nedeľa, 13. septembra 2015

Ona je on - kapitola č. 13 - KONIEC

***


***

Obaja sedeli spokojne na gauči. Jediné svetlo vychádzalo z televíznej obrazovky a tiché hlasy hercov z filmu boli taktiež to jediné, čo bolo počuť.
Kagami bol rozvalený úplne a Umeko sa pohodlne usalašila po jeho ľavom boku. Jednou rukou ju objímal okolo ramien a každú chvíľu sa k nej nakláňal a obdarúval ju bozkami do vlasov.
Položila mu svoju drobnú dlaň na hruď a opatrne ňou skĺzla k jeho druhej ruke. Jemne prechádzala po nej prstami a nakoniec si ich spolu preplietli.
Moc toho nenarozprávali, no zato si užívali pozornosť toho druhého.
Zdvihla k nemu tvár, stretla sa s jeho laskavým pohľadom a obaja sa na seba hrejivo usmiali. Tentoraz to bola ona, kto prekonal tú vzdialenosť ich úst.
Pobozkali sa. Jemne, len tak letmo.
Znova. Znova. Znova.
Presunula sa na jeho krk a jemne po ňom prešla svojimi perami.
Netušila, prečo bola odrazu tak hravá. Možno za to mohol celý ten bláznivý deň, ktorý práve končil. Možno to bolo tým celým, citovým rozladením ....alebo tou jeho neodolateľnou vôňou a príťažlivosťou.
Pomaly si vytvárala malú cestičku od jeho kľúčnej kosti až k sánke. Cítila, ako sa jeho telo mierne naplo. Chytil ju pevne okolo pása a ona si na neho obkročmo sadla.
Zbadala v jeho tvári jemnú červeň a ona taktiež cítila veľkú páľavu v tej svojej.
Okrem pár bozkov, občasného držania sa za ruky a objímania, toho moc s opačným pohlavím nezažila.
Pohladil ju po chrbte, zovrel jeden z jej bokov. U oboch to vyvolalo ešte väčšie rozpaky a váhanie, no nakoniec sa k sebe opäť priblížili a ona sa provokatívne párkrát len tak obtrela o jeho pery.
Kagamiho tá jej malá hra nepekne dráždila. Tiež toho moc s dievčatami nezažil, takže tieto zvláštne pocity boli pre neho nové.
Keď sa po štvrtýkrát len letmo dotkla jeho úst, nesúhlasne zavrčal a zvalil sa s ňou na gauč.
Umeko od prekvapenia takmer vyjakla. Bol to vážne prudký, no veľmi ...zmyselný pohyb.
Uväznil ju pod seba a tentokrát to bol on, kto mal situáciu plne pod kontrolou.
Jeho pohľad bol odrazu akýsi zahmlený a keď sa jemne dotkla jeho líca, hneď sa k nej sklonil po poriadny bozk.

Aomine kráčal po chodníku.
Keď skončil s tými dvoma, nemal akosi náladu ísť domov a ani nešiel. Zastavil sa v najbližšom podniku a objednal si rovno tvrdé.
Uvedomil si, že po tom, čo Umeko konečne povedala Kagamimu o tom, čo sa jej stalo, sa tí dvaja pomeria. Vedel to. Bol si tým úplne istý. Taiga bol síce občas pekne tvrdohlavý, no taktiež to bol dobrý človek.
Nedá sa povedať, že by im to neprial. Práveže bol rád, že bude Mitsuyama konečne spokojná, no zároveň ho to zobralo viac, ako predpokladal. Práve tá scéna v šatni bola momentom, ktorý ho vtiahol do reality. Doteraz si totiž myslel, že si stále budú písať tie ich ironické správy, že sa občas stretnú a že sa sem-tam bude môcť rozvaliť na jej posteli. Že ho príde povzbudiť na zápas, že si potom spolu niekde zájdu...že s ňou bude tráviť čas. Ako priateľ. Nepotreboval viac...zatiaľ.
Kopol do seba ďalšiu polku. Už ani nezapíjal. Nepotreboval. Po niekoľkých pohárikoch to už aj tak nemá žiadnu chuť.
Začínal cítiť tú sladkú otupenosť, no stále nemal v hlave dostatočne prázdno na to, aby nemyslel na tie čokoládovo hnedé oči.
Objednal si ďalšie pitie.

Pocítil teplo prikrývky a príjemnú mäkkosť postele.
Pootvoril oči a pohľadom spočinul na závesoch vo svojej izbe. V ten moment ďakoval za to, že sa nejakým zázračným spôsobom dostal včera domov. Prehnal to. Prehnal to tak moc, že si ani na nič od určitej chvíle nespomína.
Prevalil sa na druhý bok a pohľadom spočinul na vedierku pri jeho posteli.
Uškrnul sa.
,,Som tak úžasný, že sa dokonca aj viem o seba postarať úplne sám." zamumlal do vankúša.
,,No to určite." poznamenal niekto znechutene. Prekvapene zdvihol hlavu a vo dverách sa stretol s mierne podráždenou Umeko.
,,Čo tu..?"
,,Zbláznil si sa?!" vyhŕkla na neho a ruky si prekrížila na prsiach.
Privrel oči v domienke, že je to snáď len sen, no keď ich opäť otvoril, stále tam bola. Stále...rovnako napajedená.
Povzdychol si. Fakt si na nič nepamätá.
,,Ako si sa...?"
,,Skoro som vyletela z kože, keď si mi včera tak náhle zavolal, niečo opito povedal a položil!" kričala. Bolo mu to nepríjemné a rozbolela ho z toho hlava.
Takže som jej volal. Vážne chcel, až je to len sen.
,,Bola si tu...celú noc?" spýtal sa nakoniec.
,,Hej, dávala som pozor, aby si sa nezadusil vlastnými zvratkami." odvetila mu a nervózne podišla k posteli.
,,Kagami šiel kúpiť nejaké raňajky, dnes nie je víkend, je škola a ja nechápem, čo ťa to napadlo takto piť počas týždňa a ešte dva dni pred zápasom!" stále bola nahnevaná.
Kagami? 
,,Počkať...on...on tu bol tiež?!" vysúkal zo seba a udivene sa posadil.
Cítil sa strašne hlúpo.
,,Samozrejme, keď si sa mi ozval, boli sme...spolu." to posledné slovo povedala o čosi tichšie a dúfala, že si nevšimol tú jemnú ružovú, ktorá sa jej náhle zjavila v tvári.
Aomine sa opäť zvalil do perín.
Tak to je dobrý trapas. Prebehlo mu mysľou a pretiahol si prikrývku cez hlavu.
Bol akýsi...nesvoj. Normálne by takúto vec ani len neriešil, no odrazu sa...hanbil.
,,Daiki..." prehovorila na neho jemne, keď si k nemu sadla na kraj postele.
,,Hmm..?"
,,Deje sa niečo?" spýtala sa mäkko. Vôbec jej to na neho nesedelo. Popravde...včera sa dosť zľakla.
Aomine bol arogantný a drzý, no nie nezodpovedný.
,,Prečo by sa malo niečo diať?" odvetil jej, pričom sa stále schovával pod palónom.
,,Ja len...toto skôr sedí na mňa ako na teba." pokrčila ramenami.
Tie slová ho prinútili sa pousmiať. Áno, to ona vždy mala problémy tohto typu.
,,Ja len.." pokračovala, keď bol stále ticho.
,,Naozaj som sa bála, keď ohlásili záverečnú vo viacerých podnikoch a teba nikde nebolo. Nakoniec sme ťa našli na tých hojdačkách v tom parku, kde sme spolu raz boli."
Znela tak ustarostene, že Aomine vážne začínal cítil vinu. 
,,Kedykoľvek ťa bude niečo trápiť, radšej príď za mnou a nie ...nie do baru." povedala potichu a siahla na prikrývku. Stiahla mu ju z hlavy.
Díval sa na ňu mierne udivene a v očiach sa mu zračilo niečo, čo tam predtým nikdy nevidela.
Už chápem, prečo ťa nemôžem dostať z hlavy. Pousmial sa. Bolo pre neho neskutočne príjemné niečo také počuť.
,,Všetko je v poriadku, len som to...neodhadol." zaklamal.
Začal si uvedomovať, že to dievča za ním pribehlo...nevykašľalo sa na neho. Bola s Kagamim, no aj tak za ním prišla.
,,A čo mi povieš k tomuto?" položila mu ďalšiu otázku a chytila ho za zápästie.
Hánky mal doráňané.
,,Niekto otravoval." pohototo zaklamal znova.
,,Ty si vážne...neskutočný." zamrmlala a odvrátila sa. 
To, čo vyžarovala práve v tomto momente, ho akýmsi zvláštnym spôsobom upokojovalo. Odrazu tá zlá nálada zmizla. Pocítil spokojnosť.
Nestratil ju. Ona tu bude stále.
Obaja sa otočili na buchnutie vchodových dverí. O pár sekúnd neskôr už na prahu jeho izby stál Taiga s taškou v ruke. Otrávene na Daikiho zazrel.
Vôbec sa mu nepáčilo, keď jej včera volal a už vôbec mu nebolo po vôli ísť ho hľadať.
Nehovoriac o tom, že ich vyrušil v tak peknej chvíli.
No bolo to pre ňu. Urobil to len a len kvôli nej a... taktiež bol v tom aj ten drobný pocit dlžoby, ktorú voči nemu mal. Predsa len, bol to práve on, kto pri Umeko stál, keď sa na ňu on sám vykašľal.
Aomine sa pri pohľade na Kagamiho tvár len pobavene uškrnul.
Vyzeralo to tak, že si našiel novú zábavu. Provokovanie.

 ...............

,,Áno, vidím...Aomine-sama, vy ste hotová dokonalosť." poznamenala otrávene, keď jej už po tretíkrát zamával pred očami ocenením pre najlepšieho hráča turnaja.
Touou to nakoniec celé vyhrali.
Bola na tom zápase aj s Kagamim a potom mu veľmi jemne vysvetlila, že by sa rada s Daikim o niečom pozhovárala, takže tí dvaja nakoniec skončili v kaviarni.
,,A čo je toto?" kývol hlavou smerom k tomu, čo doniesla.
,,Tomu sa hovorí darčekový kôš, dáva sa to obvykle niekomu na narodeniny, meniny alebo nejaký sviatok." odvetila prosto a uškrnula sa.
,,A čo to robí tu?" pobavene položil ďalšiu otázku.
Pozoroval, ako sa mierne naklonila ponad stôl. Dnes vyzerala vážne pekne.
,,No a ja som sa ho rozhodla dať niekomu, komu som za veľa vďačná." dodala.
,,Tak to je riadne nevhodný darček." poznamenal, pričom stále z nej nedokázal spustiť oči.
,,Prečo nevhodný? Máš tam sladké, kávu, slané...vínko..." začala menovať. Vedela, že sa to vážne moc nehodí, no z nejakého dôvodu vždy, keď pre ňu niečo spravil, myslela práve na darčekový kôš a prišlo jej veľmi vtipné, že ho nakoniec aj kúpila.
Zachytila jeho skúmavý pohľad a trošku neisto sa odtiahla.
,,Čo je?" spýtala sa ho.
,,Ty máš..." začal.
,,Čo mám?"
,,Prsia." Až teraz si všimla, kam jeho pohľad smeruje.
Podráždene na neho zagánila a prekrížila si ruky na hrudi.
,,Ďakujem, že si si všimol." odvetila mu a on sa len uchechtnul.
,,Veď vieš, stále ťa mám za mužatku, takže je to pre mňa...prekvapujúce." vysvetlil s veľkou iróniou v hlase a ona po ňom fľochla ďalším nepekným pohľadom.
,,Ešte niečo, čo by si rád skritizoval, Aomine?" Pôsobila síce urazene, no nakoniec sa aj tak musela usmiať.
Ten chlap sa asi nikdy nezmení. Pomyslela si.
Ale v podstate ani nechcela, aby sa Daiki niekedy zmenil. Bol ideálny taký, aký je.

Keď dopili svoju kávu a zaplatili, vyšli von.
Aomine si hneď všimol, že na opačnej strane cesty stojí Kagami. Tú nepriateľskú auru prosto cítil aj na takú vzdialenosť. 
,,Niekto sa ťa nevie dočkať." poznamenal a Umeko sa pozrela smerom, ktorým sa díval.
,,Myslela som si, že pôjde domov." povzdychla si.
,,Čo už...asi mi ešte moc neverí." povedala napokom a vybrala sa smerom k prechodu pre chodcov.
,,Nie...on neverí mne." uškrnul sa, no vyriekol to tak potichu, že to nemohla počuť.
Kráčal za ňou a obaja spolu prešli na druhú stranu ulice.
Neušlo mu, ako Taiga pevne zovrel jej drobnú dlaň vo svojej a s akou nehou sa na ňu pozrel.
Musel sa pousmiať. Bol pre ňu viac, než vhodný.
Ešte spolu prehodili zopár slov a potom sa už Aomine chystal na odchod.
Umeko mu zakývala a venovala úsmev. Taiga mu len kývol hlavou.
,,A Kagami?" náhle sa k nim otočil. Obaja sa na neho prekvapene pozreli.
,,Ak bude smutná, vezmem ti ju." povedal pevným hlasom a následne sa mu na perách zjavil úsmev.
Umeko si všimla, ako jej priateľ po tých slovách mierne stuhol.
,,Stále si zo mňa robí srandu." prehovorila a len mávla nad tým rukou.
Jemu však bolo jasné, že to ten tmavovlasý muž myslel úplne, ale úplne vážne.

...............

Zahľadel sa na jej postavu, skláňajúcu sa k stolu. Práve zbierala špinavé poháre a prázdne plechovky, ktoré tu ostali po celom Seirinskom tíme. Dnes totiž trošku oslavovali ukončenie sezóny.
Podišiel k nej zozadu a pevne ju zovrel v náručí. Celý ten večer sa modlil, aby jeho priatelia už konečne vypadli a oni mohli byť konečne sami.
,,Nemali by sme.." zamumlala omámane a pokúsila sa vyslobodiť z jeho objatia.
,,Prečo? Chcem sa s tebou len...maznať." jeho hlas znel mäkko.
Vedel, že na niektoré veci majú ešte čas, no aj tak ho to k nej strašne moc ťahalo.
,,Tak...tak dobre." súhlasila.
Chytil ju za ruku a jemne ju ťahal smerom k jeho izbe. 
Nechcel nič urýchliť, len si chcel ešte ukradnúť zopár tých pekných chvíľ.

,,Kagami, chcel si sa len...maznať." zamumlala a zahrýzla si do spodnej pery.
,,Veď to aj robíme...iba sa ...maznáme." prehovoril pomedzi bozky,  ktorými ju obdarúval.
,,Ak neprestaneme, asi nezostaneme len pri...tom." vydýchla.
,,Neviem, či chcem prestať." povedal úprimne a jeho prsty zablúdili k zapínaniu od jej riflí.
Na chvíľu sa medzi nimi rozprestrelo ticho. Umeko zvažovala, čo ďalej a Taiga čakal, ako zareaguje.
Jemne ju hladil prstami po brušku a na nejaké to miestočko aj pritisol svoje žiadúce pery.
Šteklilo ju to a vzrušovalo zároveň. Cítila, ako ju vďaka jeho starostlivosti pomaly opúšťa zdravý rozum. Keď si však pred ňu kľakol a prevliekol si cez hlavu tričko, vzdala to úplne.
,,Máš pravdu, kašľať na to." odvetila nedočkavo a ťahala si ho k sebe po ďalší bozk.
Hladne sa vrhla na jeho ústa a jazykom vkĺzla dnu.
Túžili po sebe. Mali obrovskú chuť sa milovať. Nenásytne sa jeden druhého dotýkali a zároveň sa spoznávali. Prišlo im to tak krásne. Tá prítomnosť toho druhého, tie neskutočne príjemné pocity, ktoré si spôsobovali navzájom...Obaja boli tak majetnícki a sebeckí...
Odrazu sa však...ozvalo hlasné vyzváňanie jej mobilu.
Splašene sa od seba odtrhli a rýchlo sa posadili...obaja zadýchaní a červení v tvári.
,,Dofrasa!" zanadávala a natiahla sa po telefón, ktorý mala položený na stolíku vedľa postele.
,,To snáď...to nemyslí...ahhh!" stisla telefón v ruke a ukázala Kagamimu displej.
,,Prekliatý Aomine." zamumlal podráždene.
,,Ten najhorší na svete." pridala sa Umeko a nervózne ho zrušila.
,,Prečo ti vlastne volá?" spýtal sa ...dosť opatrne na to, aby z toho nemohla vzniknúť hádka.
V podstate ho to dosť žralo, no nevedel, čo má robiť.
,,Ja netuším...on je...on je ako démon, ktorý prišiel na tento svet, aby ma... trestal." odvetila zúfalo.
,,A rušil nás v tej najmenej vhodnej chvíli." dodal Taiga a obaja sa sklamane opreli o čelo postele.
Následne však obaja prepukli v hlasný smiech.

Ráno sa Kagami zobudil ako prvý a pri pohľade na strapatú hlavu, vytŕčajúcu z perín, sa musel pousmiať. Natiahol k nej svoje paže a spokojne sa k nej pritúlil.
Keď si tak spomenul na včerajšiu noc, usúdil, že bolo možno aj dobre, že ich Daiki vyrušil.
Nebolo potrebné sa nikde ponáhľať. Umeko je už jeho. Už mu neujde.
Ucítila na svojom tele jeho horúce dlane a sama sa k nemu natisla, ako to len šlo. Užívala si to príjemné teplo a ten sladký pocit...pocit mať niekoho.
Nakoniec všetko dobre dopadlo.
Nakoniec sú predsa len spolu.

.
.
.

ĎAKUJEM za prečítanie celého príbehu.
Váš záujem ma nesmierne teší ˇˇ

-Odkaz na celú rubriku-

***

6 komentárov:

  1. Už ma začínaš štvať s tým tvojim každokapitolovým predslovom o tom, ako sa ti kapitola nepáči, a aké strašné chyby v nej máš! =.=
    Prestaň s tým, lebo ťa zožeriem a už nebudeš písať takéto hovadinky vôbec! No, keď už, tak na kritizovanie som tu ja a ostaní, tak si ušetri to písanie...
    Teraz k Ona je on - ááách, tá scénka s Daikim a Umeko ma úplne dorazila! :D - Som tak úžasný, že sa viem o seba sám postarať - To určite!... zdochla som na celej čiare. :DD Proste Daiki, čo chcem.
    Ochhh, ten koniec!!! To bolo niečo tak zlaté, sladké,krásne.. neviem si to vynachváliť hlavne kvôli tomu, že sa z Aomineho nestal pomstiteľ alebo niečo podobné. Som rada, že to zobral takto. A Umeko sa zachovala správne, keď sa naňho nevykašľala. Chudák, ale muselo to byť strašne ťažké.
    Celá poviedka sa ti strašne vydarila, tak nabudúce nepíš také blbosti, ako teraz, dobre? ^ ^ (inak si ťa nájdem a zjeeem!)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Och, takže už je naozaj koniec :( Ani si nevieš predstaviť, že ako moc mi bude táto poviedka chýbať :( bola vážne mimoriadne skvelá a ja som si ju zamilovala, keď sa tu objavil nový diel, zakaždým som vískala od radosti :P Dúfam, že ešte niekedy niečo takéto podobné,napíšeš. Bolo to vážne skvelé a aj hlavná postava Umeko bola sympatická a super a to sa nestáva často, že by som si cudzie OC tak obľúbila ^^ (niekedy neznášam aj tie svoje xD)

    A súhlasím s komentom hore - dosť s tými rečami, že to nie je dobré a že kvalita pokulháva a podobne. Vôbec nie! :) Ver mi, že keby to nebolo dobré, tak by sme to nečítali :D ale to, že sa tu vytešujeme nad každou jednou kapitolou ťa snáď presvedčí, že si to napísala naozaj skvelo :)

    K poslednej kapitole - v prvom rade - urobila si z Aomineho slušného... v Angličtine majú na to taký dobrý výraz že "cock-blocker" :D :D :D a presne toto robil xD aj keď neúmyselne, vždy im to prekazil v najlepšom :D ale som rada, že sa k tomu postavil ako chlap, nefňukal, nešiel Kagamiho mlátiť ani sa neurazil na Umeko, za to si ho vážim a ani mi nevadí, že sa teraz ožral on :D sú si rovní, on sa postaral o ňu a teraz ona o neho :D takže sa mi úplne páči, že medzi nimi zostalo to úžasné priateľstvo :3 a že sa na neho Umeko nevybodla po tom, čo sa dali s Kagamim dokopy. Takí priatelia sú veľmi vzácni... lebo mnoho z nich po tom, čo si nájde partnera, tak sa zvyknú vykašľať na svojich kamarátov a odstavia ich na tú poslednú koľaj (ja to poznám veľmi dobre :/) takže za toto má u mňa dievča tiež obrovské plus, Aomine môže byť rád, že ju stretol a že ju má :)

    Teraz ku Kagamimu a Umeko - I SHIP IT! :D sú vážne skvelí, ešte lepší sú, keď sú spolu :) som taka moc rada, že sa to dalo do poriadku, konečne je moja fanúšikovská dušička spokojná. Už som ti milión rázy písala, ako moc im to prajem :3 a! Máš aj pre nich dvoch nejaké meno? :D akože na názov shipu? :D Ja jedno mám - Kagameko xD

    Aj tie romantické scény medzi nimi boli super napísané, nemusím ani vravieť, že som sa opäť rozplývala, dokážeš písať tak krásnu romantiku :) a asi som nakoniec aj rada, že si to ukončila tak ako si ukončila a nezašlo to ďalej, niekedy je menej viac .) a tu sa to potvrdilo, všetkého bolo tak akurát a vážne som bola na konci najspokojnejšia, ako sa len dá :)

    Ďakujem ti, že si písala túto poviedku, stala sa jednou z mojich, čo sa týkajú KnB fanfikcií, ktoré som čítala, najobľúbenejších a to som ich čítala už veľaaa :P Takže, na záver dodám, že len tak ďalej pokračuj a dúfam, že sa čoskoro môžeme tešiť na niečo ďalšie :) Ozaj, ešte držím palce v novom semestri a veľa pevných nervov, nech ti to na intráku utečie rýchlo :> a píš, neprestávaj písať :P

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Takže je rozhodnuté! Umeko je s Kagamim! *pospevuje si*

    Taiga je tu totálne roztomilý dravý tigrík. :3 Neskutočný chlap, on aj Aomine. Ožrať sa pod obraz a vyrušiť tých dvoch...*plánuje mu spáliť knihu s modelkami* A ranná scéna bola na nezaplatenie, Daiki s opicou sa tak veľa nevidí :D
    A následne TaigaxUmeko.... som si pripadala ako volské oko :D taká roztečená od blaha, tie opisu sú neskutočné, fakt sa ti podarili.
    A keď ich zase vyrušil... jaj, nevedela som, či sa mám naštvať alebo smiať :D cute

    Celkovo sa mi kapitolovka páčila, dievča prezliekajúce sa za chlapca nie je až taká tradičná téma. Zvládla si ju na jednotku. (y) Malo to svoj náboj, romantiku aj napätie, proste všetko, čo do správneho príbehu patrí.

    Hentai no Kame

    P.S. Ak prestaneš písať, osobne ťa nájdem a podám si ťa. :P
    P.P.S. Prepáč, som trochu zblbnutá, pred chvíľou som komentovala Farahinu vec pre mňa. Ešte som totiž v eufórií a ty si mi to neuľahčila.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Skvělý ^_^ teď mě mrzí, že jsem to zatím nečetla celé... ale plánuju to! Hned jak budu mít kousek času, tak se na to vrhnu :D
    A jak říká Kame...Né že přestaneš psát ¤.¤

    X <3 X

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Nuž dobre, ako to už poznamenali aj iní predo mnou, Aomine kompletne odrovnal, situáciu aj mňa xD Bol strašne zlatý xD A som rada, že to celé takto dobre dopadlo - aj keď som ani na sekundu nepochybovala, že to tak bude :)
    Mno, k poviedke ako celku sa vyjadrím krátko, pretože sa mi to samozrejme páčilo, ináč by som to sotva čítala. Takéto "prezliekačky" považujem za celkom dobrú tému, pretože, ako som už hovorila, vždy sa dajú napísať tak, aby neboli "rovnaké" a stále niečím originálne, aj keď teda ja by som sa napísať takéto niečo asi nedonútila, pretože by to bola čistá fraška xD
    Koniec koncov, bola to veľmi vydarená poviedka :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Daikimu Umeko nestojí za to opíjanie. -_- Ach... On je tak zlatý chalan, že... je veľká chyba, že sa mu tá Umeko až tak zapáčila.
    Na druhej strane som samozrejme rada, že je všetko na poriadku a vyriešené a že sa Umeko s Kagamim majú radi a majú nábeh na ich prvý sex.
    No, to bolo odo mňa možno príliš priame, ale...
    No jednoducho chcem tým povedať, že oni ako pár sú veľmi milí a je super, že to takto dopadlo. Lenže pri tých milostných trojuholníkoch mi predsa príde ľúto tej tretej osoby a najmä vtedy, keď nie je tá postava záporná.
    No, veľmi vydarený príbeh, dobre sa mi to čítalo, aj keď som niekedy mala nervy na Umeko, niekedy na Kagamiho a niekedy na Daikiho, ale veď aj to k tomu patrí. Aspoň mám celkom jasno v tom, že prečo to Daiki tak veľmi prežíval v I wanna reach you. :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)