piatok, 30. októbra 2015

Strange Love 2

***

 Odkaz na "Strange Love 1"

Téma / Anime : Kuroko no Basket - Extra Game 
Postavy: Nash Gold Jr x OC
Trošku na objasnenie pre tých, čo sa v tomto anime moc nevyznajú:
Nash Gold Jr - kapitán Jabberwock, tímu, ktorý prišiel do Japonska a momentálne v mange odohráva zápas s našou zázračnom generáciou. 
Jason Silver-  jeden z hráčov Jabberwock
Victoria Akashi - moja OC
P.S. Ideálne by bolo prečítať si prvý dielik :], má to nadväznosť.
AAAAAA nevhodné pre maloletých [ blbé slová, výrazy a pod. ]
[ Aj keď, v súčasnej dobe je už ťažko posúdiť, čo je "nevhodné a čo vhodné" a hlavne pre koho :D, ale tak...upozornenie musí byť...Mám potom lepší pocit :D ]

***

Napriek tomu, že po ňom v tej chvíli túžila a očividne, aj on po nej, predsa len rátala aj s takou tou možnosťou, že spoločne strávené leto sa zapíše len do zoznamu takých tých krátkych románikov...románikov bez budúcnosti. Myslela si, že sa za tie dva mesiace jeden druhého nabažia a že sa to tým skončí.
No..nestalo sa tak a keď jej jej brat oznámil, že sa po novom roku organizuje väčší, basketbalový turnaj, na ktorý pozvali aj tím Jabberwock, pocítila mierne vzrušenie.
Áno, stále boli v kontakte. Stále si ešte, no omnoho menej, písali a občas si aj zavolali...no vidina toho, že budú opäť v rovnakej krajine, v rovnakom meste, v nej vyvolávala úprimnú zvedavosť.
Vedela, že by o tom nemala tak premýšľať, veď predsa len šlo o muža, pri ktorom si človek vôbec nemohol byť ničím istý, no aj tak...niečo predsa len očakávala.
O tom svojom výlete do Ameriky sa nikomu nezmienila. Respektíve, nikomu sa nezmienila o pravom dôvode cesty, aj keď vedela, že jej brat nie je sprostý a že minimálne niečo tuší, no keď sa o tom aj snažil začať konverzáciu, automaticky opúšťala miestnosť. Mala Seijura rada, no neznášala, keď sa náhle začal starať do jej vecí zakaždým, keď sa mu niečo nepozdávalo a taktiež vedela, že nemá cenu sa s ním hádať a tak skôr volila tú druhú cestu...únikovú.

Úvodné kolá sa začali. Dnes mal práve zápas on, takže si to mierila rovno do veľkej haly. Pravdepodobne už dávno skončili a vychádzajúci dav ľudí ju v tom len utvrdil. Bez toho, aby brala ohľad na tých, čo kolo nej prechádzali, si razila cestu dnu. Dostala sa na chodbu, porozhliadla sa a nakoniec sa vydala smerom, odkiaľ videla kráčať hráčov. Teda, nepoznala ich, len to usúdila z toho, že mali cez rameno prevesenú veľkú, športovú tašku.
Prešla prvou šatňou, ktorá už bola úplne prázdna, no keďže na dverách bol názov iného tímu, tak pokračovala ďalej.
Povzdychla si, keď našla tú správnu a tiež už v nej nik nebol.
Musela si priznať, že ju to trošku sklamalo. Chcela ho vidieť. Vedela, že je v Japonsku už pár dní, no za ten čas sa ešte ani len raz nestretli. Samozrejme, nechal jej správu, ale to bolo asi tak všetko. Aj keď síce...z tej správy jej bolo naozaj horúco. Myslela si, že si na tie jeho reči časom zvykne, no vždy sa ešte našlo niečo, čím ju vo svojom vyjadrovaní dokázal prekvapiť.
Pri spomienke na ten oplzlý obsah, sa len uškrnula a pobavene pokrútila hlavou.
Odvrátila sa od tej miestnosti a pomaly kráčala nazad k východu. Svoj pohľad na moment fixovala na podlahu a keď ho zdvihla, stretla sa ...s tým jeho. Stál tam.Vyzeral mierne prekvapene, no vzápätí mal už na perách ten svoj úškrn. Jeho vysoká postava sa sebavedomo pohla jej smerom a ona sa mu taktiež vydala naproti.
,,Ahoj, dievčatko." zamumlal a venoval jej tak zvláštne milý pohľad, že ju to prinútilo sa pousmiať.
Zadívala sa mu do tých jeho pekných očí a odrazu sa už nechcela držať späť. Urobila k nemu krok, jemne ho objala okolo pása a on ju zovrel vo svojom náručí.
,,Ako tak vidím, naozaj som ti chýbal." Ignorovala ten mierne arogantný tón v jeho hlase a len sa hlavou aj naďalej opierala o jeho hruď. Veľké očakávania a nádeje si kľudne zakáže, no keď ho už mala opäť pri sebe, zoberie si z neho čo najviac.
Sklonil sa nej a pohladil ju. Tešil sa z toho, že sa opäť môže dotýkať tej červenej.
Zdvihla k nemu hlavu a zobrala si jeho tvár do dlaní. Natiahla sa a pritisla sa na jeho pery tými svojimi. Opäť sa v duchu uškrnul a pocítil vzrušenie, keď jazykom vkĺzla do jeho úst a prstami mu zašla do vlasov.
,,Poslúchal si?" zamrmlala, keď sa od neho na krátko odtiahla a potom mu znova venovala zopár ďalších, kratších bozkov. Jemne sa obtierala o jeho horúce ústa, ktorých kútiky boli zdvihnuté do toho jeho typického úsmevu.
,,Dobre vieš, že som zlý chlapec."odvetil jej.
,,No ak dnes večer prídeš do nášho apartmánu, rád ti ukážem, ako moc som sa na teba tešil." 
Victoria sa zamračila, keď si uvedomila, že v podstate vôbec neodpovedal na jej otázku.
Nash si všimol jej výrazu a ..pobavilo ho to.
,,Určite vieš, kde bývam a ak nie, tvoj brat ti to určite rád prezradí." rýpnul si a tentoraz to bola ona, kto sa uškrnul. Jednou rukou mu znova zašla do vlasov, zovrela ňou zopár pramienkov.
,,Správaj sa slušne." upozornila ho mrzuto a poriadne za ne zaťahala. Goldova tvár sa skrivila do mierne otrávenej grimasy.
,,Ja sa správam slušne...na mňa až moc slušne." zamumlal.
,,Mala si tu byť počas zápasu. Vtedy by si pochopila, ako až moc som..." Chytil jej zápästie.
,,...vlastne k tebe dobrý." Pritiahol si jej dlaň k ústam a pobozkal ju na ňu.
,,Chýbala si mi."
,,Usotsuki." zamrmlala a venovala mu nie zrovna milý pohľad.
Pousmial sa. To slovíčko poznal. "Klamár".
,,Máš pocit, že by som sa trápil s niečím takým, ako sú klamstvá?" spýtal sa a mierne nadvihol obočie. Victoria si prekrížila ruky na prsiach a opäť na neho nepríjemne zagánila.
No musela uznať, že mal pravdu. Nash bol ten posledný, kto by sa takto namáhal.
,,Minimálne jedna moja časť neklame."  uchechtnul sa a pritiahol si ju k sebe.
Ucítila, ako ju niečo jemne tlačí na bruchu a bolo jej hneď jasné, o ktorom jeho kúsku to hovorí. Nemohla si pomôcť, tiež sa pousmiala, ale neodpustila si ďalšie japonské slovo, ktorého význam mu bol tiež dobre známy. "Zvrhlík."

Bolo už niečo po dvanástej a ona spokojne sedela na gauči. Nash sa rozvaľoval vedľa nej, neustále ju hladil jednou rukou po chrbte a v tej druhej zvieral pohárik. 
Cítila sa...spokojne a celkom príjemne na to, že sa všade naokolo bavili zvyšní hráči jeho tímu...a neboli jediní, boli tu aj ďalší ľudia, hlavne toho nežnejšieho pohlavia. Úprimne, nejako extra tento jeho obľúbený druh zábavy veru nemusela, ale momentálne jej to vôbec neprekážalo.
Možno za to mohol spôsob, akým na ňu ten príjemný dotyk jeho horúcej dlane pôsobil alebo taktiež aj to, že sa myšlienkami neustále vracala k tomu, čo na tom gauči spolu robili hodinu predtým, než všetci ostatní dorazili. Bola si istá, že tým milovanie, ak sa to ešte dalo vôbec tak nazvať, povýšili na úplne inú, až... beštiálnu úroveň.
Posunula sa k nemu o čosi bližšie a pritúlila sa k nemu. Gold si s úsmevom na perách odpil a objal ju okolo pliec. Na väčšinu ľudí by v tejto chvíli určite pôsobili ako romantický párik, no pravda bola taká, že len málokto by dokázal zrejme odhadnúť pravú hĺbku tohto ich zvláštneho vzťahu-nevzťahu.
Ako sa tak o neho opierala, užívala si to príjemné teplo, čo z neho sálalo. Celkovo ten fakt, že ju niekto objímal, bol pre ňu neuveriteľne príjemný.
Od malička bola skôr samotársky typ a aj keď ju a Seijura delil rozdiel len jedného roku, aj tak si spolu nevybudovali vzťah silnejší, než ten prirodzený, čo medzi súrodencami býva. On bol ten pozorovaný, ten upozorňovaný, ten, ktorý musel hodiny tráviť nad knihami a za čo i len najmenšiu chybičku prísne karhaný a ona...
Ona bola tou, ktorá si mohla robiť, čo chce. Vedela, že si nemôže sťažovať, pretože mala narozdiel od neho aspoň možnosť výberu, no aj tak tomu svojmu bratovi predsa len závidela.
Najviac to pocítila po smrti ich matky, keď sa jej otec vzdialil asi najviac. Občas sa jej zdalo, že má z nej až...strach. Akoby sa bál na ňu čo i len zvýšiť hlas, niečo jej zakázať a nebodaj ju pre niečo vyhrešiť. Možno to bolo tým, že sa na matku podobá...no to bola len domienka, nikdy sa ho na to nespýtala a tak výsledok toho všetkého bolo to, že jej otec sa správal, akoby mal len jedno dieťa.
Bez motivácie, bez usmerňovania...deň po dni.
Nebyť toho jedného, jediného momentu, kedy sa rozhodla prísť pozrieť svojho brata na ten zápas, jej dni by boli stále rovnako jednotvárne, nudné a celkom aj...smutné.
Stretla ho a odvtedy sa...veľa zmenilo. Zmenilo, pre ňu k lepšiemu, k zábavnejšiemu a príjemnejšiemu.
Toto poznanie ju však nútilo premýšľať aj nad otázkou, že dokedy to asi tak potrvá.
Dokedy bude tohto sebavedomého muža baviť? Čo keď jej prestane pípať mobil a v schránke si nenájde už ani len jediný email? Čo keď...to všetko zasa pominie?
Vie, že sa zachovala hlúpo...vie, že si nemala vytvárať takto silnú väzbu k niekomu ako je on, no ono to v jednej chvíli začalo všetko ísť akosi úplne mimo jej kontrolu.
Áno, zakaždým sa pousmiala, keď ju nejakým spôsobom kontaktoval, ešte počas ich prvého pobytu v Japonsku...bolo to také spríjemnenie, no nebolo to nič nové. Nebol prvý, kto jej niekedy niečo napísal, oslovil ju kvôli záujmu alebo podobne...ale keď ju niekoľkokrát osobne vyhľadal, nabralo všetko úplne iný rozmer.

,,Gold!" zakričal niekto.
Victoriou mierne trhlo a ihneď sa narovnala. Sledovala, ako sa muž vedľa nej s menším zašomraním posadil a vzápätí vstal.
,,Zachvíľu som späť." povedal jej a už si to mieril k skupinke ľudí, postávajúcej na chodbe.
Dívala sa, ako si podal ruku s jedným mladým mužom. Bol to zrejme ten, ktorý na neho zavolal a neušlo jej, že sa tá hŕstka ľudí náhle rozšírila o ďalšie postavy...ženské.
Pevne zomkla pery a znova sa oprela.
Táto situácia jej jasne pripomenula, prečo tak nerada chodí na takéto akcie. Akonáhle od nej totiž musí Nash odísť, nielen že sa nemá s kým baviť, ale je aj svedkom toho, ako sa k nemu zakaždým zbehne nejaký ten kŕdeľ hús. Nepáčilo sa jej to, aj keď teda chápala, že je pre ne, prirodzene, sympatický a príťažlivý.

Tá jeho "chvíľa" sa nakoniec ťahala už dobrú polhodinu. Čím dlhšie tam bola bez neho, tým sa cítila viac podráždene. Navyše, k jej nie zrovna dobrej nálade sa pridružilo aj to, že si Silver sadol kúsok od nej do kresla a celý čas niečo hulákal.
Nemohla si pomôcť, no mala dojem, že ešte nikdy v živote nestretla človeka, čo by v nej vyvolával až tak veľký pocit pohoršenia a znechutenia.
Práve okolo neho prechádzalo nejaké dievča, keď ju silno chytil za zápästie a stiahol si ju k sebe na kolená. Usmiala sa síce, no Victorii neušlo, aké moc to bolo silené. Pokúšala sa vymaniť z jeho veľkého zovretia a lámavou angličtinou so seba ťahala ospravedlnenie.
,,Ale no ták. Čo to s vami ženami dnes je?" prehovoril na ňu a naklonil sa k nej s cieľom dať jej bozk. Dievčina sa však uhla, čo malo za následok to, že sa jeho tvár skrivila do nepríjemného úškrnu.
,,Takže nedostupná..." zamrmlal.
,,Alebo len možno namyslená." dodal ihneď a pokúsil sa o to znova.
,,Alebo len možno nemá na teba náladu, Tarzan." prehovorila Victoria, ktorá sa už na to nemohla dívať. Nie, nebolo jej ľúto tej mladej ženy, predsa len sem prišla z vlastnej vôle a ak mala v hlave aspoň trošku rozumu, mohla si domyslieť, že ako asi bude vyzerať spoločnosť niekoho takého, ako sú Jabberwock, len už jednoducho... nedokázala byť ticho.
Možno to bolo tou nervozitou, možno nesympatiou voči tomu mužovi, možno...jej konanie pramenilo z niečoho úplne iného.
Silver sa k nej so záujmom otočil.
,,Čo si to povedala?" mierne na ňu zvýšil hlas.
Jej tmavé oči na neho hodili lenivý pohľad a mierne sa narovnala.
,,Počul si...alebo si snáď hluchý?" Svojím pohľadom opäť spočinula na osobe, ktorá ju tu ako jediná zaujímala a zamračila sa, keď videla, že sa zrejme stále dobre baví a že sa k nej asi nechystá tak skoro pripojiť.
,,Hej..." ozval sa znova Jason a rozvalil sa v kresle ešte viac. Nepáčila sa mu. Vôbec.
Nemal rád túto mladú ženu a štvalo ho, že ju musel trpieť zakaždým, keď si to Nash zažiadal.
Zatvárila sa otrávene. Trošku aj oľutovala, že na seba upozornila, ale tak...už sa stalo.
,,Moc si nedovoľuj." zamrmlal.
,,Lebo?" spýtala sa provokatívne.
Prinútilo ho to k ďalšiemu úškrnu.
,,To, že mu momentálne rozťahuješ nohy, ešte neznamená, že tomu bude tak stále." poznamenal posmešne.
Čakal, že ju tým zarazí, ale nestalo sa tak.
Victoria sa len pousmiala. Dokonca jej ušlo uchechtnutie.
,,Chápem, že ma nemáš rád. Stavím sa, že s najväčšou pravdepodobnosťou by si to bol práve ty, kto by mu tie nohy namiesto mňa, rád rozťahoval." povedala to tak arogantne, až Silver prekvapením pootvoril ústa. Bola to však len jeho prvotná reakcia, tá druhá bola o čosi búrlivejšia.
,,Dávaj si pozor na ústa." precedil pomedzi zuby.
,,Ty si dávaj pozor na ústa, Tarzan." Mala zlú náladu. Mala...príšernú náladu.
Potrebujem vzduch. Prebehlo jej hlavou a okamžite sa postavila.
Chcela hneď odísť, no Silver ju následoval a zatarasil jej cestu.
,,Uhni." zašomrala a ani sa len na neho nepozrela.
Neurobil tak a keď sa pokúsila prejsť okolo neho, chytil ju za lakeť a prinútil ju tým zdvihnúť k nemu tvár. Venovala mu pekne naštvaný pohľad. V podstate sa navzájom prepaľovali svojimi očami.
,,Vieš koľko už bolo takých ako ty?" spýtal sa jej a na tvári sa mu objavilo pobavenie.
Mlčala.
,,Takých, čo si mysleli, že ich má rád, že mu na nich záleží, no ja ti poviem, ako to je..." Mierne sa k nej sklonil.
,,...každá jedna skončila...rovnako." dodal.
Klamala by, kebyže by tvrdila, že jej tie slová nič nerobia, ale v podstate jej tento dvojmetrový muž vlastne len potvrdil to, čo už aj tak dávno vedela.
,,Okamžite ma pusť." povedala pevným hlasom, no nezdalo sa však, že by váha jej slov mala nejaký účinok.
,,Nehovorím to snáď dostatočne zreteľne a pomaly na to, aby to tá tvoja sprostá hlava spracovala?" spýtala s poriadnou dávkou irónie a dúfala, že to aj napriek tomu, že nehovorí pre ňu prirodzeným jazykom, pochopí.
Na jeho tvári sa objavil znova ten úsmev.
,,V podstate, nie si ako ony. Ony s ním žili aspoň v rovnakej krajine." Videl, že dokonale udrel klinec po hlavičke. Nepovedal mu to spôsob, akým pevne zovrela pery a hlavne to, čo sa na moment zjavilo v jej očiach.
Pocítil spokojnosť.
,,Čo sa to tu deje?" ozvalo sa za ním. Obaja ten hlas poznali. Nash.
,,Len sme sa tu trošku...zhovárali, že áno?" Silvera ten úškľabok stále neopúšťal, ba sa ešte prehĺbil pri pohľade na jej mrzutý výraz.
Okamžite sa mu vytrhla a bez ďalších zbytočných slov... odtiaľ odkráčala.

Vyšla na balkón a oprela sa o zábradlie. Netrvalo to dlho a počula, ako sa dvere, ktoré privrela, znova otvorili a niekto vyšiel za ňou. Vedela, že je to on.
,,Netuším presne, čím ťa Silver tak rozhodil, ale neber ho vážne." prehovoril na ňu.
Cítila ho za sebou a tak sama urobila ten maličký krôčik vzad a chrbtom sa oprela o jeho hruď. Zaklonila hlavu a stretla sa s jeho pokojným pohľadom, ktorý jasne hovoril o tom, že ho to...netrápilo. Bolo mu to úplne jedno.
Sklamane od neho poodstúpila. Prekrížila si ruky na prsiach a skúmavo sa na neho zahľadela.
Úprimne, bola nahnevaná. Na Jasona, na neho a na...seba.
,,Dnes máš akúsi zlú náladu." poznamenal a opäť tú vzdialenosť medzi nimi zmenšil.
,,To mám." odvetila mu popravde, nemala dôvod to skrývať.
,,Prečo?"
,,Komu patríš, Nash?" spýtala sa prosto a svoje prenikavé oči uprela na jeho pery.
Neušlo jej, ako sa mu na moment údivom zachveli, ale napokom sa len silene uchechtnul.
,,Čo je to za otázku?"
,,Ja sa o veci nedelím." poznamenala tichým hlasom a mierne naklonila hlavu.
,,Žiarliš?" Vyzeral byť síce pobavený jej správaním, no v skutočnosti mu to na ňu vôbec, ale vôbec nesedelo. Trošku ho tým.. miatla.
,,Áno. Teraz si tu, pri mne, ale na koľko? Na pár týždňov? Ale ako to bude vyzerať, keď sa vrátiš domov a ja ťa nebudem môcť...kontrolovať?" Očami zablúdila k svojím topánkam.
Cítila sa...zvláštne, bola sebecká a on mlčal. Zrejme mu táto debata prišla rovnako otravná, ako jej samej.
,,Prepáč, zrejme som u seba... posunula náš vzťah z tej našej fyzickej roviny... do emočnej a stáva sa zo mňa...ehm..." Netušila, ako to povedať. V pamäti hľadala správne slovíčko a hrýzla si pri tom nervózne do pery. Nemala mu to povedať. Typy ako on...neznášajú rozhovory tohto charakteru.
Gold z nej po celú tú dobu nespúšťal oči. Vytušil, čo sa tým Victoria snaží povedať.
Klamal by, kebyže tvrdí, že to v ňom nevyvolávalo nič. Normálne, pri iných, by mu to bolo nepríjemné, no pri nej...pri nej to bol presne ten pocit, ktorý mal, keď ju dostal poprvýkrát a on si veľmi dobre pamätal, ako moc dobrý pocit to bol.  
Kľakol si pred ňu.
Udivene sledovala, ako ju pevne chytil za boky, prstami vyhrnul látku blúzky a ...perami sa prisal na odhalenú pokožku jej brucha.
,,Čo to robíš?" Spýtala sa mierne rozpačito. Toto zvláštne gesto ju, pravdupovediac...rozhodilo.
,,Moc premýšľaš." odvetil pomedzi bozky a venoval sa jej aj naďalej.
,,Hlupák...vnútri sú ľudia." povedala síce chladne, no aj tak privrela oči pod prílivom tých príjemných pocitov, ktoré jeho ústa vyvolávali pri kontakte s jej telom.
,,A to vadí?" zašepkal chrapľavo a až keď sa dotkol jej nohavíc, odtiahla sa.
,,Jasné, že to vadí." okríkla ho. Tušila, že jemu by niečo také zrejme problém nerobilo, ale jej rozhodne áno.
Postavil sa a pri pohľade na jej zamračenú tvár sa musel pousmiať. Nečudoval sa, že má o ňom pochybnosti, no skôr, ako by ho to malo mrzieť, ho to...tešilo. Táto jej reakcia v ňom vyvolávala...spokojnosť.
Pohladil ju po vlasoch.
,,Chvíľu ťa nechám samú a už myslíš na hlúposti." povedal akosi...karhavo.
,,Tak ma nenechávaj samú." tie slová vyriekla takmer nečujne.
Nemala potrebu mu klamať a niečo zatajovať. Vždy mala pocit, že s týmto mužom môže hovoriť na rovinu a bez zbytočného obchádzania.
,,Máš ma rád?" položila mu tú otázku, na ktorú v poslednej dobe myslela neustále.
Tušila, že to teraz svojím správaním kazí. Vedela, že by sa ho nemala pýtať takéto veci, no práve teraz bola... veľmi nesvoja.
Videla, ako sa jeho pokojný výraz zmenil. Takmer až z neho sálalo to, ako moc sa nechce práve na túto tému baviť. On nebol na to. On...nebolo to s ním také, ako s ostatnými a preto tak tie obavy a pochybnosti narúšali jej komfortnú zónu, na ktorú bola... až moc zvyknutá.
Vadilo jej, že sa v jej živote odrazu vyskytlo niečo, čo nedokáže tak úplne ovládať.
,,Možno by sme to mali...ukončiť." navrhla opatrne a Nashovi sa pri tých slovách akosi čudne zalesklo v očiach. Pevne zomkol pery.
,,Netuším, ako na teba vplýval celý tento večer a ani neviem, čo ti povedal Silver, no týmto ma neskutočne..." nadýchol sa.
,,..provokuješ, dievčatko." dodal a skôr, než si stihla vôbec uvedomiť význam jeho slov, už ju držal v náručí a skláňal sa k jej krku.
,,Ukončiť? Nebuď smiešna." zamrmlal podráždene a hladne sa prisal na jej pokožku.
,,Myslím to vážne." zaprotestovala a položila mu dlane na hruď. Pokúsila sa ho od seba odtisnúť, no on si ju k sebe pritisol ešte viac.
,,Prečo mi jednoducho nechceš... odpovedať?" Striaslo ju, keď jazykom prešiel od kľúčnej kosti až k jej sánke. Jeho dych ju jemne pošteklil na líci a ona prstami zovrela látku jeho trička.
,,Sama dobre vieš, že slová nepotrebuješ." Pobozkal ju do vlasov a dlaňou jej začal jemne prechádzať po chrbte.
Mal pravdu. Nepotrebovala zbytočné reči. Nestála o ne...chcela len niečo, hocičo, čo by jej napovedalo, že to, čo medzi nimi je...len tak ľahko neskončí.
Pokúsil sa ju pobozkať na ústa...no uhla. Zamračil sa a zazdalo sa, že nad niečím premýšľa.
,,Fajn, dievčatko." V jeho hlase bola malá výčitka a ešte niečo...no nedokázala to identifikovať. Tušila však, že to...prehnala a jeho výraz ju v tom dokonale utvrdil.  
Sledovala, ako sa jej otáča chrbtom a vracia sa dnu. Dívala sa na neho, až kým sa jej úplne nestratil z dohľadu a mrzelo ju to. Pootvorila ústa a pery sa jej mimovoľne zachveli.
Dopekla.
Povzdychla si a opäť sa chcela vrátiť k zábradliu, keď odrazu začula, ako niečo...zakričal.
Nepočula ho dostatočne dobre na to, aby mu rozumela a tak so zvedavosťou podišla k balkónovým dverám.
Videla, že stojí na chodbe a v tej chvíli niekto vypol hudbu. Všimla si aj podráždene vyzerajúceho Silvera.
,,Ale veď nie sú ani dve, Nash." prehovoril na neho.
,,Povedal som, aby ste odtiaľto ihneď vypadli. Nechci, až sa znova opakujem." povedal to tak arogantne a ľadovo, že aj Victorii z toho prešiel mráz po chrbte. V živote nepoužil tento tón, keď sa rozprával s ňou.
V prvom momente to nechápala.
,,Stalo sa niečo?"
Neodpovedal.
On to snáď...kvôli mne? Pomaly jej to dochádzalo a nevedomky podišla až k nemu.
,,To...nie je nutné." prehovorila zmätene.
,,Je to nutné." Keď to vravel, ani sa len na ňu nepozrel.
Nash...Jej neistý pohľad sa ihneď zmenil na nežný. Cítila, ako sa v jej vnútri rozlieva akási príjemná horúčava, ktorá však nemala nič spoločné so vzrušením. Bol to len taký ten jednoduchý cit, ktorý v nej vyvolalo to, čo práve urobil...pre ňu.
Všimla si mrzuté výrazy väčšiny odchádzajúcich a hlavne ten Jasonov, ktorý si dokonca aj niečo zašomral, keď kolo nich prechádzal so svojou bundou v ruke. Nezachytila toho moc, no bola si takmer istá, že začula niečo ako "Manipulátor".
Na moment pocítila miernu vinu, no tá zmizla hneď ako si uvedomila, že sú jej tí ľudia vlastne úplne ukradnutí.
Keď sa za nimi zatvorili dvere, až vtedy sa k nej konečne otočil.
,,Myslím, že sa podaktorí z nich...tam vonku rozplačú." poznamenala a pri vybavení si tých smutných očí, hlavne ženského osadenstva, sa musela uškrnúť.
 ,,To si urobil kvôli mne?" spýtala sa mäkko a úsmev z tváre jej nezmizol ani vtedy, keď si ju akýmsi zvláštnym, až zlovestným spôsobom premeral.
,,Ou...platilo to aj pre mňa?" Na moment sa zatvárila ublížene. 
,,Neprovokuj, dievčatko. Ty sa túto noc rozhodne domov nevrátiš."
Natiahol k nej paže.
Vedela, že to nepovie. Vedela, že to nie je v ňom, ale to, že ju uprednostnil pred zábavou, jej stačilo...teda, aspoň na teraz.
Nenechá ju samú...bude sa jej venovať. 

,,Pozrieme si nejaký film?" Sadla si na neho obkročmo a svoje dlane položila na jeho ramená.
,,Čo? Nemusíme spolu len...spávať." zamrmlala, keď si všimla, ako pobavene nadvihol obočie.
,,Nehovor mi, že ťa to nudí." Pohladil ju po líci a palcom jej prešiel po perách.
,,Pozrieme si ten, o ktorom som ti písala naposledy." Úplne odignorovala, čo povedal a chystala sa z neho vysadnúť, no jeho silné paže jej to nedovolili.
Spýtavo mu nazrela do očí, ktoré ju práve v tejto chvíli tak intenzívne sledovali. Bol to jeden z tých pohľadov, pri ktorých sa väčšine ľudí v hlave rozsvieti poplašné svetielko.
,,Ak ešte raz vyslovíš slovo ukončiť v súvislosti s nami dvoma." Zašiel jej rukou do vlasov a pevne uchopil zopár červených pramienkov.
,,Budem veľmi zlý, Victoria." Spočítala by na prstoch jednej ruky, koľkokrát ju za ten čas, čo sa poznajú, oslovil menom. Bol vážny a sálalo z neho niečo... nebezpečné.
Uvedomila si, že jej práve...pohrozil. Rozladilo ju to síce, no aj tak nedala na sebe poznať, ako moc na ňu tým zapôsobil.
,,Ak ťa ešte niekedy uvidím baviť sa s nejakými štetkami v predĺžených tielkách, ktoré sa snažia tváriť ako šaty, tiež nebudem zrovna...príjemná." odvetila mu tichým hlasom a svoje paže presunula na jeho krk. Sklonila sa k nemu a surovo pritisla svoje ústa na tie jeho. Nechtami sa zarývala do jeho pokožky, zatiaľ čo ho ochutnávala a týmto zvráteným spôsobom sa ho snažila presvedčiť o tom, že svoje slová myslí tiež naozaj úprimne.
Nebola však jediná, v ktorej to vrelo. Páčilo sa mu to. Ona bola tou, ktorá v ňom dokázala vyvolávať takéto pocity...pocity, ktoré ho dokázali takto intenzívne nabudiť. So žiadnou inou to nikdy nebolo takéto a dokonca sa to k tomu ani len nepribližovalo.
Chcel ju...stále rovnako a možno aj viac, ako v ten deň, kedy ju uvidel prvýkrát.
Pevnejšie ju chytil kolo pása a prevalil ju pod seba. Telom sa dotýkal toho jej a bolo to tu opäť.
Túžba. Nenásytnosť. Chuť privlastňovať si, brať...
,,Tak neskutočne ma bavíš, dievčatko." Jeho hlas bol zastretý...presne taký, aký na ňom tak moc milovala.
,,Tak to by som ti aj radila. Nezabúdaj...šialenstvo máme v rodine." poznamenala varovne a sama sa nadvihla k nemu po ďalší bozk.
,,Dobre vieš, že som mnohonásobne horší." uškrnul sa.
Mal to na nej rád. Mal na nej rád...úplne všetko. Aj keď jej to nepovedal.
,,Máš pravdu, si úplne strašný." zamumlala.
Ale aj tak sa ho... nechcela pustiť. Aj tak ho chcela mať... len a len pre seba.
 

.
.
.

6 komentárov:

  1. Zvrhlíci a ešte aj šialenci xD Výborná kombinácia, no aspoň sa nenudia. Podľa môjho názoru, by sa vôbec nemuseli "predbiehať" v tom, kto je horší, či väčší šialenec, sú cca. a rovnakej úrovni :P No, títo sa naozaj pekne našli xD
    Bolo to fajn a ja neviem, čo iné napísať. Proste dnes mám asi deň, keď sa neviem poriadne vyjadrovať iba na štýl "Ja byť neandertalec" xD Naozaj ma to mrzí xD
    Ináč nechápem, aký máš s týmto problém, je to super a vôbec sa nedá vidieť, že by si mala útlm... xD A ak ty hovoríš, že máš v hlave holé nič, tak potom neviem vyjadriť, čo v tej mojej mám ja, ale zrejme na mňa platí to, čo som niekde čítala (vlastne ani neviem, v akom jazyku som to čítala, takže to zrejme vyznie debilne xD): Vesmír je nebezpečné miesto. Hlavne ak sa nachádza medzi dvoma ušami človeka. xD
    Okej, trepem hovadiny. Mne sa to páčilo a ja ťa môžem stále len chváliť :D Som zvedavá na nasledujúci výtvor :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Preboha. :DD Ten výkec nad čiarou mi vyžmýkal mozog, seriózne. Petrika, keď nechceš, aby tvoju poviedku čitatelia brali tak ako ju berieš ty, tak to radšej nerozpisuj. Dosť to potom skresľuje celý príbeh. A pritom to nemusí byť až tak zlé.
    A teraz k príbehu. To pomenovanie "dievčatko" znie fakt moc perverzne. To hovorí aj v mange, že nazdar chlapček! Poď sem dievčatko?
    Hneď ho nemám rada. :D
    A inak by bolo pekné, keby si napísala aj takú menšiu kapitolovku o červenovláskynom živote... úprimne ma zaujíma, ako sa asi tak musela cítiť, sama v tieni svojho brata, aj keď teda mala väčšiu voľnosť. Bolo by to pekné. :)
    Nooo, a ten koniec bol na nezaplatenie. Super zakončenie. :P Som zvedavá, čo napíšeš nabudúce. ^-^

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ohhhhhh! Moja zvrhlá dušička sa práve tetelí blahom :3

    Keď sa bad guy hrá na ochrancu, je to... zvláštne. A roztomilé a roztodivné a všetko dohromady.
    A chcem spoznať Victoriu. Fakt.

    Hentai no Kame

    P.S. Neboj, prášky som si nezabudla dať! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Fuuh, takže, túto poviedku som si dnes nechala na záver a vyplatilo sa, aspoň som si ju o to viac vychutnala. Moc som sa tešila na ďalší diel Strange Love, spôsobila si, že som sa namotala na fanikciu o Nashovi Goldovi Jr a za to si môžeš gratulovať! :) On spolu s Victoria sú naozaj úplne super pár. Nie sú takí typickí zaľúbenci, o akých môžeme čítať v iných poviedkach (teraz si uvedomujem, že aké sú tie moje práy strašne tuctové a nudné), toto je niečo originálne, čo tu ešte nebolo a práve preto ma to tak baví. A ty to dokážeš písať tak úžasné a pútavo a návykovo... a všetky tie scény boli priamo na mieste :) aj si ich charakter super vystihla. Silver je fakt hajzel :D i keď mne sa z mangy javí Gold ako ešte väčší :D no každopádn, sú to prípady obaja :D a predsa je Nash v tejto poviedke taký.... no ani nevime, ako to opísať :D hovorí sa tomu guilty pleasure :D oni boli títo hajzli vždy tak trochu niečim príťažliví a ty z neho robíš super charakter, pri čom stále zachovávaš tú jeho "hajzlovistosť" a za to klobúk dolu.

    Tiež sa mi páčil opis myšlienok a pocitov Victorie, viem si predstaviť, že to ako Akashiho sestra vôbec nemá a ani nemala ľahké a možno preto sa vrhla do tohto "vzťau", že ju už ten stereotyp ubíja a Gold Jr. je predsa len tvrdý oriešok. Som zvedavá, že ako to bude medzi nimi ďalej... predsa len, je to nezvyčajný "vzťah" a kto vie, či má vôbec nejakú budúcnosť, no tá prítomnosť, v ktorej sa obaja nachádzajú je vzrušujúca a pre čitateľa atraktívna a tebe sa to podarilo písaním podčiarknúť :)

    Teším sa na pokračovanie :) a k tomu preslovu hore - po prečítaní môjho článku na blogu už vieš, že na tom nie som o nič lepšie... ale mrzí má, keď zažívajú spisovateľký blok moji obľúbení blogeri, lebo milujem vaše poviedky a vždy som netrpezlivá, kým pridáte niečo nové :) dúfam, že ti to s písaním pôjde aj naďalej a držím moc palce s tými zápočtami a písomkami :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ďakujem za komentáre, žienky :)
    Musím povedať, že ma prekvapuje váš záujem jednak o Victoriu a že by ste uvítali niečo viac, no pôvodne to malo byť ako len taký dodatok, ale priznám sa, že ste ma trošku naladili a teraz by som rada napísala ešte niečo k tomuto výtvoru :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. *úchyl-ja žerie pukance a vykrikuje s plnými ústami* Chcem prídavok!!!
    Ahm! *odkašle si*
    No, veľmi sa mi to páčilo, bolo to fajnovučko drzé, takáto dávka mi chýbala normálne. Ale musím súhlasiť s úchyl-ja, že by sme si prečítali sj prídavok. : ] Viktória dobre povedala to s tým šialenstvom. :D To ma pobavilo, ale vystihla to teda dokonalo. ; ] Parádny príbeh. :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)