piatok, 18. septembra 2015

Problémová

***

 

Téma / Anime : Kuroko no Basket
Postavy: Nijimura Shuzo x OC
Poznámka: trošku mi ušla ruka v tej "romantickej sfére" :D

*** 

Videl, že ma zasa problémy. Vlastne sa čudoval, že niečo nevyviedla skôr.
Položil svoje plechovkové pivo na múrik a vybral sa jej smerom. Kráčal pomedzi ľudí a čím bližšie bol, tým šiel rýchlejšie. Zasa to robila. Zasa sa nechala vyprovokovať.
Keď opustil Teiko, myslel si, že sa tým nadobro zbavuje toho svojho typického pocitu, že musí naprávať tých neposlušných, no nestalo sa tak a navyše, jeho spolužiačka bola niečo ako... druhý Haizaki Shougo.
Drzá, výbušná a agresívna.
Podišiel k nej práve vo chvíli, keď do nej jedno dievča silno strčilo. Chrbtom narazila na jeho hruď, no ani sa len neobzrela a rovno sa napriahla k úderu.
,,Ty krava!" zakričala naštvane a chcela tú druhú udrieť. Aj by sa jej to podarilo, kebyže jej v tom nezabráni a pevne nezovrie jej zápästie vo svojej ruke.
Prekvapene sa otočila.
,,Nijimura..." vydýchla a v jej očiach sa na moment objavilo prekvapenie, ktoré sa však vzápätí zmenilo opäť na hnev.
,,Čo to robíš?!" spýtala sa vyčítavo a pokúšala sa mu vytrhnúť, no on akoby svoj stisk ešte viac utužil.
,,Pusť..." zatlačila mu druhou rukou do ramena, no ním to ani len nepohlo.
Začal ju odtiaľ ťahať.
,,Nechaj ma!" zavrčala na neho, no aj tak sa mu ju nakoniec podarilo natisnúť do taxíka. Sadol si vedľa nej a nadiktoval svoju adresu.
,,Prečo ideme ku tebe?!" položila mu ďalšiu otázku a namosúrene si prekrížila ruky na hrudi.
Odignoroval ju, čo ju vytočilo ešte viac.
,,Ty...!" chcela povedať niečo nevhodné, no v tom jej venoval tak hrozivý pohľad, že si to nakoniec rozmyslela a trošku neisto sa odtiahla.
Po celý zvyšok cesty bola ticho, dokonca aj poslušne vystúpila.
Keď sa však zavreli za nimi dvere jeho bytu, nevydržala to.
,,Prečo som tu?" spýtala sa a pokúšala sa krotiť ten zlostný tón v jej hlase. Nechcela si to priznať, no ak mala aspoň pred niekým ako taký rešpekt, bol to práve Shuzo.
,,Ako dlho sa mieniš takto správať?" konečne prehovoril a pobral sa do svojej izby.
,,Ja za to nemôžem!" ohradila sa a nervózne kráčala za ním.
,,Ty nikdy za to nemôžeš." poznamenal ironicky a dal si dole svoju mikinu.
Znechutene na neho zagánila.
,,Čo sa vôbec staráš?" V jej očiach sa od zlosti až tak iskrilo.
,,Chcem ti len pomôcť." poznamenal a s povzdychom si sadol na posteľ.
,,Nestojím o to!" odvetila pevným hlasom.
Nijimura cítil, ako aj v ňom začína narastať hnev. Je pravda, že od neho pomoc nikdy nepýtala, no za tie roky na strednej a teraz aj na výške, si akosi nevedel pomôcť, ťahalo ho to k nej, chcel ju dať...do poriadku.
,,Naozaj ti chcem len dobre." povedal a skúmavo sa zahľadel na jej napajedenosťou skrivenú tvár.
Nechápal, kde sa v nej berie toľko výbušnosti. To dievča bolo ako odistený granát.
,,A ja ti vravím..." urobila zopár krokov k nemu a sklonila sa.
,,...že mi máš dať pokoj!" precedila pomedzi zuby.
,,Trpíš snáď spasiteľkým syndrómom?" spýtala sa mrzuto a hneď to aj oľutovala, keď zbadala v jeho očiach to isté nebezpečné niečo, ako v aute.
Schmatol ju za ruku a z celej sily ju na seba stiahol. Rozvalila sa na jeho kolená, pričom vrchnou časťou tela ležala na posteli.
,,Nijimura!" splašene pootočila hlavou. 
,,Čo to robíš?!" zmätene sa začala vrtieť, no on ju pevne chytil kolo pása.
Došla mu trpezlivosť.
,,Je čas ťa potrestať." zamumlal a... silno ju tľapol po zadku. Od prekvapenia vykríkla a začala sa metať ešte viac. Dostala ďalšiu ranu.
A ďalšiu. A ďalšiu.
,,To bolí!" zakričala. Aj cez jej rifle to naozaj dosť pálilo.
Z celej sily sebou škubla a tvrdo dopadla na zem...presne na ten boľavý zadok. V tvári bola červená a v očiach sa jej zaleskli slzy. Nebolo to tým, že by bol až tak hrubý, ale skôr tým, že ju takto...ponížil.
Nenávistne sa na neho pozrela a pevne zomkla pery.
Nijimura tušil, že to prehnal, no v tej chvíli mu to bolo jedno. Konečne dostala, čo si zaslúži.
Hľadel na ňu síce bez emócii, no aj v jeho vnútri to stále vrelo.
Rozpačito sa postavila.
,,Ty..ty hlúpy..." zachvela sa od zúrivosti a chcela ho udrieť. Chcela mu to...vrátiť.
Bez problémov sa však jej rane vyhol a znova ju chytil za zápästie.
Opäť ju stiahol na posteľ, no tentokrát jej telo uväznil pod tým svojím. Na moment ostala zarazene ležať, no hneď, ako sa spamätala, začala byť znova nepokojná a pokúšala sa ho zo seba zhodiť. Pevne jej chytil obe ruky a zatlačil jej ich do matraca vedľa hlavy. Sklonil sa k nej.
,,Rád by som povedal, že mi je to ľúto, no...nie je." zamumlal a tie slová u nej vyvolali ešte silnejšiu, negatívnu emóciu.
,,Zlez zo mňa!" prehovorila panovačne. Vždy bola taká a bolo na čase to zmeniť.
,,Popros." zašepkal a všimol si, ako stuhla.
,,Nikdy." zavrčala.
,,Fajn." naklonil sa k nej a perami sa jemne obtrel o jej ucho. Zarazila sa. Celým jej telom prešla akási zvláštna vlna vzrušenia.
Zatajila dych, keď sa ústami pomaly presunul k jej krku a jemne sa naň prisal.
,,Dosť..." povedala potichu a on sa odtiahol.
,,Popros." zopakoval svoju požiadavku a keď zbadal v jej očiach značný nesúhlas, opäť sa vrátil k tomu miestočku, ktoré tak náhle opustil. Jemne sa zahrýzol do jej pokožky a ona sa zachvela.
Začal si vytvárať vlhkú cestičku až k jej výstrihu, pričom si dával pozor, aby nepovolil stisk na jej zápästiach. Stále totiž kládla odpor.
,,Prestaň..." vydýchla. Neprekvapovalo ju, ako reaguje.
Ten muž sa jej predsa vždy páčil, no nikdy by si nepomyslela, že by spolu niečo mohli mať. Predsa len, bola taká problémová a on tak...tak perfektný.
Ruky jej zdvihol až nad hlavu a obe jej ich chytil do jednej svojej.
Zhlboka sa nadýchla, keď ucítila jeho prsty na svojom boku a následne na nahej pokožke pod tričkom.
Uvedomil si, že ju už nechcel len...napraviť. Už mal s ňou...úplne odlišné plány.
Vyprovokovala ho.
Rozdráždila...a teraz za to ponesie následky.
Unikol jej ston a on sa ...pousmial. Zdvihol sa k jej tvári a stretol sa s jej zasneným pohľadom.
Vyvolalo to v ňom ...spokojnosť.
Zadívala sa mu do očí. Na chvíľu sa topila v tej nádhernej modrej a potom sa zahanbene odvrátila. Mala naňho...chuť, no nebola si istá, či je to správne. Nikdy nad tým moc nepremýšľala a preto sa bála tohto náhleho vývoja udalostí.
Zato on neváhal. Páčilo sa mu to....páčilo sa mu to aj napriek tomu, že si práve teraz chcel prisvojiť tie jej drzé ústa, no bohato mu stačila aj tá časť, ktorú svojím pootočením hlavy ponúkla.
Hladne to miesto pobozkal.
Ucítila jeho prsty v oblasti podbruška a spanikárila. Pokúsila sa opäť o vzdor, no ten bol zahubený hneď v zárodku. Shuzo bol mimoriadne ...silný. Mala pocit, že sa snaží tlačiť proti stene.
Začínal byť už pekne vzrušený a tie jej pokusy ubrániť sa mu, v ňom vyvolávali celý rad ...hriešnych pocitov.
,,Prosím..."
Uškrnul sa. Nakoniec predsa len nebola až tak moc tvrdohlavá.
No mala smolu, nejaké "prosím" mu už nestačilo. Svoju šancu dávno prešvihla.
A ona to dobre vedela...stačil jej jediný pohľad do tej jeho peknej tváre a bolo jej to jasné.
V podstate ani nevedela, o čo žiada viac....či o to, aby prestal alebo o to, aby...pokračoval.
Nahol sa k jej perám a túžobne ju pobozkal. Došlo mu, že všetky tie roky ovládania sú v háji.
Po celý ten čas si uvedomoval, že je medzi nimi akási chémia a celkom ho štvalo, že až jej zlá a nepríjemná povaha ho musela nakoniec prinútiť k tomu, aby urobil prvý krok.
Keď sa na moment odtiahol, sama k nemu zdvihla hlavu a jemne svoje ústa pritisla na jeho kľúčnu kosť. Užíval si ten slastný pocit jej dráždenia. V podstate vždy, keď sa náhle rozvášnila a prskala na všetky strany, myslel na ňu ako na ženu...ženu ležiacu v jeho posteli, ktorá to veľké množstvo energie využíva úplne, ale úplne inak. Miestami preklínal tú jej temnú stránku, no zároveň ju miloval, pretože vďaka nej ju teraz mal pri sebe.
Bola zmätená, no všetko ju nútilo k tomu, aby mu tú vášeň odplácala. Tá jeho vôňa, tie dotyky, to jeho náhle, bezočivé správanie... a to, ako pri nej po celú tú dobu stál, ako jej pomáhal...dával na ňu pozor. Presne to tak moc potrebovala. Niekoho, kto zvládne tú jej prudkú povahu a len tak sa nevyľaká.
Pustil jej zápästia a svoje ruky presunul k jej hlave. Zašiel prstami do jej vlasov, pobozkal ju na čelo a zahľadel sa do jej jemne červenej tváre. Znova priložil svoje pery na tie jej.
Pootvorila ich, čo on považoval za jasný súhlas.
Cítila tú jeho nenásytnosť. Nebol úplne nežný, bol...až mierne násilnícky. Na jednej strane v nej táto jeho časť vyvolávala obavy, no na tej druhej ju akýmsi zvráteným spôsobom priťahovala. Lákalo ju zistiť, ako ďaleko až môže zájsť... čo všetko si môže dovoliť.
Odrazu zobrala jeho spodnú peru medzi zuby a potiahla. Zabolelo to.
Netušil, či ho to gesto viac nahnevalo alebo nabudilo.
,,To máš za ten výprask." zamumlala.
Opäť bola hrdá a...zlá. A spolu s jej neposlušnosťou sa taktiež zasa prebúdzala jeho divokosť.
Pohrozil jej pohľadom, no ona sa len drzo uškrnula.
Bola už iba v spodnom prádle a bola pevne rozhodnutá zisťovať hranice tohto muža aj naďalej. Venovala mu jeden z tých jej arogantných úsmevov a vtedy sa mu v očiach akosi čudne zalesklo.
Takmer vyjakla, keď ju náhle pretočil na brucho a svojím horúcim telom sa na ňu zozadu natisol.
,,Zdá sa, že sa ten tvoj trest asi len tak rýchlo neskončí." prehovoril chladne a ona pocítila páľavu.
Zohol sa k jej chrbtu, začal ho obsypávať drobnými bozkami a hladil ju po bokoch.
Chytil ju kolo pása a zdvihol si jej horúce telo k sebe. Teraz obaja kľačali.
Siahol na lem jej nohavičiek a pomaly vsunul prsty pod látku. Uškrnul sa, keď zistil, ako moc sa jej to tiež páči. Nehovoriac o tom, ako sa zachvela pri každom intenzívnejšom dotyku. Pobozkal ju na rameno a aj naďalej pokračoval v láskaní. Chcel jej a zároveň sebe, dopriať čo najviac.
Keď však kŕčovito zovrela jeho ruku, pochopil, že má dosť.
Rozopol si nohavice a opäť sa na ňu natlačil. Bola tak príjemné mäkká a hebká, že mal pocit, že sa z toho pocitu rozkoše snáď zblázni.
Keď do nej vnikol, obaja zalapali po dychu.
Na jeho pohyboch nebolo nič jemné...boli vášnivé a prudké. Akoby si tým kompenzoval všetky tie starosti a nervy, ktoré mu kedy spôsobila.
Ona bola prvá, kto sa prehol v slastnom kŕči a o pár chvíľ neskôr ju Shuzo následoval.
Zadýchane sa zvalili do perín.
Počul, ako opäť zamrmlala niečo nevhodné.
Zatváril sa síce pohoršene, no tá predstava, že ju takto bude môcť neustále napravovať, sa mu neskutočne páčila.

.
.
.

***

7 komentárov:

  1. Pauzu mám aj ja a asi aj dlhšie budem :/ ale som rada, že tá tvoja vyzerá takto :D Ani nevieš, ako moc som ostala v šoku, keď som uvidela, že si napísala niečo na Nijimuru! :D fakt... tajne som dúfala, že na neho v budúcnosti niečo napíšeš, no nečakala som, že takto skoro ^^ ešteže som ťa na neho upozornila, všakže? :D ľudia ho zvyknú prehliadať a potom prídu o fakt veľa.

    Poviedka bola ako vždy úplne skvelá *-* vidím, že si sa nechala trochu uniesť, ale len v tom kľudne pokračuj :D a som rada, že si sa to rozhodla zverejniť :) kľudne viac takýchto "výplodov", ako si to nazvala! :D my sa len potešíme. Inak, dúfam, že v škole všetko fajn, budem posielať pozitívnu energiu :)

    A teraz sa aj bojím ísť písať tú jednorázovku pre teba xD lebo neviem, neviem, či sa mi podarí niečo solídne, aby si bola spokojná, keď si tak čítam tvoje diela. Ale budem sa snažiť :))

    A ešte raz musím vyjadriť svoju radosť nad týmto tu, veľmi ma to potešilo, aj to, že si si vybrala Rainbow-senpaia, poviedok na neho je akútny nedostatok, za toto máš najväčšie plus, aké sa dá dať :> len tak ďalej :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ja byť tým taxikárom, tak sa uistím, že ju nechce Nijimura znásilniť, ale dobre. :D A predsa sa stalo! No nevadí, bolo to úplne úžasne napísané... hoci ja som si dala sľub, že aspoň mesiac nebudem čítať nič s podrobne opísanými intímnosťami.... a hľa! Petrika ma úplne od....rovnala a môžem začať s abstinenciou znova. xD (Ale bolo to vážne skvelo napísané! *-*)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Tebe fakt majstrovsky ušla tá ruka... prosím, nech ti uteká častejšie! Vieš, ako som som sa musela držať na uzde, aby som nefangirlovala na celý bus? *komentuje už z domu, lebo mobil ju nemá rád*

    To ako ju skrotil bolo veľmi.... ehm. *nechce sa vyjadrovať* *vzdá to, aj keď sa snaží nebyť úchylná*
    Dnes mi trochu hrabe ale to si si už všimla. :D
    Tie tvoje výplody molujem, ako povedala Farah, rozhodne si prosíme viacej!

    Hentai no Kame

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. doriti, chcela som napísať milujem :D

      Odstrániť
    2. hlavne viacej Nijimuru :D

      aj my ťa ľúbime, Peti ♥ :D

      Odstrániť
  4. Ďakujem ženy! Milujem Vás ♥♥♥

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ták zdravíčko, normálně mi sem mobil nechce komentovat, tak sem musela počkat až ke kompu...Ten spasitelský syndrom mě úplně rozsekal :D Bylo to absolute sugoi~ :33 co se týče "romantiky" tak tímhle směrem se klidně můžeš rozepsat častěji *je úchylné prase*

    Musím se přiznat, že jsem si nemohla chvíli vzpomenout, kdo je Nijimura a to mě mrzí, protože on je skvělá povaha ^_^ no a je takovej pěknounkéj a žhavéj a namakanéj a já jsem fakt nechutnéj exemplář :DD ale co už

    Doufám, že brzo budeš mít "odpauzováno"...jinak mi budou tvoje mistrovská veledíla chybět ♥ :D

    X <3 X

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)