utorok, 8. septembra 2015

Victor - kapitola č. 1

 ***


*** 

Poznámka autora: nachádzame sa vo svete, kde nežijú len ľudia, ale aj iné bytosti 

UPOZORNENIE!!!
V nasledujúcom článku sa nachádza násilie, brutálne zaobchádzanie a krv, neskôr sa objavia aj intímnosti, nadávky, nevhodné situácie atď. , pokiaľ Vám tieto veci na príbehoch vadia, nečítajte to :] 
Bude to skôr pre starších, čiže ak nemáte dostatok rôčkov, čítajte to tak, aby Vás pri tom nenačapali vaši rodičia, súrodenci, tety, strýkovia...alebo ja neviem. 
Ďakujem :] 

[ Prepáčte, mám naozaj zlú náladu :/ ]

ˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇ 

.

○○○ODKAZ NA RUBRIKU / VŠETKY DIELY○○○

.

 

Vyplašene otvorila oči, pretože začula krik. Schúlila sa v rohu ešte viac a očami behala po obrovskej cele v snahe nájsť zdroj toho, čo ju zobudilo. Keď ho však našla, ihneď oľutovala svoju zvedavosť. Jedno z dievčat sa krčilo na zemi, zatiaľ čo ju Hrbáč, nechutne vyzerajúci, starý chlap, kopal a udieral svojou palicou.
,,Ja ti dám neposlúchať, ty malá suka!" kričal. Sklonil sa k nej a schmatol ju za vlasy. To úbohé dievča plakalo a triaslo sa.
,,Prepáčte...odpus.." ďalší úder. Jej doráňané telo dopadlo na zem. Znova ju kopol, znova sa zahnal a takto pokračoval až kým sa okolo toho malého telíčka nevytvorila obrovská kaluž krvi.
Chvela sa pri pohľade na ten odporne premarnený život. Život dievčaťa, ako bola ona sama. Nenávistne zazrela na toho starca, ktorý ich tu väznil. Keď sa tu dostala, bolo ich tu dvadsať. Občas doviezli niekoho nového, no väčšinou odtiaľto len odnášali utýrané telá. Tisli sa na špinavej dlážke ako také zvieratá, v dotrhaných handrách, doudierané, zranené a ubolené. Bola im zima a boli hladné. Toto miesto predstavovalo ten najlacnejší bordel a obchod s otrokyňami zároveň. Dennodenne tu prichádzali nadržaní muži a brali si jednotlivé dievčatá. Boli na ne hrubí, bili ich a ponižovali. Tu totiž mohli všetko a preto sa tu mnohokrát s radosťou aj vracali. Toto miesto nebolo ošetrené zákonom, tu sa dialo hocičo, za čo si človek zaplatil a životy žien tu nemali cenu.
Nepamätá si, kto je a len veľmi matne si spomína na to, ako ju to pred šiestimi dňami priniesli. Spomienky, ktoré mala, patrili bezcielnému blúdeniu v lese a potom ju našli a chytili. Podľa zaschnutej krvi vo vlasoch vytušila, že sa zranila a stratila pamäť. V podstate to možno tak bolo aj lepšie, ktovie, čo všetko zažívala počas svojho života. Taktiež mala poranený členok, vďaka ktorému mala problém sa čo i len postaviť, takže väčšinu času len sedela na svojom mieste a pritískala sa k stene zakaždým, keď prišiel nejaký nový zákazník.
Mala šťastie, zatiaľ o ňu nik nestál. Zrejme bola ...škaredá. Nevedela to, nemali tu zrkadlá a ostatných dievčat sa hanbila spýtať.
Obrovský muž vošiel do cely a podišiel k mŕtvole. Chytil ju za ruky a vyvliekol ju von.
Musela zatvoriť oči. Nedokázala sa na to dívať a o to viac ju žral ten nechutný pocit viny za to, že nie je schopná nič urobiť. V mysli upaľovala a vraždila tých mužov za tie zverstvá, ktoré tu na nich páchali.
Chvíľku bolo ticho a odrazu sa opäť ozvali kroky idúce smerom k nim. Dievčatá sa začali triasť a každá z nich si snažila nájsť také miesto, kde by na seba čo najmenej upozorňovala. Bolo to hrozné. Ten strach, to napätie, ten stres. Srdce sa jej vždy rozbúchalo a dych zatajil.
Cela sa otvorila a dnu vstúpili dve postavy. Vedela, že jeden z nich bude Hrbáč, no neodvážila sa čo i len zdvihnúť hlavu, aby si obzrela toho druhého. Vysoká postava sa začala prechádzať. Ten zvuk, ktorý vydávali jeho topánky pri kontakte s podlahou, jej znel v ušiach tak hlasno, že mala chuť si ich zapchať. No nedokázala k hlave pozdvihnúť ruky, bála sa, že by tým na seba mohla upozorniť.
Zvuk silnel, silnel...až sa ten pár čižiem dostal do jej zorného poľa. V tom momente prestala dýchať a celé telo mala v kŕči. Strach, ktorý sa šíril okolo, bol až hmatateľný.
Ten zákazník stál nad ňou.
Chvejúc sa zdvihla k nemu tvár. Osvetlenie bolo síce mizerné, no aj tak v tej osobe spoznala príjemne vyzerajúceho, mladého muža. Bol vysoký, dobre stavaný a dobre oblečený. Taký, ako on, tu nikdy nezavítali.
,,Mám tu lepšie ženy, môj pane." ozval sa Hrbáč a tak rýchlo, ako mu to jeho deformácia umožnila, pribehol k nim.
,,Ona nie je dobrá, veď sa pozrite!" ukázal na ňu prstom. Ona ho však nevnímala, vnímala len osobu pred sebou a tie krásne, hnedé oči. Na moment v nich zazrela niečo zvláštne, no ihneď to zmizlo. V každom prípade od neho nedokázala odtrhnúť zrak, aj keď sa bála. Bolo v ňom niečo....divoké a neľudské. Nevedomky sa posunula k stene ešte viac.
,,Postav sa, keď si ťa pán obzerá!" zakričal starec a zahnal sa. Vystrašene zdvihla pred seba ruky a čakala ranu...ranu, ktorá však neprichádzala. Ten muž stihol zachytiť Hrbáčovu palicu skôr, než jej mohla ublížiť. Pevne ju zovieral vo svojej jednej ruke a jeho doteraz neutrálny výraz sa náhle zmenil na...naštvaný. Starec udivene pustil ten kúsok dreva a urobil zopár krokov vzad. Odrazu sa atmosféra v cele zmenila na akúsi vražednú.
,,Ja..ja..." vysúkal zo seba. Vtedy ten mladý muž urobil prudký pohyb a chvíľu na to telom Hrbáča prešla jeho vlastná palica. Zdesene vykríkla a kričať začali aj ostatné ženy. Do miestnosti hneď vošli dvaja obrovskí muži a chystali sa zaútočiť. Rozbehli sa po ňom.
Znova zatvorila oči, nechcela vidieť ďalšie násilie. Ozvali sa tak silné a bolestné výkriky, že sa začala triasť ešte viac a tlačila sa k stene tak moc, ako sa len dalo. Len na jeden jediný moment všetko stíchlo a vtedy sa odvážila znova otvoriť oči. Obaja muži ležali na zemi...mŕtvi, neprirodzene skrútení a bez hláv.
Zdvihla si dlaň k ústam, aby nevyjakla. Ten zákazník stál nad ich telami a ona tej chvíli nevidela človeka, videla zviera.
Otočil sa k nej. Jeho oči nebezpečne žiarili a uprene na ňu hľadeli. 
Došlo jej, že on nepatrí do sveta ľudí. Uvedomila si, že sa na ňu díva... démon. Jemne hlavu naklonil na stranu a pohol sa k nej. Niektoré dievčatá toho využili a rozbehli sa k východu.
Ona sa však naďalej bezmocne krčila na dlážke, kým sa on približoval. Vedela, že bude ďalšia na rade a bolo jej jasné, že kvôli svojej nohe nebude mať ani len mizernú šancu na útek.
Triasla sa. Bála sa. Po líchach sa jej skotúľali prvé slzy.
Bol už pri nej. Sklopila pohľad a čakala na svoju smrť. Možno ju nechá zomrieť rýchlo, napadlo jej...alebo ju bude trhať na kúsky pekne pomaličky.
Zaregistrovala nejaký pohyb, ucítila nádhernú vôňu, ktorá jej bola akási...známa a jemný dotyk na jej zápästí. On ju...ťahal. Odvážila sa zdvihnúť k nemu tvár a zarazila sa. Bol tak...blízko. Kľačal pri nej a nežne sa dotýkal jej ruky. Všetká tá agresivita a živočíšnosť bola preč a on mal opäť ten svoj nezaujatý výraz. Tie jeho oči sa vpíjali do tých jej a vtedy sa k nej naklonil. Objal ju jednou rukou kolo pása a pomohol jej vstať.
Nechápalo to, nerozumela tomu. Keď však došľapla na nohu s boľavým kotníkom, sykla od bolesti. Jeho zovretie zosilnelo a náhle si ju vyhodil do náručia.
Pocítila obrovké rozpaky, červenala sa. Ten muž jej nazrel do tváre, no ona sa hneď odvrátila.
Bála sa ho, bála sa povedať čo i len slovo a preto len mlčky a vo veľkom kŕči sa nechala niesť tým záhadným démonom. Vyšiel s ňou na rukách z cely. Bola zahanbená. On bol tak krásny a ona bola v tak zúboženom stave. Jej telo bola samá modrina, bola špinavá, vlasy mala mastné a dolepené svojou vlastnou krkvou. Prišla si odporná. No aj tak sa od nej neodvracal. Držal ju pritisnutú k svojmu telu a ani na jeho tvári nezbadala nič, čo by súviselo so znechutením. Nespúšťal zrak z cesty pred nimi a tak ho aspoň nenápadne pozorovala. Mal veľmi peknú tvár. Čistú..bez jedinej jazvičky alebo nejakej nedokonalosti. Vlasy mal dlhšie a tmavohnedé, no o čosi svetlešie, ako tie jeho oči.
Nemala potuchy, čo bytosť ako on, môže mať s ňou v pláne. No jedno vedela, že je silný a nebezpečný.

O hodinu neskôr sa cítila ešte viac zmätene. Ten muž ju zaviedol do obrovského domu a do jednej z jeho izieb. Položil ju na posteľ a skôr, než sa odvážila konečne na neho prehovoriť, bol preč.
Neisto sa poobzerala okolo. Z toho, čo mala možnosť vidieť, usúdila, že ten démon zrejme o peniaze núdzu nemá. V duchu si nadávala za to, že ho neoslovila cestou sem, no v tej chvíli mala strach sa čo i len pohnúť.
Začula niekoho za dverami. Očakávala toho démona, no stála v nich mladá, pekná žena. Mohla mať tak okolo tridsať. Bola vysoká, veľmi žensky zaoblená. Jej nádherne, čierne vlasy boli vypnuté a na sebe mala tmavomodré šaty s bielym lemovaním. Na moment zazrela v jej tvári...dojatie?
,,Dobrý večer!" pozdravila ju a hrejivo sa usmiala.
,,Volám sa Amy a budem sa o vás starať." oznámila jej a na jej tvári sa usadil ešte viac nechápavý výraz.
Starať sa? O mňa? 
,,Postarám sa o to, aby vám nič nechýbalo." dodala a podišla k nej. Skúmavo sa na ňu zahľadela a na jej tvári sa objavil veľmi súcitný výraz.
,,Veľmi ma mrzí, čo sa vám stalo." pokračovala ďalej.
,,Prosím vás...prečo som tu?" konečne sa odvážila prehovoriť.
,,Ja si...nič nepamätám." povedala takmer plačlivo. Vtedy si tá žena sadla na kraj postele vedľa nej a pohladila ju po vlasoch.
,,Neplačte, prosím vás, už bude len a len dobre." snažila sa ju upokojiť.
,,Veď ja ani len netuším, ako sa volám." zavzlykala. Konečne o tom mohla hovoriť a prišlo jej to odzrazu strašne ľúto. Tie dni v lese na nikoho nenarazila, tak len s obavami kráčala medzi stromami a potom na tom hroznom mieste...tam mala každá z nich dosť svojich vlastných problémov.
,,Dáte si kúpeľ a hneď sa budete cítiť lepšie." odvetila Amy a ona len mlčky prikývla.
Bola stále neistá, no z nejakého dôvodu sa cítila o niečo lepšie. Možno to bola prítomnosť tej ženy, ktorá na ňu pôsobila tak milo a priateľsky a možno za tým bolo niečo oveľa, oveľa viac.

Amy jej pomohla vstať a celú cestu až do kúpeľne ju podopierala. Keď jej dávala dole tie kúsky oblečenia, opäť pocítila hanbu. Pomohla jej do vane a začala jej pomáhať s umývaním. Čoskoro sa tá čistá voda sfarbila všetkým tým svinstvom, čo mala na sebe.
,,Napustím vám novú, aby ste si mohli v kľude poležať." povedala jej a usmiala sa.
Pobyt v teplej vode jej úplne pomohol uvoľniť sa. Bolo to tak príjemné, až sa jej chcelo plakať. Odkedy sa zobudila v tom lese, bol toto prvý, príjemný zážitok, ktorý mala.
,,Amy?" oslovila staršiu ženu, ktorá na chvíľu odbehla do izby.
,,Čo pre vás môžem spraviť?" spýtala sa zdvorilo, keď sa vrátila.
,,Môhli by ste mi, prosím, dať nejaké zrkadlo?" svoju prosbu vyslovila veľmi potichu, no staršia žena sa opäť len usmiala a hneď nato jej už jedno podávala.
Zhlboka sa nadýchla a zdvihla ho pred seba.
To, čo v ňom videla, ju ...prekvapilo.
Videla mladú ženu, ktorej tvár síce hýzdilo zopár modrín, no aj tak to bolo ďaleko od jej vlastnej predstavy.
,,Ste veľmi pekná." prehovorila Amy a položila jej ruku na rameno. Nezdalo sa jej, že by bola veľmi pekná, no čakala niečo oveľa, oveľa horšie.
,,Sú...hnedé." zašepkala a siahla si na svoje vlasy.
,,A oči krásne zelené." zašepkala tá žena a ju to prinútilo sa usmiať...asi po prvýkrát za celý ten čas.

Opäť sedela na posteli, no tentoraz už bola čistá, voňavá a upravená. Na sebe mala nočnú košieľku, ktorá ju nútila sa červenať a teplý, bavlnený župan. Amy kľačala pred ňou a natierala jej zranenú nohu nejakou masťou. Potom ju začala obväzovať.
,,Čo so mnou urobí váš pán?" položila otázku, ktorá ju tak moc trápila.
,,Nemajte obavy, nič vám nehrozí."odvetila jej a postavila sa.
,,Počkajte do zajtra a všetko sa vám vysvetlí." dodala rýchlo, keď si všimla jej ustráchaný výraz. Tak rada by jej povedala niečo viac, no mala to zakázané.
,,Teraz si oddýchnite, dobrú noc." zaželala jej a chystala sa opustiť izbu.
,,Dobrú noc." zašepkala jej ešte predtým, než odišla.
Chvíľu sedela na posteli a čakala, kým kroky na chodbe utíchnu. Pomaly na jednej nohe odskákala k dverám a priložila na ne ucho. Nepočula nič. Položila ruku na kľučku a stlačila ju.
Nezamkli ju.
Uvedomovala si, že sa jej zatiaľ nič zlé nestalo, no odmietala čakať na to, aby jej niekto ublížil.  Nechce čakať na moment, kedy zistí pravý dôvod toho, prečo tu je.  
Nemôže to byť nič dobré. Prebehlo jej mysľou a s touto myšlienkou vyšla z izby.
Opatrne našľapovala. Bolelo to, no nemohla si dovoliť skákať ďalej, pretože by ju mohli počuť.
Na chodbe bola síce tma, no zapamätala si, kadiaľ ju ten démon niesol.
Odrazu sa z druhej strany ozvali niečie hlasy. Spanikárila a pridala do kroku, rýchlo zahla za ďalší roh a...do niekoho narazila. Vydesene vykríkla, keď ju dve silné ruky zovreli kolo pása.
Zdvihla hlavu k tej osobe. Bol to ten démon. Stuhla na mieste. 
Nevyšlo jej to.
Chytili ju.
Opäť pocítila strach, určite bude potrestaná...potrestajú ju tak, ako to robil Hrbáč.
,,Čo tu robíte?" spýtal sa jej pevným hlasom a v jeho tvári sa opäť nečrtali žiadne emócie.
,,Ja.." nestihla ani len poriadne prehovoriť a už ju dvíhal do vzduchu a prehodil si ju cez rameno.
,,Nie.." zašepkala a začala sebou metať.
,,Prosím!" ozvala sa hlasnejšie, no odignoroval to. Pevne ju držal aj napriek jej protestom a vrátil sa s ňou späť do tej izby. Celá sa chvela, keď ju pokladal na posteľ. 
,,Neubližujte mi..." vyriekla naliehavo a v očiach sa jej zaleskli slzy.
,,Nikto vám tu neublíži." odvetil jej a poodstúpil.
,,Ľahnite si a spite." tón jeho hlasu bol až panovačný. Otočil sa k dverám a vtedy sa natiahla za jeho rukávom.
,,Čo so mnou chcete urobiť?" vedela, že je opovážlivá, no musela to vedieť. Znova na moment zahliadla v jeho očiach niečo, čo tam videla aj v tej cele, no ako vtedy, aj teraz to rýchlo zmizlo. Zato on v tých jej videl len zúfalstvo. Vedel, že ma plné právo mu nedôverovať.
,,Chcete mi ublížiť?" položila mu ďalšiu otázku, pričom jeho ruku stisla o čosi viac.
Uprene sa zahľadel na tú jej bledú tvár. Vyzerala tak vystrašene.
,,Nikdy by som neublížil svojej snúbenke." povedal pokojným hlasom.
Šokovane pustila jeho ruku. Tie slová ju zarazili. 
To je snáď nejaký zlý žart?

.
.
.





4 komentáre:

  1. O_O *zíza na to ako puk*

    Ten koniec!!!!!!!!!!!!!

    Hentai no Kame

    P.S. Toto je jediná inteligentná reakcia na tvoje dielo.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Oh, ja som tak vedela, že v tom bude niečo takéto :D Ale je to naozaj super. Opis tej cely, toho prostredia a pocitov bolo super. Naozaj sa mi to ľúbi, takže len pokračuj, ja sa budem tešiť na pokračovanie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ospravedlňujem sa, že som nekomentovala skôr, no včera po prečítaní mi v noci vypadol internet, tak som sa k tomu nedostala T.T

    V prvom rade - dúfam, že už máš lepšiu náladu a bude to len a len lepšie všetko :) A vôbec sa nemusíš s Ona je On ponáhľad, keď na písanie toho nemáš chuť, kľudne si daj pauzu, aj mne nie vždy všetko ide ako pomasle :P Som rada, že si sa pustila do novej poviedky a ešte k tomu takéhoto žánru. Petrika nám odhaľuje svoju temnú stránku, že? :D Ale nie, bolo to vážne senzačné, na to sme ale už pri tvojej tvorbe zvyknutí, no i tak nás vždy prekvapíš :)

    Mám veľmi rada takéto temné, hororové príbehy a veľmi sa mi páči, ako dokážeš skvele opísať prostredie, úplne ma to vtiahlo :) príbeh znie zatiaľ veľmi zaujímavo a originálne, nečakala som, že to takto na náš hneď vybalíš :D démoni sú skvelá a nevyčerpateľná téma na písanie, tak som veľmi zvedavá, že čo z toho bude. Páči sa mi, ako je hlavná hrdinka tak moc tajomná a o to viac sa teším, keď sa budeme o nej dozvedať nové veci.

    Ten koniec prekapil aj mňa :D snúbenka? fuuu... tak to som vzedavá, že o čo tam vlastne ide. Teším sa na pokračovanie tohoto tu a aj ďalších tvojich vecí :) A nie je to žiaden článok navyše - ja som si čítanie užila ako všetky tvoje ostatné diela, takže znova mi neostáva nič iné, len chváliť :)

    oh a ešte - jak som si prečítala názov poviedky - Victor, hneď mi napadol Arno (Arno Victor Dorian) z Assassin's Creed Unity :D som z tej hry stále momentálne na vetvy, tak sa to odzrkadľuje, už to vidím všade :D a podľa jeho popisu by vzhľad na neho celkom aj sedel xD tak som si nášho záhadného démona zatiaľ predstavovala ako Arna xD i keď sú určite úplne odlišní xD ale to len tak, baj d vej :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. O môj Bože, má ten jej snúbenec kamaráta alebo brata, ktorý mu je podobný? *zasnený pohľad*
    Ahm! *odkašle si* Násilie a to všetko čo si tam vymenovala, mi neprekáža a ani prekážať nebude. Momentálne mám zlú náladu, ktorá sa strieda s nijakou náladou (pochopím, ak môjmu stavu neporozumieš, lebo málokto rozumie) a preto mi prospelo si prečítať ten začiatok. Bolo to kruté, odporné, nefér voči tým ženám, atď., ale akosi mi to prospelo.. si niečo také prečítať (Citrus je chvíľkový psychopat).
    No ten koniec ma vážne dorazil, že... oni dvaja.. zasnúbení... :O Ale mám rada takéto prekvapujúce konce a najlepšie na tom je, že to nie je koniec, ale ešte len začiatok. Och... veľmi pekne to bolo napísané, naozaj skvelo od začiatku až do konca. A opäť... opis toho muža... ja jednoducho... naozaj sa zaľúbim takmer do každej mužskej postavy, ktorú vytvoríš alebo použiješ. Neviem ako to robíš...
    Idem na ďalšiu kapitolku. :3

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)