pondelok, 14. septembra 2015

Moja Annie

***


Téma / Anime : Kuroko no Basket
Postavy: Akashi Seijuro x Annie [ OC ]

***

Priložil som si pohár k ústam a odpil som si z vína. Práve prebiehal jeden z charitatívnych večierkov, na ktorom som mal účasť povinnú.  Neustále sa pri mne niekto pristavoval a zdravil ma, poprípade sme spolu prehovorili zopár slov. V podstate ma to dosť otravovalo a svoj zrak som neustále upieral na ženu sediacu za klavírom, na moju ženu, Annie.
Keď ju pred pár týždňami oslovili kvôli tejto akcii, neváhala a hneď prisľúbila, že pomôže. Úprimne, nebol som z toho nadšený, pretože jej to zaberalo takmer každú voľnú chvíľku. Vypracovávala rôzne návrhy, zháňala sponzorov...úplne sa do toho vžila a ja som až vtedy pochopil, akú veľmi dôslednú a zodpovednú manželku vlastne mám. Bola z toho úplne nadšená a koľkokrát som sa v noci zobudil a nenašiel som ju v posteli, ale v pracovni za počítačom, s kruhmi pod očami, no úsmevom na perách. Všetko mi zakaždým horlivo vysvetľovala a ukazovala.
Tešilo ma, že ju niečo tak moc nadchlo, no zároveň som z toho začínal byť už aj pekne otrávený.
Pozoroval som jej uvoľnenú tvár, jej neposlušné, rozpustené vlasy a šikovné prsty, ktorými behala po klávesoch ako profesionál. Pripomínala mi tú vílu, o ktorej práve hrala skladbu od Tchaikovského. Musel som sa pousmiať, predsa si to len neodpustila a zahrala ju. Bola to jej obľúbená, pretože milovala Luskáčika, no mne tá hudba prišla trošku strašidelná a nepríjemná.
Jemne sa na stoličke pohojdávala, privierala oči a mne neušlo, že si tým získala pozornosť väčšiny mužských hostí.
Zamračil som sa.
To bolo pre Annie typické. Väčšinou bola nenápadná, no potom prišla chvíľa, ako je napríklad táto a vtedy bola...jednoducho stredobodom všetkého diania.
Znova som sa poriadne napil. Na moment sa zaklonila a pootočila hlavu mojím smerom, akoby vedela, že sa na ňu po celý ten čas dívam. Venovala mi veľmi podmanivý pohľad a uškrnula sa.
S Annie sme to ťahali roky a po tom, čo ukončila štúdium a našla si prácu, som neváhal a požiadal som ju o ruku. Chcel som si ju už konečne prisvojiť úplne. Chcel som, až mi nemôže újsť. Už mi nestačilo byť len jej priateľom. Chcel som viac, omnoho. Chcel som si ju k sebe pripútať všetkými možnými spôsobmi, aké vôbec existovali. Ona bola žena, ktorú som musel mať po boku a s niečím iným som sa proste odmietal zmieriť. Nárokoval som si ju...a jej to nevadilo. Páčilo sa jej to. Annie nebola hlúpa alebo naivná a už vôbec nemôžem povedať, že by som mal v našom manželstve navrh, no vedela uspokojiť všetky moje túžby. Vedela sa mi podvoliť, keď bola tá správna chvíľa, no neváhala sa mi postaviť, keď to situácia vyžadovala. S Annie som bol akoby na jednej vlne. Dokonale sme cítili pocity toho druhého a vedeli sme, ako s navzájom urobiť šťastnými.
Dohrala. Postavila sa zo stoličky a hrejivo sa usmiala. Ľudia jej zatlieskali a ona sa uklonila. Pohľadom zavadila o mňa a tvár sa jej rozžiarila. Zišla po tých pár schodoch a smerovala si to ku mne. Jej dlhé, šifónové šaty čiernej farby vo mne ešte viac umocňovali tú predstavu o víle.
Niekto jej vošiel do cesty. Bol to ten muž, ktorý prišiel s nápadom usporiadať tento večierok. Toho chlapa som neznášal, pretože sa mal okolo Annie až moc. Aj teraz, podával jej nejakú šálku a usmieval sa. Niečo jej hovoril a položil jej pritom ruku na rameno. Pocítil som zlosť a vybral som sa k nim. Práve mu na niečo prikyvovala a keď ma zbadala, usmiala sa.
,,Erik, predstavujem vám svojho manžela, Akashiho Seijura." povedala veselo.
,,Miláčik, toto je Erik Willhelm, muž, ktorý to tu má celé na starosti." obaja sme si zo zdvorilosti podali ruky, no cítil som z neho, že je z mojej prítomnosti asi tak rovnako nadšený, ako ja.
Annie sa pritisla ku mne, neustále vyzerala byť v dobrej nálade a v ruke zvierala ten pohár s kávou.
,,Vaša žena je naozajstný poklad." poznamenal ten chlap a s obdivom sa na ňu zahľadel.
,,Ja viem, preto som si ju zobral." zámerne som kládol dôraz na to posledné slovo. Vedel som, že sa mu páči. Dokonca to bol on sám, kto ju požiadal o hru na klavír.
,,Ale no ták, preháňate to." prehovorila Annie a zatvárila sa trošku rozpačito.
Pevne som ju objal okolo pása a neušlo mi, ako sa na moment prenikavo zahľadel na moju ruku. Venoval som mu jeden veľmi arogantný pohľad.
Nepáčil sa mi už na začiatku, keď o ňom Annie len hovorila. Ten chlap jej neustále vyvolával pod rôznymi zámienkami. Pozýval ju na obed a na kávu. Samozrejme, ona vždy zdvorilo odmietla, no jeho to aj tak neprestávalo baviť. I na svojej žene som videl, že jej to začína byť nepríjemné, no stále sa pokúšala byť milá a prívetivá. Prirodzene, nechcel som ju zaťažovať svojou znechutenosťou z toho červa, čo práve stál predo mnou a ani som jej nič nevyčítal, pretože by to bol... prejav žiarlivosti, ktorý som si stále nemienil pripustiť.
,,Annie, môžeš na chvíľku?" dobehla k nám nejaká postaršia žena a chytila ju za lakeť. Bola to manželka jedného zo sponzorov.
,,Ospravedlňujem sa vám, páni, no na moment vám ju odvediem." príjemne sa usmiala a už ju ťahala preč. Ten chlap ju po celý ten čas, ako sa od nás vzďaľovala, zasnene sledoval.
Bolo to vážne drzé a zrejme bolo na čase, aby spoznal svoje miesto.
Keď si konečne všimol môj nepríjemný pohľad a prestal tak trúfalo zazerať po mojej žene, zmätene sklopil zrak.
,,Annie je.." chcel niečo povedať.
,,Annie je moja žena." prerušil som ho. Zdal sa byť šokovaný. Zrejme nečakal tak chladný tón môjho hlasu.
,,Ja.." opäť sa ozval.
,,Bol by som rád, kebyže ste sa prestali okolo nej motať." povedal som hrozivo.
,,Asi došlo k omylu." opovážlivo mi nazrel do očí a uškrnul sa.
,,Viete, Annie by asi nerada počula o tom, kde väčšina peňazí z týchto charitatívnych udalostí putuje." odvetil som mu a sledoval som, ako mu ten sebavedomý úsmev pomaly mizne z tváre. Prirodzene, preklepol som si ho, čo on zrejme nečakal.
,,A ak sa jej ešte raz dotknete tými svojími špinavými rukami, tak vám ich obe zlomím." dodal som a neušlo mi, ako prekvapením mierne pootvoril ústa. 
,,Majte sa krásne, pán Willhelm." rozlúčil som sa s ním a odkráčal som preč. 

Vyšiel som z haly na chodbu. Mal som už dosť tej atmosféry tam vo vnútri. Liezlo mi to na nervy.
Začul som zvuk otvárajúcich sa dverí.
Annie.
,,Tak tu si, hľadala som ťa." podišla ku mne a objala ma okolo krku.
,,Vyzeráš unavane." poznamenal som a pevne som ju zovrel kolo pása.
,,A ty vyzeráš...otrávene." uškrnula sa. Postavila sa na špičky a pritisla svoje pery na tie moje. Venovala mi len krátku pusu, no aj to stačilo na to, aby moje telo zareagovalo.
,,Čo keby si ma teraz zobral domov a pekne sa o mňa postaral?" spýtala sa a rukou mi zašla pod sako. Provokatívne sa mi dívala do očí a jemne ma hladila cez košeľu po hrudi.
,,Nemyslím na nič iné, odkedy sme tu prišli." odpovedal som jej a ona sa hlasno zasmiala.
,,Tak to musíš mať už pre mňa niečo pripravané, že áno?" zahrýzla si pery a odrazu mala ten svoj zastretý pohľad. Neodolal som, zohol som sa k nej a dal som jej bozk na ...líce, pretože v poslednej chvíli pootočila hlavu.
,,Héj.." napomenul som ju a chystal som sa to urobiť znova. Tentokrát som jej jednou rukou zašiel do vlasov a silou som si ju k sebe pritiahol. Po celý ten čas sa uškŕňala.

Práve som vychádzal zo sprchy. Stála pri umývadle v nočnej košieľke a dávala si dole make-up. Odložila vatové tampóniky, opláchla si tvár a následnej si ju osušila uterákom. Podišiel som k nej zozadu a túžobne som sa k nej pritisnul. Zaboril som si tvár do je vlasov a vdýchol som tú peknú vôňu. Zohol som sa k jej nahému ramenu, pobozkal som ho. Pokračoval som a posúval som sa perami vyššie a vyššie...až k jej uchu. V zrkadle pred nami som jasne videl, ako jemne privrela oči. Bol som ...spokojný.
Zaklonila hlavu a zdvihla ku mne ruku. Jemne sa dotkla mojej tváre. Zobral som jej dlaň do rúk a priložil som si ju k ústam.
Usmiala sa.
Odstúpila odo mňa a pomalými, lenivými krokmi prešla až do spálne. Nespúšťal som z nej oči a mlčky som ju následoval. Tesne pred posteľou som ju však zovrel v náručí a opatrne položil na posteľ. Sklonil som sa k nej a ochutnal som ju. Jemne, pomaly...venoval som sa jej ústam citlivo a pozorne.
Keď som sa od nej odtiahol, mala na perách ten svoj úsmev.
,,Čo sa deje?" spýtal som sa mäkko. Niečo v tých jej šibalských očiach ma neskutočne dráždilo.
,,Už viem, prečo si bol celý deň taký mrzutý." jemne sa dotkla mojej tváre a pohladila ma po líci.
,,Tešil som sa na teba." odvetil som jej popravde a sklonil som sa k jej výstrihu.
Začal som ju obsypávať jemnými bozkami, pričom som prstami uchopil lem jej košieľky a vyhrnul som jej ju až na boky. Posunul som sa nižšie a vyložil som si jednu jej nohu na rameno.
Ucítil som jej drobné ruky vo svojich vlasoch.
,,Milujem ťa, zlatko." zašepkala a ja som svoje ústa párkrát pritisol na vnútornú stranu jej stehien.
Miloval som to, ako reagovala na moje dotyky. Keď sa chvela a potichu stonala. Neskutočne moc ma to napĺňalo takým tým sladkým pocitom tej nevinnej kontroly, ktorú som nad ňou mal.
Opatrne som sa nadvihol a zahľadel som sa na jej zadýchanú tvár. Ten pohľad bol neskutočný. Tak moc som zbožňoval svoju ženu. Annie bola proste pre mňa ako... stvorená.
Keď som ju cítil pod sebou, vždy ma to privádzalo do šialenstva. Moja zdržanlivosť zakaždým zmizla až príliš rýchlo a to bol moment, kedy som si ju túžil privlastniť najviac.
Annie už síce bola moja, no mne ten pocit nestačil, chcel som ju dobýjať stále dookola.
Mal som totiž dojem, že tej nezbednej žene musím stále pripomínať, že komu patrí.
Opäť som si pri tom spomenul na toho idiota a už som tušil, že dnešné milovanie nebude ani zďaleka tak nežné, ako som pôvodne chcel.
,,Už poď, miláčik." zašepkala naliehavo a ja som tomu prosebnému tónu v jej hlase nedokázal odolať.
Silno ma objala okolo krku a hladne pritisla svoje pery na tie moje. Netuším, čo ma vzrušilo viac, či ten nečakaný bozk alebo to, ako mi predtým slastne vzdychala do ucha.


,,Dobré ráno." zaželal som jej, keď sa konečne postavila z postele a prišla do kuchyne.
,,Dobré..." zamrmlala rozospato. Vyzerala celkom unavene, ba až zničene, no ja som bol až nadmieru spokojný. Čím menej energie bude mať, tým menej bude... neposlušná.
,,Spravím ti kávu?" spýtal som sa jej, keď som pred ňu posunul tanierik s raňajkami.
,,Ak by si bol tak milý...." odvetila a pretrela si opuchnuté oči.
Postavil som sa zo stoličky.
,,Inak...miláčik?" prehovorila.
,,Áno?"
,,Som tehotná." zamumlala takmer nečujne a mne od prekvapenia spadol hrnček, ktorý som práve držal, na zem a rozbil sa.
,,Ten bol môj obľúbený." poznamenala akosi smutne.
,,Čo si to povedala?" srdce sa mi splašene rozbúchalo.
,,Že bol môj obľúbený." zopakovala a ja som len nesúhlasne pokrútil hlavou.
,,Myslím to o tom tehotenstve!" zvýšil som hlas.
,,Budeme mať dieťatko." pousmiala sa.
 V živote som zažil veľa kladných pocitov. Pocity rozkoše, radosti, víťazstva...no to, čo som cítil práve v tejto chvíli, bolo tomu všetkému na míle vzdialené.
Bol som si istý, že tento moment nebude nikdy ničím prekonaný.

.
.
.
 ĎAKUJEM za prečítanie.

***

2 komentáre:

  1. Hohoho! :D Akashi je zvíře! :33 nejlepší byl ten rozhovovr s tím dotěrou...ten byl ta Akashiovský ^_^
    A Ainin je úplně úžasná postava <3 já tu její povahu zbožňuju
    Zajímalo by mě to mimčo a jak by Akashi "rodičoval :DD

    OdpovedaťOdstrániť
  2. No, som rada, že som sa konečne dočkala zase nejakej písanej veci :)) A veľmi ma potešilo, že tento raz to bolo na Akashiho. Akashi ako zámožný businessman so svoju manželkou Annie, ktorý trpí majetníckymi sklonmi? Hell yes! Bolo to vážne super, tú poviedku s Akashim a Annie pred tým som si veľmi rada prečítala, bola skvelá, takže ma pokračovanie moc potešilo. A z nášho malého Akashiho bude otecko, no na to by som sa teda pozrela :D páčilo sa mi, ako si ju prisvojoval... je to taký úplne typické pre neho, naozaj si to vystihla :P myslím, že títo dvaja sú skvelý pár, ktorý sa k sebe náramne hodí. Páčilo sa mi aj ako si to vymyslela s tou charitatívnou akciou a že si tam zahrnula aj žiarlivostné myšlienkové pochody :P veľmi dobre sa to čítalo :)

    A nie si čuně :D kdeže, takéto poviedky vždy potešia, takže s nimi neprestávaj :D na to, že išlo o posledný výkrik na pokraji únavy, to bolo vážne super :) moc sa teším aj na tie kapitolové veci, čo chystáš, je to tak super, že ešte niekto píše na KnB fandom a nie sú to len yaoi veci :D ja si takéto poviedky vždy veľmi rada prečítam, veď vieš :) takže opäť chválim a teším sa na ďalšie :3

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)