaný. Keď išiel po škole na tréning, vravel si, že to, čo sa stalo v podniku, nechá plavať a  nebude to už riešiť, no akonáhle zbadal Mitsuyamu s tým jeho veselým úsmevom, neskutočne ho podnietilo k tomu, aby úplne vybuchol. Vtedy mal pred očami iba to, ako odišiel spolu s Aominem a ako ho tam..nechal. Prečo nepožiadal jeho, aby ho odprevadil domov? Vadilo mu to. Prekážalo, štvalo, žralo...no teraz, keď mal končne v hlave jasno, sa za to neskutočne moc chcel ospravedlniť.
Keď si spomenul na ten jeho ublížený výraz v tvári a na ten strach v jeho očiach, ktorý sa tam objavil síce len na chvíľku, no predsa len...
Bodaj by sa nebál, keď je tak..nízky a drobný na chlapca. Prebehlo mu mysľou a nervózne si prehrabol vlasy. Bol na neho vážne odporný. Nespravodlivý. Veď Mitsuyama predsa nemôže za to, že sa do neho... zaľúbil. Áno, Kagami mal vo svojich citoch už jasno. Chcel toho chlapca, túžil po ňom a zároveň sa chcel od neho držať čo najďalej. Hneval sa. Ten chlapec ho nútil o sebe pochybovať. Robil s ním veci, o ktorých predtým ani len netušil a navyše, už sa ani len nedokázal uvoľnene pohybovať v jeho prítomnosti.
Bol stále napätý a... zmätený.

Na ďalší deň už premýšľal úplne, ale úplne triezvo. Musí sa ospravedlniť, musí to urovnať.
Všetkým z tímu poslal správu. Jednu odoslal aj Umeko.

,,Nie, Kuroko..určite tam nejdem!" povedala pevným hlasom.
Dostala správu od Taigu, no neodpísala mu. To, čo sa stalo počas tréningu, zobrala vážne osobne. Veď ako by to aj nemala tak brať? Stále mala čo robiť, aby sa pri spomienke na to, čo jej povedal, nerozplakala. Strašne ju to hnevalo, no od zlosti sa jej po lícach slzy nekotúľali.
Bolo to kvôli niečomu úplne inému. I keď nechcela, pomaly si uvedomila, že toho chlapca má rada.
Keď jej poobede na dvere zaklopal Tetsuya, len tak tak sa stihla navliecť do bratových vecí. Našťastie, nikoho doma nemala, tak ho pozvala k sebe aspoň na kávu. Teraz obaja sedeli v ich kuchyni a ...hádali sa. Teda, s Kurokom sa hádať nedá. Nech povedala čokoľvek, aj tak sa ju stále pokúšal presvedčiť, aby s ním išla ku Kagamimu, ktorý celý tím pozval k sebe domov. 
,,Prečo by si nešiel?" spýtal sa jej kľudne a ona sa nervózne pomrvila na stoličke.
,,Kuroko, on sa nahneval kvôli mne, nie kvôli tomu, ako hrajú prváci a tím Kirisaki Daiichi tiež nie je dôvod jeho podráždenosti..som to ja!" vysvetľovala mu.
,,Dobre vieš, že to tak nemyslel." nenechal sa odbiť a odpil si zo svojej kávy. Pozeral sa na ňu tým svojím typickým spôsobom. Desilo ju to, ten chlapec mal v každej situácii ten jeden a ten samý výraz. Nevedela ho odhadnúť a to ju vždy postavilo do tej menej výhodnej pozície, keď sa s ním bavila.
,,Jasné..veď si to počul..vy všetci ste to počuli..hnusím sa mu, povedal to." poznamenala otrávene a premáhala sa k tomu, aby jej to opäť neprišlo až moc ľúto a nezačala smokliť rovno pred ním.
,,Chce ťa tam, sám mi volal a písal, že ťa mám priviesť." A nie jedenkrát. Poznamenal v duchu, no radšej to nevyslovil nahlas.
,,Povedal, že som otravný a že mu mám dať pokoj. Netuším, čo som spravil, no on ma..neznáša." zamumlala a taktiež ochutnala zo svojej kávy.
,,Nemyslím si, že by ťa neznášal." neverila tým slovám.
,,Veď na tej chodbe..bol ako tiger! Už som len čakal, že kedy ma udrie!" nedala sa. Nechcela tam ísť, nechcela ho vidieť.
,,Určite sa chce ospravedlniť." a zasa. Práve pre toto sa nerada o niečom dohadovala s týmto modrovlasým mužom. V podstate sa debate s ním zakaždým zámerne vyhýbala. Nie, že by jej prekážal, prosto, vyvolával v nej taký ten pocit, že vie toho oveľa viac, než oni všetci dokopy a to bolo práve to, čo Umeko nemala rada.

Dopadlo to tak, že s ním prikráčala až pred dvere Kagamiho bytu. Tetsuya sa nenechal odbiť a ona začala mať obavy, že sa jej brat alebo rodičia vrátia skôr, ako sa jej ho podarí dostať z domu. Potom by bolo náramne ťažké vysvetliť, prečo je v šatách svojho súrodenca a prečo sa vydáva za chlapca.
Kuroko zaklopal a ona mala pocit, že ubehli snáď hodiny, kým im konečne otvoril.
,,Ahojte." pozdravil ich oboch a trošku nesmelo sa pozrel jej smerom. Tetsuya ho odzdravil a ihneď vošiel dnu. Umeko mala chuť sa zvrtnúť a utiecť, no namiesto toho len tak stála a škaredo na neho zazerala. V obrannom geste si prekrížila ruky na hrudi.
,,Ďakujem, že si prišiel." povedal Taiga potichu.
,,Poď dnu, prosím." znel akosi...smutne. No ju to neobmäkčilo.
,,Len aby bolo jasné, nechcel som tu ísť, bol som donútený." povedala chladne a konečne vkročila dnu. Ďalej mu už nevenovala vôbec žiadny pohľad a pobrala sa k veľkej skupinke ľudí v obývačke.
Sadla si na gauč. Mala v úmysle tam nachvíľu pobudnúť a potom..zdúchnuť. Necítila sa dobre u niekoho, kto ju ešte predvčerom tak nepekne urazil. Tentokrát odmietla všetok alkohol, čo jej bol ponúknutý a nechala si naliať akurát tak neperlivú minerálku.

Dívala sa na ľudí okolo a premýšľala, ako moc veľkú chybu práve robí. Keď sa dostala do Seirinského tímu, nezaujímalo ju nič iné, len to, ako z toho čo najviac vyťažiť. Mala tú česť si zahrať s tými najlepšími hráčmi, mala možnosť sa zlepšiť. Áno, to bolo to, čo sa jej vtedy preháňalo hlavou, no teraz to cíti inak. Teší sa na tréning nie preto, že sa niečo nové naučí, ale preto, že strávi čas s toľkými úžasnými ľuďmi. Očkom hodila po prvákoch a usmiala sa nad spomienkou, keď si všetci oholili nohy len preto, že im ona povedala, že to tak športovci robia. Pohľadom zavadila aj o starších. Boli to perfektní hráči a učitelia. Nenadávali, neignorovali a neponižovali slabších..naopak, povzbudzovali ich a viedli k lepším a lepším výkonom. O dosť sa to líšilo od toho, čo kedysi spoznala. No zakázala si na to myslieť a nesúhlasne pokrútila hlavou.
Dnes nie...aspoň tento problém nechcem dnes riešiť. 
Nad svojimi klamstvami dúmala veľmi intenzívne už niekoľko dní. Tak moc by im chcela povedať pravdu, no už je neskoro. Bojí sa toho, čo bude po tom, bojí sa ich reakcie, ale ten zožierajúci pocit jej momentálne prišiel omnoho horší. Bola z toho smutná, nerobilo jej to dobre a váhala. Veľmi váhala. Už mnohokrát šla do telocvične s tým, že to skončí, no zakaždým sa nakoniec zľakla a vycúvala. Už sa o tom rozprávala aj s Riko a tá sama nevedela, čo by mali urobiť. Celé sa to dostalo na takú úroveň a všetko to bolo tak moc komplikované, že o dobrom konci už ani len nedúfala.
Trpko sa usmiala a pokúšala sa sústrediť na nejaký film, čo bol práve pustený v televízii.
,,Sú tu baby!" zakričal niekto a v tom do izby vstúpila skupinka dievčat asi v ich veku.  
No super. Pomyslela si Umeko. Ten Kagami sa vážne asi moc snažil, aby mu to tí kamaráti odpustili.
Jedna z nich si k nej prisadla a začala o niečom debatovať. Mitsuyama tušila, že ju to dievča asi balí a ušlo jej uchechtnutie. Trošku nejasne, no predsa len si pamätá, že už jednu lesbickú scénku zažila. Vtedy pri tom bare. To dievča tiež tak bľabotalo, ako táto tu. Umeko ju nepočúvala, nemala na to náladu. Očkom zablúdila ku Kagamimu. Jedna z tých slečien sedela aj pri ňom a na niečom sa náramne bavili.
Pozrime sa. Sladké. Povedala si v duchu. Myslela to ironicky. Prišlo jej to..nechutné, ako sa k nemu nakláňala a akože sa ho dotýkala bez toho, aby si to uvedomovala. Vytáčalo ju to.
,,Tu sa pozeraj!" tá, čo robila spoločnosť jej, ju jemne chytila za bradu a otočila si ju k sebe.
Asi čaká, že jej dám pusu. Opäť jej ušlo uchechtnutie a to dievča sa zamračilo. Odrazu mala Umeko chuť byť zlá. Mala jeden z tých dní, keď z postele proste vstanete tou nesprávnou nohou.
,,Prepáč, ja som na chlapcov." poznamenala sucho a postavila sa zo sedačky. Ignorovala jej šokovaný výraz a opäť sa musela uškrnúť.
Už je to aj tak jedno. Prizná sa. Čoskoro.
Je na čase ísť domov. Chcela prejsť k dverám, no cestu jej zatarasil Kuroko.
,,Čo?" spýtala sa podráždene.
,,Minulo sa nám pivo, nemohol by si ísť nejaké kúpiť?" nahodil ten svoj nevinný úsmev. No to určite.
,,Kagami je hostiteľ, mal by sa o to postarať." poznamenala otrávene, no to jej už Tetsuya strkal peniaze do rúk. Niekto na neho zakričal a on odišiel skôr, ako Umeko stihla opäť zaprotestovať.
,,Tak fájn." zafrflala si pre seba. Kúpim im to, donesiem a pôjdem domov.

O pól hodiny neskôr už opäť stála pred jeho dverami... s dvoma kartónmi plechovkových pív. Namosúrene kopla párkrát do dverí. O chvíľu jej už Taiga otváral. Vyzeral..prekvapene.
,,Tu máte tie pivá." položila ich na zem a v tom sa zarazila.
,,Kde sú všetci?" v byte bolo ticho a nikoho, okrem Kagamiho nevidela.
,,Všetci náhle odišli, netuším prečo." odpovedal jej a to ju rozčúlilo ešte viac.
,,Ten...Kuroko..!" predýchavala nával zlosti. Trepala sa tu s tým ťažkým nákupom úplne zbytočne!
,,No nič, idem." otočila sa na odchod a vtedy ju chytil za ruku. Pevne jej stisol dlaň.
Nechápavo sa na neho pozrela a stretla sa s jeho veľmi neurčitým pohľadom.
,,Nestihol som sa ospravedlniť, môžeš ísť ešte na chvíľu dnu?" stále držiac jej pažu ju jemne potiahol. Umeko mlčky vošla a za sebou začula zabuchnutie dverí.
,,Nesadneme si?" spýtal sa opatrne.
,,Nie, Kagami, rád by so šiel domov." cítila sa nesvoja. Nechcela s ním ostať o samote. Určite to ten Tetsuya schválne takto naplánoval. Vlastne všetci v tíme v tom mali určite prsty!
,,V poriadku.." začal.
,,Ja len...vážne ma mrzí všetko, čo som povedal...netuším, čo to do mňa vošlo." rozpačito sa na ňu pozrel a hneď aj sklopil zrak.
,,Ja len...odkedy ťa poznám, správam sa úplne inak a mňa samého to..desí." znel tak úprimne. Umeko bola z tých jeho slov mierne vykoľajená. Celé sa to začínalo uberať akýmsi zvláštnym smerom.
,,Čo ťa desí, Kagami?" mierne naklonila hlavu.
,,Keď som ťa videl s Aominem...nahnevalo ma to, preto som sa tak odporne správal." prehrabol si vlasy a zahľadel sa jej do očí. Na jej tvári sa usadil veľmi nechápavý výraz.
,,Prečo?" položila mu otázku.
,,Žiarlil som.." zašepkal, pričom od nej neodtrhol pohľad. Chcel vidieť, ako ten chlapec pred ním zareaguje na to, čo mu vraví. Mal v pláne to v sebe držať, ale už ďalej nemohol...
Bol už príliš z toho unavený.
,,Žiarlil...čože?" odrazu pocítila horúčavu. Tá predstava sa jej páčila, no nemohla zabudnúť na fakt, že sa vydáva za chlapca. Kagami to musel myslieť nejako inak. Opatrne nazrela do jeho očí a to, čo v nich videla, ju zmiatlo ešte viac. Bola v nich ..neha. Okamžite sa odvrátila.
Čo to má znamenať? Rozmýšľala.
Trhlo ňou, keď pocítila na svojich ramenách ťažké, horúce dlane. Prinútilo ju to opäť k nemu zdvihnúť zrak.
,,Je ti to nepríjemné, keď sa ťa dotýkam?" spýtal sa jej a málinko sa k nej naklonil.
,,Nie.. nepovedal by som, že..nepríjemné." vysúkala zo seba a začala sa červenať. Nevedela, kde sa má pozerať. Jeho skúmavý pohľad ju takmer až..pálil.
,,Povedal som ti, že sa mi hnusíš a pritom jediné, čo je tu hnusné...som ja." pôsobil nešťastne.
Čo to trepe? Nerozumela tomu, čo sa jej snaží povedať, veď celé to vyzeralo...tak čudne.
Všetka tá zlosť a pocit krivdy sa v nej náhle stratil a jediné, na čo sa sústredila, boli tie slová, ktoré vychádzali z jeho úst.
Inštinktívne cítila, že už nejde len o ospravedlnenie.
,,Ja len.." opäť chcel niečo povedať. Videla na ňom, ako moc s niečím bojuje.
,,Len?" povzbudivo sa na neho usmiala.
,,Keď ťa vidím...vždy mám chuť...túžim.." odmlčal sa a vtedy to Umeko došlo. Pochopila, čo jej chce povedať a ucítila akúsi príjemnú triašku miešajúcu sa s obrovským pocitom viny.
Stala sa.. chyba.
Čo som to urobila? To uvedomenie chutilo strašne trpko. O pár sekúnd nato už mala oči plné sĺz.
Všetko to do seba zapadlo. Všetky tie pohyby, tie dotyky, tie pohľady...!
On sa mi pokúša vyznať? Zatočila sa jej hlava. Desilo ju to a tá obrovská ľútosť, ktorú náhle pocítila, ju začala trhať na kúsky. 
Zachvela sa a Kagamim škublo.
,,Počkať..Mitsuyama..ja.." nevedel, čo má povedať. Nerozumel, prečo Umeko plače.
,,Prepáč mi to, Kagami." zavzlykala.
,,Nie...počkaj, chápem..nie si na chlapcov, viem!" vychrlil na ňu, no ona len nesúhlasne pokrútila hlavou.
,,Nie..o to nejde." vyriekla pomedzi ďalšie plačlivé stony. Tie slová ho...potešili.
,,Ja som...tak zlý človek." dodala potichu a vytrhla sa mu. Rýchlo siahla po kľučke na dverách. Chcela ujsť, chcela rýchlo odísť. Cítila sa tak hrozne.
Ako som mu to mohla urobiť?
V tom sa však jeho silná ruka zaprela do dverí a znemožnila jej ich otvoriť. Jeho obrovské telo sa zozadu jemne oprelo o to jej.
,,Nie, nechoď, prosím!" jeho hlas znel naliehavo.
,,Nie takto..nechcel som ťa rozplakať, odpusť!" bál sa. Nerozumel moc tej situácii, ktorá práve medzi nimi nastala, no vedel, že toho chlapca nemôže nechať len tak ísť.
,,Kagami." tvár si schovala do dlaní. Bola zo seba znechutená.
,,Hej..no ták." prehovoril mäkko a jeho paže sa presunuli k jej zápästiam.
,,Neznesiem, keď plačeš." zašepkal jej tesne pri uchu a jeho horúci dych ju jemne pošteklil.
Nechcela, aby ju takto videl, tak aj napriek jeho miernemu tlaku, držala svoje ruky pevne pritisnuté na svojej tvári.
,,Vôbec nie si hnusný...ja..je to moja chyba." zamumlala a opäť sa zachvela.
,,Nie, nie..takto nehovor!" pritisnul sa na to drobné telo pred ním. Cítil sa zle. Cítil sa tak..bezmocne.
,,Môžem za to ja...netušil som, že som na chlapcov, dozvedel som sa to až pri..pri tebe." bolo to pre ňu čím ďalej, tým horšie.
Bože, prečo musí byť tak úprimný? Prečo? Prebehlo jej mysľou. Prišla si ako ten najnechutnejší človek na svete. Klamala..toľkým ľuďom a práve on si to takto musel odniesť. Prinútila ho o sebe pochybovať! Jeho..tak mužného, tak úžasného človeka.
Ja som žena. Som ŽENA! Kričalo jej vnútro, ale nedokázala to vysloviť nahlas.
,,Ja..nebudem od teba nič chcieť, ani ťa nebudem otravovať...už sa ťa ani len...nedotknem." pokračoval, tie jeho slová jej lámali srdce. Tá bolesť. Bodalo to...cítila to všade.
,,Len ťa prosím, dovoľ mi byť aspoň v tvojej prítomnosti..dovoľ mi byť tvojim priateľom aj naďalej." už to nevydržala, prudko sa k nemu otočila a z celej sily ho objala. Začala plakať ešte viac.
Prepáč mi to! Prepáč mi to! Prepáč!
Kagami bol síce zo začiatku zmätený. Avšak neskôr dokázal myslieť už len na jedno. Mitsuyama pred ním neušiel, neodsúdil ho a nevysmial. Taktiež ho ani...neodmietol.
Odvážil sa ho pohladiť po vlasoch. Robil to pomaly a s veľkou opatrnosťou, nechcel ho vystrašiť. Obaja mlčali...jeho bytom sa niesol len jej nárek.

Netušila, ako dlho tam stála a objímala ho. Keď sa konečne ako tak ukľudnila, nedokázala sa mu ani len pozrieť do očí. Ľúbila ho. Teraz to už vedela s istotou, no po tom, čo sa prizná, ju už nikdy nebude chcieť ani len vidieť.
Odprevadil ju domov.
Počas tej cesty ani jeden z nich neprehovoril, no po celý ten čas sa držali za ruky.

.
.
.

ĎAKUJEM za prečítanie.

-Odkaz na nasledujúcu kapitolu-

***

6 komentárov:

  1. Heh, zlaté. Ja sa asi dnes začínam roztápať, mala by som sa nejakým obzvlášť krutým spôsobom zatiahnuť späť do reality, lebo toto mi naozaj nerobí dobre xD
    Mno, pekná časť, nič zvláštne som si nevšimla - ináč ja rada vypisujem tie omáčky, ktoré ty vynechávaš, takže dopredu sorry, ak na to u mňa v nejakom výplode narazíš xD- ten Tetsuya s ňou krásne vybabral, zbožňujem takéto postavy :D
    Len tak ďalej, píš ak ťa to baví, to je dobré aj pre nás, aspoň máme čo čítať :)
    Teším sa na pokračovanie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nevieš si ani predstaviť, že ako moc so mnou táto kapitola zamávala. V prvom rade - Tetsuya je úžasný. Zbožňujem tú jeho empatiu, ako dokáže vždy vycítiť, že čo sa deje a ako to na nich narafičil - urobil to len a len pre ich dobro. Je to vážne úžasný priateľ a môžu byť radi, že ho majú :) len by ma zaujímalo, že či vie, že je Umeko dievča. Určite vie o Kagamiho problémoch aj o tom, že k nej/nemu prechováva city, len si nie som istá, či tuší skutočné pohlavie našej hlavnej hrdinky :P

    V druhom rade - Kagami... momentálne som v takom spychickom rozpoložení, že by som za ním utekala a vyobímala ho a nepustila a proste... je to úžasný chlap. Presne ako si písala - mužný, skvelý a takéto trápenie :( chudák Taiga. Dokonale si to všetko vystihla, že ako to prežíval a strašne sa mi páčilo, že bol k sebe úprimný, priznal si to, zmieril sa s tým a bol úprimný aj k Umeko. A keď sa dostávame k nej - musím vyjadriť, že mi jej je strašne moc ľúto. Tie stavy, čo prežívala :( chúďa... musí to byť naozaj nesmierne moc ťažké a úplne to ide vycítiť z toho, čo si písala, ako moc trpí. A ten vzťah medzi nimi je tak krásny a komplikovaný a úžasný, že nedokážem nič iné, iba hltať každé jedno slovo, ktoré napíšeš a prežívať to naozaj veľkým spôsobom.

    Naozaj si to bravúrne a geniálne vymyslela... Som vzedavá, či nakoniec skončia spolu, ale po tejto kapitole sú pre mňa ako perfect match. Hlavne ten posledný odstavec ma dostal. Je to tak zvláštne, zamotané ale úplne dokonalé. Ja osobne som mega veľký romantik a snílek a čítanie takýchto vecí ma totálne napĺňa :D môže to znieť ako psycho, ale fakt sa v tomto vyžívam :D úplne som zažívala motýliky v bruchu, jak som to čítala a dokonca sa mi zaplavili oči slzami, naozaj dokážeš s týmito poviedkami divy! :D

    Je tu ale ešte jedna vec - Daiki. Bože! Ja som momentálne úplne na hrane. Netuším, že s kým chcem Umeko na konci vidieť :D V minulej kapitole som sa vznášala z Aomineho na obláčiku a chcela som, aby tí dvaja boli spolu, ale momentálne zase chcem, aby bola s Kagamim... je to asi ako v tej jednorázovke, čo si pre mňa napísala xD zase sa neviem rozhodnúť :D ono Kagami je úžasný chlap a určite by bol pre ňu ten pravý - len to bude moc komplikované, keď nakoniec zistí, že je dievča :( bojím sa, že bude na ňu naozaj naštvaný, možno sklamaný ale dúfam, že jej to odpustí, bude musieť. Lenže chudák Daiki :( ja tak nejak podvedomo cítim, že sa do nej asi tiež naozaj zaľúbil a ak skončí s Kagamim, tak mi ho bude nesmierne moc ľúto :( oni dvaja spolu sú tiež úžasní, no nejako tuším, že z toho vzíde skôr kamarátske puto - veľmi silné. Mám z Umeko pocit, že jej srdce ukradol Taiga a tak to asi aj zostane :( takže môj úbohý poormine :( :D ale, zase... Daiki má aspoň "moju" Hanu (teda bude mať, to ešte bude dlhá cesta xD), keď už nič iné, takže ak zostane nakoniec sám, tak to nejako prežijem, potom si môžu dať skupinové rande vo štvorici xD Umeko a Taiga a Daiki s Hanou :D

    bol to vážne skvelý diel, neviem to ani slovami vyjadriť, ako moc som si jeho čítanie užila :) nesmierne moc sa teším na pokračovanie a ak táto poviedka skončí, tak budem veľmi smutná :D takéto veci sa mi stávajú často pri knihách a naozaj dobrých fanfikciách, či seriáloch, ale vždy potrebujem nejaký čas, kým sa z tohoto dostanem :D book-hangover sa to tuším volá, alebo tak nejak :D

    A ešte k tomu úvodu od teba - naozaj nemáš mať prečo obavy, bolo to perfektné, všetko, čo si pre kapitolu zvolila tam sedelo ako (s prepáčením) riť na šerbeľ a myslím, že lepšie si to už napísať ani nemohla. Ja mám akčné kapitoly rada! Moje poviedky sú zas typické tým, že je tam tých omáčok veľa xD a ja strašne rada naťahujem všetko :D a naťahujem čitateľov, čo sa hlavnej dvojice týka... vyžívam sa v tom, keď píšem pomalé rozbehy :DDD snáď to nejako prekusneš pri čítaní :P

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. bože... inak, prepáč, že som ti tu zase nechala takýto výlev :D ja len, že vždy po prečítaní tvojich poviedok mám toľko veľa pocitov a myšlienok v hlave, že to vždy musím nejako dostať von zo seba :D

      Odstrániť
  3. ,,Jéj, čo pekné tu pribudlo," vravela si Kame, keď zbadala Petrikinu stránku.

    Kyá, to bolo nenormálne sladučké, romantické, až mi vyhŕkla slzička. *klame, škerí sa od blaženosti ako nafetovaná*
    Je mi hrozne ľúto Kagamiho. Také psychické muky si nezaslúžil. Ako písala Farah, je to úžasný chlap a zaslúži si niekoho, kto sa oňho bude starať.
    Je mi ľúto Umeko, lebo sa bojí reakcií ostatných. No hej, ľudia bývajú svine, nečudujem sa jej. A čo to bolo s tou minulosťou? Dačo si tam načrtla, a veľmi ma to zaujalo :D *je vycvičená čítaním detektívok*
    A je mi ľúto Aomineho.
    A je mi ľúto hlavne seba, lebo teraz neviem, s kým ju mám vlastne shippovať. :D

    Hentai no Kame

    P.S. Kuroko, ochranca spravodlivosti! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. To je strašné! xD Vážne je to dráma.. a chúďa Umeko, chudák Kagami - oboch úprimne ľutujem. :D Ale toto bolo vážne... nemám slov..

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Tak Umeko je v riti.
    Jednoducho vyjadrené a povedané - v riti.
    Kagami sa jej vyznal, vďaka nej si myslí, že je na chlapov, z čoho on musí byť riadne mimo a konečne.. ale aspoň mi je už sympatickejší.
    No a Umeko - povedz pravdu. -_-

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)