štvrtok, 28. januára 2016

Ďakujem

Typ : originálne

-krátky rozsah


Pevne si zahryznem do spodnej pery a snažím sa potlačiť ten odporný, boľavý pocit, ktorý ma tak moc utláča zvnútra. Schúlim sa do klbka a pokúšam hlboko dýchať...pravidelne...kontrolovane, pretože to chcem v sebe udržať tak, ako vždy, chcem...oklamať samú seba, že som v poriadku. Kolená mám takmer pri brade a ...aj napriek mojej snahe mi spomedzi pier unikne prvý zúfalý povzdych, čo mi pripomenie...
Tak moc nenávidím túto svoju slabosť, tieto chvíle, kedy sa všetko to negatívne vo mne nahromadené tak nechutne prediera na povrch a ja mám dojem, že ma každou ďalšou sekundou roztrhá na malinkaté kúsočky. Sama sebe nahováram, že...je to dobré, že moja zmena nálady nie je opodstatnená a že sama svojmu stavu pripisujem až moc veľkú váhu. Vravím si, je to...v pohode. Je to...to nie je nič, proste...len...Netrvá dlho a zachvejem sa. Je to ako keď v sebe toho strašne veľa držíte, potláčate to, neprikladáte tomu veľký význam a ono vám to postupne celé prerastie cez hlavu. Je to ako...keď zanedbáte niečo, čo ste predtým mali vyčistiť úplne, zabudnete a potom...keď to najmenej čakáte, zistíte, že vaša chyba vás stála tak veľa.
Viem, že ľudia sú rôzni. Viem, že nie sú dokonalí. Ja to všetko...viem. Uvedomujem si to a aj tak...v nich stále vidím len to dobré. Viem, že sú skazení, viem! Ale...predsa len...som, jednoducho, ten typ, čo sa snaží nájsť v danej osobe len to dobré a ...som aj ten typ, čo sa potom vždy tak trpko sklame. Čo padne na hubu, no aj tak sa otrasie, zahodí to za hlavu a....potom ľutuje, pretože ono si ho to neskôr aj tak nájde a podrazí mu kolená v tom najmenej očakávanom momente. 
Prevalím sa na chrbát a pretriem si oči, ktoré ma práve neuveriteľne pália. Budem plakať?
Opäť pevne zomkýnam pery a silou mocou chcem tentoraz udržať ďalší vzlyk. Chcem...to prekúsnuť, chcem...tak veľmi, ale sama tuším, že je toho dnes už na mňa moc. Že...som sa priblížila k svojej hranici znášanlivosti a že teraz, to proste zabolí. Cítim ten príliv odpornej energie. Tej energie, ktorá postupne ochromuje celé moje telo a ja viem, že už viac nevydržím, keď v tom...
Zaregistrujem pohyb vedľa seba. Osoba vedľa mňa si niečo zamrmle a otočí sa ku mne. Jeho telo sa akosi inštinktívne posunie k tomu môjmu a jeho silná paža uchopí môj pás. Netrvá to dlho a ocitnem sa v jeho tuhom objatí. Pritíska si ma k svojej hrudi tak moc, že sa mi ťažko dýcha a to neskutočne príjemné teplo, šíriace sa z jeho tela, postupe zohrieva aj to moje. Ucítim zmes aviváže, sprchového šampónu a jeho vlastnej vône. Následne si zaborím tvár do jeho trička a ...poriadne sa nadýchnem.
Horúčava. Pocit...akéhosi bezpečia. Pokoj. Odrazu mám dojem, že sa to zlé vo mne opäť...opäť potláča. Tá obrovská masa, čo ma ešte pred chvíľou tak moc sužovala, sa teraz postupne mení na úplne drobnú, malinkatú gulôčku... machuľku, šmuhu a tá...mám pocit, že sa stráca úplne.
A práve v okamihu, keď sa rozpadá úplne, cítim jeho pery na svojom čele. Prebehne mnou príjemná triaška a znova sa zachvejem, no tentokrát tak...inak.
,,V poriadku?" zamumle, keď sa mierne odtiahne a ja len mlčky prikývnem.
Vždy to vie. Vždy to...vytuší a ja koľkokrát nemusím povedať ani pól slova.
,,Dobré dievča." prehovorí akosi...lenivo, ospalo a prstami zachádza do mojich vlasov. Jemne ma hladí, pričom neustále cítim jeho horúci dych na svojej tvári.
Je to tak zvláštne pekný pocit. Taký...plný voľnosti, neohrozenosti. Uspáva ma to. Upokojuje ma to.
Cez okno k nám dopadá svetlo pouličných lámp a osvetľuje jeho tvár. Pravidelne oddychuje, vyzerá...tak spokojne, tak vyrovnane. Jeho črty sa zdajú byť teraz o čosi mäkšie, ale aj tak mu to vôbec neuberá na jeho mužnosti, práve naopak...v tejto chvíli na mňa pôsobí ešte viac intenzívnejšie, ako inokedy. Viac podmanivo, viac...dominantne a zaujímavé je, že pre to nemusí robiť vôbec, ale vôbec nič. On...je prirodzene taký. Mocná a nezdolná povaha. Neskutočne pevný charakter a tá jeho charizma z neho tak srší a... dokonale zasahuje každučký kúsoček aj mňa samej. Občas mávam dokonca pocit, že...mi ju čiastočne aj prepožičiava. 
Sledujem, ako sa jeho pery jemne pootvorili, pravdepodobne už znova spí a ja neodolám. Natiahnem sa a vtisnem mu na ne bozk. Poláskam ich. Len tak nežne, ako... poďakovanie. Viem, že sa práve pousmial...cítila som to a na oplátku ma zovrie v náručí ešte silnejšie. Jeho ústa sa ešte zľahka dotknú môjho ramena a krátko na to sa už opäť ponára do vytúženého spánku.
Ďakujem. Je moja posledná myšlienka a taktiež sa nechávam uniesť tým sladkastým prúdom uvoľnenia, miešajúcim sa s neskutočne dobrým pocitom toho... že je tu pre mňa


ĎAKUJEM za prečítanie.

.
.
.

8 komentárov:

  1. Právě jsem si krásně prošla stavem, který tak neskutečně nenávidím... /Ovšem jen v mé hlavě/ , I když ten balvan na hrudi jsem měla... Fuj... :/

    Ty pocity, přesně vystihují moje záchvaty to všechno, sice mám takovou malou vnitřní místnůstku, kde byla velká skleněná koule a ta jednoho dne praskla a přetekla a to byl ten den, kdy jsem ten záchvat chytla poprvé a byl silný! :(
    Asi by si tam měl každý představit někoho, i když není reálný prostě jsem si úplně představila Moniku a Midorimu... :) Také zlaté to pro mě bylo...

    Mé záchvaty jsem si vyřešila sama... Protože i můj bývalý přítel mě k několika dohnal a já je pak horko těžko překonávala, ale zvládla jsem to...
    Ale dost už keců... chápeš doufám, jak to myslíš... :) Prostě jsem se v tom viděla, i když mi ta polovička chyběla... Jinak to bylo geniální... :3

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Neboj, začala si písať, takže už...to bude len a len dobré :]

      Ďakujem za pekný komentár inak :]

      Odstrániť
  2. Páááni jak že to děláš? Píšeš naprosto dokonale vždycky když na tvém blogu čtu článek nemám slov :-)
    Líbí se mi jak do povídek umíš dát něco svého "vnitřního" ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Dúfam, že táto poviedka nevznikla z nejakej osobnej krízy, ale že ti to napadlo nezávisle, len tak, no ak by predsa, tak dúfam, že je všetko fajn :) No a teraz k poviedke - ako napísala Pariah, ani ja som nemala slov... Dokážeš veci úžasne popisovať, toto som ti asi ešte nepísala. A veľmi ma zarazilo, že si písala o stave podobnom, s akým mám už skúsenosti, nie je to veru nič príjemné. Ale hrdinka nakoniec mala niekoho, kto tých démonov zažehnal. Keď s tým človek musí bojovať sám, tak je to snáď ešte horšie. Takže som rada, že to na konci dopadlo tak, ako to dopadlo. Každý, kto niečo podobné prežíva, by mal mať niekoho tak ako mala ona. Bolo to fakt krásne aj dojímavé, si moc šikovná a i keď ma z toho mrazilo po chrbte počas čítania, tak na konci sa dostavil ten upokojujúci pocit, ako sa to stalo aj jej. Vo dvojici všetke ide lepšie...

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Skvelé! Úplne super, zo začiatku mi pripadalo, že je úplne sama a ešte sa aj takto strašne trápi, no nie je nič lepšie, ako keď je pri človeku predsa len niekto, kto pri ňom stojí. Prekvapil ma takýto "zvrat", ale rozhodne som po ňom mala lepšie pocity počas čítania.
    Napísala si to naozaj super, mám rada takéto poviedky :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Kjúúúúúúúúúúúúút! Ale čo si mala za depresívne stavy, drahá? Už je ti hádam dobre.

    Hentai no Kame

    OdpovedaťOdstrániť
  6. bože to bylo krásné :3 naprosto dokonale jsi to popsala, jeden se do toho úplně vžije, ještě, že tam byl ten...onen...někdo...

    X <3 X

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Fúha...
    Stav hlavnej postavy, ktorý si popísala, si pamätám, aj keď nerada. Myslím, že nie som jediná. Chvíľu som sa bála, že ako to dopadne, lebo v takomto stave to môže dopadnúť rôzne a preto ma potešilo, keď vstúpil do toto "on" a keď som to čítala, bola som v siedmom nebi. Je to krásne mať takého človeka pri sebe s takými upokojujúcimi účinkami a tak podobne. :3 Krásne som sa vedela do toho vžiť a možno je to aj preto, že niečo podobné som mala, ale je to HLAVNE preto, že vieš tak dobre opisovať určité maličkosti, že... inak sa nedá ako byť sama v tom príbehu.
    Ešte raz, krásne napísané. :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)