utorok, 6. októbra 2015

2 kúsky ľadu - kapitola č. 6

 ***



***

 ,,Povedz mi, prosím ťa, prečo vlastne hráme túto hlúpu hru?" spýtal sa jej a zatváril sa otrávene.
,,Lebo je to zábavné." odvetila mu prosto a uškrnula sa.
Boli práve v jeho izbe, sedeli na posteli, teda...Ema sa skôr na nej rozvaľovala a hrali karty.
,,A aký význam má to vyzliekanie?" položil ďalšiu otázku a zbavil sa poslednej karty.
Ema sa zamračila, siahla na zapínanie od svojich riflí a hneď ich aj zo seba zhodila.
,,Nepáči sa ti to?" provokatívne sa posunula ku nemu ešte bližšie a pozbierala karty.
Zamiešala ich a znova rozdala.
,,Ja len..." posunul si svoje okuliare a snažil sa ignorovať ten fakt, že bola už len v spodnom prádle.
,,...neviem, či je to vhodné." dodal a očami prebehol po číslach a farbách, ktoré dostal.
,,Vhodné, nevhodné." zahundrala mrzuto. Už ju celkom aj hnevalo, akým suchárom občas dokázal byť.
Boli to ďalšie tri týždne, čo tí dvaja spolu trávili čas. Už nešlo len o kocúrika, ktorý mimochodom, stále u neho bol, ale už v tom bolo aj čosi...čosi viac. Niekto by to možno charakterizoval ako priateľstvo, no...ani jeden z nich v tom nemal moc jasno.
Dnes ho opäť prepadla. Síce, už sa nemohol ani len nad tým pozastavovať a udivovať...za tie týždne si totiž už aj zvykol.
Najskôr si vynútila pozeranie nejakej novej komédie a následne prehlásila, že sa aj tak nudí a že má chuť na nejakú hru. Už vtedy bola mierne podgurážená vínom, ktoré priniesla. Nie, nebola opitá, no Midorimovi neušlo, že si dovoľuje trošku viac, ako by mala. Nechcel sa s ňou zbytočne dohadovať, takže sa jej rozhodol vyhovieť. Keď však vytiahol shogi, hneď ho s tým poslala do čerta so slovami, že v škole sa narozmýšľa dosť a tak nakoniec skončili pri kartách a jednoduchom Faraónovi.
Napriek tomu, že to sama navrhla, zatiaľ iba prehrávala.
,,Zdá sa, že som opäť vyhral." poznamenal sucho, keď položil na kôpku zelenú sedmu.
Ema mala práve pri ústach priložený svoj pohár, no keď zbadala ten náhly vývin hry, len si rýchlo odpila a gestom naznačila, že sa nič ešte nekončí.
,,Nie, toto kolo je moje." povedala sebavedomo, keď vytiahla rovnaké číslo v červenej farbe a tým ho vrátila do hry.
Shintarou si zobral z balíčka ďalšie karty a vtedy ona vyhodila poslednú, čo jej ostávala.
Od šťastia takmer zapišťala a oči jej až tak zažiarili. Jej úprimná radosť ho mierne prekvapila, no musel si priznať, že mu to prišlo istým spôsobom roztomilé.
Pousmial sa, no vzápätí však zneistel, keď si všimol, akým spôsobom na neho hľadí. Nechcel si moc namýšľať, no mal z nej taký ten pocit, že sa na to priam...teší.
,,No ták...šup šup." zvolala povzbudivo a na perách sa jej objavil obrovský úsmev.
Vyzerala akosi...nedočkavo a on nejako inštinktívne cítil, že toto nedopadne dobre.
,,Ja čakám..." zamumlala a ušlo jej uchechtnutie.
Venoval jej jeden mierne mrzutý výraz a povzdychol si. Schmatol lem svojho trička a prevliekol si ho cez hlavu.
Ema pri pohľade na jeho obnaženú hruď na moment pocítila páľavu a bolo jej jasné, že alkohol s tým nemá nič spoločné.
Vyzerá ešte lepšie, než som si myslela. Prebehlo jej mysľou a keď si uvedomila, ako drzo na neho pozerá, mierne rozpačito sa odvrátila a opäť si poriadne odpila.
Midorima si nebol istý, či sa niekedy s takto zaujatým pohľadom vôbec niekedy stretol. Vyvolávalo to v ňom veľa zvláštnych pocitov a odrazu nemal dojem, že by všetky boli len negatívne.
Mlčky rozdal.
Ďalšia hra sa neskutočne natiahla a Ema pri tom stihla stiahnuť ďalšie dva deci.
Očkom ju neustále pozoroval a zdalo sa, že je úplne v poriadku, akurát sa len akosi tajomne usmievala a svoj zrak neustále upierala na karty.
Pomrvila sa a ľahla si na brucho, pričom vyhodila hneď tri karty naraz. Shintarou vďaka tomu pohybu nechtiac uvidel všetky jej zvyšné farby a čísla. Nechcel podvádzať, no keďže ich už mal v hlave, nedokázal si pomôcť a hral podľa toho.
Mierne oduto našpúlila pery, keď ju sedmou prinútil opäť zaplniť svoje ruky.
Vedel, že zasa zvíťazí.
Opatrne položil na posteľ svoju poslednú kartu a naťahoval sa po svoje tričko.
,,Čo to robíš?" prehovorila a on sa zastavil v polovici pohybu.
,,Skončili sme...chceš novú hru?" Nazrel do jej tváre a všimol si, že sa na nej usadil akýsi šibalský úsmev. Pomaly sa nadvihla a po štvornožky sa dostala až k nemu.
,,Ema..." oslovil ju rázne, keď si na neho obkročmo sadla a rukami ho objala okolo krku.
,,Čo? Hra ešte neskončila...ešte mám na sebe nejaký ten kúsok oblečenia." poznamenala pobavene.
Midorima sa cítil...nepríjemne. Mal pocit, že ju tieto vulgárne maniere už dávno prešli, no ako sa zdá, predsa len tam stále sú.
,,Môžeš si vybrať..." uškrnula sa a mierne pohniezdila na jeho kolenách.
Netušila, prečo mala odrazu toľko odvahy. Jednoducho...to spravila. Určite jej k tomu dopomohlo aj tých pár pohárov, no necítila sa zle, práveže ju to len jemne povzbudilo.
Priťahoval ju. Bol síce nedostupný...no aj to ju dokonca tak šialene lákalo.
,,Nepáči sa ti, čo vidíš?" spýtala sa naoko smutným tónom a mierne sa k nemu naklonila.
Midorima netušil, čo by mal robiť. V prvom rade by ju mal zo seba dať dole, no v tejto chvíli sa bál na ňu čo i len položiť ruku. Domnieval sa totiž, že by to mohlo mať úplne, ale úplne opačný efekt.
Pokúšal sa dívať len na jej jemne ružovú tvár, na jej tmavé oči, no musel si priznať, že to bolo vážne neskutočne ťažké. Rukami, ktoré mal položené vedľa tela, jemne zovrel prikrývku.
Pevne zomkol pery a pokúšal sa nemyslieť na jej odhalený dekolt, ktorý mal rovno pred očami a stehná, ktorými práve obklopovala jeho boky.
Provokovala ho, dráždila...tak to cítil, no usadila sa v ňom otázka, či aj ona práve teraz presne vie, čo s ním robí. Nechápal ju. Nerozumel jej náhlemu správaniu.
,,Tak nepáči?" zopakovala svoju otázku, keďže bol až príliš dlho ticho.
,,Ema, mala by si s tým ihneď prestať." povedal potichu, no nie zrovna najpresvedčivejšie, no zadíval sa jej do očí a snažil sa jej tým dať najavo, že to myslí naozaj vážne.
,,Prečo?" Povedala to tak, akoby naozaj chcela poznať odpoveď, pričom mierne naklonila hlavu a skúmavo sa na neho zahľadela.
,,Nepáči sa mi to." povedal popravde a neustále s ňou udržiaval očný kontakt.
,,Naozaj?" Prstami jemne zašla do jeho hlasov. Prešla ním príjemná triaška a na moment privrel oči.
Keď ich otvoril, už sa k nemu znova približovala, tentokrát v snahe ho pobozkať.
Odvrátil sa a čakal, že ju tým odradí, no potom ucítil, ako jemne pritlačila svoje pery na jeho kľúčnu kosť. Vdýchol vôňu jej čerstvo umytých vlasov zmiešanú z jej vlastnou a zakvačil prsty do periny ešte viac. Jej pramienky ho jemne šteklili po hrudi, kým ona svojimi ústami prechádzala po jeho pokožke. Chcel niečo povedať, no vďaka nečakaným, skúmavým dotykom jej drobných prstov na svojej hrudi, sa nakoniec nezmohol na nič.
Neskutočne sa jej to páčilo. Jeho telo bolo tak horúce a to, ako voňal...dostal ju. Dostal ju každým kúskom, každou svojou časťou a aj najmenšou bunkou, ktorá mu patrila. Možno sa to zdalo zo začiatku len povrchné, no ona vedela, že to nie je len čisto fyzické...bolo tam toho viac.
Tá zvláštna chémia, ktorá vyžarovala každým jeho pórom a tá príťažlivá aura ju oberali o zvyšok jej, už aj tak dosť utlmeného rozumu. Áno, bolo to od nej trúfalé...a ako by on povedal "nevhodné", no nedokázala si pomôcť. Sám si predsa len za to mohol. On bol tým, ktorý to všetko spustil...tým, ktorý rozprúdil a rozohrial jej dovtedy ľahostajné vnútro.
Opatrne dlaňami prešla na jeho chrbát a venovala mu zopár ďalších pohladení.
Po celý ten čas sa ani len nepohol, no v jeho vnútri to doslova vrelo. Nevedel, či je toto práve to, čo chce. Keby mal byť k sebe úprimný, malé vzrušenie sa u neho objavilo už vtedy, keď si Ema presadila túto stupídnu kartovú hru, no nedalo sa to ani len porovnať s tým, čo sa s ním dialo teraz.
Horel. Celý.
Nadýchol sa, keď jemne poláskala jeho krk, drobnými pusami sa dostala až k jeho sánke a ani tam sa nezastavila a ďalej pokračovala až na jeho hruď.
,,Ema...dosť..." precedil pomedzi zuby, no ona ho nepočúvala a razila si cestičku stále nižšie a nižšie. Pomaly z neho zliezla a dostala sa chodidlami na dlážku. Mierne si kľakla, aby tam mala lepší prístup a pritisla svoje roztúžené pery na jeho brucho.
Nemohol si pomôcť, tie pocity boli tak dobré, že ho to opäť prinútilo na moment zavrieť oči.
Bola tak...jemná. Žiadna žena sa ho nikdy takto nedotýkala a už vôbec v ňom nevyvolala toľko slastných pocitov len prostredníctvom bozkov. V podstate to bolo zrejme tým, že jeho doterajšie skúsenosti boli len veľmi sebecké a hlavne...netrvali dlhšie ako pár minút.
Ema cítila, ako sa mu napína každý sval... ako sa snaží udržať svoj dych v normálnom rytme a vedela, že je to známka toho, že to, čo robí, ho nenecháva úplne chladným a to ju ...povzbudzovalo v tom, aby pokračovala. Sama z toho síce mala zmiešané pocity, no v tej chvíli jej to prišlo akési ...prirodzené... spôsobovať mu emócie, ktoré ho nútia byť zadýchaným a vo vytržení.
Prerývane vydýchol, keď ucítil jej ústa v oblasti podbruška. Nemohol si pomôcť, jej pery boli tak jemné a tie miesta tak príjemne...pálili. Začínal byť naozaj veľmi vzrušený.
Keď si však uvedomil, že mu siahla na lem od riflí, zarazil sa. Jeho ruka vystrelila smerom k nej a nechtiac do nej strčil viac, ako chcel. Ema stratila rovnováhu a s tichým vyjaknutím dopadla na zadok.
,,Au..." prekvapene k nemu zdvihla tvár a stretla sa s jeho zmäteným výrazom. 
,,Shintarou?" opatrne ho oslovila a sledovala, ako rýchlo berie do rúk svoje tričko a náhlivo sa postavil. Rozpačito sa na ňu pozrel a bez jediného slova vykročil k dverám.

Všetky tie pekné pocity rázom odišli a nahradil ich chaos. Vedel, že reagoval prehnane, no akonáhle si uvedomil, k čomu s Emou vlastne smerujú, jednoducho zakročil.
Odišiel odtiaľ ako zbabelec, no potreboval to. Nedokázal sa dlhšie dívať do tých jej zelených očí, do tej jej jemne rozhorúčenej tváre... Vedel, že to nedopadne dobre a predsa len po tej ceste našľapoval tak slepo a nerozumne.
,,Dopekla." zamrmlal si pre seba a nervózne si zašiel rukou do vlasov.
Nemal to nechať zájsť takto ďaleko. Mal ju od seba odstrčiť, mal to zaraziť hneď na začiatku!
Obliekol sa a pohľadom spočinul na pootvorených dverách od svojej izby.
Musí sa tam vrátiť. Musí sa s ňou porozprávať.
Chystal sa tam akurát vojsť, keď ho predbehla. Takmer do nej narazil, no stihol sa jej vyhnúť. Len na okamžik mu nazrela do tváre...len na malý, maličký moment a už sa odvracala a rýchlym krokom prešla k dverám od bytu. Pozoroval, ako si rýchlo prevliekla cez hlavu sveter a veľmi nedbalo povytiahla schované vlasy. Vyzerala byť...vykoľajená.
Zohla sa po svoje topánky a behom pár sekúnd si už na seba dávala aj kabát.
Nevedel, čo by mal povedať. Len tak tam stál a mlčky ju sledoval.
Niečo bolo zle...cítil to. Niečo sa...pokazilo.
,,Ema..." oslovil ju mäkko, keď sa k tomu konečne odhodlal.
Venovala mu jeden veľmi rozladený pohľad a stisla kľučku na dverách.
,,Prepáč..." zašepkala a neušiel mu ten smutný tón v jej hlase.
,,Asi som to... zle pochopila..." odmlčala sa a sklopila svoj zrak.
Mimovoľne ním trhlo. Pri pohľade na to, ako sa dosť nemotorne upravila a zobrala do rúk svoju tašku, sa náhle usadila v jeho vnútri akási zvláštna, tupá bolesť. Odrazu sa mu aj... ťažšie dýchalo.
,,Ja...už musím ísť." povedala potichu a zasa uhla pohľadom.
Stratila sa za dverami a keď k nim podišiel, všimol si, že si ani len nezavolala výťah a že namiesto toho len rýchlo zišla po schodoch.

Z toho paneláka priam vybehla. Zle si to vysvetlila a nič z toho, čo si tak naivne nahovárala, nebola pravda. Urobila zo seba hlupaňu. Cítila sa ponížene, zahanbene...trapne.
Pridala do kroku ešte viac. Nechápala, prečo ju to až tak moc vzalo, no zrejme to bolo kvôli tomu, že po dlhej dobe po niečo naozaj vážne túžila a ono to...nevyšlo.
Skúsila to a teraz to ľutovala.
V hlave mala odrazu neskutočný zmätok. Nedalo sa jej síce normálne premýšľať, ale jedným si bola už úplne istá. On ju nechce a ona sa mu takto nechutne nanútila.
Nech sa na to dívala akokoľvek, usadil sa v nej taký ten odporný, no pre ňu dobre známy pocit, že ju práve Midorima Shintarou od seba... odstrčil.

Sedel na svojom mieste a sledoval, ako sa ich učebňa pomaly plní.
Každú chvíľu pohľadom zavadil o dvere a čakal, kedy sa nimi už konečne preženie.
Celú noc kvôli tomu incidentu poriadne nespal...veď ako by aj mohol zažmúriť oka po tom, čo s ním tá krpaňa urobila. Okrem nepríjemného tlaku v nohaviciach, ktorý pocítil zakaždým, keď si nechcene spomenul na jej mäkké ústa, tu bolo ešte niečo, čo ho trápilo. Bol tu ten zlý pocit z toho, že tak rýchlo opustila jeho byt. Čakal hocijakú inú reakciu, len nie túto. Nesedelo to na ňu. Mala predsa len podráždene oduť tie svoje pery tak, ako to mávala vo zvyku a venovať mu nejakú tú škaredú poznámku...poprípade mu nadať.
No Ema neurobila nič z toho a tú scénu, v ktorej uhýbala svojím pohľadom a povedala len tých pár slov, mal stále pre očami.
Nervózne sa pozrel na hodiny a zistil, že už nemešká len ona, ale aj profesor.
O pár minút neskôr sa dverami predral nízky, trošku zavalitý starší muž a každý sa usadil na svoje miesto. Ihneď začal svoj výklad a Shintarou si otvoril svoj poznámkový zošit.
Nesústredil sa... a až na konci hodiny si uvedomil, že okrem nadpisu danej témy, si ani nič viac nepoznačil. Mrzuto si zbalil svoje veci do tašky a podráždene vypochodoval k budovy, s cieľom dostať sa na ďalšiu hodinu, ktorá mala byť inde.
Možno zaspala. Pomyslel si, no po príchode ďalšieho učiteľa, sa utvrdil v tom, že sa s ňou dnes zrejme nestretne.
A mal pravdu, Ema sa na vyučovaní neukázala vôbec.

Tá mizerná nálada sa ho držala po celý zvyšok dňa a viditeľne to poznačilo aj jeho hru v zápase.
Bol agresívnejší a tvrdší, než obvykle. Práve sedel na lavičke a každý okolo z neho cítil, aký je nesvoj, no zároveň vyžaroval aj niečo...desivé.
Nebolo pre neho typické, že sa nechal takto ľahko strhnúť emóciami a na ihrisku patril skôr k tým zdržanlivejším hráčom, ale to, ako sa správal dnes...to udivovalo viacerých.
,,Deje sa niečo, Shintarou?" spýtal sa ho opatrne jeho červenovlasý priateľ a skúmavo sa zahľadel na jeho zamračenú tvár.
Midorima si odpil zo svojho nápoja a položil ho vedľa seba.
,,Nie." zamrmlal prosto a postavil sa. Bez ďalších slov odišiel späť na ihrisko.

.
.
.
ĎAKUJEM za prečítanie. 

-Odkaz na nasledujúcu kapitolu- 

*** 

9 komentárov:

  1. Kawai obrázek :33 člověče Midorma hrál svlíkací hru...to je geniální! O tom si budou vyprávět i další generace :D Tohle jsi fakt dobře vymyslela :D No...jen mě mrzí ten vývin mezi našimi ledovci, z Emy bude zase to nevrlé zombieindividum, ale Shin-chan to určitě srovná a když ne tak si vezmu vykosťovací nůž a půjdu srovnat já Midorimu XD :P

    tvoje zbytečně násilná X <3 X

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :D :D :D vykosťovák...joj, zasmiala som sa :D
      V každom prípade ďakujem za komentár :] a ten obrázok sa mi tiež strašne páčil, vyzerá tam proste...dobre, no :D

      Odstrániť
  2. Aaaa! To bolo úplne brutálne! Nečakala som že na nás toto vytasíš, ale vážne si to napísala bravúrne. Strašne moc som sa tešila, že sa konečne niekam pohli :D tá scéna s tou hrou a to, čo sa stalo potom, bolo to úplne skvelé, opäť raz výborne premyslené a ešte lepšie napísané. Len ma mrzí, že ako to dopadlo potom :( Midorima zranil jej city, chuderka, musí sa teraz cítiť staršne... tiež dúfam, že to dá Shin-chan do poriadku, inak sa pridám k X <3 X a ja si vezmem sekáčik na mäso a budeme ho naháňať" :D nech neblbne, veď je úplne jasné, že ju chce aj on a hoci to nechcel nechať zájsť tak ďaleko, mohol jej dať aspoň nejak inak najavo, že aj on po nej túži a že ju má rád a proste! Midorima, rozhýb sa, buď úprimný k sebe samému a priznaj si to - ona je pre teba tá pravá a ty ju takto odstrčíš :D hanba by ho mala fackovať! :D

    Oooh a ten koniec, Akashi sa stará :D mal mu Midorima povedať, že čo je vo veci xD strašne moc by ma zaujímalo, že čo by mu na to povedal, prípadne poradil xD "nauč ju, kde je jej miesto" xDDD ach, už mi hrabe :D ale bol to vážne úplne úžasný, skvelý diel a ja tak nejako cítim, že táto poviedka pomaly finišuje a to ma mrzí, lebo som sa na ňu nesmierne moc namotala :( dúfam, že po nej budeš písať ďalej ešte veľa, veeeľmi veľa vecí... postavy z KnB by ti mali ruky - nohy bozkávať za to, že si každému z nich vymyslela takýto úžasný príbeh *_* :D

    Nemôžem sa dočkať pokračovania :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pobavila si ma...či už ten sekáčik na mäso alebo Akashiho rada :D joj, chudák Seijuro, stále si z neho a jeho výrokov robíme srandu :D
      Inak, váhala som nad týmto dielom, ale nakoniec som si uvedomila, že to som celá ja :D
      Ďakujem za pekný komentár :]

      Odstrániť
  3. Oh, my God! That´s so hot! *hľadá vreckovky na zastavenie nosebleedu*

    TOTO mi už nerob! Alebo vieš čo, kľudne rob. :D nosebleed je zdravý a Midorima, ktorý hrá vyzliekaciu hru sa často nevidí. :D Popísala si jeho aj jej pocity úplne skvele :3 a potom sa to posralo~
    Juj, Shin-chan, spamätaj sa už!

    Hentai no Kame

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :D si podarená a teší ma tvoja reakcia...teda, až na nosebleed, až nebudeš anemická :D

      Odstrániť
  4. Okej, okej... takže musí sa uznať, že rozprávka a úchylárčiny nie sú dobrá kombinácia, vytvára príliš divnú atmosféru xD
    Ale časť bola samozrejme podarená, až teda na to, že Midorima je celkovo vôl, ale dobre :D Veď on sa s tým nejako vysporiada a snáď aj Emma (Ema? boha, teraz som to čítala a neviem, ako sa to píše?! O.o), aj keď je to fakt, že to od neho bolo pekne... hnusné, nemusel ju tak sotiť, aby veletela rovno aj z izby :P
    Fajn, končím s blbosťou. Bola to naozaj vydarená časť a ja som teda zvedavá, ako to tí dvaja vyriešia :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Je až neuveriteľné, ako dokážeš opísať tie ich city a celú situáciu. :) Úplne, ako keby si to sama zažila, hmm~... nom a k tomu môjmu článku - ja ti budem stále komentovať články, len s menšími odmlkamy a tak.. takže stále budeme v kontakte, neboj. ^^ (vydesila som ťa, čo? :DDD)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Umrela som pri tom, ako ho dráždila a düfala som, že sa dostane na jej vlnu, ale takýto zvrat,som nečakala. Čítam ďalej!

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)