piatok, 25. septembra 2015

2 kúsky ľadu - kapitola č. 3


***


***

,,Mám tréning." povedal mrzuto.
,,Na to ti kašlem, chcem vidieť Ramona." odvetila mu rovnako podráždene a naštvane si dala ruky v bok.
Shintarou si povzdychol.
Bol piatok, mal s tímom stretnutie. Tešil sa na spoločnú hru a ani by ho len nenapadlo, že sa tu nahrnie tá drzá krpaňa. Mal jej dosť za posledné dva dni, počas ktorých tak vytrvalo kolonizovala jeho byt. Bolo mu jasné, že ho bude ešte otravovať, no tá intenzita, s ktorou to robila, bola až ohromujúca.
,,Tak tu počkaj, potom pôjdeme spolu." rezignoval.
,,Nemám čas tu sedieť a dívať sa na to, ako z teba vychádzajú tvoje telesné tekutiny." odvetila protivne a nepekne na neho zagánila.
Midorima sa zamračil. Nechápal, prečo sa s ňou o tom vôbec dohaduje. Ten nevychovaný zasran v ženskej podobe nemal žiadne právo sa k nemu takto správať. Bavila sa s ním o tom, ako o samozrejmosti, ako o niečom, v čom jej musí zakaždým... dokonale vyhovieť. Mal jej plné zuby. Hnevala ho. To jej detinské a sebecké správanie šlo úplne mimo jeho chápania, no z nejakého dôvodu sa mu nedalo ju úplne ignorovať.
,,Deje sa niečo, Shintarou?" ozval sa nečakane Akashi, ktorý práve opustil telocvičňu a vyšiel za nimi na chodbu. Na tvári sa mu usadil trošku zaujatý výraz, keď zistil, kto takto ruší ich tréning.
,,Všetko je v poriadku." odpovedal mu a znova sa rozpačito zadíval na Emu.
,,Tak ako? Za chvíľu tu snáď aj dieru vystojím." ozvala sa. Zlostne prižmúrila oči a našpúlila pery.
,,Veď ti ten byt nezdemolujem, tak nechápem, čo z toho robíš takú tragédiu." dodala a až teraz sa pozrela na toho červenovlasého muža, čo ich tak náhle vyrušil.
Zazdalo sa, že ju niečo na ňom zaujalo a pomalým krokom k nemu podišla. Seijuro sa zatváril prekvapene, keď sa náhle postavila na špičky a veľmi zblízka sa zadívala na jeho tvár.
,,Heterochromia iridis." zamumlala udivene a celá tvár sa jej náhle rozžiarila.
,,To je paráda. Videla som jedno oko modro-zelené a druhé do hneda, no nikdy nie takúto kombináciu." povedala nadšene.
,,Normálne mi tá dúhovka pripomenula Ramona." otočila sa smerom k Shintarouvi a uškrnula sa.
Midorima si schoval tvár do dlane a spracovával ten fakt, že Mori práve prirovnala jeho kapitána...Akashiho... ku kocúrovi
Ten sa pokúsil o úsmev, no jej spontánne chovanie ho úprimne prekvapilo a až vyviedlo z miery.
Momentálne si pripadal ako nejaké zvieratko v zoo.
,,Héj, Midorima, riešte si tieto veci inokedy a nie počas tréningu!" ozvalo sa z telocvične.
Cítil sa...trapne. Okamžite vošiel do šatne, podišiel k svojej taške a rozopol na nej bočnú kapsu. Vytiahol z nej kľúče a hodil ich jej.
Už mu to bolo jedno.
Jediné, čo teraz chcel, bolo to, aby už tá malá otrava konečne odtiaľto zmizla.
Ema ich šikovne zachytila a jej pery sa roztiahli do veľmi spokojného úsmevu.
,,Ďakujem." povedala pobavene.
,,Už by sme mali ísť." prehovoril Akashi, pre ktorého celá táto situácia začínala byť tiež celkom nepríjemná.
,,Choď už." zavrčal na ňu Shintarou a ona k nemu podišla.
,,Čo ešte?" spýtal sa pohoršene, no ona sa len naďalej usmievala. V očiach mala akúsi šibalskú iskru.
Jej drobné prsty sa náhle zaryli do látky jeho dresu, pevne ju zovrela a z celej sily si ho k sebe pritiahla. Pritisla svoje ústa na tie jeho. Bolo to však len na krátky moment, len na chvíľu jemne poláskala jeho mäkké pery...pretože ju ihneď od seba hrubo odstrčil.
V jeho očiach sa zračila zlosť, no ona sa len uškrnula.
Neurobila to kvôli túžbe... spravila to len tak, možno zo zvedavosti a hlavne, mala chuť ho ešte trošku podráždiť a tá jeho reakcia, tá ju náramne pobavila. Bol taký...nedostupný.
,,Nech sa ti teda darí." vyriekla ešte predtým, než sa veselo zvrtla na päte a odkráčala. Odrazu mala veľmi dobrú náladu...zato Midorima cítil úplný opak. Bol znova len pohoršený a znechutený.
Vedel, že to urobila schválne. To dievča bolo...skazené.
,,Našiel si si Takaa v ženskej verzii?" spýtal sa Akashi, keď spolu vstúpili na ihrisko.
Nereagoval na tú blbú otázku a pevne zomkol pery.
Bol si ale takmer istý, že jeho bývalý spoluhráč bol oproti nej... hotový anjel.

Tréning prebehol celkom hladko...teda až na občasné poznámky jeho hráčov. Neustále ho podpichovali a vyrývali. Jediný, kto za zdržal tých ironických rečí, bol Kise.
Midorima si domyslel, že si jeho priateľ zrejme uvedomil, že s jeho spolužiačkou žiadny vzťah nenaviaže. Dokonca sa na ňu dnes ani len nespýtal, za čo bol on aj vďačný, pretože netušil, čo by mu na to povedal. Predsa len, kebyže mu opíše to, ako skončila jeho snaha v podobe malého lístočka, zrejme by to bolo na neho moc a ...na milosrdné klamstvá tiež zrovna nebol ten vhodný typ osoby.
Rozlúčil sa s nimi a pobral sa domov. Po ceste sa ešte zastavil v obchode, pretože si spomenul, že jeho ľadnička opäť zíva prázdnotou. Do košíka vložil len zopár vecí a to s tým, že sa tam zajtra vráti a urobí poriadny nákup.
Šiel veľmi pomalým krokom a cesta mu v podstate trvala omnoho dlhšie, než zvyčajne. Normálne by sa domov tešil...na ten kľud, pokoj. Mal to rád, no momentálne bola u neho tá doterná narušiteľka, takže sa veru vôbec, ale vôbec neponáhľal.
Zastavil sa pred panelákom. Takže budova ešte stojí. Prebehlo mu mysľou.
Bolo to celkom dobré znamenie.
Zazvonil pri vchode a čakal, kedy mu otvorí. Prešla hodná chvíľa a nič.
Zazvonil znova a začal nervózne prešľapovať. Až po ďalších dvoch zvoneniach sa konečne dostal dnu. Mierne nazlostene vošiel do chodby a vybral sa rovno na svoje poschodie.
Stála na prahu dverí a vyzerala, akoby sa práve zobudila.
Venovala mu len jeden veľmi neurčitý pohľad a opäť sa mu stratila z dohľadu.
Neisto vošiel a poobzeral sa okolo. Všetko vyzeralo byť na svojom mieste a v poriadku.
Vydýchol si.
,,Takže aj byt prežil." zamrmlal si sám pre seba, keď si odkladal kabát.
Všimol si, ako vyšla z obývačky s tým svojim v rukách a za ňou poslušne bežalo to malé zviera.
Skúmavo sa zahľadela na jeho vážnu tvár a ušlo jej uchechtnutie.
,,Nebodaj sa stále hneváš?" spýtala sa a obliekla.
,,Bol by som rád, kebyže to už nikdy neurobíš." odvetil akosi namrzene.
,,Prečo?" Stále mala ten samý, spokojný výraz.
,,Lebo to bolo nevhodné a neslušné." odpovedal jej.
,,Bola to len obyčajná pusa." zatvárila sa trošku nechápavo, netušila, prečo kvôli tomu tak vyvádzal.
,,Azda som ti neukradla tvoj prvý bozk či áno?" spýtala sa s hranými obavami v hlase.
,,O samotný bozk ako taký vôbec nejde."poznamenal chladne.
,,Tak teda...?" podišla k nemu bližšie a provokatívne si zahrýzla do spodnej pery.
,,Správaš sa protivne, vulgárne...je mi to nepríjemné." odvetil tvrdo.
,,Tak nepríjemné." poodstúpila od neho a prekrížila si ruky na prsiach.
,,Áno... vadí mi to." povedal pevným hlasom.
,,Mohol si predsa odmietnuť. Mohol si mi zakázať tu chodiť a nevšímať si ma." poznamenala zamyslene.
,,Je možné..." uprene sa zahľadela do jeho zelených očí.
,,...že si sa zaľúbil?" uškrnula sa.
Midorima sa zamračil.
,,Ženy ako ty, ma odpudzujú." vyriekol skôr, než si to stihol poriadne premyslieť a sledoval, ako sa jej veselý výraz trošku zmenil. Trošku ju to...zamrzelo.
,,Aha." zamumlala. 
,,Si idiot." dodala a zohla sa po svoje topánky. Obula sa a pohladila kocúrika, ktorý sa im motal kolo nôh, po jeho malej hlave.
,,Miláčik, už musím ísť." prehovorila na neho a venovala mu milý úsmev.
Keď sa opäť postavila, mala v očiach niečo, čo nedokázal identifikovať. Napadlo ho, že mohol voliť miernejšie slová, no už sa stalo a už to nemôže zobrať späť. V podstate ale nepovedal nič, čo by nebolo ...pravdou.
Sama si za to mohla. Má sa správať normálne.
Cítil to čudné napätie, ktoré medzi nimi vzniklo a radšej sa od nej odvrátil. Všimol si, že sa mu uvoľnil jeden z obväzov, ktorými si tak starostlivo chránil svoje prsty a ihneď si ho napravil.
Upútal tým jej pozornosť a kútiky jej úst sa zdvihli do veľmi arogantného úsmevu.
,,Dúfam, že z toho neustáleho obväzovania dostaneš raz bradavice." vyprskla na neho.
Bez ďalších slov ho obišla a opustila jeho byt.
Shintarou veru nebol zrovna dvakrát nadšený z toho, čo mu práve zaželala, no bol rád, že odišla.
Unavene vošiel do kuchyne a pohľadom okamžite spočinul na jeho šporáku.
Boli na ňom odstavené hrnce.
Zvedavo podišiel bližšie a zbadal uvarenú ryžu, kuracie prsia v marináde a vedľa na linke menšiu misku so zeleninovým šalátom.
Povzdychol si.
Možno to predsa len trošku... prehnal.

Bol pondelok ráno a oni mali výučbu. Vstúpil do triedy a spozoroval, že Ema je už dnu. Sedela v poslednej lavici a väčšina stoličiek bola už dávno obsadená.
Mierne sa zamračil a vybral sa k miestu pred ňou, ktoré ešte stále bolo voľné. Keď sa chystal posadiť, hodil po nej očkom, no ona nevyzerala na to, že by mu venovala pozornosť.
Ako zvyčajne, bola rozvalená na stoličke a niečo si sústredene čítala na mobile.
Za celý ten víkend sa u neho neukázala, takže z toho usudzoval, že sa zrejme urazila.
Hodina sa čoskoro začala a on sa nesústredil na nič iné, ako na výklad učiteľa. Občas síce myšlienkami ušiel za osobou sediacou za ním, no zakaždým sa zasa s plným vedomím pohltil do učebnej látky. Mori bola po celú tú dobu tak ticho, že mal miestami pocit, že tam ani nie je.
,,Dáme si krátku prestávku a potom budeme pokračovať." oznámil profesor a odišiel z miestnosti.
Zopár študentov tiež vyšlo von, iní ostali na svojich miestach a dali sa navzájom do reči.
Opatrne sa otočil dozadu a na jeho prekvapenie zistil, že to dievča spí. Keď sa to tak vezme, on sám jej na to tým svojím veľkým telom poskytol vhodné podmienky.
Zložil si okuliare a pretrel si svoje unavené oči. Sám toho v noci moc nenaspal a cítil sa vyčerpane, no niečo takéto by si počas hodiny nikdy nedovolil. Avšak, jeho spolužiačka bola...bola niekto úplne iný, ako on.
Spozoroval, ako mierne pootvorila pery a niečo zamumlala. Trošku sa pomrvila, do tváre jej skĺzlo zopár pramienkov vlasov a hneď zasa spokojne oddychovala.
Uvedomil si, že sa zasa na ňu tak uprene díva, no nemohol si pomôcť.
Kým neotvára ústa, pôsobí úplne, ale úplne inak. Pomyslel si a nevedomky sa k nej trošku naklonil.
,,Midorima-kun?" ozvalo sa za ním a on sa rozpačito otočil. Stretol sa so skúmavým pohľadom tej blondínky, Meggie...už si dokázal spomenúť na jej meno.
Emou trhlo a pootvorila oči. Keď zbadala, čo ju tak nepekne zobudilo, zamračila sa a s povzdychom sa oprela o stoličku. Pohľadom zavadila aj o neho a jej výraz tváre potemnel ešte viac. 
Všimla si, ako si mierne rozladene nasadil okuliare a vyrovnal sa.
Shintarou sa totiž cítil, akoby ho práve pristihli pri niečom zakázanom.
,,Potrebuješ niečo?" spýtal sa jej a sledoval, ako si s úsmevom na perách pritiahla k nemu stoličku, ktorá bola momentálne voľná.
,,Náš krúžok má hodinu vedľa, takže som sa stavila, aby..." na moment sa odmlčala a na tvári sa jej objavila veľmi jemná červeň.
,,...aby som sa ťa spýtala, či by si nechcel večer stráviť u nás na izbe." dodala a pozorne sa zahľadela na jeho tvár.
Eme tá scénka prišla vtipná a takmer jej ušlo uchechtnutie, no dokázala to ovládnuť. 
,,Chceme si len tak trošku posedieť, porozprávať sa...má dôjsť ešte zopár ľudí, tak...tak som ťa chcela tiež pozvať." vysvetlila rýchlo a netrpezlivo čakala na jeho odpoveď.
Shintarou nemal vôbec, ale vôbec náladu na nejaký spoločný, debatný večer.
Nemal o to ani len ten najmenší záujem.
,,Prepáč, na dnes už niečo mám." odvetil po krátkej odmlke.
Neušlo mu, ako jej, ešte pred pár sekundami veselá tvár, náhle posmutnela.
Úprimne, cítil sa už kvôli tomu aj celkom trápne, pretože to nebolo po prvýkrát, kedy ho niekde to dievča volalo.
,,To je v poriadku. Tak sa teda zabav." pokúsila sa o úsmev.
,,Tak...ja už pôjdem." rozpačito sa postavila a vydala na odchod.
,,Aj ona ťa odpudzuje?" začul za sebou šomrajúci hlas a otrávene sa otočil.
,,Nie, len sa o ňu nezaujímam." odvetil popravde.
,,Páčia sa ti vôbec ženy? Nie si teplý?" spýtala sa ho a pohŕdavo ohrnula nosom.
Tie jej opovážlivé slová ho mierne urazili, no rozhodol sa to nechať tak. 
,,Nehľadám si priateľku." skúsil to inak a dúfal, že ju tým prinúti byť ticho.
,,Ale veď ja sa nepýtam na to, či si ju chceš zobrať za ženu a mať s ňou päť detí, ale na to, či sa ti, ako mužovi, páči." zamrmlala a oduto našpúlila pery.
Midorima sa na túto tému s ňou nechcel baviť a tak rozmýšľal, aká odpoveď by ju uspokojila.
,,Je sympatická." poznamenal nakoniec a vyzeralo to tak, že sa aj ona nad niečím zamyslela.
,,Máš pravdu...v mojich lesbických predstavách to robím so ženami, ako ona." povedala akoby nič a  uškrnula sa, keď si všimla, ako udivene pootvoril ústa.  
,,Robím si srandu." zamumlala.
,,Aj keď....síce..." pobavene sa uchechtla, načo sa jej on rovno otočil chrbtom.
,,Héj...máš snáď dačo proti lesbám?" povedala tak nahlas, že sa mal chuť k nej znova obrátiť a nejako jej tie drzé ústa zapchať.
,,Nie, nemám." zahundral mrzuto a ani sa len za ňou neobzrel. Už len tá jej tvár ho dokázala poriadne vytočiť.
,,Tak aké typy máš rád?" nedala sa odbiť a bola odhodlaná v tej konverzácii pokračovať.
Pripomínalo mu to tú scénku na prvej prednáške. A aj teraz to bolo rovnako protivné, hlúpe a hlavne nepríjemné.
,,Maidky a horúce cosplaye." vylovil v pamäti jej vlastné slová.
,,Pýtam sa vážne." vyriekla a štuchla ho svojou ceruzkou do chrbta.
Nereagoval na to. 
Keď to urobila znova a o čosi silnejšie, len zlosťou privrel oči a poriadne sa nadýchol. 
,,Inteligentné, upravené, slušne vychované a zdržanlivé." precedil pomedzi zuby a tým jej vyhovel.
,,Čiže...úplný opak teba." dodal a Ema sa na moment zamračila.
,,Čiže...nehľadáš vlastne sám seba?!" spýtala sa a už sa zasa len uškŕňala.
Tedy v tom byte ju to síce urazilo, no hneď ju to aj prešlo. Predsa len, sama dobre vedela, že jej povaha v podstate vyhovuje len veľmi malej skupinke ľudí. Alebo skôr, nevyhovuje nikomu, len sú tu niektorí jedinci, ktorí ju aspoň zvládajú tolerovať.   
,,Ak sa aj niekedy takí dvaja nájdete, určite umriete nudou." rýpla si znova, no nakoniec musela aj tak zmĺknuť, pretože do triedy vošiel vyučujúci a Midorima sa rozhodol to ďalej nekomentovať.
Mierne nasrdene pozorovala jeho chrbát. Nebola spokojná. Chcela sa s ním ešte baviť.
Vždy to síce vyzeralo tak, že to ona provokuje jeho, no popravde to bol on, kto ju tak moc... iritoval.
Všetko na ňom ju nútilo si ho všímať viac, než je normálne. S nikým iným nemala potrebu sa takto naťahovať, ale zrovna tento mladý muž predstavoval niečo, čo ju jednoducho nenechalo tak úplne...chladnou.
,,Inak...ďakujem za tú piatkovú večeru." zašepkal ešte pretým, než sa sklonil k svojim poznámkam a v triede sa rozprestrelo úplné ticho, rušené len rozprávaním profesora.
Trošku ju tie nečakané slová prekvapili. Netušila, že by ten muž mohol prejaviť...vďačnosť.
No, potešilo ju to a odrazu pocítila akýsi zvláštny, mierne sladkastý pocit niekde vo vnútri.
,,Nemáš začo."odvetila a jej pery sa roztiahli do obrovského, trošku huncútskeho úsmevu. 

.
.
.
ĎAKUJEM za prečítanie.

-Odkaz na nasledujúcu kapitolu-

***

6 komentárov:

  1. Čo mu tam dala jed, ktorý bude pôsobiť až za niekoľko dní, že sa tak usmieva? (samozrejme, že si robím srandu :D) Nom, celá kapitola bola taká milá, príjemná... a na začiatku bolo prekvapivé vzrúšo z toho, ako jej povedal svoje, takže som sa nenudila (nie že by som sa inokedy nudila, hej?). Je to proste tupý ľadovec, ten Midorima. :D Ešte stále mu nedošlo, že je do nej zamilovaný, ale našťastie je Ema tak inteligentná, že jej samej to došlo. :DDD Som rada, že tú urážku nechala tak, a znova sa k nemu správa tak, ako predtým. :P ^^

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nevěděla jsem že Akashi umí i provokovat...ale ten ženský Takao mi na ní sedí :DD Bylo to také milučké, no ale Midorima je natvrdlej zamindrákovanej stydlivka :D těším se co bude dál...

    X <3 X

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ho ho hooo, to som nečakala, že padne už aj "pusa" :D a inak, bolo to vážne skvelé, opäť raz, táto poviedka mi proste prirástla k srdcu :D a to tam nemusí ani figurovať moja obľúbená postava (akože, nie, že by som Midorimu nemala rada, ale chápeš :D). A oni dvaja sú vážne super dvojka... fakt mi torchu niečim pripomína Takaa a presne taký typ ženy Shin-chan potrebuje :P i keď si to nechce priznať, tak určite sa mu už dostáva pod kožu, ja to cítim :D a to s tréningom aj Akashim bolo skvelé :D jak na neho vybafla :D ona je vážne trieda :D a videli sme, že sa v nej ukrýva aj dobrosrdečná dušička, keď mu urobila tú večeru :3 aaw, to bolo zlaté... nemusel byť na ňu taký zlý :D ale je to typický Midorima, veľký pako, snáď sa raz spamätá :D

    Páči sa mi to jej provokovanie :D a ako pozerám, tak aj Midorima sa nachvíľu chcel zapojiť do jej hry xD maidky a horúce cosplaye xD len nech si nevymýšľa, my všetci dobre vieme, že má pre Emu slabosť :D čo tam aké upravené a zdržanlivé :D v skutočnosti isto túži po niekom takom ako je ona :D a teším sa na tú chvíľu, keď mu to konečne docvakne :D Tak ako ostatní, aj ja sa nemôžem dočkať pokračovania :) milujem spôsob akým toto píšeš ako vykresľuješ Midorimu, aj tvoju OC som si nesmierne obľúbila :) netrpezlivo čakám na ďalší diel :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Súhlas, "trošilinku" to prehnal xD Jej odpisy sú iné, že či nehľadá náhodou sám seba, a že by napokon aj tak umreli nudou xD Ale tiež si to myslím :D
    No, som zvedavá, ako ju bude zvládať ďalej... vlastne aj ona jeho, keď sa navzájom tak úžasne iritujú :D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Božé, to bolo totálne kjút a svít a Midorin to prehnal.

    Keď sa naklonila k Akashimu, tak som sa modlila: ,Len neurob dáku blbosť.´ :D Alebo aby ju rovno nezabil. A ten bozk....ma odpísal!!!!!!!!
    A tá večera ešte viac!
    A chudinka Meggie, poslať ju takto dokelu.. :( to môže len on.

    Hentai no Kame

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Ty asi chceš, aby som ju neznášala. :D Ešte aj ako sa vycapila Akashimu tesne pred jeho tvár. O.o Mám pocit, že sa správa ako pubertiačka a nie ako dospelá baba. No ale čo už. Hádam sa trochu zmení, nechcem, aby to dopadlo tak, že Midorima z nej dostane infarkt. :D

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)