pondelok, 1. februára 2016

Spolubývajúci - kapitola č. 6

***


***

Prešli ďalšie dva týždne a varenie pre dvoch sa až prekvapivo osvedčilo. Prevažne som teda jedlo pripravovala ja a...nie vždy som si veru bola istá tým, či mu to bude chutiť, pretože dovtedy som robila väčšinou len niečo rýchle, jednoduché, no v poslednej dobe som sa rozhodla svoje kuchárske umenie posunúť z levelu lama aspoň na úroveň človeka, žijúceho mimo rodičovského domu. Čo som vlastne aj bola a pravdepodobne...sa mi to aj darilo, pretože si Haizaki zatiaľ nesťažoval. Keď zasa varil on, bolo to tiež celkom zaujímavé a aj chutné, takže som z toho usúdila, že si tiež občas sám doma zvykol niečo pripraviť. A vlastne...celkovo to bývanie s ním ušlo. Zatiaľ som ho mala chuť uškrtiť len párkrát a... párkrát za dva týždne predsa nie je až tak veľa. Nemohla som si teda sťažovať, aj keď občas bol, no... 
Ako sa vraví, každý máme svoje muchy. Pomyslela som si, kým som doumývala po ňom riady z predchádzajúceho dňa, ktoré nechal len tak pohodené na stole. V prvom momente, keď som to zbadala, som mala sto chutí mu poriadne vynadať, ale potom som si spomenula, že má v izbe návštevu a že...som si vážne tento deň kaziť nechcela a tak som to pozbierala a upratala sama. Prirodzene, tichým nadávkam a hlasitým povzdychom som sa neubránila a určite mu to niekedy ešte vyhodím na oči, ale dnes to nebude.
Zobrala som si svoju pripravenú šálku a usadila som sa na jednú zo stoličiek. V prstoch som jemne zovrela šnúrku od čajového vrecúška a začala som ju pravidelne poťahovať, pričom som uprene sledovala, ako sa horúca voda pomaličky sfarbuje. V poslednej dobe...som nemala akosi náladu na nič. Jednak sa mi blížil letný semester a predstava skorého vstávania a povinností v súvislosti s učením ma desila už teraz a ...zároveň sa taktiež pozbieralo veľa vecí, ktoré ma tak trošku hnali do kúta. Krátko po svojej skúške som totiž zašla domov na pár dní a tam som musela riešiť hneď niekoľko vecí naraz. Najskôr to bol môj otec, ktorý ako vždy, veľa toho nasľuboval a nakoniec z toho nič nebolo a potom to bola mladšia sestra, ktorá sa v poslednej dobe nedokázala vôbec vpratať do kože. Začala byť akási drzá, neporiadna a hlavne, jej slová boli čoraz opovážlivejšie voči mne samej, čo ma, samozrejme, vytočilo tak moc, že som ju párkrát, nebyť našej mamy, takmer roztrhala. Ja viem, že si tým tá malá sopľaňa len snaží získať moju pozornosť, ale aj tak ma to naštvalo. Keď som nastúpila na vysokú školu, začalo sa u nej také to pravé, tínedžerské obdobie a dá sa povedať, že zrejme v tej chvíli potrebovala toho odo mňa viac, ako som jej ja bola schopná, vzhľadom na okolnosti, poskytnúť, keďže bolo potrebné pravidelne cestovanie najskôr na internát a potom na byt. Takže, trošku sme sa odcudzili, čo ma nesmierne moc mrzí, ale ...musím predsa študovať. Chcem študovať, aj keď sa na to stále sťažujem a tak som čakala, že ma, aj napriek svojmu nízkemu veku, pochopí a prekúsne to. Hovorila som si, že bude ako ja a že keď som ja sama dokázala ako decko prekonať mnohé veci a zobrať ich tak, ako mi ich život naservíroval, že s tým nebude mať problém ani ona. No...vtedy som veru ani len netušila, ako moc je na mňa moja sestrička naviazaná a normálne by ma to aj tešilo. Lenže spôsob, akým mi dávala momentálne najavo svoj nesúhlas s tým, že som väčšinu času preč, ma neuveriteľne vytáčal. V každom prípade, aj tak to zatiaľ boli len hlúpe reči, no čo ma trápilo, bolo to, aby tie slová neskôr neprerástli do niečoho horšieho. Upokojovala som sa tým, že aj napriek puberte, je azda tým rozumným dievčaťom, za ktoré som ju považovala. No také to poplašné "čo ak" som mala v hlave odkedy som zasa odišla z domu a taktiež aj počet našich telefónnych hovorov giganticky stúpol. Chápem, že sama nie som bez viny, ale...u nás som sa už necítila tak dobre, ako kedysi. Respektíve, nemala som taký pokoj a kľud, ktorý som tak moc potrebovala. Ja osobne som síce mala s rodinou veľmi kladné vzťahy, ale tak nejako sa v poslednej dobe u mňa hromadili dni, kedy som, jednoducho, nemala chuť ich mať okolo. Preto som aj tak moc mala rada tento byt, v ktorom som bývala len s Klaudiou a tá aj tak neustále lietala kade-tade, takže som si to tu užívala drvivú väčšinu dňa sama. No sestra mala na vec iný názor. Vraj som sa na ňu "vykašľala".
Možno by som ju tu občas mohla zavolať aspoň na víkend. Napadlo ma. Možno by sa potom necítila až tak odstrčená a trošku by som tým skrotila tú jej výbušnú povahu. Možno...
,,Prečo sa tam nejdeme pozrieť?" ozvalo sa z chodby a ten jemný hlas ma vytrhol z úvah.
,,Nechce sa mi." zašomral prosto Haizaki, vstupujúc do kuchyne v sprievode svojej návštevy.
,,Ale no tak. Bude to zábava." naliehala aj naďalej a potom na kratučký okamih spočinula pohľadom na mne. Pokúsila som sa o úsmev, ktorý mi však ona opätovala len veľmi silene.
Andrea. Tak sa volala a súdiac podľa toho, že som ju tu videla už niekoľkokrát, sa zrejme posunula z roviny "žien na jednu noc" do skupiny "ženy na viac nocí" alebo skôr "momentálna spoločnosť v posteli". Bolo síce odo mňa hnusné, takto v duchu uvažovať, ale bolo to tak. I keď, musím uznať, že sa snažila a pravdepodobne, mala toho môjho lajdáckeho spolubývajúceho, aj úprimne rada.
,,Som unavený ešte zo včera a taktiež z tej tvojej nočnej nenásytnosti." poznamenal akoby nič, načo sa ona tak trošku zapýrila a rozpačito sa opäť pozrela mojim smerom. Ja som si práve odpila z čaju a tvárila som sa, že som to prepočula. Podobných rečí... som tu s ním už zažila až až, takže som už bola voči tomu celkom imúnna. No aj tak som si dovolila na malú chvíľu po ňom hodiť očkom a zistila som, že sa tiež na mňa práve díva a na tvári má ten svoj namyslený a zároveň provokačný výraz. V tom momente som mala dojem, že to, čo povedal, nebolo ani tak pre ňu, ako...pre mňa.
Magor. Chytila som svoj nedopitý čaj do rúk. S cieľom dopriať im aspoň ako také súkromie, som sa vybrala do svojej izby, pretože som vedela, že ak by sa ich rozhovor začal rozpitvávať ešte viac, tak by Haizaki nemal problém vyrieknuť aj omnoho osobnejšie veci. On s tým vlastne nemal problém nikdy. Zo začiatku som bola z toho mierne vykoľajená, no teraz som si už aj zvykla byť občas jeho verným, krčmovým kamošom. Ten chlap si nikdy veru nebral servítku pred ústa a trepol čokoľvek, čo mu v danom momente chodilo po rozume a tak som sa veľakrát dozvedela aj o tom, o čom som vážne netúžila mať žiadne informácie. A vlastne...náš vzťah sa celkovo posunul na takú, popravde, veľmi zaujímavú pozíciu. Dokonca aj moji najlepší kamaráti sa so mnou nikdy nebavili tak ako on.  
Určite nie až takto moc úprimne. Prebehlo mi mysľou a vtedy som začula prvé, hlasnejšie vyslovené slová, ktorých intenzita sa stále stupňovala. Vedela som, že to skončí hádkou. Teda...skôr takou jednostrannou hádkou, keďže on ich väčšinou buď ignoroval úplne, alebo sem-tam povedal niečo, čo ich totálne odpísalo.
,,Si neuveriteľný chrapúň!" zaznelo. Myslím, že to počul snáď celý panelák a ak nie práve túto vetu, tak to neskutočne silné zabuchnutie dverí už určite.
On sa...k tým dievčatám správal naozaj zle. Úplne hrozne. Bez úcty, bez citu...bez vlastne všetkého toho pozitívneho a dobrého, čo sa so vzťahmi spájalo. On bol tým typickým, učebnicovým príkladom zlého muža, ktorého ženy chceli. Mala som dojem, že toto sa bežne nedeje a že je to taký ten mýtus, ktorý ženám, jednoducho prischol, ale behom tých týždňov so Shougom som zistila, že aj táto legenda ožíva a stáva sa reálnou. No nebolo to len nežnejšie pohlavie, ktoré to pri ňom nemalo ľahké. On bol, v podstate, sprostý na každého. Urážal... bol ironický, keď sa to najmenej hodilo a hrubý tak moc, ako sa len dalo. Teda...ja som mala šťastie. Zatiaľ nepovedal nič, čo by ma urazilo. Tých blbých rečí, čo ma už bežne pohoršovali, bolo síce mnoho, no nikdy nevyslovil na moju adresu niečo útočné. Skôr ma... akoby tak podpichoval, skúšal, ako zareagujem na jeho poznámky. Nevravím, že mi to niekedy už neliezlo poriadne na nervy, ale oproti konverzáciám, ktoré som mala možnosť započuť, to vážne nebolo nič, čo by stálo za zmienku. On sa ku mne, v podstate, správal dobre. Na neho dobre. 
To bude karma. Veľmi priama karma. Pomyslela som si, spomínajúc na naše spoločné detstvo. Určite to bude tým. Som si tým istá a... úprimne, bola som za to aj rada, pretože pri predstave, že by sa ku mne choval rovnako, ako k ostatným, ma akosi tak až nepríjemne mrazilo. Na sto percent by som vedela povedať, že by som tu v takom prípade neostala. Odišla by som, nech by som si tým zavarila akokoľvek.

,,Dnes sa na mňa pozeráš ešte škaredšie, než inokedy." poznamenal, opretý o rám dverí v kúpeľni, kým som si ja umývala ruky. A ja ako na truc, som na neho zagánila ešte viac, na čo sa on uchechtnul. Môj trpký výraz sa však rázom zmenil a tiež som sa pousmiala.
,,Kedy ma začneš mať rada, čo?" spýtal sa pobavene a pristúpil ku mne zozadu. V zrkadle som videla, ako sa uškŕňa. Nereagovala som na to a mlčky som opláchla po sebe umývadlo.
,,Máš tak krásneho spolubývajúceho a takto ho ignoruješ." zamrmlal otrávene a svojimi rukami sa oprel k umývadlo, pričom sa svojou hruďou jemne dotýkal môjho chrbta. Na moment som stŕpla.To bol taký jeho...ďalší zlozvyk. Rád narúšal môj osobný priestor.
,,Takto balíš baby?" spýtala som sa sucho, narážajúc na to, ako sa práve na mňa lepil. Odpoveďou mi bolo ďalšie hlasné uchechtnutie a následne sa ku mne mierne sklonil.
,,Zaberá to?" zachrapčal mi pri uchu a za to si odo mňa vyslúžil poriadny štuchanec lakťom rovno do rebier.
,,Hoch..." vydýchol, mierne sa prikrčil a práve vtedy, keď som kolo neho chcela prejsť, začali sme sa opäť naťahovať. Zavadzal mi v ceste a nechcel ma pustiť. Bola som si istá, že v tej chvíli sme vyzerali ako dvaja súrodenci, ktorí si navzájom robia zle.
,,Už dosť, Haizaki!" zašomrala som síce, no tiež som sa pri tom uškŕňala. Podarilo sa popri ňom vykĺznuť na chodbu, no jeho vysoká postava sa ku mne ihneď prirútila a obaja sme takmer prepadli cez prach dverí od jeho izby, ktorá bola hneď oproti. Len tak tak sa mi podarilo získať stratenú rovnováhu a už ma opäť postrkoval.
,,No tak!" Chcela som znieť vážne, no stále mi trhalo kútikmi úst.
,,Už by to sta.." nestihla som ani len dopovedať, keď ma zovrel v náručí a obaja sme sa vyvalili na jeho posteľ. Nemotorne som sa snažila dostať spod jeho obrovského tela, na čo sa on len veselo podoprel rukami. Svojimi pažami som sa marne zatlačila na jeho ramená, ale ním to ani len nepohlo. Až po chvíli, keď som sa konečne prestala vrtieť, som nahliadla do jeho tváre. Vyzeral akosi až čudne spokojne. Na perách mal mierny úsmev a svojimi očami sa vpíjal do tých mojich.
,,Mám ťa." oznámil mi.
,,Bavíš sa dobre?" spýtala som sa mrzuto a zadýchane od boja s ním a jeho váhou. Bol...ťažký.
,,Veľmi dobre." zamrmlal potichu a neušlo mi, ako jeho zrak na kratučký moment padol na moje ústa. Bol to len okamžik. Bolo to len pár sekúnd, no aj tak to bohato stačilo, aby som pocítila niečo zvláštne. V tej samej chvíli som si plne uvedomila, že ešte stále ležím pod ním, kým sa on nado mnou týčil a uprene sledoval moju tvár. Skrútilo mi žalúdok a pod ťarchou jeho, tak moc iného pohľadu, ako toho, na ktorý som bežne bola zvyknutá, sa akési... až mravčenie pomaličky rozbehlo po celom mojom tele. Neušlo mi, že sa ku mne nakláňal viac, ako bolo vhodné a vtedy som... spanikárila. Znova som sa zaprela do jeho hrude. Moja reakcia bola až nelogická, hlúpa, no nemohla som si pomôcť. Naše tváre boli od seba vzdialené už len pár centimetrov a ja som dokonca mohla cítiť jeho teplo. Bol priam...horúci a až teraz mi do nosa plne udrela jeho vôňa.
Mala som chuť mu na to niečo povedať, nejako ho okríknuť, pretože on to zrejme stále bral len ako hru. Ako to naše...typické doberanie, ktoré ale teraz prerástlo do úrovne, vďaka ktorej som bola nervózna a už som to nedokázala brať ako srandu. Namiesto karhavých slov mi však ušlo zakňučanie a v momente, keď ma jeho vlasy pošteklili na krku, som sa opäť prudko pohla a kolenom som ho z celej sily kopla do boku. Shougo sa s bolestivých povzdychom zvalil na bok a ja som vyskočila na rovné nohy. Poodstúpila som od postele.
,,Bože, Sára...to bolo od teba zlomyseľné." zašomral, keď sa ku mne otočil. Jeho šedé oči opäť vyhľadali tie moje a ja som v nich zazrela niečo, čo ma prinútilo opäť urobiť ďalší krok vzad. Pravdepodobne ho môj čin pobavil, pretože sa znova uškrnul. Posadil sa a mňa pri tom pohybe až tak trhlo. Netuším prečo, no odrazu som mala dojem, že...že by bol schopný sa za mnou opäť rozbehnúť.
A on si toho môjho nezmyselného správania všimol, pretože som na ňom videla, ako moc sa premáha, aby sa nerozosmial. Idiot. 

Na to, čo sa medzi nami udialo, som myslela takmer celý zvyšok dňa. Cítila som sa kvôli tomu tak trošku trapne a hlúpo, predsa len som zareagovala neprimerane, no v tom danom okamihu som si nevedela pomôcť. Čo to do toho kreténa vošlo? Pýtala som sa samej seba stále dookola, i keď mi bolo mi jasné, že sa tým len zabával. No pravdou bolo, že ma vážne skôr zneistil ten fakt, že som sa k tomu postavila takto dosť čudne. Veď sa vlastne ani nič také nestalo. Vravela som si a tie slová postupne začínali mať účinok. Navyše, on vážne nevyzeral, že by nad tým dúmal tak, ako ja a preto som to ku večeru vypustila už úplne. Zapla som si film, nejakú novinku, čo som našla a ešte predtým som zavolala svojej sestričke, aby som ju skontrolovala a dala jej najavo, že sa zaujímam, aj keď to nie vždy tak vyzerá.
Shougo dnes večer ostal doma a tak ma neprekvapilo, keď sa ku mne pripojil. V podstate som čakala, ako dlho mu potrvá, kým sa vyvalí ku mne a budeme sa dívať spolu. Nebolo by to po prvýkrát, ale tentokrát som cítila to nepríjemné napätie a nedalo sa mi tak úplne sústrediť na dej. Chvíľku som sa totiž obávala, že ma bude kvôli tomu nášmu zážitku podpichovať, no on sa, prekvapivo a našťastie, zdržal všetkých rečí a len potichu sledoval hranie veľmi peknej a najmä bohato obdarenej herečky.
Pousmiala som sa a v duchu som ďakovala tomu neuveriteľne sexy obsadeniu hlavnej hrdinky za to, že dokázala na seba takto strhnúť jeho pozornosť a ja som sa mohla uvoľniť úplne.

.

ĎAKUJEM za prečítanie.

Nasledujúca kapitola


***

7 komentárov:

  1. Asi polhodinu po tom, ako so si prečítala predchádzajúce diely, kliknem na obnovenie tvojej stránky a pozerám, nová kapitola! Potešílo ma to, a to naozaj veľmi :D Ak mám pravdu povedať, postava Haizakiho mi celkom...imponuje. A aj tá dynamika medzi Sárou a ním...naozaj dobre sa mi o tom číta. Plus, chlap, ktorý vie variť sa do domácnosti naozaj zíde :D Parááádna časť, teším sa na ďalšiu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Naozaj si ma úplne najviac potešila touto kapitolou! :) Ale vážne, aj som si vravela, že by dnes mohlo niečo nové pribudnúť a moje želanie bolo vypočuté :) Tá scéna v Haizakoho izbe - fuu, čo mi to robíš, žena? :D Pri čítaní som ani nedýchala, bolo to veľmi napäté a hlavne také... waa, veď si vieš predstaviť. To čo s ňou dokazoval, hmm, už je to, moje najobľúbenejšie scény v akejkoľvek fanfikcii od teba :P Istú chvíľu som už vážne myslela, že sa medzi nimi udeje niečo "vážnejšie", ale zase takto to bolo ešte lepšie, lebo si na to budeme musieť počkať a tieto "stavy" sú nám dávkované v presne vhodnej miere :P Okrem toho sa mi páči, že ako sa obaja udocmácňujú. A je tam proste vidieť, že ju vníma inak ako ostatných, krásne si to ukázala na tom príklade, že ako rozpráva s ostatnými a ako s ňou :) A keď už spolu sledujú filmy, to už je čo povedať :D Inak, Haizakiho sa ti vždy podarí presne do detailov vystihnúť a nečudujem sa, že k nemu čoraz viac čitateliek začína prechovávať sympatie :D Vážne to nemalo chyby i keď to bolo, ako si to nazvala, trošku kratšie, ale nesmierne to potešilo :) Preto ti ani nemusím hovoriť, že ako moc sa neviem dočkať pokračovania :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Bože, to bylo geniální! :3
    Jak to na ni zkusil a já jsem doufala, že ho kopne mezi... :D ne to by bylo asi moc kruté... ale jeho výraz by stál za to! :D Asi bych reagovala stejně a koukal jinak jo... Si beztak říkal, tak teď to nevyšlo, tak to zkusíme jindy... :D Nebo zkoušel jestli se dá tak lehce sbalit... no zjistil, že to nepůjde lehce....
    Jinak parádní díl a ta její sestra, to se stává... sourozenci se odcizí trošku, ale jak jsou lidé starší tak se to srovná... tedy tak to bylo u mé sestřenky a bratránka... i já jsem byla s bratrem chvíli na nože, ale přešlo nás to... :)
    P.S. nenechávej mě čekat, chci další díl... :D tomu se říká závislost! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Tralalalaaa... ah áno, ozývam sa. Prepáč, Petrika, že nekomentujem vždy, ale popravde niekedy ani neviem, čo mám napísať. A dámy predo mnou už napísali hádam všetko, čo som chcela napísať aj ja - pekne si to napísala, to stupňovanie, keď sa spolu hašterili, jej myšlienky, a veľmi sa mi rátalo aj to, že si tam spomenula jej sestru. Takto mám lepšiu predstavu o jej celkovom živote. A príjemne sa to číta. Celé mi to príde také uvoľňujúce, nenútené. :) Takže, len tak ďalej a nevadí, že ju pridávaš neskôr, hlavné je, že ju vôbec pridáš. (Ver mi, viem o čom hovorím...)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Olalá, čo to tu máme? Sára si ho uviazala na vôdzku? XD Téda- ticho, ja by som pri ňom nevydržala, mám slabé nervy. Takisto ani na jej sestru, chvalabohu, ja súrodencov nemám, za to som osem rokov žila v jednom dome so starším bratrancom, takže chápem, musí tam mať celkom blázinec. A to odcudzenie berme tak, že si už ,,odvykla" alebo ako presne to nazvať.

    Časť s podpichovaním ma nesmierne nabudila, úplne som cítila ako medzi nimi praskajú miniatúrne blesky :D a ešte viac ma nabudila tá.... ._. vieš ktorá, no! Mám pocit, že Haizaki do toho spadá rýchlejšie ako ona, mýlim sa? Keďže Sára je taký inší typ, bolo by to pochopiteľné...

    Takže, je sa lúčim. Ohľadne toho Supernatural sa neboj, v poslednom čase myslím iba na to a po určitom množstve napozeraných dielov a ujasnení si mojich priorít si chcem objednať špeciálny náhrdelík na tento fandom. :3 Priznám sa, že zbožňujem všetkých troch, ale najviac mi asi prirástol k srdcu Sam. Vzbudzuje vo mne materinské inštinkty, chápeš to? XD

    Hentai no Kame

    P.S. Sorry za tliachanie. ~flying away~

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Asi som nejaká vadná, ale sama som si doplňovala vety... to je predsa neprípustné! xD Nuž, ale koniec koncov je to úplne jedno. Pobavila ma táto časť. To ich doťahovanie bolo fakt zábavné. Haizaki mi pripadal ako taký zlomyseľný vlk, ktorý si na ňu brúsi zuby pretože preukázala slabosť - aspoň to jej správanie mi vo mne vyvolával taký pocit. Bolo to ale fakt zábavné a zlaté, také dospelácky detské :P (trochu mi uškodil čistý vzduch, sa mi zdá, nevšímaj si to). Idem rovno na ďalšiu časť!

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Veľmi milé to bolo. Zas. Opäť.
    Začnem byť z nich na mäkko, keď to pôjde takto ďalej.
    No Haizaki mi je tu dosť sympatický a fakt mu idú viac tie šedé vlasy. Oveľa viac.
    Neviem čo mám stále s jeho vlasmi, ale.. hm.. nechajme to tak.
    Jednoducho... je to trápne, že to opakujem, ale veľmi sa mi páči, ako píšeš. Veľmi pekne a prirodzene sa to posúva ďalej, akurát že Sára pocítila už niečo, hm hm hm... huhuhu, ďalšie vzrúšo, huhuhu. xD Ešte nech sa mu aj ona zakuká do pier a ide sa na to xD
    Ach... máš môj obdiv, Petrika.

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)