sobota, 27. februára 2016

Spolubývajúci - kapitola č. 11

***


***
,,Čo to máš na tvári?" boli moje slová na privítanie, keď som zazrela svoju sestru vo dverách od vlaku.
,,Čo podľa teba asi tak mám na tvári? Veď make-up." zašomrala a zišla dolu po mini schodíkoch aj s veľkou cestovnou taškou.
,,Netušila som, že štýl alá ruská matrioška je teraz in." poznamenala som sucho, keď som ju krátko objala a vtisla pusu na líce.
,,Prestaň." odvetila vyčítavo a zamračila sa.
,,Ale vážne, vyzeráš ako... panda." dráždila som ju ďalej, keď sme spoločne opúšťali stanicu.
,,Vieš, že ti to vôbec nie je treba? Navyše, vzhľadom na tvoj vek to pôsobí dosť komicky." dodala som, za čo som si od nej vyslúžila ďalší škaredý pohľad. No ospravedlňovať som sa nemienila, pretože som mala pravdu. Mirka mala peknú tvár, veľmi a preto by jej stačilo, ak už tak moc chcela, naozaj len máličko. Lenže ona v poslednej dobe naozaj netušila, čo to "máličko" alebo aspoň "menej" znamenalo.
Na jazyk sa mi hrnuli ďalšie uštipačné poznámky, no radšej som si ich zakázala. Predsa len, prišla na ten mnou jej sľúbený víkend a ak to mal byť dobrý víkend, nemohla som si ju pohnevať hneď na začiatku.
,,Doma je všetko v poriadku?" Zmenila som teda tému a ona len mlčky prikývla.
,,Mamu už toľko nebolí hlava?" Vyzvedala som. Vďaka tomu zvláštnemu, nepeknému počasiu sa jej ozvala migréna, na ktorú sa mi posťažovala, keď sme spolu predvčerom volali a odvtedy som o jej stave nič nové nevedela.
,,Ale bolí. Stále... a na všetkých vrčí. Otec sa bojí čo i len hlučnejšie zapnúť telku, aby ho za to nezdrbala." oznámila mi a ja som sa pri tej predstave uškrnula.
,,A čo ty? V škole to ide?" vypytovala som sa ďalej.
,,Jasné. Kedy to mne nešlo?" Otočila hlavu mojím smerom a otrávene sa zaksichtila.
,,Tak to rada počujem." Spokojne som sa pousmiala a v tom som ucítila, ako mi v kapse zavibroval mobil. Siahla som teda do kabáta a vytiahla ho. Pri prečítaní mena odosielateľa sa môj úsmev prehĺbil ešte viac.
Môžem si robiť nároky, okrem pondelkového poobedia, ktoré už hádam definitívne patrí mne, ešte aj na trošku tvojho času z piatka? - Jakub.
Na moment som sa zamyslela nad tým, ako mu odpísať, no nakoniec som mu len stručne a rýchlo v správe odpovedala, že dnes to nepôjde, pretože mám návštevu, ktorej sa musím venovať.
,,Čo to tam vyťukávaš?" ozvalo sa vedľa mňa a mne pohľad padol na ňu, ako naťahuje krk v snahe čo najviac dovidieť na text,
,,Nebuď zvedavá." odvetila som veselo a strčila si telefón späť do vrecka.
Pomalým tempom sme sa dostali až pred panelák a ja som v duchu dúfala, že si tam behom tej polhodinky Haizaki nestihol nasačkovať nejakú ženskú a že moja, pevne verím, že stále nevinná sestrička, nebude svedkom jeho orgií. Okrajovo som mu spomínala, že s nami strávi víkend, no...u neho človek vážne nikdy nevie, čo by mal čakať. O to viac ma prekvapilo, keď sme ho našla v obývačke samého a...oblečeného.
,,Mirka, toto je môj spolubývajúci Haizaki Shougo." začala som s predstavovaním, keď sa postavil a podišli sme k nemu.
,,Haizaki, toto je moja sestra Mirka." dokončila som a očkom som hodila po ňom. Usmieval sa. Príjemne. Možno až...moc príjemne. Zobral drobnú rúčku mojej sestry do tej svojej a vtisol jej na ňu drobnú pusu. Mala som čo robiť, aby som nad tým gestom neprevrátila očami a všimla som si, ako sa Mirka zapýrila.
,,Veľmi ma teší. Tú krásu zrejme máte v rodine." poznamenal a jeho pohľad sa na chvíľu upriamil mojím smerom. Ignorovala som ho a namiesto toho som obrátila svoju pozornosť na moju sestričku, ktorá bola už červená až za ušami.
Tak takto to funguje. Prebehlo mi mysľou a z toho jeho trápneho správania sa mi chcelo až smiať. Trošku ma to, popravde, sklamalo. Myslela som si totiž, že ten rekordný počet žien v posteli si zaslúžil vďaka niečomu, no inému. Ale ako sa tak zdá, zrejme je po svete naozaj veľa mladých romantičiek, ktorým stačí aj takto málo. 
,,Aj ja ťa rada poznávam." vysúkala zo seba Mirka a usmiala sa. Vyzerala byť ním naozaj očarená a mňa to nútilo sa znova pozrieť jeho smerom. Skúmavo som sa zadívala do jeho uvoľnenej tváre a zablúdila som aj k tým jeho pekným očiam. Bol ako...arhh, ako veľmi zle vybratý kúsok z bonboniéry, ktorá síce nalákala na svoj krásny, pozlátený obal, ale vnútri mala tak otrasnú príchuť, až sa z toho dvíhal žalúdok. V duchu som si normálne predstavovala seba, ako keď zakaždým radostne očakávam spojenie karamelu s čokoládou a namiesto toho narazím na tvrdý, lieskový orech v akejsi nechutnej plnke. A pritom stačilo len pootočiť obal a získala by som nápovedu o ponúkanom sladkom, no...úprimne, rada riskujem aspoň v takejto forme. Ale čo sa týkalo Haizakiho, tak tam sa mi tá nápoveda priam vtisla do rúk už v prvý deň nášho zoznámenia a ten lístoček sa s ním niesol až doteraz.

,,Už viem, prečo tu tak rada ostávaš." ozvala sa Mirka, keď sme sa presunuli do mojej izby.
,,Daj pokoj." zašomrala som a porozhliadla som sa po svojej izbe.
Zdá sa, že sme minimálne jednu vec nedoriešili. Spanie. Moja posteľ nebola rozhodne pre dvoch, aj keď by sme sa možno aj vyspali, lenže moja sestra sa počas noci rada menila na zápasníka v thajskom boxe.
,,Zoberieš si posteľ a ja budem spať na gauči." oznámila som po krátkom zhodnotení svojich myšlienok. Gauč bol určite lepšia alternatíva ako hranie sa na Rockyho Balboau.
,,Mám na kľúči jeden super film. Brooklyn. Pozrieme si ho?" spýtala sa ma natešene a ja jej s úsmevom prikývla, aj keď...už som to videla. Asi tak týždeň dozadu som na to natrafila, ale tak nebudem jej kaziť tú radosť. Navyše, bol to taký pohodový film. Síce trošičku nuda, ale myslím si, že to zvládnem ešte raz.
,,Nie si hladná? Urobím ti niečo?" Som predsa len starostlivá, staršia sestra, takže som si to neodpustila. Pokrútila hlavou a začala s vybaľovaním svojich vecí.
,,Čajík? Kakavko?" uškrnula som sa. Mirka po mne nepekne zagánila a môj provokačný úsmev mi stále ostával na perách. Ako malá milovala kakao a chcela ho aj niekoľkokrát denne. Istú dobu som mala pocit, že mama nosí domov tašky len a len s touto pochúťkou a ja ako, opäť starostlivá sestra, som jej ho vždy pripravovala. No niekedy v tej dobe, čo sa jej začala tá jej puberta a éra "som dospelá a vy ma nechápete", ho začala odmietať a ja som ju s potešením tým ešte vždy musela podpichnúť.
,,Takže čajík." ušlo mi uchechtnutie.
,,Sárisko!" zahučala po mne a...niečo do mňa hodila. To niečo ma trafilo rovno do tváre a to niečo malo niečo malé, tvrdé, čo celkom zabolelo.
,,Au." zamrmlala som a očami som spočinula na plyšovej hračke, ktorá mi spadla po tom náraze k nohám.
,,Ach! Ahoj, Sebastián." zamumlala som užasnuto a sklonila som sa po malého macka. Vzápätí som sa však zamračila pri pohľade na to plastový noštek, ktorý ma trafil do čela.
,,Takže za kakao sa hanbíš, ale spanie s hračkou ti stále problém nerobí?" spýtala som sa na oko mrzuto, no trhalo mi kútikom úst.
,,Daj to sem!" zahundrala, prirútila sa ku mne a vytrhla mi ho z rúk. 
,,Sárisko jedno hnusné!" počastovala ma ešte raz tým škaredým oslovením a vyplazila na mňa jazyk.

,,Tss, že Sárisko." šomrala som si sama pre seba, keď som nám obom v kuchyni robila ten čaj. Znelo to tak otrasne. Tak...ach, ešte to aj tak protivne dokázala vysloviť!
Zato taká Saruška znie...Zarazila som sa.
Dopekla, na čo to myslím! Karhala som samú seba, keď som si uvedomila, že ma tak volá len jeden, jediný človek. A nie zrovna ten, od ktorého by som to chcela počuť. Kebyže ma tak volá...napríklad taký Jakub, nenamietala by som vôbec.
Do izby som sa vrátila s dvoma šálkami a potešila som sa, že medzitým Mirka už všetko ostatné nachystala.
Len čo som sa usadila, pustili sme si ten film a nakoniec som bola celkom aj rada, že som si to s ňou pozrela znova. Nebol to neviem aký pútavý príbeh, ale bolo niečo na ňom také...kúzelné, ale zároveň reálne. Mladé dievča sa vyberie do Ameriky, pretože v rodnom meste pre ňu nie je miesto. Stretáva sa tak s úplne odlišným spôsobom života a stretáva muža. Tak iného, tak...odlišného a hlavne milujúceho. Keď sa však vracia domov, odrazu má možnosti, aké nikdy predtým. Ponúknu jej prácu, dajú jej pocit potrebnosti a hlavne, objavuje sa nový muž. Lenže to, čo vyzerá na prvý pohľad ako to, po čom vždy túžila, sa zmení v jedinej chvíli a ona si plne uvedomí, prečo už raz toto miesto opustila. Prišlo mi to trošku ironické, pretože keď sa hlavná hrdinka pokúšala začleniť do spoločnosti na začiatku, nedarilo sa jej to a odrazu, keď už to nepotrebovala, prišlo to všetko naraz. Holt, život býva darebák!
,,Hm...ten herec mohol byť viac sexy." poznamenala moja sestra, keď sa začali záverečné titulky.
Pousmiala som sa.
,,Podľa mňa bol úplne dokonalý." odvetila som jej. Jasné, vymakané svaly a takmer dvojmetrová výška vždy potešia, ale ten charakter mal v sebe niečo, vďaka čomu by sa pri ňom každá žena cítila byť naozaj výnimočnou. A to zasa nadchlo mňa. On bol ten príklad toho dobrého karamelu, aj keď obal možno až tak moc na prvý pohľad nezaujal.
Aj keď vlastne...čo to trepem? Veď ten herec bol fešák! Aj pozlátko mal! Síce nie tak úplne môj typ, ale mal svoje zvláštne čaro.
Po filme sme sa ešte dlho zhovárali. Mirka mi dokonca ukázala zopár fotiek jedného chlapca, ktorý sa jej v poslednej dobe dosť páčil a párkrát sa jej už aj prihovoril. Bolo to...milé. Také podarené. Spomenula, že ju šiel raz odprevadiť zo školy domov a ja som sa po celú tú dobu jej zasneného rozprávania usmievala. Bola som neskutočne rada, že aj napriek jej občasným, nazvime to, výpadkom, bola také to príjemné a najmä rozumné dievča a nie ako väčšina jej kamarátok a spolužiačok v jej veku. Keďže sa doba značne zmenila a hlavne aj dospievanie akoby tak pokročilo do úplne inej sféry, aké bolo kedysi, tak som mala občas o ňu obavy. Avšak zakaždým, keď som sa započúvala do toho, čo mi hovorí a ja som mala možnosť spoznať jej názory a pohľady na dané veci, som mohla byť už pokojná.

V tú noc som mala strašne ľahký spánok. Mala som dojem, že som minimálne spolovice bola stále hore a neustále som si napravovala prikrývku, pretože v obývačke bolo celkom chladno. Dokonca som zaregistrovala aj otvorenie vchodových dverí, keď sa Haizaki z jeho ďalšieho nočného výletu vracal a vtedy som vystrčila ruku z tepla a nahmatala som mobil položený na dlážke.
Štvrť na päť. Chlapec sa zrejme dobre bavil. Odložila som telefón a znova sa zabanbušila. Nie práve tiché kroky sa rozniesli po celom byte a ja som privrela oči.  
Mierne mnou trhlo, keď som ucítila ľahučký dotyk na tvári a pohľad mi padol na Shouga, ktorý sa práve ku mne skláňal.
,,Prečo spíš tu?" spýtal sa šeptom.
,,Lebo som nechcela byť boxovacím vrecom." odvetila som a pretočila sa na chrbát.
,,Mohla si si ľahnúť do mojej postele." povedal po chvíľke akoby nič. Akoby to snáď mala byť tá najprirodzenejšia vec na svete. Spať v jeho posteli. Bez opýtania, bez blbého pocitu, bez...
Hah, to určite, ešte by som z nej chytila nejakú pohlavnú chorobu! 
,,Tu mi je fajne. Ale ďakujem." zamrmlala som a cítila som, že ma spánok znova premáva.
,,Nemyslím si. Poď..." znova som pocítila jeho ruku na sebe a vtedy som sa otrávene posadila.
,,Nechytaj sa ma." vyprskla som možno viac, ako som pôvodne chcela, ale začínala som byť kvôli únave naozaj dosť nervózna. Shougo zdvihol pred seba ruky a na jeho tvári sa na moment objavil dosť nečitateľný výraz.
,,Kľud. Nemusíš byť hneď taká agresívna." ozval sa ublížene. Och, kebyže ho nepoznám, aj by som si to možno vyčítala!
,,Tak mi daj pokoj." oplatila som mu. Opäť som si ľahla a tentokrát som sa mu otočila chrbtom.
Zľakla som sa, keď svojimi horúcimi dlaňami zašiel pod môj paplón a dotkol sa mojich nahých lýtok. V tom momente som sa chcela otočiť a jednu mu poriadne tresnúť, no... on ich len nadvihol a potom som už len cítila, ako sa matrac pohovky mierne prehol pod jeho váhou. Posadil sa. Posadil sa a moje nohy si položil na kolená.
Povzdychla som si.
,,Ten gauč bol už aj tak dosť malý." neodpustila som si tú poznámku a ticho miestnosti preťal jeho tlmený smiech.
,,Aspoň ti bude teplejšie." prehovoril a ja som si uvedomila, že ešte stále zviera moje členky svojimi prstami. V podstate to teplo, čo z jeho rúk sálalo, bolo celkom príjemné. A naozaj hrialo, takže namiesto toho, aby som mu tie paprče zlomila, som ostala len naďalej nehybne ležať.
,,Prečo si vlastne ku mne stále taká zlá?" položil mi otázku, ktorú som tuším od neho už raz počula.
,,Lebo si hnusný lieskový orech." odpovedala som automaticky a pretiahla som si prikrývku cez hlavu.
,,Už ma nazývali všelijako, ale orech?" začula som v jeho hlase údiv, miešajúci sa s pobavením. 
,,Chcem spať, tak si zavri ústa, prosím alebo vypadni. " vysúkala som zo seba ešte a ďalej som už ani nereagovala na to, čo zamrmlal.
Nehybne sedel rozvalený pri mne a len jeho dlane jemne masírovali moje chodidlá. Tie dotyky boli akési... dôverné a bolo isté, že sa to nehodilo, ale ...uspávali ma.
Netrvalo dlho a prestala som to vnímať úplne. Cítila som len tú horúčavu a únavu, ktorá postupne prechádzala do vytúženého snenia. A on bol ticho. Po celý ten čas.


Ďakujem za prečítanie.

Nasledujúca kapitola


***

9 komentárov:

  1. vau, vau, vau, perfektné!! :) dobre som sa bavila pri lieskových orechoch :D Haizaki sa mi páči práve takýto, poväčšine hajzel, ale nájdu sa chvíle, kedy si dokonalejšieho priateľa predstaviť nedokážeš :3 A páči sa mi vzťah medzi Sárou a Mirkou, taký ten klasický súrodenecký, kedy si občas idú po krku, ale dokážu stráviť spolu aj pekné chvíle :) kapitolka suuuper, teším sa, čo bude ďalej, a či nám Haizaki pripraví nejaké prekvapenie na tento víkend :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Bože, hlavnej hrdinke preskočilo, že celý čas snívala o nejakej bonboniére s karamelom a lieskovými orechmi? Hahah, bola to podarená časť a ten začiatok s tým make-upom bolo tiež super. To pripomenulo moju sestru a jej kamarátku, ktoré som raz ráno v takom pološere sledovala, keď sme nastupovali na bus a úplne mi pripadali ako... Dracula No. One a Dracula No. Two. Bol to rozhodne zaujímavý pohľad, haha. Ale táto matrioška a panda ma teraz totálne položili na lopatky.
    Mno a koniec bol zlatý, aj keď teda bol Haizaki nazvaný lieskovým orechom, čo ma poriadne rozosmialo, ale i tak bola tá scénka milá.
    Nuž teda, teším sa na pokračovanie ako obyčajne :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Och, to bolo také... nááááá! Neviem, strašne milé... a pristalo im to. Petriká! Rýchlo napíš ďalšiu časť, lebo sa zahluším! Q.Q

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Waaaaa, čo mi to robíš? Chceš ma zabiť? Akurát som sa tak trošku roztopila... to bolo také och, sladunké :3 ten koniec, moc sa mi to páčilo. Sára aj keby chcela bojovať, proti hentomu by bola každá bezbranná :D Som rada, že Haizaki opäť ukazuje aj svoju lepšie stránku, predsa len to nie je len tak obyčajný orech :D (páči sa mi to porovnanie, čo si použila). Podľa mňa pre ňu čoskoro bude ten najsladší karamel :D No a tiež ma moc potešilo, že sa tam zas objavila jej sestra. Moc sa mi tá postava páči a hlavne to, aký majú spolu súrodenecký vzťah. Veľmi ma pobavili tie ich malé doťahovanice, Mirka bola zlatá, ako na seba nakydala tonu make upu, proste typická puberťáčka :D a bolo zalté to celé sledovať, resp. čítať o tom :D ja som tak moc chcela, aby sa stretla so Shougom a ďakujem, že si mi to splnila xD presne som vedela, že ním bude očarená (ktorá by nebola, že? :D Haizaki je asi magnet na mladé žabky, ako tak kukám xD). No a super, že si sem ešte aj stihla vtesnať malú recenziu na Brooklyn :D Aj to Sárino analyzovanie hl. postavy bolo fajn :D ono je to jasné, že chlap nemusí byť dokonalý cukrík, aby bol príťažlivý, ja to poznám veľmi dobre :3

    Parádna kapitola a pridávam sa k ostatným - rýchlo chcem ďalšiu, lebo nevydržím xD moc ma zaujíma, že čo bude ďalej a či sa Sára naozaj ráno nezobudí v Haizakiho posteli (vo všetkej počestnosti, ofc) :D Super, Petrika, vážne super! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. PS: jediné, čo sa mi nepáči, je Jakub! xDDD Nech sa láskavo stiahne a dá pokoj, je trápny, na Shouga nikdy nebude mať, je mimo hry :DDDDD

      Odstrániť
  5. Pohodový, příjemný díleček... :3 Bylo jasné, že Haizaki okouzlí její sestru... A ta poznámka už vím, proč si stále doma... Byla prostě dokonalá! :)
    No a co se týče Jakuba, já z něj mám divný pocit...

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Opět perfektní díl, moc se mi sestra hrdinky líbila. Jsem si jistá, že kdyby Shougo nevěděl čí sestra to je, tak by ji byl schopný dostat i do svého pokoje... 3:-)... nebo i někam dál... hihi...
    No vlastně se mi líbilo jak se "krotí" teda tak to na mě pusobilo, jsem ráda, že z něj neděláš uplně hajzla jen hajzlíka :-D. A ten konec... taky bych to v posteli brala, jsem hrozně zimomřivá :D ale co se týká Haizakiho tak radeji jen nohy :D
    + ta jeho otázka proc je na něj hrdinka zlá :D:D:D ten má teda sebevědomí... ale jako asi oprávněně... víme :D

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Kyaaaa, som sa roztopila! Aj ja chcem, aby mi niekto masíroval nohy! *vyčítavo pokukuje po chate s kamošom*
    Súrodenecký vzťah ako sa patrí, recenzia na Brooklyn... (vieš meno toho herca? XD mám totiž size!kink :D) a Haizaki sa mi v tejto časti velice lúbil, ja gentlemanov rada :3 a to, ako dostal jej sestru, bolo podarené :3
    Hentai no Kame
    P.S. A karamel s lieskovým orieškom... mňam

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Sárina sestra je milučká. Kto by nechcel takú sestru? :) Tie ich chvíle si opísala naozaj veľmi pekne a pôsobilo to príjemne, relaxačne. :)
    No a čo sa týka toho zoznámenia s Haizakim, to by nebol on, keby neurobil nejaké také gesto, haha. :D
    No a zdá sa mi, že Sára v sebe niečo drží alebo si niečo nechce priznať alebo... alebo... jednoducho to má spojitosť s Haizakim, preto je taká odmeraná k nemu. No... teším sa na to, keď sa tomu už neubráni *devil face*
    Veľmi pekne sa k nej správal, keď sa vrátil. Fakt bol milý. Zlatý. :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)