nedeľa, 16. augusta 2015

Pre Farah

 Drahá Farah,
zistila som, že je neskutočne ťažké písať niečo, čo je adresované konkrétne niekomu.
Je to v celku zodpovednosť!
Mala som XY rozpísaných vecí a kebyže to tu dám všetko, môžem to nazvať 
"Cyklus poviedok pre Farah" :D 
Toto bol môj prvý, strašne uletený nápad, ktorý som chcela zrealizovať, no potom som si to zakázala, lebo som nevedela, čo si o mne pomyslíš a že či ťa tým nejakým spôsobom..neznechutím :] 
No keďže čítam tvoje vášnivé poviedočky :D tak si myslím, že až tak hrozné to hádam nebude a že to zoberieš v dobrom :]
Popravde, ďalšia vec, s ktorou som sa oboznámila, je fakt, že nenávidím milostné trojuholníky [ my, ako staršie slečny vieme, aké je to naprd], pretože, nerada raním postavy a zároveň, nechcela som z toho urobiť príbeh, ktorý bude podobný mnohým, chcela som to aspoň trošku..ozvláštniť a dopriať ti ich oboch :D 

Teším sa na tvoj úprimný názor a dúfam, že sa ti to bude aspoň trošku páčiť :]

* už teraz sa potím od nervozity * 
:D

Namrzene prechádzala chodbou a v tej chvíli si vôbec neuvedomila, že sa tam nachádza úplne sama.
Očami čítala nápisy na dverách, hľadala šatne. Bola mierne podráždená, pretože na svojich priateľov čakala už takmer hodinu, čo sa ich zápas skončil.
 Tentokrát mala tú česť ich vidieť oboch..oboch príťažlivých, neskutočne sexi chalanov, ako navzájom bojujú na ihrisku.
Uľavilo sa jej, keď píšťalka ohlásila koniec stretnutia a stav na tabuli odpovedal remíze. Bola šťastná..za oboch. Nemohla si pomôcť, bola trošku sebecká, no obaja mali v jej srdci miesto. Bolo to ťažké, neskutočne. Na jednej strane to bol dlhoročný priateľ Kagami a na druhej neskutočne sympatický Aomine.
Našla tie správne dvere a nahnevane zaklopala. Keď sa nik neozýval, odvážila sa stisnúť kľučku a otvoriť. Pomaly nazrela dnu. V šatni bola tma.
,,Kagami?...Aomine?!" zvolala. V tej chvíli sa jej nezdalo čudné, že ich oboch hľadá v tej istej miestnosti.
Vstúpila dnu a pohmatom hľadala vypínač na stene, keď v tom ucítila niečiu prítomnosť vedľa seba. Zľakla sa a takmer vykríkla, keď ju zozadu objali dve mocné ruky.
,,Tu som." zašepkal jej niekto do ucha, ten hlas poznala.
,,Čo to robíš, Taiga?" spýtala sa trošku naštvane a pokúsila sa vyslobodiť z jeho mocného objatia, no nepodarilo sa jej to. Mala dokonca pocit, že ju chytil ešte pevnejšie.
,,Vyzerá to tak, že si chytil našu princeznú, Kagami." ozval sa niekto ďalší. Farah si až teraz všimla tmavú postavu na opačnej strane šatne. Tento druhý hlas jej bol tiež povedomý.
,,Daiki..?" zašepkala. Bola zahanbená. 
Nechcela, aby ju takto videl. Nechcela, nech ju vidí s Kagamim.
,,Tak dosť, pusť ma!" povedala pevným hlasom. Začala si cítiť veľmi nepríjemne.
,,Len ju drž, až nám neujde!" prikázal Aomine. Farah sa zľakla toho zvláštneho tónu, ktorým to povedal. Chcú si z nej vystreliť? Prebehlo jej hlavou, keď sa Daiki dal do pohybu a pomalým krokom podišiel až k nim.
,,Čo to robíte?" začala ju chytať panika, keď jej Aomine zobral nežne tvár do dlaní. Boli moc blízko, obaja. Bolo to..vzrušujúce, no zároveň sa cítila zle.
,,Milujeme ťa, Farah." zašepkal jej Kagami do ucha a začal sa jemne oň treť svojimi horúcimi perami. Ten dotyk v nej prebudil tú podivnú, ale známu horúčavu, ktorou trpila zakaždým, keď na nich myslela.
,,Kagami má pravdu, si naša malá princezná." prehovoril Daiki a nežne ju pobozkal. Chvíľku jej trvalo, kým si plne začala všímať tú mäkkosť, s ktorou ju láskal.
So zvyšujúcou sa túžbou rástol aj ...strach. Aomine najkôr jemne skúmal jej ústa, neskôr ju však začal..dobýjať. Vnikol jej jazykom do úst a vtedy pocítila ďalšie pery na svojom krku. Patrili Kagamimu, ktorý sa zozadu na ňu lepil a znemožnil jej tak únik.  Až teraz si uvedomila, kam to všetko vlastne smeruje.
Vyplašene zdvihla pred seba ruky v snahe odtlačiť aspoň Daikiho.
,,Čo to robíte? ...Prestaňte!" dúfala, že jej hlas znel tvrdo, no v skutočnosti nikoho neoklamala.
,,Pššt..miláčik, nemaj obavy." ukľudňoval ju Aomine a jemne jej vošiel jednou rukou do vlasov, znova si ju pritiahol k bozku.
,,Farah, zlatíčko..nikdy by sme ti neublížili." hovoril Kagami, zatiaľ čo jej prechádzal rukou po brušku a druhou jej pomaly dával dole z pliec tenký svetrík. Ani nevedela ako, už ležal na zemi a Kagamiho mocná paža sa dostávala pomaly pod jej tričko. Mala chuť protestovať, no nedokázala rozprávať, jej ústa mal totiž pod kontrolou stále Daiki. Bol čoraz vášnivejší a ona mala pocit, že sa čoskoro zblázni. Cítila tie svaly, ktorých sa vždy tak túžila dotýkať. Cítila ich vôňu, ktorá ju vždy privádzala do...šialenstva.
,,Nie, nie...nie takto..nie obaja..." hovorila pomedzi vzdychy, keď sa Aomine na krátko odtiahol a doprial jej tak trošku vzduchu.
,,Chceme, aby si bola šťastná." zamrmlal Kagami a prstami šikovne uchytil naraz ramienko od trička a taktiež aj od podprsenky.
,,A ty chceš nás oboch." dodal Aomine a presunul sa ústami na to obnažené miestočko na jej dekolte. Kagami mierne zavrčal, to miesto so totiž odkryl sám a teraz mu ho Daiki drzo ukradol.
Farah nechápala, ako sa mohla dostať do takejto situácie. Nechápala, prečo jej to tí dvaja robia. Chcela újsť, no tlačili sa na ňu z oboch strán. Klamala by, keby tvrdila, že sa jej to nepáčilo, ale cítila sa...trapne a potupene. Nebolo to správne.
,,Pozri, ako moc túžime po tebe." Daiki chytil jej drobnú rúčku a pritiahol si ju k rozkroku. Farah pri dotyku jeho nie zrovna malej erekcie, pocítila obrovskú páľavu. Necítila len jeho, ale aj Taigu, ktorý ju ešte tuhšie pritisnul k sebe.
,,Je mi to..nepríjemné...prosím." šepkala, kým sa jej obaja s toľkou nehou venovali.
,,Daiki... prosím..takto nie." pokúšala sa zaprieť do jeho hrude, no opäť to bolo neúspešné. Nežne zdvihol jej dlaň k svojim perám a pobozkal ju. To isté urobil aj Kagami s jej druhou pažou.
,,Bude ti s nami dobre." povedal Taiga a začal sa posúvať so svojou rukou o niečo vyššie a zároveň obdarúval jej jemnú pokožku bozkami. Aomine jej začal prechádzať svojimi skúmavými prstami po stehnách. Mohol si užívať ich hebkosť, keďže mala len šortky.
Farah bolo strašne horúco a mala pocit, že sa dusí. Každý jej nádych bol čoraz plytší a každý ďalší pokus o ukončenie toho, čo na nej práve páchali, bol ihneď zahubený v zárodku. Tí dvaja nemali v pláne ju nechať, mali v pláne ju takto..sladko trápiť i naďalej.
Daiki si pred ňu kľakol a dotkol sa jej hladkého lýtka, pomaly prechádzal ku kolenu, kde sa zastavil a pobozkal ho. Farah to po celý ten čas s červeňou v tvári sledovala.
Začal sa perami posúvať ešte vyššie a vyššie. Kagami robil vlastne to isté, len v hornej časti jej tela. Roztápala som pod ich intenzívnymi dotykmi. Cítila sa ako handrová bábka, robili si s ňou, čo chceli a keby ju obaja tak pevne nedržali, dávno by klesla na zem.
Taiga jej nežne pootočil hlavu a ukradol si jej ústa. Chutil inak ako Daiki. Obaja boli úplne odlišní a pritom si boli v niečom tak podobní. Každým ďalším bozkom, každým ďalším dotykom jej dávali jasne najvo to, čo k nej cítia. Neboli hrubí, no boli neoblomní a pevne rozhodnutí.
Zahryzla si do pery, keď Aomineho dlhé prsty uchopili gombík na jej šortkách. Opatrne jej ich stiahol a postavil sa.
,,Milujeme ťa, princezná." už ani nevedala, ktorý z nich jej to povedal. Daiki sa na ňu natisol spredu a ona pocítila jeho mužnú postavu. Obaja boli perfektne stavaní a teraz ich má..oboch, no pocit radosti sa akosi nedostavoval.
Ešte si ju dlho pripravovali a dlho sa s ňou maznali.
Bolo zaujímavé, aký paradoxný bol práve tento okamih. Bola rozpálená, bola vzrušená a chcela to, no zároveň cítila vinu, hanbu a najradšej by sa im obom schovala.
,,Miláčik, chceme ťa.." vzdychali jej obaja do ucha a sama cítila, že to už dlhšie nevydrží. Obaja sa na ňu natisli čo najviac a v tom...
Farah sa zmätene prebudila vo svojej posteli. Rýchlo sa posadila a zistila, že je u seba doma ...vo svojej izbe a sama. Cítila, ako sa červená a tá páľava bola stále s ňou.
Rýchlo zo seba stiahla perinu a postavila sa z postele. Podišla k oknu a otvorila ho dokorán.
,,Aký...úchylný sen." zamumlala a oprela sa o parapetu.
,,Ach..Bože!" pokrútila hlavou. Snažila sa vymazať z hlavy všetky tie hriešne obrazy, jej predstavivosť totiž pracovala na plné obrátky. Cítila sa..znechutene, ale chápala, že si za to môže sama.
Vedela, že už nezaspí, tak sa pobrala do kuchyne a napustila si pohár vody. Keď sa vrátila do izby, znova sa zadívala von z okna. Už sa rozvidnievalo a bol to práve ten moment medzi dňom a nocou, ktorý tak milovala.
,,Deň a noc.." zamyslela sa.
,,...ako Taiga a Aomine." dala si malú facku. Potrebuje rozptýlenie..iné!
Zapla počítač, že si pozrie posledný diel šiestej série Pretty Little Liars, ale skôr, ako by jej to malo pomôcť odreagovať sa, ju to naštvalo. Nervózne zaklapla notebook.
,,Taký prepadák!" zanadávala si sama pre seba a myšlienkami sa opäť vrátila k svojmu snu.
Odkedy spoznala muža meno Aomine Daiki a odkedy sa jej Kagami vyznal, sa jej to stávalo pomerne často. Avšak musela uznať, že túto noc to bolo po prvýkrát, čo to bolo tak živé a tak...horúce.
Občas jej v snoch nadával Kagami, pretože je jej dlhoročný priateľ a ona ho odmietala. Sem-tam sa na ňu zlostil zasa Aomine, pretože vraj nie je k svojim citom úprimná a niekedy..veľmi zriedkavo sa objavil aj ich spoločný priateľ Kuroko, ktorý jej zasa vyčítal jej nerozhodnosť.
Čiže...nemala kľud ani v spánku.
Bolo to strašné..únavné a deprimujúce. Stále to oddiaľovala a odmietala riešiť, pretože pri pomyslení na to, že by stratila jedného z nich, ju zakaždým striaslo. Bála sa toho a ani si neuvedomila, že svojím správaním takto príde o oboch.
Kagamiho poznala už roky a keď nad tým tak pouvažovala, zmýšľala o ňom skôr ako o niečom, čo jej...jednoducho...patrí. Uvedomila si, že jej city k nemu nie sú romantické, ale majetnícke.
Ona, ako človek, ktorý k sebe málokoho pustí, si vážila každú živú bytosť, ktorá jej bola blízka a Taiga sa do tejto skupiny radil. Možno to bol dôvod, prečo sa ho odmietala vzdať.  A v neposlednom rade...bol pre ňu fyzicky príťažlivý.
No srdiečko sa jej rozbúchalo až pri tom druhom mužovi.
Aomine Daiki...lenivý..otrávený..démon!
Asi tak by ho charakterizovala..demón, ktorý opantával všetky jej zmysly. On bol ten, ktorého milovala a ku ktorému nebola úprimná, pretože sa zároveň dožadovala Taigovej pozornosti.
Prirodzene, vo svojich predstavách občas zablúdila k niečomu podobnému, ako vo svojom sne, no až teraz si uvedomila, aké je to pre ňu...nepríjemné. V živote by to od nich nemohla požadovať, v podstate ...túžila len po dotykoch toho tmavovlasého chlapca, po jeho bozkoch a po jeho láske, no zároveň musela mať Kagamiho pochopenie, jeho čas a prítomnosť.
Znova potriasla hlavou.
,,Nie, Farah...už nebudeš sebecká." zašepkala a zobrala do rúk svoj telefón.

Už to budú tri mesiace, čo sa rozhodla prestať utekať. Zavolala Kagamimu a požiadala ho o stretnutie. Po celý čas ich rozhovoru, jej stekali slzy po lícach.
,,Je mi to ľúto, tak moc pre mňa znamenáš." zafňukala a potiahla nosom. Taiga jej podal vreckovku.
,,Ďakujem....a vidíš!" ukázala na neho prstom.
,,Zasa to robíš, zasa si až príliš milý a dobrý..." posťažovala si. Kagami sa usmial a chytil ju za ruku.
,,Ja to prežijem, Farah." jeho slova boli úprimné, zachoval sa správne, zachoval sa ako chlap.
Zdvihol si jej ruku k ústam a pobozkal jej ju na rozlúčku.
Farah bolo toto gesto veľmi známe, no zakázala si vybavovanie tých predstáv. 

,,Princezná..tá večera bola úžastná." pochválil ju Aomine, keď práve dojedol.
,,Bolo to len tak do rýchla, nemala som moc času." v jej hlase zazneli rozpaky. Vravel jej takéto milé veci stále, no aj tak si na to ešte nezvykla.
Milovala tieto jeho dve tváre. Na ihrisku a v škole to bol ten bezstarostný leňoch, ktorého nezaujímalo nič iné, ako spánok a pochybné časopisy, no akonáhle bola v jeho blízkosti, menil sa na veľmi pozorného a milujúceho partnera.
Podišla k nemu, že mu vezme prázdny tanier a umyje ho, keď ju pevne objal okolo pásu a pritiahol si ju k sebe.
,,Myslím, že som ešte hladný." prehovoril a tajomne sa usmial. Rýchlo vstal a zdvihol si ju do náručia.
,,Daiki!" skríkla prekvapene a pevne ho objala okolo krku. Zbožňovala tú jeho spontánnosť.
Rýchlo sa s ňou presunul do izby a položil ju na posteľ.
,,A teraz si dám...teba, moja drahá." zavrčal a jemne ju uhryzol do krku. Farah to hrozne pošteklilo a tak sa rozosmiala.
,,Práve sa ťa chystám zjesť a tebe je to vtipné?" predstieral vážnosť, čo viedlo ešte k väčšiemu smiechu.
,,Som zvedavý, aké moc zábavné ti príde toto!" schytil lem jej trička a jedným rychlým pohybom ho roztrhol.
,,Aomine!" nahnevane na neho zakričala a mala chuť ho buchnúť po hlave.
,,To tričko bolo nové!" zakňučala.
,,Ako moc sa budem musieť snažiť, aby si mi odpustila?" zašepkal jej do ucha a pohladil ju po vlasoch.
,,Strašne, strašne, strašne moc!" odpovedala mu na otázku a on sa len uškrnul.
,,Rozkaz, princezná!" usmial sa tak, ako to vie len on a nežne ju pobozkal.

Pevne ju objímal.
Obaja sa cítili uvoľnene a najmä uspokojene. Bol to ďalší pekný spoločný večer.
,,Ľúbim ťa, Daiki." prehovorila Farah a pobozkala ho na nahé rameno.
,,Taktiež ťa ľúbim, princezná." jemne zovrel jej drobné zápästie a pritiahol si ho k bozku.
Keď sa jeho teplé pery stretli s jej pokožkou na chrbte ruky, musela si priznať, že jej to taktiež nebolo...cudzie, no ako sme už vyššie spomínali...zakázala si na to myslieť.

.
.
.   



2 komentáre:

  1. Tak ja ti napíšem siahodlhý komentár na A4 a ono ho neodošle? O.o oh god, why

    no nič, tak ešte raz:
    Drahá Petrika, nechápem ako môžeš byť kvôli tomuto nervózna alebo mať hocijaké pochybnosti, či sa mi to bude páčiť. Je to dokonalé, vážne. A čo si o tebe pomyslím? Po tomto? Len to najlepšie. Si neskutočne moc dobrá spisovateľka a ja som moc rada, že som mala tú česť byť jedným z tých ľudí, pre ktorých si napísala venovanú poviedku "na mieru."

    V prvom radi sa ti chcem ospravedlniť za to, že som na tvoje plecia naložila takéto bremeno. Viem si predstaviť, že ako moc ťažké bolo písať na tému milostný trojuholník a nesmierne moc ťa obdivujem, že si sa do toho dala. Zvládla si to naozaj bravúrne, daaamn, giirl, you nailed it! :D Dochádzajú mi pomaly slová, ako moc sa mi to páčilo, ako moc si mi urobila radosť. Škoda, že sa nedá ku komentárom pripojiť aj nejaké gifko ako je to na tumblr, lebo možno to by dokázalo vyobraziť aké úžasné pocity mám z tohoto tu.

    Úplne dokonale si všetko vystihla. Farah je sebecká, naozaj je to tak. Nevedela som sa rozhodnúť pri zadávaní pre jedného :D ale čiastočne máš na tom podiel ty! Úplne si ma na oboch namotala v tvojej poviedke Ona je on, preto som ti dala nakoniec takéto zadanie. Ale popasovala si sa s tým na jedontku s hviezdičkou.

    Náramne som sa bavila na tých vsuvkách :D Pretty Little Liars ma úplne odrovnali (vidíš, Marlene King, ešte aj Petrika vo svojej poviedke uznáva, že to finále bolo bullshit! :D) a vidím, že si si spravila poctivý research, kým si to napísala. Úplne ťa obdivujem, ako si sa toho chopila, si naozaj úžasná a píšeš úžasne (ale to už asi vieš).

    Počas čítania som sa musela ovievať svojim vejárom, ktorý tu mám, inak by som asi skolabovala. Nie len že je vonku úplne neznesiteľné teplo, ešte aj mám tú česť čítať takéto hot hot hot stuff. A zakončila si to úplne bravúrne, to rozhodnutie bolo presne také, aké by som si predstavovala. Táto jednorázovka sa ti nesmierne moc vydarila a som rada, že si dala svojim čitateľom možnosť si u teba niečo "objednať". Je len málo ľudí, ktorí pre mňa kedy niečo napísali a každého jedného si za to moc vážim a som mu vďačná. Ty sa, samozrejme, radíš medzi nich.

    Ďakujem ti ešte raz za úžasný zážitok, úplne si mi urobila deň! A teším sa až ešte niekedy v budúcnosti budem mať možnosť si u teba nejakú poviedku "objednať", pretože sa oficiálne stávam fanúšik tvojho písania. Cítim sa teraz trápne za ten svoj výplod o Murasakim na mojom blogu, za toto tu by si si zaslúžila aby ten oneshot s ním bol 1000x lepší. Naozaj ešte raz ďakujem a som úplne v eufórii ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  2. V prvom rade ďakujem za milé komentáre. Veľmi, vééééľmi ma potešili. ^.^
    V druhom rade niečo viac k tej poviedke - áno, chcela by som to mať riadne akčné. :D
    A potom chcem, aby hlavná hrdinka nemala absolútny záujem o chalanov, aby bola plne zameraná na svoj cieľ, ktorý, samozrejme, ty ochotne vymyslíš. xD
    Nechcem, aby z nej bolo vraždiace monštrum, ale aby sa v nej občas blysla aj nejaká tá nežnosť.
    Rada by som bola, keby sa to odohrávalo v stredoveku. A nechcem, aby mala nejakého spoločníka, či už zvieracieho alebo akokoľvek iného. Chcem, aby bola úplne sama. Aby dokázala, že aj keď je človek sám, má nemalú silu...
    Viac ti k tomu asi napísať neviem. Chcela by som, aby si veľa vecí domyslela ty, aby som bola prekvapená z nejakého zvratu, a tak.

    Noo, a teraz k poviedke. Ááááááááá! Toto čo bolo? To bolo..... ja neviem. xD Ako keby to boli Kagami a Daiki z nejakej nočnej mory. xD (omnoho viac by som nebola vystrašená, keby mali v ruke sekeru a motorovú pílu xDD) Ale bolo to pre mňa prinajmenšom vtipné, lebo si ich takto vážne neviem predstaviť... takých nadržaných a takých svorných pri tej spolupráci... ehm, ale konieckoncov to bolo pre Farah, takže... ale ten koniec bol strašne zlatý. :33 Podarilo sa ti to. A ja som zvedavá, čo vymyslíš pri tom mojom prianí. ^.^

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)