sobota, 14. novembra 2015

Čo ty vieš?

 ***


Kuroko no Basket FanFiction / Poviedka  
Akashi Seijuro x OC

***

Každý sa bavil. Každý oslavoval, pil, debatoval alebo tancoval a len on stál mimo toho všetkého, opieral sa o stenu a svoj hlboký pohľad upieral niekde do neurčita.
Vyzeral síce úplne nezúčastnene, ale predsa len nemal na sebe taký ten typický zúfalý výraz tých, čo sa obvykle nemali kde zaradiť a tak len zrakom tápali a hľadali hocičo, čoho by sa mohli chytiť.
On bol...jednoducho taký. Budil dojem, že mu to tak úplne vyhovuje a tak si ho väčšina ľudí, aj keby možno chcela, radšej pokúšala nevšímať.
Taktiež na ňom nechávala svoje oči nejedná slečna, no vďaka tej zvláštnej, sebavedomej a takmer až studenej aure, čo z neho šla, sa ani jedna z nich neodvážila ho osloviť.
Teda...predsa len tu bol niekto. Mladá žena, práve kráčajúca jeho smerom s pohárom v ruke a s úsmevom na perách. Ihneď si ju všimol. V podstate o ňu svojím pohľadom zavadil cez tento večer už niekoľkokrát.
Sledoval to, ako sa pomaly dostáva cez tú masu tancujúcich tiel až k nemu a ako sa občas pobavene, no nie v zlom, uškrnie nad podaktorými, kolo ktorých práve prechádza.
Potom sa však jej pozornosť sústredila na neho...len a len na neho. Dokonca si ani nevšímala niektoré pohľady tých, ktorých jej vyžarovanie zjavne zaujalo a stále si len razila cestu k nemu.
Na perách mala veľmi milý úsmev a keď už bola pri ňom, tak sa jej kútiky úst v podstate zdvihli ešte viac.
Zato jeho výraz sa nezmenil. Stále bol neutrálny a pre mnohých možno až odstrašujúci, no jej to zjavne nevadilo. Natiahla k nemu ruku a položila mu ju na zápästie. Bol to len jemný dotyk brušiek jej prstov. Pobavene sa mu zadívala do tváre, zdvihla svoj pohár k perám a poriadne si odpila. Následne ho položila na malý stolík vedľa neho a svojou horúcou dlaňou sa jemne posunula od zápästia jeho ruky nižšie, až k jeho dlani a jemne ju stisla.
Mlčky, bez slov...s tým jej šibalským úsmevom ho pomaly začala ťahať na parket a on neprotestoval, nekládol odpor a šiel ochotne za ňou.
Najskôr si držala odstup a užívala si tú príjemnú atmosféru a dobrý výber hudby, no o čosi neskôr sa opatrne vzdialenosť medzi ich telami zmenšovala. Jednak za to mohol ten obrovský počet ľudí, čo tam s nimi bol, jednak...to bolo aj zásluhou práve jej iniciatívy.
Prisunula sa k nemu, úplne prirodzene mu položila svoje paže na ramená a hneď na to ho objala okolo krku. I keď nepatril medzi tých najvyšších, predsa len musela zakloniť hlavu, aby sa aj naďalej mohla dívať do tých jeho podmanivých očí, ktoré ju aj teraz tak prenikavo a intenzívne sledovali.
Na tieto jeho pohľady bola už zvyknutá. Už ich od neho dostala...a nebolo ich zrovna málo.
Poznali sa dlho. Veľmi dlho. A aj to bol možno dôvod, prečo sa k nemu správala tak, ako sa správala práve teraz. Tak, ako by si to dovolila máloktorá.
Pohojdávala sa do rytmu, občas na krátky okamih privrela oči a plne užívajúc si týchto chvíľ si občas aj pohmkávala pri piesňach, ktoré poznala. Mala naozaj dobrú náladu.
Jemným dobiedzaním sa snažila viac zapojiť aj jeho, no nedal sa a tak len na oko urazene na moment pevne zomkla pery, no v zápätí sa už opäť usmievala.
Netušila, ako dlho tam spolu boli, no keď pocítila únavu, stačilo mu to len mierne naznačiť a on pochopil. Dostali sa mimo parket. Držala sa za ním, pretože im preplnená sála nedovoľovala inak a stále pevne zvierala jeho pažu svojimi, akoby sa bála, že by sa jej snáď mohol stratiť.
Chvíľku pobudli na kraji, znova niečo popila a jej príjemný úsmev zmenil trošku charakter. Stále bol milý, no teraz už bolo vidieť, že nie je úplne tak...triezvy.
Na krátku chvíľu za ňou niekto prišiel. Nejaké dievča. Rozprávala sa s ňou.
Díval sa, ako jej tá druhá niečo horlivo vysvetľuje a ona len prikyvovala a potom sa hlasno rozosmiala. Mierne tackavo urobila zopár krokov vzad, narazila na jeho hruď a následne sa spokojne o ňu oprela. Opierala sa tak moc, že kebyže tam nie je, zrejme by spadla.
Do nosa jej udrela jeho pekná vôňa a ucítila, že sa k nej skláňa. Nosom sa jemne obtrel k jej líce a perami o jej ucho. I cez ten alkoholový ošiaľ to v nej vyvolalo poriadne intenzívny pocit, inštinktívne k nemu zdvihla svoju ruku a jemne po pohladila po tvári. Cítila tú horúčavu, čo z neho sálala a odrazu mala chuť sa k nemu pritisnúť ešte viac.
,,Vezmem ťa domov." Spôsob, akým to povedal, jej jasne naznačoval, že to nie je ponuka.
Čakala niečo iné, no aj tak... len prikývla.
O pár minút neskôr už sedela v jeho aute. Ani si neuvedomila, že on za celú noc vlastne nevypil vôbec nič. Pomrvila sa na sedadle spolujazdca zakaždým, keď sa k nemu otočila, on stále len pozorne sledoval cestu pred sebou a zdalo sa, že jej moc pozornosti nevenuje.
Sklamane si povzdychla a zošuchla sa na mieste o čosi nižšie. Ruky si prekrížila na prsiach a zatvorila oči.
Netrvalo dlho a zaparkoval pred jej domom. Prekvapilo ju, keď vyšiel von, prešiel na jej stranu auta a otvoril jej. Taktiež k nej natiahol pažu, na ktorú sa ona zo začiatku dívala trošku podozrivo, no nakoniec ju prijala. Neušlo jej, ako silno ju zovrel a v podstate ju nepúšťal po celý ten čas, čo ju odprevádzal až ku dverám. On totiž nikdy neurobil nič takéto. Vždy sa fyzickému kontaktu vyhýbal a zakaždým to bola ona, ktorá sa dotýkala jeho.
Napokom však usúdila, že ju možno považoval za viac opitú, akou v skutočnosti bola.
Zastali pred vchodom a ona mu znova nahliadla do tváre.
Jeho oči...ten pohľad. Kebyže sa takto díva na ňu od začiatku a nedá jej možnosť si na neho postupne zvyknúť, určite by sa nedokázala správať v jeho prítomnosti takto uvoľnene.
On mal...istú charizmu, ktorá z neho sršala na všetky strany a fungovala ako dokonalé lákadlo, no zároveň aj akási výstraha. Tento mladý muž pred ňou jednoducho vedel pútať pozornosť bez toho, aby sa o to vôbec musel snažiť.
,,Dobrú noc." poprial jej.
,,Nechceš ísť dnu?" spýtala sa akoby nič a všimla si, ako sa niečo v jeho očiach na moment zmenilo. Bol tam...akýsi záblesk, ale len na kratučkú chvíľu.
Skúmavo sledovala túto drobnú reakciu a vyčkávala. Jeho pery sa jemne zachveli, no nakoniec ich pevne zomkol.
,,Ver mi, nechceš to." prehovoril.
,,Čo ty vieš o tom, čo chcem?" tú otázku položila takmer okamžite.
,,Ty tieto veci nerobíš." odvetil jej pevným hlasom.
,,Aké veci?"
,,Ísť sa zabaviť, priviesť si k sebe niekoho a vyspať sa s ním."
,,Ty sa chceš so mnou vyspať?" uškrnula sa a svoju pažu mu položila na hruď. Jemne medzi prstami zovrela látku jeho saka a opatrne vkĺzla pod, ignorujúc to, ako rysy jeho tváre náhle stvrdli.
,,No vieš..." začala a jemne ho pohladila cez košeľu.
,,Je mi jasné, že vy muži to vnímate asi len takto, ale ja som to skôr myslela tak, že by sme si uvarili nejaký dobrý čaj, po ktorom by sa... aspoň mne poriadne uľavilo na žalúdku, porozprávali sa a že by som..." zahryzla si do pery.
,,...mohla s tebou takto stráviť viac času." dodala.
Mlčky sa jeden druhému dívali do očí a zdalo sa, že nad niečím uvažuje. Výraz jeho tváre sa tiež tak trošku zmenil a akoby na moment zvádzal akýsi...vnútorný boj.
,,Mal by som ísť." poodstúpil od nej a otočil sa jej chrbtom. Sotva však stihol dôjsť k autu a už na neho znova kričala.
,,Čo je na mne zlé?!" Neušiel mu ten ublížený tón a taktiež ho prinútil sa zastaviť.
,,Očividne sa zaujímaš. Tak kde je problém, Akashi?" spýtala sa už o čosi tichšie.
,,Ide o..." mrzuto sklopila pohľad.
,,...moje postavenie?" Rozpačito si rukami objala ramená.
Opäť sa odvážila k nemu zdvihnúť svoj zrak a zarazila, keď videla, ako náhlivo k nej kráčal a netváril sa zrovna priateľsky.
Chcela niečo povedať, keď bol už takmer pri nej, no ani len nestihla poriadne otvoriť ústa a už bral jej tvár do svojich dlaní a skôr, než mohla akokoľvek zareagovať, svoje pery náruživo pritlačil na tie jej. Ochutnal ich. Dravo. Ihneď sa v nej ozval ten sladkastý pocit... pocit, ktorý sa pomaly presúval do celého jej tela a vyvolával v nej príjemnú triašku.
Prekvapil ju.
Následne však ubral na intenzite, ale aj tak ju ešte jemne poláskal pred tým, než sa od nej odtiahol.
,,Nie som pre teba vhodný." zašepkal jej do pier, na čo sa ona o tie jeho zasa obtrela.
,,Čo ty vieš o tom, čo je pre mňa vhodné?" vydýchla. Nepáčili sa jej jeho vlastné závery.
,,Nevidíš do mňa, Seijuro. Aj keď sa o to..." Znova jemne prešla po jeho ústach.
A znova. A znova.
,,Aj keď sa o to pokúšaš." dopovedala.
Rukami mu zašla do vlasov a pritisla si ho k sebe čo najviac.
,,Budeš to ľutovať." varoval ju potichu. No jeho pohľad, v tej chvíli neuveriteľne nežný, svedčil o niečom úplne inom.
,,Je úplne jedno, čo povieš. Mňa neodradíš." zamrmlala a opäť ho pobozkala.
Túžobne, hrubo, násilne sa posúvala posúvala po jeho perách v snahe ukázať mu, ako moc to myslí vážne. Na moment ostal nehybne stáť, prijímajúc ten zvláštny druh lásky a ešte zvláštnejší spôsob, akým mu ju prejavovala a reakcia jeho tela nenechala na seba dlho čakať. Ucítila, ako sa jeho silné paže pevne ovinuli okolo jej pása a ako sa sám zapojil do tejto jej hry.
Povolil a nechal ju vkĺznuť jazykom do jeho úst. No nedoprial jej túto malú prevahu nadlho. Jeho prirodzená povaha ...mu to nedovoľovala. Zatlačil ju k dverách a sám prebral vedenie.  
,,Ja ťa nenechám ísť." šepkala, keď sa od nej na moment odtrhol a svoje horúce pery pritlačil na odhalenú pokožku jej krku. Pozorne, dôkladne... posúval svoje ústa z jedného miestočka na druhé.
,,Jednoducho...proste nie." šomrala i naďalej a to, ako jemne zovrel pramienky jej vlasov a prinútil ju tým zakloniť hlavu, aby mu umožnila lepší prístup, jej napovedalo...že to tak momentálne cíti rovnako.

.
.
.

***

5 komentárov:

  1. Je tak dobré vidieť, že aspoň ty spomedzi blogerov usilovná a stále tu pribúdajú nové veci, ktoré môže človek čítať :) aj tento malý, no za to skvelý oneshot bol ďalším príjemným prekvapením. Snáď ti už ani nemusím písať, že ako skvelo to bolo napísané. Takéto veci mám rada. A okrem toho si Akashiho vystihla úplne dokonle, takže za to dávam pred tebou opäť raz všetky klobúky dolu. Vystihla si ho úplne do bodky. A som rada, že sa napokon nechal "zlomiť" a odhodil zábrany a že skončili spolu. Trochu som si k nemu pod tou OC predstavovala Annie, hoci o nich dvoch si nám už podala iný príbeh, ale tak trchu som si tú poviedku pripomenula. No táto bola zase niečim iná a zaujímavá a čítala sa mi naozaj skvelo. Tešila som sa, už keď si písala, že máš v pláne niečo s Akashim a bolo sa naozaj na čo. On je tak moc príťažlivá postava, táto poviedka to len potvrdila. Takže, výborne :) Ďakujem, že mi aspoň niečo spríjemnilo inak úplne príšerný deň, do ktorého sme sa dnes všetci prebudili. Celý deň som z udalostí vo svete úplne zdrvená a aspoň takto som mohla nachvíľu zablúdiť inam a trochu sa odreagovať. Skvelé dielo ako vždy a teším sa na ďalšie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Juhú, Akashi je tu v roli... ani neviem akej :D
    Opäť si ho skvele vystihla, ale pre mňa je stále e-e. Proste, ľudí ako on veľmi nemusím. A okrem toho, som ZADANÁ! (Konečne.)
    Holka musela byť niekto poriadne špeciálny, keď sa poznajú tak dlho. (hm, hm, opäť mi šrotuje v hlave)
    *A´Tuin jej drgá do pleca*
    Aha, a prepáč, že som to ešte nevydala. :( Budem sa snažiť.

    Hentai no kame

    P.S. Moja polovička nástojila, nech si pozrieme KnB! A pozreli sme! :D Pár dielov.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Super! Toto bolo priam dokonalé! Veľmi sa mi to páčilo, také jednoduché, nenásilné pre môj skôrnatený mozog xD Veľmi sa ti to vydarilo, naozaj, ja vlastne k tomu nemám čo ani dodať, pretože sa momentálne vďaka môjmu mozgu, ktorého stav je spomenutý vyššie, neviem vyjadrovať xD Takže sa furt len opakujem, sorry :D
    Ah, jo... radšej aj skončím tento komentár, ešte predtým ako sa ešte viac strápnim... btw, dúfam, že zábavu si si užila :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ná-dhe-ra! Kvůli tobě jsem už kdysi dávno musela přehodnotit svůj pohled na Akashiho...už to není schozofrenický psychopat...teď je to zatraceně sexy schizofrenický psychopat XD muhaha a tvoje OC ho hezky zvládala :D :D

    X <3 X

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Akashi má svoje čaro a je to veľmi zaujímavá postava. Má taký svojský charakter, no veľmi lákavý.. by som povedala. Skvelo si ho tu opísala, lebo to jeho správanie.. je také typické-atypické (to čo mám dnes za výrazy... :D)
    Prišiel mi tu inak neskutočne príťažlivý, ukázala si ho v tom jeho svetle, ale v inom slova zmysle, čo neviem presne vysvetliť, lebo mám pocit, že tento komentár prestáva dávať zmysel.
    Tento príbeh ma pohltil, aj keď je to jednodielna poviedka, príjemne sa mi to čítalo a čo ma najviac potešilo, že nakoniec skončili spolu.
    No nemám slov, jednoducho si skvelo vystihla jeho charakter a to dievča sa mi tiež páčilo. Celkom sa aj doplňovali, pretože ona bola predsa len viac výrečná a taký extrovert no a on je tak trochu dosť opak. A protiklady sa priťahujú. Aspoň v tomto príbehu to bolo tak pekne popísané. :)
    Skvelý príbeh! Som rada, že som sa dostala k príbehu, kde je Akashi. :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)