piatok, 16. októbra 2015

Strange love

***

Pôvodne to malo byť niečo úplne iné, no nakoniec ma napadlo toto.
Je to také, že "Petrika došla z intráku, je vytešená, že je doma a proste jej uchádzala ruka, ako sa len dalo". Ale tak...čo ja viem, dobre viete, že u mňa takéto veci nájdete, takže, niet sa čomu čudovať.
Ak si to teda niekto prečíta, prosím...žiadne kamene a ani rajčiny.
Tie prvé bolia a tých druhých je škoda :D
Inak...neviem vymyslieť normálne názvy pre to, čo píšem, ale to ste si už asi všimli :D
A čo sa týka hlavného hrdinu..heh, že hrdinu, skôr zloducha! Celkom ma zaujal a vravím si, že aj keď nemám jeho charakter vôbec preskúmaný, mohla by som niečo skúsiť.
A ja som aj skúsila. Nečakajte neviem aký dej, je to jednorázovka a tam sa nedá s tým moc robiť.
Ja to hlavne beriem ako oddych. Baví ma písať takéto jednoduché a trošku čudné veci.


Téma / Anime : Kuroko no Basket - Extra Game
Postavy: Nash Gold Jr x OC
!!!Poznámka: Je to také..."pestrejšie". Pokiaľ niekto nemusí intímnosti, nech to radšej nečíta. 
Inak, kto nepozná Extra Game, ide vlastne o také to pokračovanie KnB, kde spojili všetkých hráčov generácie zázrakov a tí majú odohrať zápas proti tímu Jabberwock, kde je kapitánom náš Nash.
Úprimne, nemám v tom moc veľký prehľad, čiže som to nechala len na mojej predstavivosti. 

***


Akonáhle zazrel v dave tie červené vlasy, okamžite vedel, že je to ona. Tá farba bola tak výnimočná a ojedinelá...rovnako ako ich majiteľka. Napriek tomu, že nebol od nej až tak moc vzdialený, si ho nevšimla a zmätene sa obzerala naokolo. Občas sa aj postavila na špičky v snahe dovidieť cez ten dav ľudí čo najďalej a jej oči taktiež behali k rozličným nápisom, ktoré ľuďom pomáhali orientovať sa na letisku.
Uškrnul sa. Vyzerala tak...roztomilo. Áno, aj tak pôsobila na ľudí.
Práve vo chvíli, keď mu už bola na dosah ruky, sa náhle zohla a začala hľadať niečo v taške, takže si jeho prítomnosť neuvedomila vôbec. S pobaveným výrazom sa k nej sklonil.
,,Hľadáš mňa, dievčatko?" prehovoril na ňu a svojimi prstami prešiel po tých dlhých prameňoch. Uchechtnul sa, keď od prekvapenia takmer až nadskočila a práve vytiahnutý mobil skoro pustila na zem. Veľmi zmätene sa k nemu otočila a stretla sa s tými jeho sebavedomým pohľadom. Zamračila sa a mierne odula spodnú peru.
,,Vitaj v Amerike." jeho úsmev sa prehĺbil ešte viac.
,,Tvoj brat s týmto tvojim malým výletom nemal problém?" spýtal sa schválne, chcel ju podpichnúť, na čo ona len ohrnula nosom.
,,Podľa toho, ako ho neustále spomínaš, mal zrejme prísť on a nie ja." odvetila mu ironicky a hodila si svoj telefón do vrecka. Gold sa uškrnul...znova. Mal rád tento jej podrezaný jazyk. Táto malá princeznička občas síce pôsobila ako tichá a umiernená osoba, no akonáhle otvorila ústa, vedela byť naozaj veľmi zaujímavá. A to bolo to, čo ho na nej tak pekelne lákalo. Tá jej pretvárka a to, ako dokonale vždy zmiatla všetkých okolo. Stavil by sa, že len málokto mal možnosť ju skutočne spoznať.
,,Nemyslím si, že by som chcel s tvojim bratom robiť to..." Jeho silná ruka pevne ovinula jej pás a prudko si ju k sebe pritiahol.
,,...čo plánujem s tebou." dohovoril a zrakom spočinul na jej perách.
Ich tváre boli od seba vzdialené len pár centimetrov a násilím si ju k sebe tisnul tak, že sa chodidlami takmer ani nedotýkala zeme. Navzájom sa vpíjali do dúhoviek toho druhého a ani jeden z nich neuhol. Cítili tu zvláštnu energiu, ktorá ich obklopovala a to, ako náhle vzduch oťažel. V tom geste sa zračila všetka tá dlho zanedbávaná túžba a pocit samoty bez toho druhého. Ich telá dokonale zareagovali a v tej chvíli im bolo jedno, že je okolo ďalšia stovka cudzích okoloidúcich. V tom momente vnímali len jeden druhého.
Jeho pohľad jej jasne naznačoval, ako moc bol netrpezlivý a musela si priznať, že ju to trošku prekvapilo. Stále si totiž myslela, že to tento arogantný, mladý muž s ňou nemyslí vážne a že sa len..hrá. No to, akým spôsobom ju práve prepaľoval svojim pohľadom, ju vyviedlo z toho omylu.
Takto sa nemohol dívať na každú a rozhodne sa takto nikto iný nikdy nedíval... na ňu.
Pocítila mierne vzrušenie a provokatívne pootvorila ústa. Neušlo jej, ako spozornel a v očiach sa mu akosi zvláštne zalesklo.
Povolil svoje zovretie. Tentoraz to bola ona, kto sa uškrnul a všetky tie zmiešané pocity, ktoré mala po celú cestu na toto miesto, sa rázom vyparili. Je...jej. Má ho. Ten namyslený, povýšenecký chlap jej práve teraz toho toľko prezradil a pritom nemusel povedať ani len jedno, jediné slovo.
Bolo to...skutočné a nie len nejaký blud, ktorý si sama vo svojej hlave vytvorila.
Tešilo ju to. Strašne moc.
,,Si hladná, dievčatko?" zamrmlal a miesto toho, aby sa na ňu pozrel, svoj pohľad radšej upriamil na niečo za ňou. Tá obrovská chuť, ktorú na ňu momentálne mal, ho postupne úplne pohlcovala.
,,Ani nie...ale kávu by som si dala." odpovedala mu a jemu neušlo, že jej angličtina je o čosi istejšia a omnoho lepšia, ako keď bol ešte v Japonsku.
Pousmial sa. Takže tie doučovania sa nakoniec oplatili. Vedel o nich a taktiež vedel, že ich absolvovala ...kvôli nemu a darmo sa ho snažila presviedčať, že si náhle vstúpila do svedomia a uvedomila si, že je na čase zlepšiť svoje jazykové schopnosti.
Síce, on sám mal doma zopár, pre zmenu, japonských učebníc, no, prirodzene, všetky ich stihol starostlivo schovať ešte pred tým, než sa ju vydal čakať na letisko.
,,Tak ideme, slečna Akashi?" zámerne dal dôraz na oslovenie a rukou naznačil smer k batožinám.
I keď to pôsobilo skôr výsmešne, pousmiala sa.

Zobral ju do jednej z reštaurácií, kde zároveň robili veľmi dobrú kávu. Nakoniec si predsa len objednala aspoň polievku, ktorú práve teraz pomaly jedla.
Trvalo jej to omnoho dlhšie, než jemu, takže on už teraz spokojne popíjal svoju minerálku a mlčky ju sledoval. Bola akási...bledá, mala kruhy pod očami a taktiež sa mu zdalo, že trošku schudla.
Zamračil sa.
,,Čo je?" Spýtavo sa na neho pozrela, keď si všimla, ako na ňu zazerá.
,,Vyzeráš...unavene." poznamenal. Nemal v pláne ju nechať odpočívať. Chcel ju. Čo najskôr.
,,Skúšky sa mi skončili len predvčerom a ešte stále som sa...uhm...nedala tak úplne do poriadku." zamrmlala mierne podráždene a odsunula svoj, teraz už prázdny tanier.
Bolo mu známe, že študuje na ťažkej škole, no nikdy by si nepomyslel, že by nejaké to hodnotenie mohlo človeka až takto poznačiť. Ten fakt ho nútil k ďalšiemu úškrnu, pretože aj napriek tomu, ako jej to dávalo zabrať, všetko nakoniec stihla a ...prišla za ním.
Keď jej pred dvoma mesiacmi poslal letenku, nechcela to moc komentovať, no taktiež ju nezrušila. Bol si však istý, že aj tak zrejme prepadne a o to viac bolo pre neho prekvapením, keď mu tak náhle zavolala a oznámila, že za chvíľu už bude nastupovať do lietadla.
Tá potvora ho vlastne napínala do poslednej chvíle. Bola...neuveriteľná. Zahľadel sa na jej neobyčajne peknú tvár. Nebola ako tie nudné Japonky a ani ako tunajšie, tuctové ženy. Ono bola jedinečná. No to už vedel dávno. Niekto by tvrdil, že je to tými vlasmi, no on vedel, že genetika jej nadelila aj niečo iné...rovnako vášnivé, čo nesúviselo len s tou červenou farbou.
Myšlienkami zablúdil k momentu, kedy ju videl po prvýkrát.
Bolo to po ich zápase.

Aj keď ich vtedy tí japonskí hráči poriadne potrápili, nakoniec predsa len vyhrali.
No on o tom ani len nezapochyboval. Uznával síce, že boli dobrí, no vedel, že na nich ani zďaleka nemajú. Na neho nemali. Nikto.
Pobavene sa uchechtnul, keď videl tie ich tváre, plné zničených výrazov.
Pristúpil k červenovlasému mladíkovi, ktorý si tak naivne myslel, že by ho snáď mohol poraziť a arogantne sa uškrnul. Liezol mu na nervy po celú tú dobu.
,,Tak predsa som sa nemýlil...naozaj ste ako tie opice." neodpustil si tú poznámku a jeho nepríjemný úsmev sa ešte viac prehĺbil. Akashi mu venoval len jeden svoj ľadový pohľad a už sa otáčal na odchod. Nash vedel, že mu ten chlapec rozumie a nahnevalo ho, že ho takto odignoroval.
I keď bol nakoniec predsa len silnejší ako on, stále tu bolo niečo, čo ho na tom zvláštnom hráčovi tak moc iritovalo. Bolo to to jeho sebavedomé vyžarovanie a akási silná aura, ktorá z neho sálala a dosahovala až k nemu. Ten pocit sa mu protivil.
,,S tebou sa rozprávam!" zavrčal a urobil jeho smerom zopár krokov.
Seijuro sa k nemu otrávene otočil. Nemal náladu sa s človekom, akým bol Gold, baviť. Urobili, čo mali. Zápas odohrali a tu to končilo, veď už aj tak si so svojimi priateľmi užil dosť ponižovania a nepríjemnej atmosféry, ktorú Jabberwock vytvárali.
,,Keď vidím ten tvoj namyslený ksicht, mám chuť ho..."  Nash ho zdrapol za dres a agresívne si ho k sebe pritiahol.
,,...trošku upraviť." dodal nebezpečne.
Akashi však nevyzeral na to, že by sa bál. Prepaľoval toho mladého muža svojimi chladnými očami a on spozoroval, ako sa medzitým k nemu dostal celý jeho tím.
,,Daj tie špinavé ruky preč, ak nechceš mať problém." zamrmlal Aomine jeho jazykom a naštvané tváre ostatných jasne hovorili o tom istom.
Nezdalo sa však, že by ho to zastrašilo. Práve naopak...vyprovokovalo ho to ešte viac a zovrel látku medzi prstami ešte tuhšie. Chystal sa opäť povedať niečo nevhodné, no vtedy...
Niekto na nich niečo zakričal v japonštine. Gold sa prekvapene otočil za tým zvláštne podfarbeným hlasom a jeho oči sa stretli s mladou, červenovlasou ženou. Rýchlo kráčala smerom k nim a na tvári mala mierne naštvaný výraz.
,,Victoria." prehovoril Akashi a spustil reťaz ďalších, pre Golda neznámych slov. Ten nespúšťal oči z toho neskutočne jemne vyzerajúceho stvorenia. Pocítil niečo zvláštne, keď svoj neistý pohľad upriamila na neho. Udivilo ho, akým spôsobom sa na neho zadívala a stuhol na mieste, keď svoju studenú dľaň položila na jeho zápästie.
,,Prestaňte, prosím." povedala po anglicky a tentoraz to bol on, kto bol odrazu nesvoj. 
Netušil prečo, no povolil svoje zovretie a ona sa pomaly presunula medzi ich oboch. 
Seijuro po nej niečo zavrčal a vtedy sa už k nemu otáčala, schytila ho za lakeť a začala ho jemne ťahať preč od toho miesta.
Gold tam stál ako primrznutý a neschopný čo i len jedného pohybu, stále sledoval jej vzdiaľujúcu sa postavu. Zbystril, keď na na moment k nemu otočila a venovala mu jeden skúmavý pohľad. Možno by ich očný kontakt trval dlhšie, kebyže ten kapitán nepriateľského tímu znova neupútal jej pozornosť tým, ako jej položil svoju ruku na rameno.
Mlčky pozoroval tú záplavu vínovo sfarbených vlasov a na perách sa mu objavil ten jeho typický, drzý úsmev. Tak predsa tu len bolo niečo, čo sa mu celkom...páčilo.

,,Nash?" Vyrušila ho zo zamyslenia. Okamžite sa vrátil do reality a pri znení svojho mena z tých jej neskutočne príťažlivo vyzerajúcich úst, pocítil spokojnosť. To, ako ho volala a to, ako sa s ním bavila... bola ďalšia vec, ktorá ho tak sladko dráždila.Ona sa ho...nebála. Nedržala si odstup.
,,Chceš už ísť?" spýtal sa jej, keď si všimol, že jej pohár s kávou je už prázdny.
Mlčky prikývla a obaja sa postavili. Šiel zaplatiť a keď vychádzali, kráčala pred ním.
Nemohol si pomôcť a hneď si ju poriadne prezrel od hlavy až po päty. Spôsob, akým sa pohybovala... začínal mať pocit, že už nedokáže dlhšie...čakať.

,,Máš celkom odvahu, dievčatko." zamumlal, keď sa konečne dostali do jeho bytu a on položil jej veľký kufor do chodby. Tá otázka ju mierne rozladila, no nedala to na sebe znať.
,,Prečo?" Skúmavo mu nazrela do tváre a pristúpila k nemu tak blízko, ako sa len dalo.
,,Prišla si tu...a teraz si u mňa." začal pomaly a znova sa tak intenzívne zavrtával svojimi očami do tých jej...až tak, že jej začínalo byť horko a mimovoľne sa zachvela.
,,Hrozí mi azda niečo?"spýtala sa mäkko a neušlo jej, ako črty jeho tváre náhle stvrdli.
,,Veľmi dobre vieš, čo s tebou zamýšľam." Jeho hlas bol zastretý, miestami až chrapľavý.
Musela to tušiť. Musela to vedieť, veď jej to už toľkokrát naznačil a počet tých pikantných správ, čo jej za ten rok poslal, by už snáď ani len nedokázal spočítať.
Prekonal tú malú vzdialenosť, ktorú ona ponechala a zdvihol k nej svoju ruku. Dotkol sa jej vlasov a prešiel po celej ich dĺžke. Tá jemnosť, to mierne zvlnenie a najmä tá farba ho privádzali do šialenstva. Odrazu mal mocnú túžbu vdýchnuť ich vôňu.
Táto žena bola dokonalým príkladom jedného z nepísaných pravidiel prírody. Čím intenzívnejšia a živšia farba, tým väčšie nebezpečenstvo a jedovatosť.
A ona ho už otrávila. Dávno a...celého. Najhoršie však na tom bolo to, že on po tej pravidelnej dávke jedu priam túžil. Bol po nej hladný. Kým ju nestretol, nikdy by si nepomyslel, že sa mu z tej, pre neho nechutnej krajiny, bude tak ťažko odchádzať a predsa...keď ju videl naposledy stáť pri taxíku, ktorým prišla, aby sa s ním mohla rozlúčiť, mal chuť tam ostať...To, čo k nej cítil, by sa asi sotva dalo charakterizovať ako láska...a možno to predsa bol práve tento cit. Obaja boli trošku odlišní, trošku...zvrátení. On určite a ona...to potláčala a len občas, veľmi zriedkavo mal možnosť nazrieť do jej premenlivého vnútra.
Jej prítomnosť spôsobovala, že práve dosiahol svoju hranicu. Už sa nebude viac ovládať. Sklonil sa, pevne omotal svoje paže okolo jej útleho drieku a zdvihol si ju do náručia. Rýchlo vykročil k svojej spálni a nedočkavo ju položil na posteľ.
Cítil jej mierne rozpačitý pohľad a bol taktiež presvedčený, že v jej očiach uvidel aj náznak akéhosi...očakávania.
,,Dnes to nebude zrovna jemné." zamumlal, siahol na lem od jej riflí a stiahol jej ich aj so spodným prádlom. Znova ju pevne zovrel okolo pása, rýchlo si odopol svoje nohavice a bez žiadneho ďalšieho čakania do nej prudko vnikol. Zalapala po dychu a svoje prsty zaryla do jeho ramien.
Bolo to...zvláštne. Nebola vôbec pripravená, no aj tak nemohla povedať, že by jej to bolo nepríjemné.
Opatrne pohol bokmi. Pocítil neskutočnú slasť a tlmene jej zavrčal do ucha, na čo ona ihneď zareagovala. Cítila vzrušenie už vtedy, keď sa dostali pred dvere od jeho bytu, no to, čo sa dialo s ňou teraz, sa s tým nedalo vôbec porovnať.
Normálne by sa jej niečo takéto nepáčilo, no keď to robil on, bolo to tak...spontánne, prirodzené a živočíšne. Stačilo len pár jeho ďalších pohybov a už sa pomaly dostávala na tú správnu hladinu neskutočne príjemných pocitov. Neverila tomu, čo sa s ňou práve deje. Bolo to...tak moc iné od toho všetkého, čo už zažila. Bolo to to všetko, čo sa v nich oboch tak zúfalo hromadilo a bolo to hlavne...jeho zásluhou. To on bol ten, čo ju tak pomaličky, no s istotou lákal...vábil a namotával.
Kebyže jej niekto niekedy povie, že bude tak ďaleko cestovať kvôli nejakému chlapovi, vysmiala by ho...a teraz...teraz je tu...pod ním a prijíma to všetko, čo jej tak ochotne dáva a na oplátku mu vydáva, čo tak dlho a moc chcel. Nevadilo jej to. On bol práve predmetom jej záujmu.
Už akonáhle ho uvidela po prvýkrát. Jeho, arogantného, vulgárneho hráča, ktorý tak moc trápil nielen jej brata, ale aj celý jeho tím. Ten jeho sebavedomý úškrn, to jeho nevhodné vystupovanie...všetko by to malo na ňu pôsobiť odpudzujúco a predsa len...vtedy sa otočila a stretla sa s jeho rovnako zaujatým pohľadom.
Doma sa o ňu moc nestarali. Všetka pozornosť sa sústredila na jej brata Seijura a vonku? Vonku sa jej zasa skôr vyhýbali. Zrejme tiež niečo pochytila z tej chladnej a zastrašujúcej aury, ktorá bola u nich asi dedičná a potom...potom tu bol tento muž, nevychovanec menom Nash Gold Jr, ktorý celú, celučičkú svoju pozornosť zameriaval len a len na ňu. V živote jej nikdy nikto tak nenabiehal a nikto nebol nikdy tak neoblomný, ako on. Ten nudný stereotyp a otrávenosť v jej živote sa...zmenili.
Nenásytne priložil svoje ústa na tie jej a ešte majetníckejšie ich začal dobýjať.
Znova to robil...znova ju presviedčal o tom, že jeho posadnutosť ňou samou, ako to on nazýval, je pravdivá.
Uchopil jednu jej ruku a preplietol si s ňou prsty. Položil si hlavu vedľa tej jej a vdychoval vôňu jej vlasov. Každým ďalším prírazom a zastonaním ich pomaly opúšťali aj tie posledné zvyšky ich už aj tak dosť rozkúskovaného rozumu a obaja cítili, ako sa v nich niečo stupňuje.
Netrvalo to dlho a obom bolo dopriate to, po čom tak moc bažili.
Silno sa k nemu pritisla a svoju ešte stále červenú a zadýchanú tvár si oprela o tú jeho.
To, čo práve urobili, bolo bláznivé. Bolo to...nerozumné a hlavne nepremyslené, no možno práve preto to asi malo svoje čaro.
,,Konečne si moja, dievčatko." zašepkal jej do ucha a pousmial sa. Priložil svoju veľkú dlaň na jej hlavu a jemne ju pohladil. Opäť prsty nežne vrýval medzi tie jednotlivé pramienky a užíval si túto chvíľu. Stále mu to prišlo len ako sen, že je tu, že naozaj pricestovala na celé letné prázdniny a že ju najbližšie dva mesiace bude mať nonstop pri sebe.
,,Už teraz si neviem predstaviť, že odtiaľto budem musieť nakoniec predsa len odísť." prehovorila potichu a pevne ho objala.
,,Už teraz premýšľam na tým, ako ťa v deň odchodu zviažem a nechám si ťa tu." Priložil svoje horúce pery na miestočko za jej uchom.
Na moment sa medzi nimi rozprestrelo ticho. Nie však trapné alebo nepríjemné, skôr akési ukľudňujúce. Premýšľala a vlastne obaja boli pohltení vo vlastných myšlienkách.
,,To by nám asi neprešlo." zamumlala odrazu a jeho kútiky úst sa opäť zdvihli.

Obaja boli tak zvláštni a svojskí...iní, až skazení.
On veľmi dobre vedel, čo ho k nej tak moc priťahuje a ona zasa nechcela veriť, že by to mohla byť pravda. Nakoniec však predsa len boli spolu.

 

Odkaz na pokračovanie

.
.
.

***

6 komentárov:

  1. *poletuje v nebi s obláčikmi v tvare korytnačiek*

    Aj ja už chcem písať také žhavé veci! T_T
    Neskutočné to bolo, Akashiho sestra je tu perfektne opísaná a Nash sa mi už teraz nepozdáva :D

    Hentai no Kame

    P.S. BTW, ďakujem za komentár, určite ešte niečo napíšem

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Oh, zvrhlík jeden xD Srandujem, je to podarené :) A ak ty nemáš prehľad, tak ja sa nekomentujem, ja nepoznám ani KnB xD No, hej, som lemra lemravá... Ale späť k téme, páčilo sa mi to a budem zvedavá, čo dobrého napíšeš nabudúce :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Bola som veľmi zvedavá, že čo napíšeš na Golda už odvtedy, čo si to spomenula. Priznám sa, že túto postavu noazaj nemám rada, odkedy sa objavil v Extra Game aj s celým svojim tímom. Ten jeho preslov smerom k ostatným ma úplne dostal, preto ma naozaj zaujímalo, že ako to s ním vymyslíš. Napriek tomu, že ho nemám rada, chápem, že prečo sa môže páčiť ostatným... ono, negatívne postavy mali vždy svoje čaro, čo si budeme klamať, ja o tom viem svoje, tiež väčšinou mávam pre takých "bastardov" slabosť (viď. Haizaki), ale Gold bol pre mňa proste too much. No a i napriek tomu, keď som toto čítala, tak sa mi to nesmierne moc páčilo a vôbec mi neprekážalo, že čítam o tomto hajzlovi, ku ktorému mám až dalo by sa povedať odpor :P Ty proste dokážeš písať tak, že je mi úplne jedno, či niekoho mám rada alebo nie, v tvojom podaní o ňom čítať s radosťou každé jedno slovo. Naozaj to bol úplne úžasný a originálny nápad... čítala som už veľmi veľa vecí na KnB, ale o Nashovi som zatiaľ nikde nič nevidela a som rada, že som sa s ním takto v fanfikcii prvý raz stretla v tvojom podaní :) snáď už ani netreba písať, že sa ti to opäť raz neskutočne vydarilo, vidím, že to, že si prišla domov, ti prospelo :) tiež milujem ten pocit, keď po týždni prídem domov a končne mám svoj pokoj a kľud, je to na nezaplatenie :) Vážne to bolo skvelé a tí dvaja z toho, čo si o nich napísala, sa mi k sebe naozaj moc hodili. Si proste trieda, drahá, o tom žiadna diskusia :) som rada, že si sa v posledných dňoch zase trošku viac rozpísala, pretože vždy, keď sa tu objaví niečo nové, tak to stojí za to :) teším sa na ďalšie takéto poviedky a aj pokračovanie k Ľadom, tak pekne píš :))

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Priznám sa, že tu postavu vôbec nepoznám :D ale poviedka sa mi velmi pacila aj tie "pestre" scenky ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Jéj to bylo dobré :D takové...hm...žhavé? :D jo to bude ono tak teda bylo to žhavé, pěkně napsané ^.^

    člověče co ty pořád s těma rajčatama? :D :D

    X <3 X

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Hey, girl! :D neviem, či si to tu všimneš - ale v poslednej dobe počúvam Halsey a pri tejto pesničke som si spomenula na tento oneshot:

    https://www.youtube.com/watch?v=x-Jo25SL56A

    a sedí k tejto poviedke úplne ako uliatá :D pozri si na ňu aj preklad, úplne sa mi k tomuto hodí a nie iba kvôli názvu, ten text, všetko sedí :P to len tak... taká vsuvka mi to teraz napadlo, sorry za spam :D

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)