streda, 7. októbra 2015

Kedy budem na rade ja?

 ***

Pozrite sa, ako neuveriteľne FAJNOVO tu Mura vyzerá  

Téma/ Anime : Kuroko no Basuke
Pár: Murasakibara Atsushi x Maya [ OC ]
pozn. nadväznosť na inú poviedku / bez väčšej nutnosti čítania prvej poviedky 

***

Ich tréningový zápas sa mal každú chvíľu začať. Oba tímy už stáli na svojich čiarach a on pohľadom zablúdil k tribúne.Díval sa na to jedno obvyklé miesto, kde zvyčajne sedávala a zamračil sa, keď uvidel, že je opäť prázdne.
Odkedy Maya súhlasila s výpomocou pre školskú radu, mohla ho prísť podporiť len veľmi zriedka.
V podstate mal vôbec veľké šťastie, ak sa za celý ten deň s ňou mohol aspoň na chvíľu vidieť.
Štvalo ho to. Strašne moc.
Jedinou útechou mu bolo to, že je tento stav len dočasný. Nevedel presne, že o čo ide, no z toho, čo mu vysvetlila, sa dozvedel asi len toľko, že sa ich škola tento rok rozhodla usporiadať akýsi festival a keďže mali na prípravy a organizáciu málo ľudí, požiadali o účasť aj ju.
Celé to trvalo už vyše mesiaca a neskutočne ho to znervózňovalo.
Odohral zápas a pobral sa do šatne. Hneď po sprche sa obliekol a zahľadel sa na displej svojho mobilu. Bolo iba päť hodín, no keďže sa už blížila zima, tak bolo bežné, že sa o takomto čase už stmievalo. 
Spolu so svojimi spoluhráčmi vyšiel z telocvične a pohľadom spočinul na budove školy. V zopár oknách sa ešte svietilo a svietilo sa taktiež v jej triede.
,,Nejdeš domov, Atsushi?" spýtal sa Himuro svojho obrovského priateľa.
,,Ešte niečo mám." vysvetlil stroho a rozlúčil sa skôr, než stihol Tatsuya položiť ďalšiu otázku.
Chcel byť s ňou...aspoň na chvíľu.
Zvykol si na ňu ako na svoju pravidelnú dávku sladkostí... a dni bez nej boli vážne veľmi mrzuté.
Vošiel dnu a vydal sa k veľkému schodisku. Dostal sa až na tretie poschodie a lenivým krokom vyhľadal tú správnu učebňu.
Akurát z nej vychádzalo zopár ľudí, boli to tí, čo sa taktiež podieľali na organizácii.
Očami prebehol všetky tváre, no Mayu medzi nimi nenašiel.
Počkal, kým uvoľnia východ, nazrel do miestnosti a vtedy ju uvidel, ako stojí pred jednou z lavíc a ukladá si svoje veci do tašky.
Mierne sa skláňala, jeden z pramienkov vlasov sa jej uvoľnil a ona si ho pohotovo zastrčila za ucho.
Uprene sa na ňu zadíval a ona, akoby cítila jeho prítomnosť a zvedavo zdvihla hlavu.
Stretla sa s jeho flegmatickým pohľadom a milo sa usmiala.
,,Atsushi." oslovila ho veselo.
,,Čo tu robíš? Ako dopadol tréning?" položila mu hneď dve otázky a narovnala sa.
,,Tušil som, že ťa tu ešte nájdem. A tréning prebehol v poriadku." odpovedal akýmsi unudeným tónom a podišiel k nej.
,,Tak to som rada." zamumlala, postavila sa na špičky a jemne ho pobozkala na pery.
Hneď sa však odvrátila a naďalej venovala svoju pozornosť len papierom, ktoré mala na stole.
Zamračil sa...znova.
Nepáčilo sa mu to. Kým nemala túto robotu navyše, mal ju len a len pre seba.
Zatváril sa mierne oduto, keď sa mu otočila chrbtom a začala čosi čítať v tých materiáloch.
Už sa mu nechcelo čakať a tak natiahol svoje veľké paže smerom k nej, silno ju zozadu objal a pritisol k sebe. Robilo mu neskutočne dobre ju takto cítiť. Odrazu akoby všetka tá nervozita a napätie odišlo a nahradilo ich len akési teplo. Tá zmena bola až fyzická.
,,Atsushi?" tón jej hlasu zaznel veľmi pobavene a pery sa jej roztiahli do veľkého úsmevu.
Tiež jej chýbal, no už s pomocou súhlasila a obaja to, jednoducho, musia vydržať.
,,Kedy budem na rade ja?" zamrmlal, na oko ľahostajne, položil si svoju strapatú hlavu na jej rameno a lícom sa oprel o to jej. Kútiky jej úst sa zdvihli ešte viac.
Občas bol vážne ako malé dieťa.
,,Dnes už nemám nič...chcel by si ísť niekde? Možno ešte bude nejaká cukráreň otvorená." navrhla mu.
,,Hmm.." Opäť nebol moc výrečný.
Opatrne sa vymanila z jeho nežného zovretia a otočila sa k nemu.
,,Zlatko...sľubujem, že hneď, ako to skončí, tak ti to vynahradím." povedala mäkko a objala ho.
,,Tiež už som z toho unavená a...otrávená." poznamenala a hlavou sa oprela o jeho hruď.
Vdýchla jeho peknú vôňu a na moment privrela oči.
Neskutočne rada objímala tohto veľkého, mladého muža.
Pocítila mierny tlak, keď ju pevne zovrel jednou rukou kolo pása, mierne nadvihol a posadil na stôl.
,,Ty..." uškrnula sa síce, no musela si priznať, že ju to celkom... rozladilo.
Svojou obrovskou postavou sa natlačil na jej telo a mlčky sa jej zadíval do tváre, ktorá odrazu nabrala jemne ružový nádych. Maya sa pod ťarchou jeho upretého pohľadu mierne pomrvila a svojimi dlaňami spočinula na jeho ramenách.
Napriek tomu, že mal ten svoj obvyklý výraz, tak jeho telo a oči hovorili o niečom úplne, ale úplne inom. Bolo tam totiž niečo, čo v poslednej dobe videla až príliš často a zakaždým to ...ignorovala, no spôsob, akým ju uväznil medzi stolom a sebou samým, jej jasne napovedal, že dnes sa tomu už zrejme nevyhne.
,,Mali by sme odtiaľto odísť." prehovorila rozpačito a vpíjala sa do tých nádherných, fialových dúhoviek. Zazdalo sa, ako by ju ani nepočúval a len sa k nej sklonil.
Ich pery sa spojili v najskôr veľmi jemnom a pomalom bozku. Oboma prešla príjemná vlna vzrušenia a ich nedočkavé telá sa k sebe natisli ešte viac. Prstami mu zašla do jeho dlhých vlasov a sama ich spojenie prehĺbila. Opatrne ochutnávala to, čo už tak dlho poznala, no aj napriek tomu sa jej zdalo, že dnes chutí o čosi lepšie a...sladšie.
Sám sa len mierne, možno až trošku moc pasívne, zapájal do tejto ich malej hry a užíval si každý dotyk a pohyb jej horúcich úst. Jeho dravosť sa prebúdzala síce pomalšie, no príjemný tlak niekde v jeho vnútri priamo svedčil o tom, ako moc po nej túži.
,,Maya?" ozvalo sa za dverami a oni sa v tú ranu od seba rýchlo odtrhli.
Rýchlo zosadla z lavice a on od nej poodstúpil práve vo chvíli, keď do dverí vošlo akési tmavovlasé dievča. Neušlo jej, akí sú tí dvaja v tvári mierne červení a v rozpakoch.
S opravedlňujúcim sa výrazom len vytiahla zo svojej tašky nejaké papiere a podala ich jej.
,,Prepáč, zabudla som ti ich tu nechať." vysúkala zo seba.
,,V poriadku." pokúsila o milý úsmev, no sama sa cítila zahanbene.
Dievčina sa rýchlo rozlúčila a so sklopeným pohľadom opustila triedu.
Maya si zahrýzla do spodnej pery a trošku zmätene sa pozrela na Murasakibaru, ktorému to aj napriek jeho flegmatickej povahe... tiež zrejme nebolo úplne jedno.
,,Asi by sme vážne mali ísť." poznamenala a on len mlčky prikývol.
Natiahol sa po jej tašku, ktorú už mala prevesenú cez plece a zobral jej ju. Venovala mu vďačný pohľad, uchopila jeho voľnú ruku a preplietla si s ním prsty. 
,,Aj tak to stálo za to." zamumlal, keď vyšli z učebne a vyčaroval jej tým jeden veľmi úprimný, hrejivý úsmev na perách.

.
.
.

***

6 komentárov:

  1. Ahh :3 fajné toto ^.^ Prostě hezounké, jak tam k ní přišel...a pak vtipné, když je tam chytil ten nezvaný host :D

    BTW máš hezké pozadí ;)

    X <3 X

    OdpovedaťOdstrániť
  2. To bolo zlaté ako Atsushi žiarlil :-) no ja by som sa na ich mieste tiež hanbila hentak byť pristihnutá :D veľmi milé pokrašovanie :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Opäť raz to bolo výborné :) mne sa páčila tá poviedka s Murasakibarom a Mayou už aj pred tým, a toto bolo fakt skvelé pokračovanie :) oni dvaja sa mi k sebe veľmi hodia a som rada, že Murasakibara má niekoho, kto mu rozumie, rozumie jeho potrebe po sladkom a celkovo mu vychádza v ústrety :) nečudujem sa, že žiarlil ale som rada, že ju mal potom na malú chvľku pre seba :) i keď ich takto nepekne vyrušili :D stavím sa, že si to potom neskôr vynahradili O:) teším sa, ak napíšeš podobný oneshot na ďalšie postavy z KnB zas, mám takéto jednodielne príbehy rada :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Zlatéééééé!~ Ja neviem, čo na to napísať ďalej... a určite by som napísala niečo trápne... tak radšej iba napíšem, že je to strašne vydarené a zlepšila si mi tým tento večer. Ďakujem. ^.^

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Súhlasím, na tom obrázku vyzerá naozaj fajnovo :D
    A bolo to veľmi milé, super napísané :D Vlastne som na tom podobne ako Sora/Soletka (pf, teraz ktoré? xD). Neviem k tomu čo iné dodať. Strašne sa mi to páčilo a hneď je aj to (škaredé, sivé) počasie krajšie :D Len tak ďalej! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Počas tej scény som slintala ako buldog :D

    Poviedka bola rozkošná, aj to, ako Mura-chan žiarlil :3 Aj ja chcem takého chlapa! T_T

    Hentai no Kame

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)