piatok, 27. novembra 2015

Victor - kapitola č. 5

***


***

.

○○○ODKAZ NA RUBRIKU / VŠETKY DIELY○○○

.


Prudko otvorila oči a vystrašene sa posadila na posteli. Zmätene sa poobzerala okolo seba a keď zistila, že šlo len o ďalší z nepríjemných snov, ktoré ju tieto posledné noci začali trápiť, opäť si ľahla a povytiahla si prikrývku o čosi vyššie.
,,Dofrasa." zamrmlala a prevalila sa na bok. Pevne objala svoj vankúš a zhlboka sa nadýchla v snahe dostať do pľúc čo najviac vzduchu.
,,Dopekla!" vydýchla zmorene a utrela si uslzenú tvár.
Bolo to už pár dní, čo jej Victor povedal pravdu a ona mala pocit, že každý jeden deň ju to postupne oberalo nielen o silu, ale miestami aj o rozum.
I keď v ten večer jeho pracovňu opúšťala s tým, že si všetko poriadne utriedi a až potom z toho vyvodí potrebné závery, aj tak ju to nakoniec zdolalo ešte v tú samú noc.
,,Päťdesiatsedem dní..."zašepkala a myšlienkami sa opäť vrátila k tomu všetkému, čo jej povedal.
Nedokázala na to prestať myslieť ani na jeden, jediný maličký moment. V hlave stále počula jeho slová a tváre tých mŕtvych ju navštevovali vo všetkých tých nočných morách.
Vďaka tomu by na prstoch jednej ruky spočítala hodiny spánku, ktorých bola schopná a celkovo sa to nepekne odrážalo na jej nálade a správaní.
Netušila, do akej miery sa môže spoliehať na to, čo jej Victor bol ochotný povedať a to ju postavilo do veľmi nezávideniahodnej situácie. Bolo jej jasné, že jej toho určite ešte dosť zatajil a taktiež...ju neopúšťali myšlienky aj na to, že si kľudne mohol niektoré informácie aj upraviť.
Takže aj napriek snahe o udržaní si chladnej hlavy, nakoniec si predsa len musela priznať, že začína byť paranoidná. Lenže, nech sa na to pozerala akokoľvek...teraz mala len a len jeho.
S touto myšlienkou vzdala už vopred marný pokus o ďalší spánok a vstala z postele. Pobrala sa rovno do kúpeľne.

S Victorom sa počas dňa moc nevidela a tak jej spoločnosť robila len Amy, ktorá jej bola v podstate stále v pätách. Ester by sa jej záujmu zrejme za iných okolností naozaj úprimne tešila, no práve dnes nemala moc náladu na rozhovory. Keď však čiernovlasá žena priniesla do jej izby umelecké potreby, predsa len spozornela.
,,Myslím, že by vám to padlo vhod." poznamenala s úsmevom na perách a Ester jej ho aj napriek svojej mrzutej nálade opätovala.
,,Často som maľovala?" spýtala sa jej, keď sa postavila z kresla a podišla k stojanu.
,,Ale áno. Teda...mali ste občas také dni, že ste sa tomu moc nevenovali, ale keď vás chytila múza, mali sme mnohokrát problém vás vôbec od toho plátna aspoň na chvíľu dostať." odvetila jej a venovala jej ďalší hrejivý pohľad. Tá žena bola naozaj milý človek a Ester si to plne uvedomovala.
,,Ďakujem, Amy. Ste naozaj poklad." povedala jej úprimne. Mala z nej naozaj veľmi kladné pocity.
Cítila sa s ňou dobre a aj keď nebola zrovna vo svojej koži, tak prítomnosť tejto slúžky predsa len nebola až tak zlá. Spôsob, akým sa na ňu tá žena dívala a to, ako s ňou komunikovala, ju nútilo mať taký ten dojem, že možno na to vážne nie je až tak úplne sama a že je tu aspoň niekto, kto sa z jej návratu naozaj tešil.
,,Nechám vás teraz osamote. Možno...na niečo prídete a do zbierky nám pribudne ďalší pekný obraz." povzbudivo sa na ňu usmiala a otočila sa k dverám.
O tom pochybujem. Prebehlo Ester mysľou, no nemala to srdce povedať to nahlas. Tá žena sa vážne...snažila. Celé tie dni tu bola pre ňu. Snažila sa ju rozptýliť... starala sa o ňu. Ester by si dokonca dovolila tvrdiť, že u nej budila priam dojem staršej, milujúcej sestry.
A možno ...to bola len jej predstavivosť, možno to bolo len tým, že bol k nej naozaj niekto dobrý.

Samozrejme, ceruzy a ani štetca sa ani len nedotkla. Namiesto toho si listovala v obyčajnom, čiernom zošite s pevnejšou väzbou a skúmavo si prezerala jeho obsah. Našla ho vo svojej izbe už predtým, no zatiaľ mu nepripisovala moc veľkú dôležitosť. Keď ho vtedy náhodu otvorila po prvýkrát, len narýchlo prebehla obsah očami. Boli tam nejaké čísla, mená a zastrčené novinové výstrižky. Neprišlo jej to ničím zaujímavé, no keď sa na to teraz dívala pozornejšie, zaujalo ju to. Každý článok, ktorý tam bol, sa týkal buď masových vrážd, alebo náhlych zmiznutí. Mestá boli rôzne a dátumy neboli až tak moc staré, teda...až na zopár. Tie boli asi sedemročné články s titulmi ako "Novodobý ROZPAROVAČ", "Rozparovač opäť vraždil! Mesto je zúfalé." a potom... "Koniec novodobého ROZPAROVAČA.".
Ester sa uškrnula. Aké originálne.
Boli však na obyčajné správy veľmi rozsiahle a týkali sa viacerých úmrtí, ktoré autori nazývali až "rituálnymi popravami". Počty nájdených tiel boli ohromujúce a taktiež aj popisovaný stav mnohých obetí bol...naozaj nevhodný pre citlivejších čitateľov. Ale čo ju najviac zarážalo, bol fakt, že sa to dialo všetko len v jednom meste a že celá tá hrôza trvala až niekoľko mesiacov a potom...jednoducho utíchla. Všetko náhle prestalo s tým, že nikdy nebolo verejne vyhlásené meno vinníka a vyšetrovacie úrady údajne všetko komentovali len tým, že sa viac obyvatelia mesta už nemusia strachovať a že bližšie informácie médiám odmietajú poskytnúť.
Po dočítaní ich zastokla opäť medzi stránky a prezrela si zvyšok zošita. Našla v ňom už len dve mená. James Hotlinger a Kamila Meier.
Pod tým mužským bola dokonca aj nejaká adresa, ale nevybavilo sa jej vôbec nič.
Sklamane si povzdychla a vtedy niekto neočakávane zaklopal. Mierne ňou trhlo a prekvapene sa zadívala na dvere svojej izby.
,,Ďalej." Narovnala sa na stoličke a sledovala, ako dnu opatrne vstúpil Victor.
,,Neruším?" spýtal sa zdvorilo, na čo ona pokrútila hlavou a zatvorila svoj zošit. Všimla si, že pri pohľade na čiernu väzbu spozornel a mierne sa zamračil. Zrejme mu ten obal nebol až tak úplne cudzí.
,,Stalo sa niečo?" položila mu otázku, keďže jeho pozornosť stále pútal len ten zápisník.
,,Nie." zamrmlal, pričom ani teraz z neho nespustil zrak.
,,Tak teda...potrebuješ niečo?" skúsila to teda inak.
,,Pýtal sa na teba Alan. Rád by sa zajtra s tebou stretol." odvetil jej prosto a konečne svoj pohľad odtrhol od toho, čo mala na stole.
,,Alan? Ten tvoj priateľ?" zatvárila sa udivene a na čele sa jej vytvorila malá vráska.
,,Je to aj tvoj priateľ." poznamenal na oko akoby nič, no ona aj napriek tomu postrehla niečo zvláštne. Bol to akýsi, ba až mierne znechutený podtón, ktorý zaznel v jeho hlase.
Poriadne sa zadívala do jeho tváre. Možno až viac, ako bolo vhodné... ale naozaj chcela zistiť, čo to bolo.
,,Bolo by dobré..." začal a jej pohľad sa presunul na jeho ústa.
Všimol si toho a na maličký moment kvôli tomu zaváhal. Tiež sa uprene zadíval do jej skúmavých očí a Ester kvôli tomu na chvíľu pocítila akúsi... zvláštnu páľavu. Len takú...miernu, no predsa len.
,,...kebyže ti zopár vecí ozrejmím." dodal napokom a uhol pohľadom.
,,V poriadku. Kľudne sa... posaď." ukázala na posteľ a zmätene si prstami zastrčila pramienok vlasov za ucho. Z nejakého dôvodu sa odrazu cítila rozpačito. 
No nebola jediná. Aj Victor v tej danej chvíli vyzeral trošku nemotorne a spôsob, akým sa presunul k posteli, jasne naznačoval, že je mu to tiež nepríjemné.
Ono to vlastne celé bolo veľmi divné. Hlavne keď si spomenula na to, ako ho považovala za svojho skutočného partnera a za muža, ktorý by ju mal mať...rád. No teraz, keď vedela pravdu, síce sa jej uľavilo, no aj tak tu bolo zopár nezrovnalostí, ktoré ju mátali. Boli to všetky tie čudné pocity, ktoré ju občas v jeho prítomnosti prepadli. Boli väčšinou záporné, niekedy neutrálne...no potom tu boli aj také, čo sa jej naozaj veľmi ťažko zaraďovali.
,,Pravdu o tvojej dlhodobej neprítomnosti vieme len ja a Amy. Alan je v tom, že si odcestovala za svojimi príbuznými a že si sa prednedávnom konečne vrátila." vysvetlil jej prosto a potom začal rozprávať základné informácie, ktoré by mala vedieť na to, aby si ten mladý muž nevšimol na nej nič podozrivé. Boli to nejaké veci o jej rodine a o tom, ako sa zvykla s druhými zhovárať. Taktiež v krátkosti popísal aj jej vzťah s ním samotným a podľa neho si naozaj veľmi dobre rozumeli.
Čím viac však toho hovoril, tým viac sa mračila a neskôr začala aj mrzuto žmoliť medzi prstami lem svojho svetra. Nepáčilo sa jej to. Nebola si totiž istá, či sa dokáže správať prirodzene a tak, ako by to vážne bola ona. Navyše má o tom presvedčiť niekoho, kto je podľa jeho vlastných slov pre ňu celkom blízkym človekom.
Neušlo mu, ako sa výraz jej tváre postupne mení a tak sa odmlčal. Ester pochopila, že jej tým dáva možnosť vyjadriť sa, ale ona v tej chvíli vážne netušila, ako by mala zareagovať a čo by mu vlastne na to mala povedať. Úprimne, ľutovala tú noc, kedy si zmyslela ísť po ten prekliaty čaj a tak si svoju situáciu zkomplikovala ešte viac. A už vôbec, ale vôbec sa nechcela stretnúť s ďalším démonom, ktorý o nej vedel viac, než ona sama.
,,Pozri, ja..." prehovorila.
,,Ja mám proste pocit, že mi to až moc prerastá cez hlavu. Je toho na mňa..." pevne zomkla pery.
,,Je toho na mňa trošku moc." povedala popravde a zahanbene sklopila pohľad.
Počula, ako sa postavil, ako pomalým krokom k nej podišiel a keď si náhle kľakol pred ňu, mierne ňou trhlo. Svoje paže si položil na opierky jej stoličky a svojimi hnedými očami sa zahľadel do tých jej. Bol tak..blízko. Znova. Mohla dokonca cítiť jeho vôňu. Tú vôňu. Tú jednu jedinú vec, ktorá jej bola z nejakých príčin známa a ktorá jej bola...príjemná. Rovnako ako predtým, keď vtedy vtrhol do jej izby nazlostený, aj v tejto chvíli mala z neho zmiešané pocity, s tým rozdielom, že sa teraz nad ňou netýčil ako niečo hrozivé a zastrašujúce.
,,Môžem mu povedať, že sa stále necítiš dobre na to, aby si sa s niekým stretla." načal ďalší rozhovor.
,,Ale tým...to len oddialim. Nič sa nevyrieši." odvetila mu.
,,Ja sa len bojím, že to...pokazím." zamumlala takmer nečujne a odvrátila sa od neho.
,,Stačí len, že sa s ním stretneš. Ukážeš sa mu, že si v poriadku a ak sa mu aj niečo na tvojom správaní nebude pozdávať, určite to pochopí, veď si predsa prišla o rodičov." povedal akosi jemne.
Až moc netypicky na neho. Opäť sa pohľadom vrátila k jeho tvári a zistila, že sa na ňu díva úplne inak, ako zvyčajne. Tak...príjemnejšie a uvoľnenejšie.
Usmiala sa.
,,Niektoré vzory ti veru nie sú úplne cudzie." poznamenala, na čo sa on akosi zvláštne uškrnul.
,,Ty si..." mierne sa k nemu naklonila.
,,...nikdy nerozmýšľal nad vzťahom s človekom?" Tá otázka jej úplne vypadla, no naozaj ju to zaujímalo.
Všimla si toho malého zaváhania a to, ako sa mu mierne zachveli pery. 
,,Len na krátku chvíľu." odpovedal jej po menšej odmlke, pričom si stále intenzívne pozerali do očí.
,, Prečo len na krátku chvíľu?" mierne naklonila hlavu nabok.
,,Pretože som pochopil, že to nie je možné." priznal akosi trpko a postavil sa.
Bola prekvapená jeho náhlou otvorenosťou a najmä tým, čo jej zdelil. Popravde, aj keď sa pýtala, čakala len negatívnu odpoveď a v podstate jej nešlo ani tak o tú odpoveď, ako skôr o...zdôvodnenie.
No týmto ju, celkom dostal. Doteraz mala totiž z neho pocit, že moc ľudí v láske nemá, že sa medzi nimi necíti práve najlepšie.
Alebo sa len necíti najlepšie pri mne. Pomyslela si a spomienka na to, ako objímal tú ženu pred svojou kanceláriou, ju v tom tak trošku utvrdzovala.
,,To je všetko, čo som chcel." ozval sa.
,,Tak teda...zajtra?" Tiež sa zdvihla zo stoličky.
,,Zajtra." prikývol a vtedy jeho pohľad upútalo opäť to, čo bolo na jej stole.
Jej zrak tiež spočinul na zápisníku a skôr, než stihla akokoľvek zareagovať, ho už bral do rúk.
Tiež sa po ňom natiahla, no on ho automaticky zdvihol do výšky.
,,Toto si zoberiem." poznamenal sucho, na čo sa Ester zamračila.
,,To nemyslíš vážne!" zhrozila sa a urobila k nemu krok. Ruky si prekrížila na prsiach a odula pery.
,,Ale myslím." mierne sa k nej sklonil, pričom zošit stále držal v dostatočnej vzdialenosti na to, aby na neho nedočiahla.
,,Mám si predsa spomenúť, no nie?!" spýtala sa naštvane.Toto jeho gesto ju hrozne rozčúlilo.  
,,Tiež som si zo začiatku myslel, že by to bolo žiadúce, ale..." na moment sa odmlčal, akoby zvažoval tie správne slová.
,,Takto je to lepšie." dodal jednoducho.
Ester mu za tú odpoveď venovala jeden veľmi nepekný pohľad, na čo on len mierne pobavene nadvihol obočie. Provokatívne ním mierne potriasol a chystal sa otočiť na odchod, no ona pevne zovrela jeho druhú, voľnú ruku. Chystala sa mu povedať niečo nepríjemné, no odrazu...sa v jej hlave niečo vynorilo.

Držala jeho pažu. Bola príjemne horúca a tým, ako za ňu mierne zaťahala, ho prinútila sa k nej otočiť. Cítila sa zúfalo. Bola unavená a... mala strach. 
,,Ja...prepáč, že ťa takto...otravujem." zamrmlala.
,,Ale už niekoľko nocí nemôžem spávať." zašepkala a smutne sa usmiala. 
,,Asi to... nezvládam. Nezvládam to, aj keď som...sa na to dala. " silene sa uškrnula a vtedy k nej pristúpil. Ucítila, ako ju jeho ruky pevne objali okolo pása a stuhla. Po prvotnom šoku z jeho náhleho správania mu udivene nazrela do tváre a stretla sa s jeho... nezvyčajne jemným pohľadom.
,,Potrebuješ rozptýlenie, Ester?" spýtal sa potichu a nenáhlivo si ju k sebe pritiahol. 
Aj cez oblečenie cítila jeho pevné, silné telo, ako sa tisne k tomu jej a prepadli ju rozpaky. Utužil svoje objatie a vtedy ucítila, ako sa prsty jednej jeho ruky nežne dotkli jej nahej pokožky pod blúzkou.
,,Čo to robíš?" jej hlas sa trošku zachvel a pod ťarchou jeho prenikavých očí, uhla pohľadom.
,,Sľúbil som ti, že keď budeš so mnou...urobím všetko preto, aby si bola spokojná." znel tak...inak a spôsob, akým sa na ňu díval v spojení s jeho dotykom, ju nútil cítiť akýsi zvláštny, sladkastý pocit, ktorý sa pomaly, pomaličky rozlieval po celom jej vnútri.  

Netušila, ako dlho ten obraz spracovávala, no keď sa konečne ako tak vrátila do reality, uvedomila si, že sa hlúpo pozerá niekde zaňho, zatiaľ čo on trpezlivo čaká a uprene sleduje jej, teraz už jemne červenú tvár.
,,Si v poriadku?" spýtal sa opatrne. Okamžite ho pustila a nemotorne poodstúpila.
,,Uhm...jasné." prehovorila stále vyvedená z miery.
,,Len som sa...zamyslela." zaklamala pohotovo, stále zneistená tým, čo práve videla.
,,Tak teda zajtra." prehovoril a mierne jej kývnul hlavou na odchod.
Mlčky prikývla, stále pozorujúc jeho chrbát, ako opúšťa jej izbu.

.
.
.







3 komentáre:

  1. Fuuu, konečne nová časť! :) Veď vieš, že si ma potešila a moc :) Bolo to ako vždy skvelo napísané. Čo si dokazuješ touto pviedkou? Že píšeš skvelo a stále si držíš nastavenú latku, to si dokazuješ :3 moc sa mi páčilo, že sme sa pohli trošku ďalej. Esther mi je sympatická tým, že je taká umelecká duša, i keď si na to momentálne moc nespomína... A moc by ma zaujímalo, že čo mal znamenať ten zápisník a prečo Victor nechce, aby ho mala. Taktiež ma prekvapilo, že sa s ňou chce stertnúť Alan, som zvedavá, že čo za tým bude :P dúfam, že nebudú kuť pikle Victorovi za jeho chrbtom, alebo že mu nezahýba s jeho kamarátom, i keď by si to možno zaslúžil za tú ženu :P no a tá predposledná scéna bola skvelá *_* som rada, že sa jej konečne vrátila aspoň nejaká spomienka, aspoň dúfam, že to bola skutočná spomienka... chcela by som ich dvoch vidieť "spolu" v podobných situáciách aj teraz, keď sa k nemu vrátila. Okrem toho, Victor mi tu pripadal o čosi ľudskejšie ako v predošlých dieloch, čo je veľmi vítané :) bola to vážne skvelá časť, ktorá ma opäť potešila a moc sa teším na ďalšiu, snáď sa aj ďalšie veci čosorko objasnia...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Som oneskorená, ja viem, ale ja som v poslednej dobe neskutočná lemra a aj keď si niečo prečítam, tak sa mi nechce komentovať, som strašná, zavrhnutiahodná, no... od témy, vrátim sa späť k téme.
    Časť sa mi páčila a páčil sa mi koniec, ako si na niečo znova spomenula. Som však zvedavá na toho ich kamaráta, pretože sa zdá, že na neho Victor nemá príliš dobrý názor.
    Tak teda ja čakám na ďalšiu časť a dúfam, že čoskoro pribudne :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Chceš mi spôsobiť infarkt, Petrika?! Bože môj, toto... to na čo si spomenula.. Ako keby som sa do nej prevtelila... kvalitne som to precítila s ňou, ďakujem! :O
    O môj Bože... len škoda, že si to tam sekla, ja by som sa veľmi rada dozvedela viac *úchyl-debil face* :D
    A najprv som si myslela, že Ester mala niečo s tým Alanom. Mala som na začiatku taký pocit, že... hm hm hm! Ale teda, keď sú to kamoši, tak v pohodičke, aj keď.. kto vie.. kto vie.. Lebo veľmi pomaličky sa to odhaľuje všetko a je to úúú... také... že strašne chcem všetko vedieť hneď, tu, teraz, naraz! xD
    Ale teda... nebudem klamať.. chcem, aby Victor zmenil názor ohľadom tých partnerských ľúbostných vzťahov medzi ľuďmi a démonmi, lebo... veď ty vieš... :3

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)