utorok, 1. septembra 2015

Ona je on - kapitola č. 10 - Bozk

***


***

Umeko stačilo len pár dní na to, aby si úplne utriedila myšlienky. Už neplakala a už sa ani neľutovala. Bola z toho vyčerpaná. Smútok síce odišiel, no ostali iné pocity, ako napríklad hnev.
Mala chuť sa na pár dní vypariť a utiecť pred tou vinou.
Keď sa na to začala konečne dívať z trošku iného iného uhla, uvedomila si, že sa tomu konečne musí postaviť. Už sa jej nechcelo sedieť na zadku a fňukať. V podstate...už v tých slzných kanálikoch ani nič nemala, všetko vyprázdnila.
Vstala zo svojej postele a obliekla sa.

,,Prečo to musela takto pokaziť." zahundral Gendo. Práve mali tréning, no všetci boli bez nálady. Od toho incidentu s Umeko to šlo dole vodou.
 Sedeli na žinenkách, keďže ich Aida nechala konečne vydýchnuť.
,,Prepáč mi, ale čo vlastne pokazila?" zapojil sa do debaty Kuroko. Už to ich frflanie nemohol počúvať. Prváci sa na neho prekvapene pozreli a ostali ticho.
,,Nepamätám si na nič, čo by Mitsuyama pokazila, ale jasne si spomínam na náš prvý zápas a na teba, Gendo." poznamenal a prinútil ho tým sklopiť pohľad.
,,A čo vy dvaja?" obrátil sa k ďalším prvákom.
,,Keď ste tu prišli, nevedeli ste si ani len poriadne prihrať a kto mal vtedy s vami toľko strpenia?" položil ďalšiu otázku. Úplne ich tým zarazil. Pocítili...hanbu.
,,Kuroko, dosť." vložil sa do toho Kagami. Cítil sa zle už len pri počutí toho mena.
,,Nie, Kagami, to dievča predsa neurobilo nič zlé, tak hádam nebudem počúvať, ako tu niekto hádže na ňu vinu za to, že sa nám nedarí." postavil sa pred svojho priateľa.
,,Nič zlé? Kebyže si z nás nerobí srandu, teraz by tu bola a mohla by nám pomôcť." odvetil mu pevným hlasom.
,,Určite to pre ňu bola len zábava." zamumlal a Tetsuya sa zamračil.
,,Oh, vážne, Kagami? Zábava? Tak mi teda povedz, čo bolo pre ňu zábavnejšie...ten trapný moment v kúpeľoch? Alebo to bola tá scénka v podniku, kedy sa takmer otrávila alkoholom?" spýtal sa ironicky.
,,Počkaj...počkaj, už to mám, určite to bolo vtedy, keď ju boleli kolená, no aj tak kvôli vám všetkým, čo ste tu, odohrala polovicu zápasu so Shutoku, kde sa hráč ani na sekundu nezastavil." pokračoval, Celá táto situácia ho začala štvať.
,,Alebo viete čo?" zvýšil hlas.
,,Myslím si, že úplne najviac sa pobavila asi vtedy, keď jej Kirisaki Daiichi takmer rozbili hlavu." na chvíľu sa odmlčal a prísne sa pozrel na svojich priateľov.
,,Ešte sú tú dve top scénky, ktoré sú taktiež favoritmi...hovorím o tom, keď si jej ty, Kagami, dvakrát nepekne vynadal. Keď to tak zhrniem, vychádza mi, že tá naša Umeko je teda poriadna masochistka, nemyslíte?"
Kagamimu ušlo uchechtnutie.
,,Toto nebudem počúvať." poznamenal a pobral sa preč z telocvične. Kuroko sa vybral za ním.
,,Umeko nie je zlý človek, ak už si s tým dala toľko námahy, určite na to mala vážny dôvod!" nemienil sa len tak ľahko vzdať. Taiga sa však nezastavil.
,,A aký, Kuroko?" spýtal sa otrávene. Nechcel sa o nej baviť. Nechcel o nej ani len počuť.
,,To netuším, ale pevne verím, že by ti to rada vysvetlila." povedal pokojne.
,,Nemám záujem." odvetil Kagami a pobral sa do šatne.

Umeko šla na ihrisko. Trošku si chcela zahádzať do koša a zo začiatku to malo aj nejakú podobu, no teraz už len nervózne triafala dosku a lopta sa s hlasným buchotom vracala k nej.
Ozval sa zvuk vyzváňania. Aomine.
,,Áno?"
,,Jasné, že žijem."
,,Nie, neutopila som sa v mori vlastných sĺz a ani zatiaľ netrpím...sebapoškodzovaním." zamumlala otrávene.
,,Dobre."
,,Dobre."
,,Dobre, mami!"
Zložila.
Zohla sa po loptu a odišla z ihriska.
Čakal ju pred domom. Musela sa usmiať, ten chlap bol vážne neuveriteľný.
Vždy pri mne stojí. 
,,Vyzeráš hrozne." poznamenal, keď ju zbadal.
,,Aj ja ťa rada vidím." vrátila mu to.

O niečo neskôr už Daiki ležal spokojne vyvalený na jej posteli.
,,Ako vidím, páči sa ti tu." povedala pobavene, keď vošla do svojej izby. Bola po sprche a práve si uterákom silno šúchala svoje vlasy.
,,Nemáš to tu zlé." uškrnul sa a dal si ruky za hlavu.
,,Ja viem." zavesila uterák na stoličku a skúmavo sa zahľadela na toho mladého muža. Nechápala, prečo práve niekto ako on sa zjaví vždy, keď má problém. V posledných dňoch stál pri nej neustále.
Nezaslúžim si to. Pomyslela si a trpko sa usmiala.
Vážne budem musieť kúpiť aspoň nejaký ten darčekový kôš. Uškrnula sa.
,,Mám dojem, že sa už cítiš lepšie." prehovoril a ona mlčky prikývka.
Bolo jej lepšie, no..aj tak to bolo celé o ničom. Stále na to musela myslieť, no už o tom uvažovala inak. Bolelo ju, že ho stratila a mysľou sa každú chvíľu vracala ku jeho bytu a k tomu, ako sa jej vyznal. Muselo to byť pre neho naozaj ťažké, no aj tak to prekúsol a rozhodol sa byť k svojim citom úprimný. Už v tom momente vedela, že odkrytie jej tajomstva bude mať veľmi horkastú príchuť.
,,Snažím sa.." zamumlala.
,,Len mám pocit, že som sa nezachovala správne...vtedy v tej nemocnici...jednoducho, nebola som schopná zo seba vysúkať ani len to ospravedlnenie...všetko to na mňa vtedy doľahlo." vysvetlila a zamyslela sa.
,,Oni si to zaslúžia, mala by som sa za nimi zastaviť. Rico mi stále posiela plány tréningov a zápasov, čiže...mala by som to skúsiť." dodala a zadívala sa na jeho uvoľnenú tvár. Čakala, čo jej na to povie. Z nejakého dôvodu naozaj potrebovala, aby jej to..odsúhlasil.
,,No...nič viac už stratiť nemôžeš." poznamenal sucho a chcel sa posadiť. Keď sa však podoprel rukami, trhlo ním a na moment sa jeho tvár skrivila bolesťou.
,,Čo sa deje?" podišla k nemu.
,,Moje pravé rameno...občas štrajkuje." odvetil jej.
,,Nič to nie je." dodal, keď vidiel jej ustarostenú tvár.
,,Ukáž." siahla mu na tričko a vtedy jej Aomine chytil zápästie.
,,Je to v poriadku." vysvetlil. Nie, že by sa mu jej záujem nepáčil, no...bál sa, že by sa mohli dostať do takej situácie, kedy by sa mohol prestať...ovládať.
,,Daiki, daj si to dole. Len sa na to pozriem." nenechala sa odradiť.
,,Jasné...chceš ma vidieť hore bez, čo? Ty hentai!" uchechtnul sa.
,,Jasné..už od prvej chvíle, čo som ťa videla, som túžila po tom, aby si sa zranil a aby som ti potom mohla ponúknuť svoju špeciálnu starostlivosť." zamumlala.
,,Idem po krém, až máš z toho väčší zážitok." sprisahanecky na neho žmurkla a pobrala sa do kúpeľne.
Keď sa vrátila, zboku si ku nemu sadla.
,,Tak, šup šup." povzbudivo sa na neho usmiala a on si s hlasným povzdychom to tričko nakoniec pretiahol cez hlavu. Mal akýsi čudný pocit.
Sledoval, ako otvára tú nádobku a berie si z nej trošku na prsty. Najskôr boľavé miesto jemne potrela a neskôr ho začala masírovať.
,,Mohlo by sa ti uľaviť." povedala a ďalej sa venovala svojej práci.
Páčilo sa mu to. Jej dotyky boli vážne príjemné a neboli úplne laické.
,,Kde si sa to naučila?" položil jej otázku.
,,Jedno leto som sa nudila a prihlásila som sa na masérsky kurz." odvetila mu.
,,Občas robím..zvláštne rozhodnutia." pokrčila ramenami.
,,To hej. Ako napríklad prezliekanie sa za chlapca." uškrnul sa a pocítil, že na pár sekúnd stuhla. Nechcel, aby sa pre to toľko trápila, chcel, až to už hodí za hlavu.
,,Áno...napríklad prezliekanie sa za chlapca." zopakovala a mierne na rameno zatlačila.
Neustále pozoroval jej sústredenú tvár a tie čokoládovo hnedé oči. Takto zblízka mu prišli ešte krajšie.
,,Bolí to?" spýtala sa, keď si všimla, ako uprene na ňu hľadí.
,,Nie." odpovedal a odvrátil sa.
,,Podľa mňa by si sa nemal tak premáhať." poznamenala.
,,To, čo predvádzaš na ihrisku...podľa mňa nie si ani človek."
,,Čo ti poviem, som proste dokonalý." riekol samoľúbo.
,,No to áno." zamumlala. Zvláštne bolo, že v tom necítil žiadnu iróniu.
,,Tak a je to!" zvolala veselo.
,,Lepšie?" spýtala sa s nádejou v hlase.
,,No, myslím, že ma teraz rozbolel aj chrbát." odvetil jej pobavene a ona ho nahnevane capla.
,,Au...takto by si sa nemala správať k pacientom!" provokoval ju ďalej a vtedy ho chytila za bradu.
Aomine stuhol a keď sa k nemu naklonila, jeho zreničky sa rozšírili prekvapením.
,,Daiki, mám ťa rada, no občas mám chuť tie tvoje drzé ústa nejako zavrieť." vyriekla podráždene a odtiahla sa od neho. Ani si len neuvedomila, čo to gesto s ním urobilo. Postavila sa s krémom v ruke.
,,Spravím čaj, dáš si?" ponúkla mu a on len prikývol.
Odišla z izby.
Daiki na seba navliekol svoje tričko.
,,Dopekla." zamrmlal. Zaskočilo ho.

,,Je mi to vážne moc ľúto a ospravedlňujem sa za všetky nepríjemnosti, ktoré som tým spôsobila." nadýchla sa. Nervozita z nej konečne opadla.
Skúmavo sa zahľadela na tváre Seirinských hráčov.
,,Ďalej je mi ľúto, že vám nemôžem dať poriadny dôvod, ktorý by aspoň trošku ospravedlnil moje správanie, no.." odmlčala sa. Kuroko sa na ňu milo usmial.
,,Určite vás naďalej budem podporovať, ako len budem môcť a ak by z vás niekedy niekto potreboval pomoc, kľudne sa môžete na mňa hocikedy obrátiť." tiež sa pokúsila o úsmev.
Keď tu šla, veľmi dlho ostala stáť pri vchode. Cítila stres a žalúdok jej nepríjemne skrúcalo, ale bola na seba hrdá, že sa pred nich dokázala postaviť a úprimne sa ospravedlniť.
Hneď ako ju zbadali, na ich tvárach sa objavilo prekvapenie a Kagami opustil telocvičňu.
,,Keď odíde, zavolajte ma, budem v šatni."  povedal nepríjemným tónom a ani sa len na ňu nepozrel.
Zamrzelo ju to, no tá reakcia ju neprekvapila.
A teraz? Teraz sa to napätie trošku uvoľnilo. Starší sa na ňu chápavo usmiali. V podstate v tom nevideli až tak veľký problém, no netušili, čo by jej na to mali povedať. Považovali ju za chlapca a tak sa pred ňou aj správali, čiže bolo prirodzené, že každý z nich pocítil mierne sklamanie.
Prváci sa tvárili veľmi zmätene, no necítila z nich nejaké extra negatívne emócie.
Nič sa neurovná tak rýchlo. Prebehlo jej mysľou. V podstate im bola vďačná aj za toto.

Neostala tam s nimi dlho, trošku sa pozhovárali a potom ich nechala venovať sa ďalej tréningu.
Keď šla okolo šatní, dvere k nim boli pootvorené.
Zaklopala a zatlačila na ne. Stretla sa s jeho nepriateľkým pohľadom.
,,Ja len, že už odchádzam, kľudne sa tam môžeš vrátiť." povedala opatrne a on sa postavil z lavičky.
,,Viem, že ma nemieniš počúvať." riekla vyrovnane.
,,To máš teda pravdu." bol chladný. No už ho raz takého videla a potom sa to zmenilo.
,,Chcem len, aby si vedel, že prídem za tebou toľkokrát, koľkokrát to bude nutné." jej hlas bol pevný.
Áno, už to nebude môcť nikdy vrátiť. Vedela, že je koniec tomu, čo sa medzi nimi črtalo, no chcela, aby ju vypočul. Chcela ho prinútiť aspoň porozmýšľať o tom.
,,Zbytočne sa namáhaš." odvetil prosto a chystal sa výjsť z miestnosti.
,,Vyznal si mi city." zašepkala, keď chcel prejsť okolo nej a zdvihla k nemu svoj zrak.
,,A to je niečo, čo zo dňa na deň len tak nezmeníš. Pre mňa to nikdy nebude zbytočné." opäť mala ten nechutný pocit. Akoby vo vás niečo narastalo a malo vás každú chvíľu roztrhať.
,,Ty sama si to zmenila." odvetil ublížene. Uprene si hľadeli do očí.
Mala chuť sa ho dotknúť, objať ho.
,,Nie, Kagami, ty sám si dokonca prekúsol ten fakt, že možno ľúbiš chlapca. Kebyže šlo o niečo, čo sa dá zmeniť behom tak krátkeho času, bolo by to len obyčajné pobláznenie a ja si nemyslím, že niekto, ako ty, by niekedy tak riskoval pre niečo tak plytké." verila, že tam niečo ostalo. Verila, že to niečo môžu obaja zobrať a umožniť tomu opäť vyrásť. Nečakala od neho, že sa jej vrhne do náručia a ani nečakala, že sa medzi nimi objaví znova ten hlboký cit, no pevne dúfala aspoň v to, že by sa mohli pomeriť.
Uvedomila si, že to pokazila a že teraz toho nemôže žiadať veľa. Bolo jej jasné, že o neho, ako o potenciálneho partnera, prišla už úplne, no nedokázala sa vyrovnať s pocitom, že by k nej prechovával zlosť alebo... nenávisť.
,,Je to preč, Umeko." prehovoril nakoniec a poberal sa na odchod. Zachytila ho však jej ruka.
,,Ak je to naozaj preč...tak ma..." odmlčala sa a sklopila pohľad.
,,...pobozkaj." Tá myšlienka jej prišla úplne prirodzená, pokiaľ nič nepocíti, tak to, čo bolo medzi nimi, naozaj...zmizlo. Až neskôr si uvedomila, ako moc zúfalé to bolo.
Neisto mu nazrela na tváre. Mal v nej veľmi nečitateľný výraz.
Hlúposť. Nechápala, ako ju to mohlo napadnúť, no v tom ucítila jeho ruky na svojom páse. Zatlačil ju k stene a naklonil sa k nej.
Pritlačil svoje pery na tie jej. Ostala omámene stáť a jej mozog spracovával ten dotyk jeho úst.
Pohol nimi a ona pocítila vzrušenie. Tá vôňa okolo, to silné telo, ktoré bolo odrazu tak blízko a celá tá jeho dominantná prítomnosť spôsobovali, že nebola schopná ani len jedného, jediného pohybu.
Ona ho naozaj ľúbila a teraz si to úplne potvrdila. Kebyže to je len nejaký povrchný cit, jej telo by nikdy takto nereagovalo.
Pootvorila pery a on jemne vkĺznul jazykom dnu. Trvalo to však len krátko. Len na moment ho pocítila vo svojich ústach a už sa odťahoval.
,,Si spokojná?" tie studené slová ju kruto vrátili do reality. Nečakal na jej odpoveď a bez ďalších slov sa otočil a odkráčal preč.
Umeko sa dívala na jeho postavu, až kým jej úplne nezmizla z dohľadu.
,,Už som...spokojná." povedala potichu a smutne sa usmiala.

.
.
.

ĎAKUJEM za prečítanie.

-Odkaz na nasledujúcu kapitolu-

***

5 komentárov:

  1. Pekné, ale smutné. Mno, ale aj také sa stáva. Je mi Umeko ľúto, ale aj Kagamiho a Aomineho (eh, dúfam, že som im meno moc neskomolila... xD)
    Hm, čo sa ostatných chlapcov týka, tak im Kuroko poriadne dal na frak, ale súhlasím s ním, veď napokon nič také zlé nespravila... A riadne ma pobavili jeho vymenovanie "zábavy" Umeko xD
    Nuž, som zvedavá, ako to napokon skončí :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. prvá časť kapitoly - HLÚPY, HLÚPY KAGAMI!
    druhá časť kapitoly - STRAŠNE HLÚPY, HLÚPY, HLÚPY.. KAGAMI!!!
    Ten by si zaslúžil facku normálne.. zbijem ho. Páčilo sa mi ale, že to Umeko nakoniec prekusla. A Kuroko bol zlatý. ^ ^

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ach, toto zase bol útok na moje city, ti teda poviem! :D Ako vždy, kapitola sa ti maximálne vydarila a dokázala si ma prikovať o stoličku a čítať s otvorenými ústami :D Oni sa pobozkaliii! Konečne! Konečne je to tu! I keď Taiga stále hrá netykavku a urazeného :D ale mňa neoklame. Som si takmer istá, že po tom bozku to bude chlapec musieť poriadne rozdýchať, určite pri tom niečo cítil, len nech sa neptretvaruje! Ale baví ma, keď sa hrá na drsného, je to podarené :P

    Kuroko je najväčší frajer! Vážne! Ten chlapec si zaslúži Nobelovú cenu za to, ako sa správa. Dobre tých prvákov schladil a mal pravdu. Len tak ďalej, Tetsu, si naaj! :D fakt, najrozumnejšia postava z celej poviedky, ako keby ani nebol v ich veku :P

    A zase náš úbohý Poormine :D mne je ho tak ľúto. Očividne je do Umeko blázon a ona si to vôbec neuvedomuje :D čuchám tu náznak friendzone, mám pravdu, milá Petrika? :D Mám? :D Ale je vážne skvelý kamarát a pevne verím, že až sa Umeko s Kagamim dajú dohromady (musia! inak to nezvládnem xD), tak sa s tým vysporiadá a dá im svoje požehnanie, prípadne môže ešte Taigovi pohroziť, že ak jej zlomí srdce, tak on mu poláme všetky kosti v tele xD

    Ale vážne, bola to opäť raz skvelá kapitola :) ani dĺžka mi nevadila, čítanie som si maximálne užila :) pri tom konci sa dostavil aj môj typický fangirl záchvat a teraz nedočkavo očakávam pokračovanie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Kyáá, mobil je ku mne zlý, nechce mi zverejniť komentár! -_-

    Tak to píšem ešte raz. (zase)
    S tým bozkom si mi dala falošnú nádej. Nadpis je veľmi zavádzajúci. Ja by som to skôr povedala na Aomineho než na Bakagamiho (áno, je Bakagami, lebo si to zaslúži, aj keď to muselo byť hrozne ťažké)
    Kuroko je tu taký obraňujúci miláčik, nič menej sa od neho čakať nedalo :D

    Keď už som bola pri Aominem: Nazvala ho ,,mami"! To je zlaté! :3

    Hentai no Kame

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Nepáčilo sa mi to s tým Daikim, lebo tak trošku s ním zaflirtovala. -_- Nezaslúži si to.
    Aj keď sú pubertiaci bez skúseností, no... dobre, dajme tomu, že to ona nevidí a neuvedomuje si, že Daiki je do nej zaľúbený. (Je to hrozné, že som to takto priamo napísala.)
    No a dalo sa čakať, že Kagami hneď po nej neskočí. Ten bozk ma prekvapil trochu, ale.. hm... jednoducho sa chlapec potrebuje odsrať. Predsa len.. je to síce nepríjemné, ale sú aj horšie veci.

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)