štvrtok, 10. septembra 2015

Pre blogerku, ktorej prezývku mi tu nechce dať, netuším prečo :D

Pre X <3 X

Takže, nakoniec to netrvalo tak dlho, ako som predpokladala a niečo som vymyslela :]
Nie je to nič extra, ale snáď aspoň trošku poteší :]
Inak, veľmi ťažko sa mi niečo tvorilo s touto postavou, takže to nebude nejaký moc premyslený a zaujímavý príbeh :]
Skôr taká drobnosť :]


Nervózne sa pomrvila na stoličke a snažila sa sústrediť na to, o čom práve hovoril učiteľ. Škola sa v podstate chýlila ku koncu, no niektorí vyučujúci mali stále potrebu preberať nové učivo.
Nedalo sa jej však premýšľať, aj keď sa veľmi snažila. Jej mozog úplne vypínal a mohli za to aj tie náhle horúčavy, ktoré ich trápili už niekoľko dní. Aj dnes mala pocit, že sa v triede uvarí.
Porozhliadla sa a zistila, že nie je jediná. Všetci vyzerali ako bez duše. Mnohí dokonca ležali rozvalení na svojich laviciach, iní, tí poctivejší, sa pokúšali robiť si ešte nejaké tie poznámky, aby sa aspoň ako tak dokázali udržať v sústredenej nálade.
Očkom hodila aj po ňom. Sedel o pár lavíc ďalej, úplne pri okne. Mal síce ten svoj typický výraz, no aj na ňom bolo vidieť, ako moc ho to teplo premáha. Unavene si povzdychol a ...náhle sa pozrel jej smerom, akoby vycítil ten jej intenzívny pohľad.
Prekvapilo ju to, no neodvrátila sa. Pokúsila sa teda o povzbudivý úsmev a on jej ho, ako zvyčajne, opätoval. Milovala tieto chvíle, keď sa ich oči stretli a venovali si navzájom zopár týchto čarovných sekúnd vzájomnej pozornosti.
Zo začiatku jej tento mladý muž prišiel....nevýrazný. Áno, bola to jeho typická črta.
No potom sa stalo niečo, čo ho v jej očiach vytiahlo z tej jeho úlohy tieňa na svetlo.

Mali práve hodinu telocviku. Chlapci si zabrali jednu polovicu ihriska a dievčatá tú druhú. Práve sa vystriedala s jednou svojou spolužiačkou a unavene sa zvalila na lavičku. Sedela na nej s ostatnými a veselo o niečom debatovali. Mali dobrú náladu. 
,,POZOR!" zakričal niekto za jej chrbtom. Tesne pred ňou sa mihla lopta a ona reflexne prižmúrila oči. Čakala, že dostane poriadnu ranu, no odrazu... tam stál on...kúsok od nej, dvihajúc svoju ruku medzi ňu a loptu, ktorá sa na ňu rútila. Od údivu mierne pootvorila pery. 
Neušiel jej ten dunivý zvuk, ktorý vznikol pri náraze na jeho pažu a mierne ňou trhlo. Pevne ju zovrel vo svojej dlani a ihneď aj prihral. Zmätene zdvihla k nemu hlavu.
,,Ďakujem." vyjachtala zo seba. Tá jeho náhla prítomnosť ju ...prekvapila. Nemala dojem, že sa niekto za jej chrbtom pohybuje. 
,,Prepáč, bola to naša chyba." odvetil jej a milo sa na ňu usmial. 
Až vtedy si svojho spolužiaka poriadne všimla a to gesto na ňu ...zapôsobilo. Po celý ten zvyšok hodiny už odmietala ísť na ihrisko a skúmavo pozorovala toho modrovlasého muža. 
Bol ...príťažlivý...no nie tak, ako väčšina sympatických chlapcov, ale takým tým svojím, až tajomným spôsobom. 

Neskôr zistila, že bývajú od seba len kúsok, takže sa čoraz častejšie spolu stretávali po ceste domov. Nechápala, kde sa pred ňou ten chlapec doteraz schovával a tak usúdila, že jeho basketbalová prezývka mu zrejme nebola daná len tak pre nič za nič. Ten muž bol naozaj ako nejaký... fantóm.
,,Nejdeš domov?" vytrhol ju z jej myšlienok známy hlas. Tetsuya. Zmätene sa porozhliadla po triede a zistila, že už je dávno väčšina jej spolužiakov preč. Ani si len neuvedomila, že hodina skončila.
,,Si v poriadku?"spýtal sa jej mäkko. Mierne sa k nej naklonil cez lavicu a skúmavo jej nazrel do tváre.
Pocítila páľavu. Bol tak..blízko, no nedokázala sa odtiahnuť.
,,Uhm..všetko je okej." vysúkala zo seba a silene sa usmiala.
Narovnal sa. Konečne.
,,Tak ideme teda?" znova položil svoju otázku a ona len mlčky prikývla. Rýchlo si nahádzala veci do tašky a pobrala sa spolu s ním do šatne. To, že s ňou ten mladý muž robí divy, si uvedomila už predtým, no zakaždým ju vždy prekvapilo, ako až moc naňho jej telo dokáže reagovať.
Zaľúbila sa. Do svojho spolužiaka.
Pri skrinke bola ešte viac nesvoja. Kuroko bol už hotový a pokojne stále vedľa nej.
Znervózňovalo ju to. Občas si želala, aby náhle zmizol...presne tak, ako to robí počas zápasov.
Popritom, ako vyťahovala svoje knihy z tašky a chcela ich všetky naraz natisnúť do toho malého priestoru v skrinke, jej dve vypadli a s hlasným buchotom spadli na dlážku. Mierne podráždene sa po ne zohla, no predbehol ju.
,,Uhm..ďakujem." vyriekla, keď jej ich podával. Ignorujúc to, že sa ich prsty na moment dotkli,ich tam brutálnou silou natlačila a zabuchla dvierka.

,,Nechcela by si si so mnou dnes pozrieť nejaký film?" prehovoril, keď už obaja unavene kráčali po chodníku. To slnko tak pekelne a nepríjemne pálilo.
Začudovane sa na neho pozrela.
Ten návrh ju prekvapil. Bola síce pravda, že sa spolu začali baviť v poslednej dobe trošku viac, no aj tak to nečakala.
,,V tejto horúčave sa aj tak nedá robiť nič iné." dodal s úsmevom a skúmavo sa na ňu zahľadel.
Čakal na jej odpoveď. Zvažovala, či by mala súhlasiť. Napriek tomu, že sa v jeho prítomnosti cítila neisto, tak s ním chcela stráviť nejaký ten čas. Robilo ju to takým tým zvláštnym spôsobom šťastnou.
,,Veľmi rada." odvetila mu potichu a jeho úsmev sa ...ešte viac prehĺbil.

O dve hodiny neskôr už stála pred dverami jeho domu a ruke zvierala veľkú krabičku s vanilkovou zmrzlinou, ktorú stihla po ceste kúpiť. Napriek tomu, že jej to z obchodu netrvalo dlhšie, ako pár minút, cítila, že sa jej tá sladká pochúťka už pomaly roztápa.
Kuroko jej našťastie otvoril hneď, ako zaklopala. Pozval ju dnu a zaviedol do obývačky spojenej s kuchyňou.
,,Nemusela si si robiť starosti." poznamenal, keď v jej rukách zbadal zmrzlinu.
,,Tiež som zbehol po jednu." podišiel k mrazáku a otvoril ho. Zazrela tam podobnú plastovú škatuľku, no bola s mätovou príchuťou.
Musela sa pousmiať, mala tú nezvyčajnú príchuť rada.

Najskôr sa cítila mierne v rozpakoch, no to teplo nakoniec spôsobilo, že sa jej myseľ otupila natoľko, že už čoskoro ležala rozvalená na gauči a chladila sa nápojom, čo pre ňu Tetsuya pripravil.
Pustili si ten film. Bola to nejaká novinka, no moc jej to nehovorilo. Väčšinu svojej pozornosti totiž venovala mužovi sediacemu vedľa nej.
Nenápadne sa naňho pozrela. Vyzeral rovnako, ba možno viac zmorene, než ona sama.
Vedľa gauča mali dokonca pustený ventilátor, no v týchto prekliatych dňoch už ani to nestačilo.
V tvári bol mierne ružový, na sebe mal šortky a biele, obyčajné tričko. V tej uvoľnenej polohe vyzeral...až prekvapujúco dobre. Mala chuť sa k nemu posunúť o čosi bližšie a dotknúť sa ho. Dotknúť sa jeho peknej tváre, jeho voňavých vlasov, pritúliť sa k nemu...
Mierne pokrútila hlavou, aby zahnala tie myšlienky a poriadne si odpila zo svojho pohára.
Kuroko si zmučene povzdychol a zaklonil hlavu. Opäť sa na neho zahľadela a bolo jej ho úprimne ľúto. Zrejme to teplo naozaj zvládal horšie, než ona sama. Ešte nikdy ho takto nevidela a prinútilo ju to k úsmevu. Bol ako...malé dieťa. Rozmýšľala, ako by mu mohla pomôcť.
V tom ju však niečo napadlo.
,,Kuroko, môžem ťa poprosiť o dva uteráky?" spýtala sa a on sa na ňu mierne udivene pozrel.
Bez slov sa však postavil a obaja mlčky kráčali do kúpeľne. Zo šuflíka pod umývadlom vytiahol, o čo ho žiadala.
,,Minule mi to celkom pomohlo." poznamenala, keď pustila studenú vodu a oba ich dala pod jej prúd.
Keď boli úplne mokré, poriadne ich vyžmýkala. Jeden z nich vystrela a podišla k nemu.
Prehodila mu ho cez hlavu.
,,Tak čo povieš? Nie je to úľava?" spýtala sa ho a nazrela mu do očí.
Pohľad, ktorý jej však náhle venoval, ju zarazil. Až teraz si uvedomila, ako moc blízko seba opäť boli a došlo jej, že to bolo od nej možno trošku trúfalé. Pomyslela si, že je mu to zrejme nepríjemné.
Chcela hneď poodstúpiť, no... zabránili jej v tom jeho horúce dlane, ktoré spočinuli na jej tvári. V jeho očiach sa akosi zvláštne zalesklo a skôr, než stihla čokoľvek povedať, si ju k sebe pritiahol a pritisnul svoje pery na tie jej. Ostala ohromene stáť, neschopná čo i len jediného pohybu. Dotyk jeho pier sa jej...páčil, no zároveň v nej vyvolával niečo, čo jej bolo doposiaľ neznáme a trošku sa toho obávala. Niečo takéto by od neho nikdy nečakala. Prekvapil ju a keď si uvedomila, čo to zrejme znamená, začala sa červenať.
Mierne sa zachvela a vtedy sa od nej odtiahol.
,,Prepáč." zašepkal síce ospravedlňujúcim sa tónom, no jeho tvár vôbec nevyzerala tak, že by cítil nejakú vinu.
,,Kuro.." ani len nedohovorila, pretože ju opäť pobozkal. No tentoraz vášnivejšie. Pocítila akúsi horúčavu, ktorá však nesúvisela s počasím.
Chcela urobiť krok vzad, no on akoby to vycítil a jednou rukou ju silno objal kolo pása.
Uväznil ju vo svojom nežnom objatí, pričom neprestával láskať jej ústa. Jemne sa k nej dobýjal a keď sa od nej znova na moment odtrhol, už mali obaja zastretý pohľad...pohľad plný túžby. Boli mierne zadýchaní a v tvári sa im zračilo vzrušenie.
,,Prepáč.." povedal znova a druhou rukou jej zašiel do vlasov. Tou jednou si ju stále držal pri svojom tele, akoby sa bál, že mu snáď utečie. Uprene na seba hľadeli a aj bez slov si navzájom dokonale porozumeli. Keď po tretíkrát jeden druhého ochutnali, všetka hanblivosť sa náhle vyparila. Ostal len ten jemný a mierne nenásytný cit, ktorý hovoril o tom, čo k sebe navzájom prechovávajú. Vpíjal sa do jej pier tak náruživo, až sa jej z toho roztriasli kolená a ona mu to odplácala, ako len mohla.
Bola to ich chvíľa. Moment, kedy túžba prevýšila akýkoľvek protest.
Na vanilkovú a mätovú zmrzlinu sa vtedy... zabudlo úplne.
Z obývačky sa ozývala záverečná hudba, film sa končil, nasledovali titulky... ale ani to ich netrápilo.
,,Viem, že si si ma všimla až nedávno." prehovoril a jemne ju pohladil po líci.
,,No ja ťa vidím...už veľmi dlho."

.
.
.





6 komentárov:

  1. Oh. Páni! Jémine! Panenko! To bylo neskutečně krásné :3
    Dokonce jsem se v té postavě úplně vyděla...přiznej se si kouzelník nebo něco takového? A ten Kuroko...ten cukroušek ^_^ On byl tak moc úžasný.
    A jak jsi to napsala, tak rychle. Já tě bezmězně zbožňuju <3 Budu to číst znova a znova dokud to nebudu umět nazpamět a pak si to budu odříkávat v duchu...přála bych si, aby byl opravdový. No jo já vím hloupé přání, ale co už :D

    Nejlepší byl ten moment jak jsem si říkal "Hmm vanilková a mátová...No počkat! Jak ví jaké zmrzliny mám ráda?! A pak mi došlo, že to mám vlastně v profilu :D

    Chjo je škoda, že je těch povídek s Tetsuyou tak málo...aspoň v té československé sféře, já jakožto správný buran anglickou povídku prostě nedám :D

    No nevím jak bych se ti za to odvděčila, tak jestli tě něco napadne, tak řekni. :)

    Nyaaaaa!!! Né já už zase kvičím, ale když to je tak hezké! (*♥ 3 ♥)

    No nic radši už mlčím...většinou takhle nemagořím...snad sis mě teď nezhnusila :D No prostě moc děkuju, nedokážu slovy posat jak jsem nadšená :D

    X <3 X

    P.S. to ti nešlo asi kvůli tomuto: <3 :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Teda, Petrika, ja zase raz nemám slov, vážne :) a som moc rada, že si X <3 X tak potešila :) skutočne dokážeš napísať človeku niečo tak moc na mieru, že to snáď nie je možné, dávaš si s tým neskutočne veľa práce a to moc chválim a obdivujem :)

    Nikdy by mi nenapadlo, že sa budem pri čítaní poviedky s Kurokom tak moc roztápať. Ale on je vlastne velice sympatická postava, ani neviem, prečo ho fanúšikovia zvyknút tak ignorovať. Tá jeho tajomnosť je niečo, čo ľudí priťahuje a myslím, že aj preto si slečna vybrala práve jeho :) a bolo to vážne luxusne napísané :) som moc rada, že si to zverejnila, takže z toho nemala potešenie len X <3 X, ale aj my ostatní :)

    inak, aj ten obrázok je fakt skvelý ♥ najprv na to pozerám, že je to Kuroko, nie je to Kuroko? :D trošku vyzerá ako Maiyuzumi :P ale je to on, potom som sa po začatí čítania o tom uistila :) milujem takéto jednorázové poviedky zo života, slice of life dokáže byť veľmi návykový žáner, keď sa správne napíše a tebe to ide bravúrne :)

    teším sa na ďalšiu takúto jednorázovečku :) som vzedavá, na koho z KnB budeš ešte písať, pretože máš tie charaktery zmáknuté fakt skvelo :) aj Kuroka si výborne vystihla, klaniam sa, master :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Nále...vy ste zlatíčka, veď to bolo, také priemerné...no...
    X <3 X- som rada, že sa ti to páčilo, teší ma to :] tak moc som ti to chcela napísať :]
    Farah - zasa si mi fajne pohladila moje ego :D joj... toto je radosť :]

    OdpovedaťOdstrániť
  4. yaaay poviedke s Kurokom :D jeho mam zo vsetkych najradsej on je taky zlatusik :D ty vies vzdy tak dobre vystihnut tie charaktery v tvojich poviedkach, velmi sa mi pacia ani tato nebola vynimkou :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Jéžíš, to som tu jediná, čo sem chodí po funuse? :D
    Bolo to strašne...sladké :D Totálne ňufí :3 *nevie, čo hovorí*

    Hentai no Kame

    OdpovedaťOdstrániť
  6. No, ještě jednou moc děkuju :D Já jsem kvůli tomu měla dneska abnormálně dobrou náladu :D to sem tak šla po ulici a najednou jsem zjistila, že se připitoměle usmívám ani matikářka mi nezkazila náladu :3 Dokonce ani to že jsme v biologii probírali pohlavní orgány -_- :D no ale zase jsem měla hlavu v oblacích a pořezala jsem se o plechovku...jsem jelito XD už jsem to četla 8x ...začínám být závislá :D a už mě někdo umlčte zase žvaním!

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)