streda, 30. septembra 2015

2 kúsky ľadu - kapitola č. 4

***


***

Zohol sa k malej miske položenej na dlážke a vysypal do nej celý zvyšný obsah konzervy. Malé zviera ihneď pribehlo a začalo hltavo žrať.
,,Dnes sa rozlúčime, votrelec." zamrmlal Midorima a jemne pohladil malé mačiatko po hlave.
Nakoniec tie dva týždne celkom ubehli a kocúrik nenarobil až toľko neplechy, takže sa to dalo vydržať. Pri tej myšlienke sa musel pousmiať.
,,Nebol si zasa až tak zlý spolubývajúci."

Opäť sa trošku zdržal a na hodinu prišiel tesne pred vyučujúcim. Sadol si do lavice a pocítil nervozitu. Nemal to rád. Vždy radšej prišiel skôr a mal všetko dokonale pripravené, no dnes sa trošku zdržal. Presnejšie...začal sa Ramonom hrať tak intenzívne, že zabudol nielen na čas, ale aj na školu.
Blbé zviera. Pomyslel si otrávene.
Tú prvú hodinu aj pól si v podstate odtrpel a vydýchol si, keď im profesor venoval dvadsaťminútovú prestávku.
Väčšina jeho spolužiakov vyšli na chodbu, no on ostal sedieť v triede a dával si dohromady poznámky a učebné materiály. Zamračil sa, keď zistil, že mu niektoré časti chýbajú.
Porozhliadol sa po učebni s cieľom nájsť niekoho, od koho by si to mohol odpísať, no jediný, na koho narazil, bola Ema, ktorá práve vošla do dverí s kávou v ruke.
Neušlo mu, akým spôsobom sa na neho pozrela. Bola...akási rozladená a nesvoja.
Sledoval ju, ako pomaly kráča jeho smerom a pokladá ten plastový pohár na jeho stôl.
Venoval jej veľmi spýtavý pohľad.
,,Pre teba." povedala tak sladko, až sa zarazil a na perách mala veľmi prívetivý úsmev.
S veľkým podozrením sa pozrel na tú kávu a zamyslene prižmúril oči.
Niečo mu to nesedilo, no tá vôňa, čo sa šírila okolo, ho prinútila ten teplý nápoj zobrať do rúk.
,,Potrebuješ niečo?" spýtal sa rovno a výraz jej tváre mu dokonale napovedal, že trafil.
,,No...v podstate áno." uchechtla sa a sadla si na stoličku vedľa neho.
Na chvíľku bola ticho a on len mlčky čakal. Priložil svoje pery k poháru a odpil si.
,,Vieš...stala sa taká vec..." začala rozpačito, pričom sa neustále silene usmievala.
,,Volala som s našimi ohľadom Ramona a...."
,,Nie." prerušil ju skôr, než to stihla dopovedať.
Zamračila sa.
,,Ešte som ti ani len nezdelila, čo vlastne chcem." poznamenala zmätene.
,,Nie." zopakoval pevným hlasom.
,,Ale no ták...Shintarou." Na čele sa jej urobila vráska.
,,Dohoda znela dva týždne." odvetil jej pokojne a znova sa napil.
,,Ja viem, ale oni...oni mi ho nedovolia." povedala mrzuto a rukou si zašla do svojich tmavých vlasov.
,,Ja vážne neviem, čo mám robiť. Mama mi povedala, že ak ho dovlečiem, hneď pôjdem s ním preč aj ja." posledné slová takmer šepkala.
,,Nie." zamrmlal, na čo ona pevne zomkla pery.
,,Ty bezcitný kus ľadu." precedila pomedzi zuby a capla ho po ramene.
,,Urob to ako vždy....sprav si po svojom." navrhol a ona naštvane ohrnula nosom.
,,Nemôžem." vyprskla a prekrížila si ruky na prsiach.
,,Prečo nie?" spýtal sa.
,,Ich si ....pohnevať nechcem." vyriekla takmer nečujne a uhla pohľadom.
Niečo na tom, ako to povedala, ho zaujalo a mierne sa k nej naklonil. Zadíval sa na jej zamračenú tvár a na to, ako si nervózne zahrýzla do pery.
,,Mňa vytáčaš pravidelne...s tým problém nemáš?" položil ďalšiu otázku a nevedomky sa posunul ešte bližšie.
,,Daj mi ešte pár dní, zoženiem mu nejakých dobrých ľudí...a ak nie, požiadam o to vedúcich internátu. Jedna baba od nás mala minulý rok na izbe psa, ktorého chcela dať svojej mame ako darček na Vianoce. Čiže, dalo by sa to možno vybaviť...len..." otočila sa k nemu.
,,...ťa žiadam, aby...aby si si ho ešte nechal." na moment sa zasekla, pretože sa ich oči stretli.
Nevšimla si, že je tak blízko. Bol od nej len zopár centimetrov, dokonca cítila jeho vôňu.
Nečakala to a preto zrejme jej telo zareagovalo tak zvláštne. Zachvela sa a odtiahla.
Odrazu mala dojem, že sa znova vrátila do doby, keď sa opačného pohlavia ešte hanbila a každý moment podobný tomuto v nej vyvolával tieto čudné a nesmelé pocity.
Nevedomky sa pousmiala.
Tento muž mi zrejme vážne začína pliesť hlavu. Prebehlo jej mysľou a znova sa k nemu otočila.
,,Tak dáš mi tých pár dní?" spýtala sa ho napokom  a tentoraz to bol on, kto sa odtiahol.
Vyzeral, že nad tým premýšľa a nakoniec sa...zamračil.
,,Fajn." povzdychol si.
Nevyhovovalo mu to, no čo už mal robiť.
,,Ďakujem." venovala mu milý pohľad a postavila sa.
,,Ema?" oslovil ju.
,,Áno?"
,,Máš kompletné poznámky?"
,,No..." začala rozpačito a očami spočinula na svojom stole.
,,Dačo by sa...našlo." uškrnula sa a zobrala ho do rúk. Podala mu ho.
,,Ďakujem."

Midorima sa zatváril otrávene pri pohľade na zošit, ktorý už zrejme dávno zažil svoje dobré časy.
Obal bol celý popísaný a ten obsah...stavil by sa o čokoľvek, že by tým svojím písmom hravo prekonala hociktorého doktora.
Toto snáď ani nepatrí žene. Očkom po nej hodil. Sedela na svojom mieste a hrala sa na mobile.
Keď si tak pomyslel na to, čo všetko už pri nej zažil a čo všetko už mu vyviedla, hneď pozmenil svoju myšlienku.
Nie, úplne ju to vystihuje.
Vybavil si aj ten moment, keď ho tak nevhodne tľapla po zadku a aj ten, keď ho tak náhle pobozkala.
V tú chvíľu nemyslel na nič iné, len na to, že ju asi roztrhá. Hnevalo ho to, že si to dovolila urobiť len tak. V podstate sa mu vôbec nepáčilo, že si na neho takto dovoľuje....i keď...
Opäť sa pozrel jej smerom.
Prečo jej to vlastne toleruje?
Zamračil sa.
Je to chlap. Drzý, nevychovaný a ...nadržaný chlap v ženskom tele.

,,Tá ťa balila." poznamenala, keď vyšli z obchodu.
Midorima si potreboval spraviť nákup a ona si len zobrala niečo malé, čo zje ešte predtým, než pôjde na autobus. Obaja platili u mladučkej, zrejme novej brigádničky, na ktorú Ema práve narážala.
,,Vravím, tá po tebe šla." zopakovala, keďže ju zasa hrubo ignoroval.
Zatváril sa otrávene.
,,Nemám záujem." odvetil.
,,Nemáš záujem." zamrmlala.
,,Čo čakáš? Angelinu Jolie?" spýtala sa pobavene.
,,Prepáč, že ti kazím ilúzie, no tá už má Brada Pitta." dodala a uškrnula sa.
,,Čo táto?" hlavou kývla smerom k peknej brunetke, idúcej po druhej strane cesty.
Shintarou bol ticho.
,,Nie? A čo tá, čo ide oproti?" pokračovala vo vyzvedaní.
Bavilo ju to.
Videl, že chce zasa niečo povedať, tak ju prerušil.
,,Obe ženy boli sympatické, no nezaujímajú ma." prehovoril pevným hlasom.
Prišlo mu to vážne doterné.
,,Aha...tu sa naše cesty rozdelia." poznamenala a otočila sa k nemu.
,,Prajem ti pekný víkend." zaželal jej a ona sa usmiala.
,,Pusa na rozlúčku nebude?" spýtala sa s hranou vážnosťou.
Midorima sa zatváril pohoršene a ona sa opäť len uškrnula.
,,Príjemnú cestu." zamrmlal a otočil sa na odchod.
Tešil sa na pekné...nikým nerušené dva dni.

Bola už nedeľa večer a Shintarou sa pristihol, že sa až moc často započúvava do zvukov, ktorý vydával ich výťah, keď ním náhodou niekto šiel. Nevedel si pomôcť, no každú chvíľu čakal, že mu Ema zaklope na dvere bytu, aj keď to bolo veľmi nelogické, pretože by jej musel najskôr otvoriť dole. Popravde, cítil akúsi zvláštnu mrzutosť...nervozitu, bol nesvoj.
Pohľadom spočinul na hodinách, ktoré ukazovali pól deviatej.
Už predsa musí byť na internáte. Prebehlo mu mysľou a hneď sa aj zarazil.
Nerozumel, prečo mu tá protivná ženská odrazu tak chodí po rozume. Nepáčilo sa mu to.
Opäť sa vrátil k obrazovke svojho notebooku a dočítal si jeden článok, ktorý ho zaujal a potom sa prihlásil na sociálnu sieť, aby zistil, či niečo nové nepridali v ročníkovej skupine.
Nič.
Chystal sa odhlásiť, keď mu vybehlo okno s novou správou.
Bola od Meggie. Zamračil sa a najskôr ju chcel ignorovať, no nakoniec si ju aj tak prečítal.
Písala mu v nej, že sa dnes koná taká menšia párty na ich bunke a že sú všetci pozvaní. Dokonca pridala aj ich číslo izby.
Bez toho, aby jej čokoľvek na to odpísal, ju zrušil a zaklapol počítač.
Čudoval sa, že ju to ešte stále baví, pretože mal dojem, že jej dal veľmi jasne najavo svoj nezáujem.
V tom ho však napadlo...že by tam mohla byť aj ona.
Znova nesúhlasne pokrútil hlavou.
,,Na čo to, dopekla, myslím." zamrmlal si sám pre seba.
Tá kľudná sobota spolu s dnešným dňom mu naozaj dobre padli. Ten pokoj...to ticho.
Žiadne ironické poznámky, urážky, sprosté otázky...no aj tak nebol z nejakého dôvodu tak úplne spokojný.
Pobral sa do svojej izby a otvoril skriňu. Bez toho, aby poznal dôvod, z nej začal vyberať veci a prezliekol sa.
Prejdem sa. Pomyslel si, no neskôr si uvedomil, že jeho kroky nevedú nikde inde, ako ku školskému internátu.

Vrátnik, ako zvyčajne, podriemkával pri pustenom seriáli, takže nemal pri vchode vôbec žiadny problém s tým, že by ho nechcel pustiť, predsa len, aj keď je študentom školy, nie je ubytovaným. Väčšinou sa aj tak s nimi dalo dohodnúť, no občas vedeli byť títo zamestnanci veľmi nepríjemní.
Pobral sa rovno ku schodisku a pomaly vyšiel až na štvrté poschodie.
Už na samotnej chodbe bolo pomerne dosť počuť hudbu a ako tak kráčal až na samý koniec, stále len silnela a pridávali sa k nej aj hlasy, smiech a občas aj akési zvláštne hulákanie.
Dvere do izby, ktorú mu Meggie napísala, boli úplne rozvalené a už v malej chodbičke bolo niekoľko ľudí, ktorí veselo popíjali a debatovali.
Vstúpil dnu a porozhliadol sa. Nikdy si nevedel predstaviť tieto intrákové žúrky, pretože sa mu zdalo nepochopiteľné, aby sa taký obrovský počet ľudí dokázal natisnúť do tak malého priestoru, no ako sa tak zdalo, títo tu s tým nemali najmenší problém.
,,Midorima-kun!" zakričal niekto.
Okamžite sa otočil a v dave spoznal blondínku, ktorá sa k nemu predierala.
,,Tak si nakoniec prišiel!" zvolala veselo a žiarivo sa usmiala.
,,Zastavil som sa len na chvíľu." poznamenal sucho a očami neustále blúdil po miestnosti.
,,To je super, poď!" Chytila ho za ruku a začala ho ťahať cez ten dav.
Midorimovi to nebolo moc po chuti. Bol tu veľký hluk a až moc...študentov.
Obaja sa posadili na voľnú posteľ a ona mu ihneď vtisla do rúk plastový pohárik.
,,Môže byť vodka?" spýtala sa ho a skôr, než jej stihol odpovedať, už mu šikovne nalievala.
Nechcel piť. Neprišiel tu kvôli tomu.
Opäť pri tej zvláštnej myšlienke stuhol a ihneď si s ňou pripil.
,,Ty si tu ešte u nás takto nikdy nebol, že?" položila ďalšiu otázku a veľmi skúmavo nazrela do jeho, nie zrovna uvoľnenej tváre.
,,Nie." odvetil jej a ona sa znova len usmiala. Bolo to veľmi milé dievča.
,,Takže máš premiéru." poznamenala a trošku sa k nemu posunula.
,,Vyzerá to tu síce trošku divoko, no občas to človeku dobre padne." vysvetlila.
Nesúhlasil s ňou, takže radšej na to nič nepovedal.
Na moment sa medzi nimi rozostrelo ticho a on sa znova porozhliadol. Meggie si všimla, že jeho pozornosť stále uchádza niekde inde a trošku posmutnela. Sedeli tam spolu už takmer dvadsať minút a väčšinou hovorila len ona. Snažila sa ho...zaujať. Bola to pre ňu príležitosť sa dostať k tomu chlapcovi o čosi máličko bližšie. Jeho prítomnosť jej neušla už v prvom ročníku a odvtedy ho buď pozorovala a neskôr...neskôr sa mu občas aj prihovorila.
,,A sme tu!" ozval sa nejaký ženský hlas a zrak všetkých prítomných spočinul na dvoch osobách, ktoré práve vošli. Jedna z nich bola veľmi sympaticky vyzerajúca čiernovláska, ktorá už na prvý pohľad sršala optimizmom a dobrou náladou a tá druhá...bola Ema.
Na tvári mala mierne otrávený výraz, keď ju jej spoločníčka jemne ťahala za ruku a prinútila ju tým pripojiť sa k tej skupinke ľudí, čo len tak postávali.
Midorima sa zadíval na to nízke dievča, ktoré len tak nezúčastnene postávalo a sem-tam na niečo prikývlo a slabo sa pousmialo. Videl na nej, že jej to taktiež nie je moc príjemné.
Prekvapilo ho, keď sa náhle k nemu otočila a ich oči sa stretli. Zatvárila sa trošku udivene, no potom sa len uškrnula a posadila sa na ďalšiu voľnú posteľ. To druhá ju hneď následovala a niečo jej veľmi živo rozprávala.
A že sa nezaujíma, klamár. Povedala si v duchu a oduto našpúlila pery.
Zobrala si pohár s vínom, ktorý jej ponúkli a hneď si aj odpila, za čo ju nepekne pokarhala jej kamarátka. Vedela, že je to nevhodné, no vážne si nechcela pripíjať s pre ňu cudzími ľuďmi, ktorí sa tvárili, ako sa tu všetci tak dokonale zabávajú a majú radi. Prišlo jej to povrchné.
Tu sa tľapkali po pleciach, usmievali sa jeden na druhého a na druhý deň sa určite ani len nepozdravia.
Dala si ďalší glg a nepekne sa zahľadela na tých dvoch, čo sedeli oproti.
Midorima jej ten intenzívny pohľad odplácal a uhol iba vtedy, keď ho znova oslovila Meggie. Bolo mu aj trošku blbé, že ju takto ignoruje, no nemohol si pomôcť. Nedokázal svoju pozornosť upriamiť na nič iné, ako na ženu, ktorej výraz by snáď pokazil deň aj tomu najväčšiemu rojkovi.
Nechápal to. Netušil, prečo tu vlastne prišiel.
,,Občas kreslím." rozprávala blondínka vedľa neho a až vtedy si uvedomil, že prešli na tému záľuby a voľný čas. Bolo to...hrozné. Mal chuť utiecť.
,,To je zaujímavé." odvetil zo zdvorilosti.
,,Myslíš?...Mohla by som ti niečo ukázať." povedala opatrne.
,,V poriadku." zamumlal a ona okamžite vstala, potešená jeho aspoň drobným záujmom.
,,Poďme vedľa, tam mám svoje veci." Opäť sa natiahla za jeho rukou a on, s nechuťou, ktorú sa snažil skryť, vstal a šiel za ňou.
Nudilo ho to. Strašne moc a vtedy si uvedomil, že Mori nikdy nepovedala nič, čo by ho takto nudilo.
Vždy hovorila veci, ktoré ho pohoršovali, znechutili, otrávili alebo naštvali...no nikdy nenudili.

Ema videla, ako tí dvaja opustili izbu a zamračila sa. Nepáčilo sa jej to. Celé to bolo akési...zlé.
V podstate tu ani nemala ísť, nebyť jej priateľky. Povzdychla si a vtedy si k nej niekto prisadnul.
,,Ty si Ema...Ema Mori, že áno?" prehovoril na ňu a až vtedy mu venovala kúsok zo svojej pozornosti a skúmavo si ho obzrela. Jej výraz tváre sa zachmúril ešte viac, keď zistila, že toho chlapca pozná z videnia a že je...z rovnakého mesta ako ona.
,,Áno." priznala potichu. Možno však mala zaklamať.
,,Vedel som to. Ja som Andrej, určite si ma už niekedy stretla." poznamenal nadšene a mierne sa k nej naklonil.
Bingo. Pomyslela si a nechcene prevrátila očami.
,,Mohla by si sa viac usmievať." povedal...trošku trúfalým tónom a ona na neho nepekne zagánila.
Neznášala to...nemala rada, keď jej to hovorili.
,,Ty si vždy taká...taká čudná a chladná." dodal pobavene. Videla na ňom, že už zrejme dačo popil.
Odvrátila sa od neho a zadívala sa iným smerom.
,,Možno len..." začal a znova sa k nej sklonil.
,,...možno len potrebuješ, aby ťa niekto...zohrial." zašepkal jej do ucha.
Ema sa pri vyslovení tých sebavedomých slov uškrnula.
,,A ty by si sa..." tiež sa k nemu naklonila a na perách sa jej objavil veľmi arogantný úsmev.
,,...potreboval prezliecť." precedila pomedzi zuby a vyliala obsah svojho pohára do jeho rozkroku.
Ten chalan prekvapene vyskočil na nohy a zarazene sa pozrel na obrovskú škvrnu, ktorú mu spôsobila. Keď sa očami opäť vrátil k nej, mal v nich hnev.
,,Prečo si taká nepríjemná?!" spýtal sa podráždene a tým upútal pozornosť hneď niekoľkých osôb.
Nereagovala, čo ho rozčúlilo ešte viac.
,,Zrejme ti hrablo z toho, ako ti ten tvoj bývalý chalan preťahoval tvoju najlepšiu kamarátku!" vychrlil na ňu.
Ema pri tých slovách stuhla. Pocítila bolestivé bodnutie v hrudi a rýchlo sa postavila.
,,To si prehnal." zamumlala potichu. Počula, ako si tých pár ľudí, čo boli stále v izbe, niečo začali šepkať.
,,A vieš čo? Ani sa mu nečudujem." povedal výsmešne a to bola pre ňu posledná kvapka.
Naštvane k nemu urobila krok a chystala sa mu uštedriť jednu poriadnu do tváre, no v tom sa pred ňu náhle postavilo niečie obrovské telo, do ktorého takmer narazila.
,,Midorima...?" vysúkala prekvapene zo seba.
Shintarou sa mierne naklonil k tomu mužovi.
,,Mal by si si dávať pozor na ústa." povedal hrozivo.
Emu tón jeho hlasu prekvapil. Dívala sa na jeho chrbát a pocítila hanbu.
Andrej sa protivne uškrnul...no ten úsmev mu ihneď zmizol z tváre, keď ho Midorima prudko zdrapil za tričko a nebezpečne k sebe pritiahol. Pocítil...strach. Predsa len, ten muž s okuliarmi bol takmer o hlavu vyšší a ten výraz v jeho očiach hovoril jasne o tom, že to myslí úplne, ale úplne vážne.Tušil, že to moc dobre neodhadol a začal to ľutovať.
,,Hej...v poriadku...nechcel som." vysúkal zo seba a na obranu zdvihol ruky. Očami blúdil po miestnosti a hľadal niekoho, kto by mu mohol pomôcť, no z tých ľudí, čo sa tu práve nachádzali, nevyzeral nikto na to, že by sa do toho chcel zapliesť.
Shintarou mu venoval ešte jeden mrazivý pohľad a keď ho púšťal, mierne do neho strčil, až takmer spadol na zem.
Rýchlo sa otočil, no Ema už za ním nestála. Zahliadol jej postavu, ako sa prediera tou hŕstkou ľudí a potom sa úplne stratila niekde za dverami.
Ignoroval všetky tie nechápavé pohľady a šiel za ňou.
Nahnevane sa dostal na chodbu, keď práve zašla za roh.
Bol tam po celú tú dobu. Práve sa tam aj s Meggie vrátili, keď začul tie jeho opovážlivé slová a Mori mu to vrátila tým, že ho obliala. V podstate ho jej reakcia ani len neprekvapila...ale to, čo ho prekvapilo, bolo to, čo nasledovalo až potom. Ten chalan bol idiot. O tom nebolo pochýb. Nemal si až takto dovoľovať.
Keď sa Midorimove telo inštinktívne pohlo ich smerom, už to nedokázal zastaviť. Jediné, čo vtedy cítil, bol hnev a bolo mu úplne jedno, že tým urobí ešte väčšiu scénu. Ema bola drzá, ironická, no toto si nezaslúžila. Nemal právo ju takto zhadzovať. Nehodilo sa to.
,,Dopekla, veď sme dospelí ľudia." zašomral a podbehol, aby sa mu nestratila úplne.
Rýchlo sa dostal k schodisku, po ktorom už ona stúpala.
,,Ema..." oslovil ju opatrne, no ani sa len neobzrela. Pokračovala ďalej.
O pár sekúnd neskôr už šiel vedľa nej.
,,Si v poriadku?" spýtal sa opatrne.
Netušil, ako by sa mal v takejto chvíli zachovať. V podstate sa zasa sám sebe čudoval, že to vôbec rieši, no nedokázal si nevšímať ten odporne hlodavý pocit, ktorý sa v ňom usadil.
,,Hej." odvetila mrzuto a pridala do kroku. Odrazu mal čo robiť, aby jej stíhal.
,,To neznelo moc presvedčivo." zamumlal potichu.
,,To, čo povedal..."
,,Čo chceš vedieť, Shintarou?" otočila sa k nemu a prekrížila si ruky na prsiach.
Prekvapil ho jej ublížený výraz.
,,Či môj priateľ naozaj spával s mojom kamarátkou, kým som im ja robila projekty do školy?"
Jej tvár sa skrivila do veľmi naštvanej grimasy.
,,Och, projekty vlastne ani nespomenul." poznamenala uštipačne a opäť sa mu otočila chrbtom.
Midorima ostal na moment obarene stáť, no hneď sa dal tiež do pohybu.
,,Viem, že to bol zrejme šokojúci zážitok, ale nemôžeš si to tak brať." prehovoril na ňu pokojne.
Naozaj v tom nevidel dôvod na dlhodobé trápenie.
,,Tí dvaja sú mi ukradnutí." zahundrala.
,,Tak teda prečo?"
Na chvíľu sa medzi nimi rozprestrelo ticho.
,,Už ma to... unavuje." povzdychla si.
,,Všetci...ma tak nehorázne štvú." pokračovala a nevedomky spomalila.
Shintarou ju pozorne sledoval a videl, ako jej tvár potemnela.
,,Nejde len o nich...toto...toto mi ľudia robia stále a ja sa môžem aj pretrhnúť a oni si aj tak nájdu dôvod, prečo..." odmlčala sa a nervózne si zahrýzla do pery.
,,...prečo ma nemajú mať radi, takže... som sa prestala snažiť." dodala takmer nečujne.
Nečakal od nej takú úprimnosť a dokonca ani len netušil, čo by mal na to povedať.
Uvedomil si, že to dievča predsa len nie je úplne také, za akú ju mal.
Možno ten sled nepekných udalostí mohol za to, akým človekom momentálne bola.
Odrazu pocítil...ľútosť. Vedel, že nepatrí zrovna medzi empatické osoby a začínal si uvedomovať, že odkedy mu začala táto malá krpaňa znepríjemňovať život, občas sám seba nespoznáva.
Mlčky kráčal vedľa nej a najskôr sa len letmo obtrel hánkami o tie jej. O pár sekúnd neskôr jemne zovrel jej ruku vo svojej horúcej dlani. Neušlo mu, že na moment stuhla, no ani sa len na neho nepozrela a svoj zrak neustále fixovala na podlahu.
Mala ju studenú, no jemnú...opatrne si s ňou preplietol prsty a obaja naďalej bez slov kráčali chodbou až k jej izbe. Bolo to len niečo ako džentlmenské gesto, ktoré jej malo ukázať, že je práve pri nej a nie je na to sama, no aj tak to pre ňu veľa znamenalo.
Midorima Shintarou bol správny človek...no to už ona vedela dávno.
Upokojovalo ju to...tíšilo. Ten dotyk mal priam čarovný účinok. Nehľadala v tom skrytý význam, ale povzbudilo ju to.
Užívala si ten mierne mätúci, no hrejúci pocit, ktorý ju pomaly, ale intenzívne pohlcoval.
V tej chvíľi si želala, aby cesta k jej izbe bola nekonečná.

.
.
.
ĎAKUJEM za prečítanie.

-Odkaz na nasledujúcu kapitolu- 

***  

6 komentárov:

  1. ^.^ páni! krása! dokonalost! Ty to prostě umíš napsat! Celou kapitolu jsem zhltala bleskovou rychlostí. Z natvrdlého Midorimy se díky Emě stal wowMidorima :D

    Tak mě napadá co by mu na Emu řekl Takao XDD to by bylo setkání...Midorimu by trefil šlak

    X <3 X

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jo a zapoměla jsem ti pochválit obrázek...ten je prostě ♥♥♥ (*♥ 3 ♥) ^.^

      Odstrániť
  2. Ježiži, bolo to nádherné! ♥ *srdiečka v očiach* Opäť som mala možnosť pripomenúť si, prečo tak Midorimu zbožňujem. :3

    Už sa mu začal dostávať pod kožu, čo? Najprv to hranie sa, potom žúr a scénka....juj, to bolo adrenalínu. A koniec bol sladučký, normálne Eme závidím, že mala odvahu otravovať takého úžasného chlapa. :3

    Hentai no Kame

    P.S. Ak je to dáke čudné, nevšímaj si to. Ťažký deň a zajtra by som zabudla komentovať.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Teda... wow, ja nemám slov (hah, ešte aj rýmujem xD)... ale ako vážne, táto kapitola bola tak dokonalá, že ani neviem, čo napísať. Páčilo sa mi na nej úplne všetko, do posledného písmenka. Si naozaj úžasná, že to dokážeš takto vymyslieť a popísať. A dokážeš o nich písať tak pútavo a pri tom je to také reálne... a Midorima v tvojom podaní je proste neskutočný... úplne skvelo zachovávaš jeho charakter a pri tom nám ho ukazuješ v takom svetle, ako v KnB nemal možnosť zažiariť, lebo predsa len, tam sa autori sústreďovali na niečo iné... ale myslím, že takéto niečo by tam dokonale zapadlo :) vážne som úplne očarená, ani neviem, že kde začať... to jak si to vymyslela... a Ema... už ju úplne chápem, že prečo sa chová tak, ako sa chová. A teraz poviem opak, ako som vzykla pred tým - nedostáva sa ona jemu pod kožu, ale on jej. Strašne moc sa mi páčilo, ako sa zachoval. Je to vážne dobrý chlap a určite si to uvedomuje aj ona. A on zase vidí, že nie je všetko čierne a biele, ale že aj Ema má v sebe viac ako iba tú povrchnú vrstvu, vďaka ktorej si ju neobľúbil. Myslím, že sa nám tu črtá zárodok jedného úžasného priateľstva a aj vzťahu a je to vážne skvelé, skvelé o tom čítať a prežívať to s nimi :) táto fanfikcia prekonáva všetky moje očakávania a úplne zbožňujem spôsob, akým ju píšeš :) nemôžem sa dočkať pokračovania... zostala som úplne navnadená.

    A hovorila som, že si to mačiatko nakoniec obľúbi :P oh, a ešte mi je trochu ľúto Meggie... lebo to nie je zlá holka, hoci občas možno trošku vtieravá, ale myslí to dobre. Škoda.. lebo sa do neho očividne zapozerala, ale srdcu človek proste nerozkáže :) a ten Emin bývalý a jej kamarátka boli riadne svine, neznášam, keď ľudia niečo takéto robia... zaslúži si niekoho ako je Midorima, ktorý síce na vonok pôsobí ako kus ľadu, no vo vnútri je to správny a čestný chlap :) len tak ďalej, well done :>

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Tak to bolo od neho naozaj džentlmenské gesto... A tá číča mu predsa zostala na krku xD Ja som to vedela xD Ale kem bola na neho taká milá, tak to ma už úplne utvrdilo v tom, Ramon zostáva xD aj keď tu bola možnosť, že by to odmietol xDA! Vlastne nebola xD A čo má za problém so škaredým zošitom?!
    Super časť, teším sa na pokračovanie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Aha. Jáj. Toť reakcia na to, že prečo sa správa tak otrasne. No, keď je to takto, tak sa to určite dá pochopiť. Ešte dobre, že tam bol Midorima a zastal si ju. Ozaj to je nepríjemné.. hentaké niečo rozoberať na verejnosti a pred cudzími ľuďmi. No, son rada, že Ema je otvorenejšia voči Shintarouovi a že sa trochu schladila, aj keď v na hovno situácii.

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)