nedeľa, 20. septembra 2015

2 kúsky ľadu - kapitola č. 1


***


***

Práve sa mu začal tretí ročník na vysokej škole a tak kráčal smerom k veľkej, prednáškovej budove. Mal celkom rád toto obdobie, aj keď väčšina študentov skôr nadávala a veľmi ťažko si zvykala na školský režim hneď takto po prázdninách. On s tým problém nemal. Mal rád svoju školu, rád sa venoval štúdiu a mal rád...jeseň.
Vošiel dnu a vyhľadal tú správnu miestnosť. Vstúpil do nej a pobral sa k úplne poslednému radu. Sadol si na svoje obvyklé miesto a čakal. Prišiel tu o čosi skôr, takže tu bolo len zopár ľudí.
Trošku sa poobzeral a pohľadom spočinul na mladej žene, rozvalenej na stole pred ňou. Bola len pár stoličiek od neho, hlavu mala položenú na svojich rukách a dívala sa neprítomne pred seba.
Spoznal v nej svoju spolužiačku zo skupiny. Emu Mori.
,,Poctivý ako vždy, Midorima-kun." prehovoril niekto a tým ho prinútil odvrátiť sa od toho tmavovlasého dievčaťa. Sledoval, ako sa drobná blondínka k nemu posadila a z tašky vytiahla nejaký zošit a pero. Nevedel si spomenúť na jej meno, no zrejme ju poznal z videnia.
,,Tak... aké boli prázdniny?" spýtala sa ho a milo sa na neho usmiala.
Miestnosť sa pomaly napĺňala a miesta okolo neho taktiež.
Odpovedal len veľmi stroho. V podstate to moc nemal rád.
Všimol si, ako sa väčšina dievčat okolo otočila jeho smerom.
Akoby ich odrazu náramne zaujímalo, čo povie.
,,A čo? S kým si trávil najviac času?" položila mu ďalšiu otázku.
,,Občas som bol s bývalými spolužiakmi, inak väčšinou sám." zamrmlal. Túžil po tom, aby už vyučujúci prišiel a tým zastavil tieto zbytočné konverzácie.
Zakaždým to bolo to samé. Leto, teplo, voda, kúpaliská, dovolenka...liezlo mu to na nervy.
,,Stavím sa, že s priateľkou." povedalo jedno z dievčat, no blondínka hneď nesúhlasne pokrútila hlavou.
,,Ale kdeže, baby, on je nezadaný." usmiala sa a pozrela sa jeho smerom.
Shintarou sa zatváril znechutene a spomenul si, odkiaľ ju pozná. Bolo to to dievča, čo mu neustále posielala správy na internete. Vedel, že sa jej zrejme páčil, no on vážne nemal záujem.
,,Keď už sme pri tom, aké typy máš rád?" spýtala sa a tým upútala pozornosť väčšiny dievčat.
On si to moc neuvedomoval, no bol pre ženské osadenstvo celkom... príťažlivý a navyše, bol jeden z najšikovnejších študentov, takže bolo prirodzené, že si ho každý všímal viac, ako bolo vhodné.
Tváril sa, že tú otázku prepočul. Vážne nemal chuť sa s nimi baviť.
,,Podľa mňa máš rád tie inteligentné typy." prehovoril niekto.
,,Nie, nie..podľa mňa tie drobné a roztomilé." povedala ďalšia.
Úprimne, nechápal, prečo vôbec niekto takúto otravnú debatu vedie. Navyše mu to prišlo...drzé.
Snažil sa ich moc nepočúvať.
,,Hej, Ema!" zakričalo to dievča vedľa neho.
Z nejakého dôvodu to... upútalo jeho pozornosť a mlčky sa obzrel za dievčinou, ktorá ako jediná vyzerala byť úplne nezúčastnená v tej ich malej diskusii.
Tmavovláska sa otrávene otočila.
,,Hmm..?"
Neušlo mu, aká je moc bledá v tvári a aké má kruhy pod očami. Dlhé vlasy mala strapaté a celkovo vyzerala dosť neupravene a unavene.
,,Bavíme sa o tom, čo by sa asi tak Midorima-kunovi mohlo páčiť." vysvetlila jej.
,,Aha." poznamenala a zasa sa ukladala na lavicu pred seba.
,,Tak teda, Ema....čo myslíš?" oslovila ju znova a Shitarou sa so záujmom na ňu zadíval.
Jeho spolužiačka toho nikdy moc nenahovorila, tak zrejme preto tak náhle zbystril pozornosť.
Naozaj ho zaujímalo, čo odpovie.
,,Maidky a horúce cosplaye." zamumlala a zívla si.
Dievčatá okolo mierne pootvorili ústa údivom a Midorimovi trhlo obočím.
To, aký pocit u neho práve vyvolala svojou odpoveďou, sa vôbec nehodilo k jeho vyrovnanej osobe.
,,Tá je tak hrozná." povedala blondína potichu a vtedy do posluchárne konečne vstúpil profesor.

Odrazu sa mu akosi nedalo sústrediť. Nervózne si písal poznámky a pokúšal sa myslieť len na to, čo práve preberali, no stále mal pred očami jej unudený výraz a to, ako odpovedala na tú blbú otázku.
Vedel, že to dievča zrejme moc ľudí v láske nemá, no on bol jediný, ktorému to dávala aj patrične pocítiť. Na každom cvičení, kde boli všetci ostatní ohúrení jeho schopnosťami a vystupovaním, ona vždy stála pomimo a zakaždým mu len venovala nejaký znechutený alebo ľahostajný pohľad.
Keď mal nejaký projekt, prezentáciu alebo prácu a odpovedal pred svojimi spolužiakmi, každý mu venoval svoju pozornosť, len ona sedela unudene v poslednej lavici a zívala, poprípade už spala.
Z nejakého dôvodu ho to strašne iritovalo. Podľa jeho názoru bolo to dievča neskutočne nepríjemné.
Vedel, že je to zrovna on, kto býva označovaný ako chladný, no prisahal by, že to dievča je ešte horšie. Za tie dva roky s ňou síce toho moc nenarozprával, teda nie, že by aj mal záujem, no už ho viackrát obdarila nejakou tou nevhodnou alebo ironickou poznámkou.

 ,,To je pre dnešok všetko, budeme pokračovať nabudúce." oznámil vyučujúci. Všetci sa hromadne postavili a začali opúšťať miestnosť.
Keď okolo neho prechádzala Ema, venovala mu veľmi pobavený pohľad a provokatívne sa uškrnula.
Zasa tu bol ten pocit...hnev, podráždenosť. Nemal tú ženskú rád.
Taktiež vyšiel vonku a ešte raz zagánil na jej postavu, pomaly kráčajúcu po chodníku k internátu.
On sa však vydal inou cestou.
Býval totižto kúsok odtiaľto. Jeho rodičia boli už dlhšiu dobu v zahraničí a pricestovali len veľmi zriedkavo, takže žil v podstate sám. Predsa len, bol už dospelý, vedel sa o seba postarať a kým študoval, prirodzene, podporovali ho. Ten prázdny byt mu nijako nevadil. Mal rád kľud, pokoj a samotu. Taktiež mal svoje akoby rituály a zvyky, ktoré sa veľmi ťažko dodržovali, keď bolo okolo veľa ľudí. Preto si nedokázal predstaviť život na internátnej izbe, kde by sa musel prispôsobovať ďalších dvom ľuďom... v tak malom priestore.
Prišiel pred panelák, vošiel do vchodu a privolal si výťah. O pár minút neskôr už sedel spokojne v obývačke a čítal si svoj ďalší horoskop, čo mu pripomenulo, že jeho zajtrajší, šťastný predmet ešte nedorazil. Pozrel sa na hodiny visiace na stene a zamračil sa. Boli už skoro tri.
Zobral telefón do rúk a vyťukal číslo, ktoré bolo na internetovej stránke, z ktorej objednával.
Takmer vybuchol od zlosti, keď mu oznámili, že zrejme došlo k chybe a tovar ešte nemajú na sklade, čiže bude musieť počkať najmenej desať dní. Utrúsil zopár ľadových komentárov na ich služby a mrzuto položil.
Rozmýšľal, čo teraz. Ten predmet potreboval, zajtra mal hrať, aj keď už nie pre strednú školu. Tentoraz sa im totiž podarilo zapísať do turnaja ako tím za mesto a každý týždeň si mohli odohrať zopár zápasov, za ktoré mali body. 
Znova sa pozrel na hodiny a pomyslel si, že nejaké obchody budú ešte snáď otvorené.

Zopár hračkárstiev mu zavreli rovno pred nosom a v ďalšom zasa nemali to, čo potreboval.
Naštvane kráčal po chodníku a došiel až pred jeden hypermarket. Spomenul si, že tam majú menšiu časť s detskými hračkami. Bola to jeho posledná možnosť, takže vošiel dnu.
Dokonca si ani len nezobral košík a rovno sa vydal smerom, kde by to približne malo byť.
Našiel obrovský kôš s plyšákmi a začal sa v ňom prehrabávať. No nikde nevidel to, čo tak moc potreboval. Všade len mackovia a rozprávkové postavičky.
,,Niekto sa nám tu vrátil do obdobia piatich rokov." poznamenal niekto uštipačne a Midorima sa prekvapene otočil.
Nálada sa mu ešte viac zhoršila pri pohľade na svoju milovanú spolužiačku. Stála kúsok od neho s plným nákupným košíkom v ruke. Chcel jej niečo nemilé odvetiť, no v tom však jeho pozornosť zaujalo niečo iné.
Prívesok, ktorý jej visel na krku.
,,Našiel si niečo zaujímavé, Shintarou?" spýtala sa ho pobavene a on si uvedomil, že sa jej drzo pozerá do výstrihu. Okamžite uhol pohľadom a jeho líca jemne zružoveli.
Rozpačito si posunul svoje okuliare na nose. Normálne by takto nereagoval, no odrazu sa cítil akosi zahanbene a predsa len, šlo o tak ironické dievča ako Ema. Určite mu to ešte niekedy vyhodí na oči.
,,Kľudne sa môžeš dívať aj naďalej." poznamenala. Podišla k nemu a postavila sa na špičky.
Až teraz si uvedomil, aká je vlastne nízka.
,,Normálne také veľké nie sú, len vieš..." zamávala mu pred nosom balíčkom s vložkami.
Zatváril sa pohoršene. To jej správanie bolo vážne ...vulgárne.
,,Díval som sa na tú retiazku." prehovoril po chvíli a na jej tvári sa objavil nechápavý výraz.
,,Na tento gýč?" v prstoch zovrela prívesok jednorožca. Kúpila jej ho jej malá sestra na školskom výlete.
,,Áno...mohol..." odmlčal sa a poodstúpil od nej, na čo sa ona zamračila.
,,Mohol čo?"
,,Mohol by som si ho požičať?" spýtal sa potichu.
Bolo mu to vrcholne nepríjemné, no to magické zviera vážne potreboval. Síce to bol len prívesok, no malo by to stačiť.
,,Požičať? Mala som dojem, že máš trošku iný vkus." uškrnula sa a na jeho tvári sa opäť objavil znechutený výraz.
,,Áno. Bol by som ti... veľmi vďačný." zamrmlal takmer nečujne.
Bola to vážne odporná náhoda, že zrovna osoba ako ona, mu mohla pomôcť.
Uprene sa na ňu zadíval a ona vyzerala, že nad niečím premýšľa. Bolo mu jasné, že mu ho nedá a že ho zasa len vysmeje.
,,Tak dobre." odvetila odrazu a a Midorima prekvapene na ňu vyvalil oči.
Tak toto nečakal.
,,Ďa..."
,,Ale budem za to niečo chcieť." prerušila ho rýchlo.
Tak...a už mu to bolo jasné. Určite si pre neho vymyslí niečo dostatočne ponižujúce.
,,V poriadku." povedal napokom. Predsa len, vždy môže odmietnuť a zajtra sa spoľahne na to, že svoj zvyk šťastných predmetov zakaždým dodržiaval tak prísne, že sa možno tentoraz nad ním hviezdy zľutujú.
,,Tak poď za mnou." povedala a žmurkla na neho.
Šli ku pokladni, kde zaplatila za svoj nákup a naložila ho do tašky.
Bola to síce nepríjemná osoba, no bola to žena, tak jej Midorima tú tašku z rúk zobral.
Ema sa na moment zatvárila prekvapene, no vzápätí sa hneď uškrnula.
,,Tak najskôr mi nadržane pozeráš na prsia a potom je z teba džentlmen?"
Shintarou ju odignoroval a mlčky s ňou vyšiel von.
,,Hmm...ešte sa do teba zamilujem." poznamenala ironicky.
Zovrel ušká tašky o čosi silnejšie a pevne zomkol pery. 
Neskutočne ho hnevala tým všetkým, čo vravela.
Šli po ceste smerom k internátnej budove a jeho začalo naozaj zaujímať, čo bude za to chcieť.
Odrazu sa však zastavila pred jednou uličkou a vošla do nej. Bez slov ju následoval.
,,A teraz, drahý Shintarou...sa vyzleč." povedala prísne a on na mieste stuhol.
Jej vážny výraz tváre sa však čoskoro zmenil na pobavený a prepukla v hlasný smiech.
,,Ach..kebyže sa ...vidíš!" vysúkala zo seba a utrela si slzy, ktoré jej vyhŕkli.
Zabil by ju. Vážne.
Už ho to prestávalo baviť a začal rozmýšľať, že to skúsi aj bez toho prekliateho prívesku.
Sledoval, ako kráča ku kontajnerom. Otočila sa k nemu a rukou mu naznačila, aby tiež pristúpil.
Všade bol neskutočný bordel a kopa smetí, no pohľadom spočinul na veľkej krabici na zemi a hlavne na jej obsahu.
Mačiatko.
,,No ahój, tak si ma tu počkalo." prehovorila nežne a kľakla si.
Midorimu trhlo pri tom zvláštnom tóne jej hlasu.
Zobrala si to malé zvieratko do rúk a jemne si ho k sebe privinula.
,,Ty si taký krásavec." zamumlala a pohladila ho po hlavičke.
Na tvári mala veľmi uvoľnený a milý výraz. Mal pocit, že jeho chladná spolužiačka na moment niekde zmizla a jej tela sa zmocnil nejaký...zvláštne roztomilý duch.
Všimla si, ako ju neveriacky pozoruje a zagánila naňho.
Tak nie, je stále tu. Pomyslel si a vtedy mu toho malého kocúrika začala tisnúť do rúk.
,,Hej..ja ho nech..."
,,Si na niečo alergický?" prerušila ho hrubo.
,,Nie, ale ber si.."
,,Žiješ sám, že?" rýchlo položila ďalšiu otázku.
,,Áno." zamumlal a zadíval sa na to drobné stvorenie vo svojich rukách. Bol ryšavo sfarbený.
,,Zlatíčko..." zohla sa k nemu.
,,Máš domov." oznámila mu, akoby jej snáď aj mohol rozumieť.
,,Tak počkať!" zvolal Shintarou, keď si uvedomil význam jej slov.
,,Žiadny domov nebude. Nechcem mačku." vysvetlil jej chladne.
,,Iba na dva týždne, potom pôjdem domov a vezmem si ho." odvetila mu.
,,Nie, to nepripadá..."
,,Chcela som ho prepašovať na intrák, ale asi by mi to neprešlo." dodala.
,,Nie." povedal pevným hlasom.
,,Urob to a ja ti dám toto." ukázala na retiazku a vtedy sa Midorima zarazil.
Naozaj ho...potreboval. Pozrel sa na zviera, ktoré ho jemne drápalo po prstoch a jeho výraz potemnel ešte viac. V tom ho však napadlo, že by si ho predsa len zobral, dostal by tak prívesok, ktorý by zajtra využil a potom by tú mačku vrátil opäť tam, kde ju tá jeho neskutočne prefíkaná spolužiačka našla.
,,Dobre." zamumlal a postrehol, ako črty jej tváre náhle zmäkli.
Zdvihla ruky k zapínaniu a odopla ho. Šla mu ho podať, no keď k nej natiahol ruku, na moment ho ešte váhavo podržala v dlani.
,,Sľúb mi ale, že sa jej nezbavíš hneď, ako zájdem za roh!" upozornila ho.
Číta mi snáď myšlienky? Prebehlo mu mysľou a jeho samého len tá predstava desila.
Nebolo mu to moc po vôli, no chcel zajtra predviesť bezchybný výkon. Bola v tom...jeho hrdosť.
,,Sľúbujem." prehovoril otrávene.
,,Ale naozaj, Midorima!" Tá jej naliehavosť ho trošku šokovala.
,,Naozaj." prisvedčil a vtedy mu ho konečne vložila do ruky. Ihneď si ho schoval do kapsy na rifliach.
Začala niečo loviť v taške, vytiahla konzervu a podala mu ju.
,,Tým ho budeš kŕmiť." povedala prosto.
Došlo mu, že to zrejme nebude pre neho na večeru a mal chuť jej na to niečo nepekné povedať, no zahrýzol si do jazyka. 
,,Dobre sa neho postaraj, inak..." pohrozila mi svojou drobnou päsťou.
Prišlo mu to vtipné, no taktiež radšej na to nereagoval.
Otočila sa na odchod. Díval sa na tú krpatú, protivnú ženskú dovtedy, až kým mu úplne nezmizla z dohľadu. Nejako inštinktívne vedel, že to ešte bude ľutovať.
Zviera v jeho rukách zamňaukalo.
Povzdychol si a pobral sa domov.

.
.
.
ĎAKUJEM za prečítanie.

-Odkaz na nasledujúcu kapitolu-

***

6 komentárov:

  1. Ja...nemám...slov.

    KUA! *vrieskne Kame a mláti hlavou do stola*
    Toto mi nerob! Je to perfektné, vážne! Shintarova povaha, okolnosti, Emi.... tá je nenormálne podarená! :D Myslím, že by sa dala charakterizovať ako Strelec - a veľmi dobre viem, že Strelci s Rakmi sa nenávidia. :D
    Každopádne, teším sa na ďalší diel. :)

    Hentai no Kame

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ňuuuuu! Zlaté.. ^.^
    Najskôr som si ale myslela, že to dievča bude taký ten ozajstný ľadovec, že ani zmysel pre humor nebude mať, a tak, no nakoniec sa z nej vykľula celkom milá baba. :D A má u mňa plus už len za to, že je malá! (ja vzrastovo tiež veľmi nepripomínam žeriav, takže je mi to sympatické ^^ hlavne, keď sa nespráva roztomilo, ako taká malá, milá, dobrá sestra >:D)
    Nuž a tie Midorimove myšlienkove pochody. :DDD To je niečo sakra dobré. Úplne si viem predstaviť, že presne toto by si myslel, ak by to bolo aj v anime. Je to riadny sráč.. takto si robiť plány, že nechá to mačiatko napospas ulici! Normálne by som ho sama zneškodnila, ak by som tam bola namiesto Emu. A ten druhý ľadovec, čo vlastne ani nie je ľadovec, je mi vážne, VÁŽNE veľmi sympatický... opakujem sa, ale nedá mi to znova nenapísať. Vážne ju mám už teraz rada. (inak ani ten Midorima práve nie je ľadovec, ale to mi došlo až teraz, ako som čítala tie jeho pocity, myšlienky v tvojom podaní :D... má to nesprávny názov! :´D)
    Strašne sa mi ale prvá časť páčila a som zvedavá, čo napíšeš ďalej.. ^^ (je to vážne veľmi super :3)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Jeeej, to bolo vážne skvelé :) moc som sa tešila, že čo za príbeh to bude a nesklamala si ma :) Emi je strašne moc cool :D vôbec som nečakala, že bude práve takáto. Myslím, že niekto takýto by sa vážne k Midorimovi hodil, hoci si viem predstaviť, že ako moc si ešte polezú na nervy :D inak, tie vtipné pasáže boli vážne skvelé :D veľmi som sa zasmiala, bolo to mega, Ema je vážne bez hanby, ale je mi to dosť sympatické :D Midorima je taký suchár, takže niekoho ako Ema podľa mňa potrebuje, keď už nemá Takaa :)

    A bola sranda čítať o ňom ako o staršom - študentovi na vysokej, aj to, ako sa okolo motali spolužiačky :D keď sa to tak vezme, tak Midorima naozaj škaredý nie je, ešte má aj dobré známky, je vysoký... takže je to len prirodzené :D nie je to síce Kise, ale úplne sa mi to hodilo, že je o neho záujem :) aj kvôil tej jeho chladnosti, možno, že to tie baby tak priťahuje :D ale Ema sa nenechá hneď poblázniť to viem :D a tiež bolo super, že ako si to vymyslela s jeho šťastným predmetom a tým mačiatkom :3 aaw, to bolo zlaté, dúfam, že sa o neho postará a nevyšmarí ho preč, inak by ma pekne naštval :D A aj tie jeho myšlienkove pochody boli super, opäť raz sa ti podarilo vystihnúť charakter, takže mi neostáva nič iné, len chváliť a chváliť :) a teším sa na pokračovanie. Som rada, že si to už uverejnila :)))

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Kráásné~ ^.^ Jsem ráda, že je to tu tak brzo, byla jsem na to strašně zvědavá...Je to ještě lepší než jsem čekala! Ema má úplně boží povahu! :DD Já z ní prostě nemůžu a Midorimu máš úplně úžasně napsaného :33 dokonce i ta jeho fóbie z koček...Nemůžu se dočkat dalšího dílu :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Zatraceně! Zase jsem zapoměla podpis...gomen...

      X <3 X

      Odstrániť
  5. To čo je za babu, ty kokos. To je iný opak Nášho Shintaroua. :D No ale predsa je v nej niečo dobré, inak by sa nestarala o mačku, no. Aspoň tú má rada. Zatiaľ! Muahahaha!

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)