pondelok, 28. septembra 2015

Konečne

 ***


Téma/ Anime : Kuroko no Basket
Pár : Aomine Daiki x Umeko Mitsauyama [ OC ]
pozn. fanfikcia na fanfikciu  Ona je On / čo keby sa niečo stalo?

***

Jeho pokojný spánok vyrušilo hlasné klopanie. Nervózne sa posadil na posteli a keď ten nepríjemný zvuk neutíchal, tlmene zavrčal a postavil sa.
Šuchtavým krokom a šomrajúc, došiel až k dverám svojho bytu a a otváral ich s tým, že niekomu poriadne vynadá, no keď videl, kto je tým drzým narušiteľom, zasekol sa a udivene pootvoril ústa.
,,Umeko.." zašepkal zmätene pri pohľade na mladú ženu, opierajúcu sa o rám dverí.
,,Ahoj, Daiki." pozdravila ho a jej pery sa roztiahli do veľkého úsmevu.
Bola opitá.
,,Môžem dnu?" spýtala sa a zapotácala sa.
Jeho ruky sa inštinktívne za ňou natiahli a podopreli ju. Pomohol jej vojsť.
,,Ďakujem." zamumlala a skopla zo seba topánky.
Uprene sa mu zadívala do tých jeho tmavomodrých očí a bez ďalších slov sa k nemu...pritúlila. Z celej sily ho objala okolo pásu a svoju tvár, teraz už vlhkú od sĺz, si zaborila do jeho trička.
Ani sa len nemusel pýtať. Dobre totiž vedel, kde je problém a čo sa stalo.
Ono sa to vlastne dialo už veľmi dlho, takže to čiastočne aj očakával.
Pevne ju zovrel vo svojom náručí a vydvihol si ju na ruky. Pomaly s ňou prešiel do svojej izby a posadil sa spolu s ňou na posteľ.
,,Čo je na mne zlé?" spýtala sa potichu.
,,Absolútne nič." odvetil jej a prstami zašiel do jej, už teraz dlhších vlasov.
,,Prečo mi to robí?" položila ďalšiu otázku a zdvihla k nemu tvár. Oči mala opuchnuté, tvár bledú a utrápenú. Nerobilo mu dobre ju takto vidieť.
Vzbĺkol v ňom hnev.
Už bolo toho dosť. On už mal toho dosť.
Ucítil, ako sa znova oprela hlavou o jeho rameno a silno zovrela jeho ruku vo svojich dlaniach.
Jej pravidelný dych ho jemne šteklil na krku a vyvolával v ňom veľmi zmiešané pocity. 
Vymanil si svoju pažu z jej slabého zovretia a pohladil ju po tvári, na čo sa opäť mierne nadvihla a pousmiala sa.
,,Ty si bol ...vždy na mňa tak dobrý. Mám ťa strašne rada, Daiki." vysúkala zo seba.
Tie slová boli ako impulz...nerozmýšľal...naklonil sa k nej a pritisnul svoje horúce pery na tie jej.
Nebránila sa. Vedel, že je omámená alkoholom, no bolo mu to jedno.
Opatrne sa s ňou zvalil do perín, pričom neustále ochutnával jej ústa.
Zastonala a pootvorila ich. Vnikol do nich svojím jazykom a nežne ju podráždil.
Prešla ním vlna vzrušenia a pridal na intenzite. Opäť jej zašiel rukou do vlasov.
Bol to tak príjemný pocit....tak vzrušujúci.
Konečne.
Konečne sa jej dotýkal, konečne sa jej mohol zmocniť, konečne mohla byť...jeho.
Cítil ju. Cítil ju každou bunkou svojho tela, ktoré reagovalo tak neuveriteľne...tak intenzívne.
Odtrhol sa od jej pier a hladne sa vrhol na jej krk. Láskal ho...skúmal.
Tak nádherne voňala a hebkosť jej pokožky ho privádzala na akúsi pomyselnú hranicu jeho ovládania.
,,Daiki..." zamumlala a on nazrel do jej jemne ružovej tváre. Oči mala privreté a jednu zo svojich drobných dlaní si zdvihla k ústam.
Znova sa k nej sklonil a začal obsypávať jej dekolt drobnými bozkami, zatiaľ čo prstami pomaly odopínal jednotlivé gombíky na jej blúzke. Čoskoro sa mu naskytol pohľad na jej prsia v čipkovanej podprsenke a vtedy úplne zabudol na to...že by nemal...že by mal prestať a že to nie je správne.
Zohol sa k nej a venoval jej drobnú pusu na ústa. Hneď sa však opäť presunul na jej hruď.
Bol nenásytný...zanechávajúc vlhkú cestičku sa posúval stále nižšie a nižšie.
Zavzdychala, keď sa dostal k podbrušku. Jemne ju hladil po bokoch a svoje ústa neustále pritláčal na tie citlivé miestočka. Až mučivo pomaly sa vracal naspäť k nej a prstom prešiel po jej dolnej pere.
Boli tak jemné...a mäkké. Ešte stále si pamätal ich prvý bozk.
Nadýchol sa o čosi viac a vychutnával si ten pohľad na ňu. Bola...rozkošná...dokonalá.
Chcel ju. Teraz hneď.
Sklonil sa a siahol na zapísanie od jej nohavíc. Chystal sa odhaliť ďalšie časti jej tela, keď sa náhle zarazil a prestal, pretože pocítil jej drobné prsty vo svojich krátkych vlasoch.
Nadvihol sa a skúmavo jej nazrel do tváre.
Prekvapilo ho ten slabý tlak jej paží na jeho krku, keď si ho k sebe ťahala a ...znova sa k nemu pritúlila. Na okamžik stuhol a následne sa tá všetka divokosť náhle vyparila a v jeho očiach sa objavila neha.
Pousmial sa a zvalil sa na vedľa nej. Objal ju pevne kolo pása a cez oboch prehodil prikrývku.
,,Prepáč mi to." zašepkal jej do ucha, no to už ona spokojne oddychovala.
Prekvapený sám zo seba a hlavne z jeho znovu nastoleného sebaovládania, tiež privrel oči.

Zobudilo ho vyzváňanie.
Ihneď očami spočinul na nej, no ona sa len zamrvila a zabalila sa do paplóna ešte viac.
Opatrne vstal a prešiel do chodby. Zohol sa k jej taške, ktorú tam nechala a vytiahol z nej telefón.
Jeho pery sa roztiahli do arogantného úsmevu pri pohľade na displej.
Zdvihol ten hovor a mobil si priložil k uchu.
Aomine ho nechal, až sa ozve prvý. Najskôr si myslel, že hovorí s ňou.
,,Umeko teraz nemôže." prehovoril napokom pevným hlasom a na druhej strane nastalo na moment ticho.
,,Myslel som si, že som ti to povedal dosť jasne, Kagami." povedal tvrdo.
,,Ak bude smutná...vezmem ti ju." dodal chladne a položil.

.
.
.

***

5 komentárov:

  1. ^.^ miluju tvého Aomineho <3 takový slaďoulinký medvídeček *wtf O_o co to žvaní?!* hej on je taká dobrá duše...zas a znova opakuju musím si to přečíst! Chcu vědět jak to s tou Umeko vlastně bylo!

    X <3 X

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Jéj, toto bolo zlaté a... neviem čo k tomu dodať :) Ľúbilo sa mi to :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. WTF.... O_O

    Aomine je fakt zviera :D a ten koniec... *nemôže*

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ha! Že fanfikcia na fanfikciu :P tiež mi už niečo takéto napadlo dávnejšie :D že napísať niečo na to, čo som už napísala, alebo píšem xD znie to divne, ale som rada, že si sa do toho pustila :) túto poviedku som úplne milovala, ale ma mrzí, že sa stalo niečo, čo rozhádalo Umeko a Kagamiho :/ som dúfala, že bude na ňu Taiga dobrý ako med! :D Len nech si dáva bacha, lebo mu ju Aomine fakt ukradne xD

    A k tejto poviedke - bolo to super :) proste, písať vieš, to si nemusíme už pripomínať... strašne sa mi páči, že ako to všetko dokážeš dokonalo vystihnúť :) máš môj obdiv :) a kľudne by som uvítala aj viac takýchto fanfikicí na fanfikcie (spomína si na My Swee Princess alebo na ff s Kisem) :D lebo mi je za nimi trošku smutno :D a som rada, že nakoniec medzi nimi dvoma k ničomu nedošlo... predsa len, nebolo by to ono, keď bola opitá a očividne je zamilovaná do Kagamiho, nebolo by to správne :) ale aj tak mi je Daikiho ľúto :D a obdivujem ako sa dokáže držať :D respect, bro :D

    Teším sa na ďalšie vecii! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ja som najprv ostala vyvalená, že čo to, so mnou, do riti je? Lebo som ten článok otvorila s tým, že "Jupíííí, nová časť!"... až potom mi došlo, že tá poviedka už dávno nevychádza. xD
    Prepáč, Petrika.. už som dokonca začala uvažovať aj nad tým, že ti napísanie ďalšej časti trvalo nejak nezvyčajne dlho. :DD Prosím, vynadaj mi, lebo toto už fakt nie je ani možné s tou mojou sklerózou..
    No, a teraz k fanfikcii na fanfikciu!
    Byť Daikim, tak sa povraciam, keby som mala bozkať opitého chlapa, čo o sebe ani nevie. Ale opäť je to len vec vkusu. :D A jak zhurta to chalan zobral. Pripravený zobrať si svoju princeznú naspäť... a pripomenulo mi to viac sex-poviedku, než poviedku s nejakým dejom. Čakala som, že to bude podrobnejšie opísané - ich pocity, problémy, dôvod rozchodu a tak. Musím priznať, troška ma to sklamalo. Ale to zakončenie nemalo chybu - proste celý Aomine. :DDD

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)