utorok, 1. marca 2016

Spolubývajúci - kapitola č. 12

***

***
Zobudila som sa na tichučké zachichotanie. Otvorila som unavené oči a rukou som, ako som mávala vo zvyku, vyhľadala telefón a skontrolovala čas. Nebolo ani desať hodín, no ako sa tak zdalo podľa šepkania, ktoré vychádzalo z niektorej z izieb, zvyšné osadenstvo bytu už bolo hore. Chvíľku mi trvalo, kým som sa zorientovala a posadila. Pod paplónom a...aj pod akousi modrou dekou, ktorá bola úplne navrchu, mi bolo príjemne horúco a nechcelo sa mi moc opúšťať toto moje malé hniezdočko. Avšak Mirka prišla kvôli tomu, aby sme spolu strávili nejaký čas a nie preto, aby som prespala polovicu víkendu a tak som sa, s veľkou nevôľou, nakoniec postavila.
Šuchtavým krokom som prešla k rýchlovarnej kanvici a naplnila ju vodou. Zo skrinky som zobrala svoju obľúbenú šálku a pripravila si do nej kávu. Kým voda zovrela, opustila som kuchyňu a zvedavo som sa vybrala za hlasmi. Vychádzali z mojej izby a keď som opatrne odchýlila dvere, našla som tam Haizakiho, ako sedel spolu s mojou sestrou na mojej posteli a...ona mu práve niečo horlivo ukazovala na svojom mobile.
Zamračila som sa.
,,Dobré ráno." upozornila som sa seba a následne zazívala. Obaja ku mne zdvihli svoje tváre a mne neušiel ten Mirkin, pre ňu typický úsmev, ktorý mala na perách vždy, keď zrovna niečo vystrájala.
,,Dobré ránko." poprial mi Shougo a na jeho tvári bol tiež akýsi čudne milý výraz.
Podozrievavo som prižmúrila oči a svoj pohľad som znova zabodla do mojej sestry. Podišla som bližšie k nim, očkom som hodila po displeji a to, čo som uvidela, ma veru moc nepotešilo.
,,Mira!" zasyčala som podráždene. Moja podarená sestrička mu práve ukazovala jednu z mojich, ehm, veľmi starých fotiek. Tá konkrétna bola asi zo základnej školy, respektíve spravená krátko predtým, než som šla na strednú a...a čo si budem klamať, bola úplne hrozná. Nikdy som nebola fotogenická a táto situácia mi to teraz dosť nepríjemne pripomenula.
,,No čo? Veď o nič nejde." zašomrala na obranu, no ten zlomyseľný úškrn jej z tváre neschádzal.
Pevne som zomkla pery a namiesto toho, aby som jej poriadne vynadala, som sa len otrávene otočila a pobrala som sa znova do kuchyne. Odkiaľ sa už ozvalo malé cvaknutie, ktoré nasvedčovalo tomu, že je voda pripravená a tak som kanvicu zovrela v ruke a zaliala si tú kávu.
Zabijem ju. Vravela som si v duchu a namosúrene som pri tom odúvala spodnú peru. Tá sopľaňa mala to jediné šťastie, že som nemala chuť ju rovno vyplieskať pred mojim spolubývajúcim. Za iných okolností by som ju už určite dávno dusila na posteli a mučila dovtedy, kým by nežobrala o odpustenie. Tupaňa jedna!
Znechutene som si povzdychla. Toto mi robila stále a zakaždým, keď som si už myslela, že som sa všetkých svojich starých fotografií zbavila, tak ona prišla s niečím novým. V podstate to bola tak trošku aj moja chyba. Kedysi dávno som totiž zapatrošila niekde starý usb-kľúč, na ktorom bolo veľa priečinkov s fotkami zo školských akcií, z výletov a tak podobne a...a ona ho ako na potvoru musela nájsť a porobiť si kópie. Chvíľku mi dokonca tvrdila, že si ich necháva čisto len pre vlastnú potrebu, že, jednoducho, chce mať nejaké fotky môjho mladšieho ja a tak som to nechala tak. Lenže potom prišla chvíľa ako táto a ona sa vedela zachovať ako úplná hus.
Práve som si do kávy sypala smotanu, keď som začula za sebou kroky. Chytila som lyžičku medzi prstami a nereagujúc na to, som si svoju teplý nápoj začala miešať.
,,Na tej fotke si bola vážne chutnučká." ozvalo sa za mnou chrapľavo. Otrávene som prevrátila očami a otočila sa aj so šálkou v ruke.
,,Ďakujem." precedila som pomedzi zuby. Pedofília sa ozýva?
,,Ale no tak." uškrnul sa a oprel sa o linku vedľa mňa.
,,Hádam nie si urazená." dodal pobavene.
Nie, kdeže. Som úplne potešená, vieš? Pomyslela som si ironicky a odpila si.
,,Saruška." Jemne do mňa drgol.
,,Ďakujem za tú deku." Zmenila som radšej tému a prešla do obývačky. Položila som šálku na sklenený stolík a začala som tie veci z gauča skladať. Shougo sa tiež presunul a postavil kúsok odo mňa.
,,Má peknú farbu." poznamenala som, keď som ju zobrala do rúk.
,,Máš rada tmavomodrú?" spýtal sa akoby nič a ja som len mlčky prikývla.
,,Tvoja obľúbená?"
,,Nie tak úplne." odvetila som krátko a keď už bola poskladaná, podala som mu ju. Udivoval ma ten jeho nečitateľný výraz a chvíľku mu dokonca trvalo, kým k nej zdvihol ruku a konečne si ju odo mňa zobral.
 ,,Máš radšej nejakú inú?"prehovoril po malej odmlke a ja som sa pri tejto jeho ďalšej otázke pousmiala. Vážne som sa s ním práve bavila o farbách?
,,Sivú." vypadlo zo mňa takmer automaticky a bez dlhšieho premýšľania. Zohla som sa po svoju odloženú šálku a usadila sa pohodlne na teraz už voľnú pohovku. Pohľadom som opäť zablúdila k nemu, pretože sa stále nepohol z toho jedného miesta. V podstate mi celý prišiel akýsi pribrzdený a v momente, aký bol napríklad teraz, by som vážne aspoň niekedy rada tušila, čo sa mu odohráva v tej jeho zvrhlej hlave. Nehovoriac o tom, ako sa na mňa díval. Znova tak skúmavo a ja som si uvedomila, že je to už dávnejšie, čo naposledy na mňa takto zazeral. Mimovoľne som sa pod ťarchou jeho očí zachvela a pocítila som akési zvláštne napätie.
Sklopila som zrak. Napriek tomu, že by mi to už nemalo byť cudzie, ma to teraz, popravde, trošku vyvádzalo z miery. Nemôžem tvrdiť, že by mi to bolo vyslovene nepríjemne, no bolo to...bolo to divné a ja som z tejto svojej malej reakcie bola...Bola som naozaj trošku zmätená. Ďalej som sa však tým nemohla zapodievať, pretože sa k nám prirútila Mirka.
,,Čo budeme dnes robiť?" prehovorila. Z jej pohľadu som akosi tak cítila, že tá otázka nepatrila len mne a opäť som sa málinko zamračila. Predstava spoločného víkendu...víkendu s ňou a hlavne teda s ním, mi bola až moc vzdialená a nie veru po chuti.

Nakoniec tá sobota vôbec nedopadla zle. Čakala som pohromu a pritom sa dostavila len príjemná pohoda. Zašli sme si spoločne, všetci traja, na prechádzku. Zobrala som Mirku do tej svojej obľúbenej kaviarne, kde sa jej tiež veľmi páčilo. Samozrejme, Haizaki šiel s nami a dokonca nám aj, po menšej hádke so mnou, zaplatil naše latte. Nepáčilo sa mi to, lenže naše dohadovanie pri pokladni už priťahovalo príliš veľa okolitých ľudí, takže som nakoniec radšej ustúpila. Popravde, nemala som žiadnu šancu, pretože ako sa zdalo, jemu robenie rozruchov vôbec, ale vôbec problém nerobilo, zato mne áno. Tak či onak, som pripravená mu to splatiť. Niekedy. Snáď. Nerada ostávam totiž niekomu niečo dlžná.
I keď bol práve milý, tak som si po celý ten čas predsa len neodpustila tie nepekné pohľady jeho smerom. Bola som ohromená tým, aký bol pred mojou sestričkou vzorný. Herec, ts! A nejako nám tie hodiny ubehli. Zašli sme aj spoločne na nákup a urobili si večeru. Programovo to síce nebolo nič extra, no Mirka vyzerala byť celkom spokojná aj s takýmto, celkom obyčajným dňom. Potešilo ma to, pretože som sa trošku aj obávala, že by od tohto svojho malého výletiku mohla očakávať oveľa, ale oveľa viac.

,,Nezahráme si nejakú hru? Napríklad karty?" navrhla okolo ôsmej večer.
,,Karty? Tie som už poriadne dlho nehral." vyriekol Shougo, ktorý ...Ktorý sa nás vlastne celý deň držal ako taký kliešť a na moju otázku, či nemá niečo lepšie na práci, len nesúhlasne pokrútil hlavou.
Venovala som mu ďalší z mnoha dnešných, nepríjemných zagánení, ktoré jasne hovorili, čo si o tom myslím. A on? On sa iba uškrnul a už sa usádzal za stolom v kuchyni. Tiež som si opatrne sadla oproti nemu a nespúšťala som z neho oči. Priznám sa, že v tej chvíli ma dokonca napadlo, že by...že by ten zmrd vážne mohol ísť po mojej sestre! Veď prečo inak by už len niekto ako on, takto ochotne zabil sobotu s dvoma ženskými?
Ale, kravina! Tú myšlienku som zatrhla skôr, než som sa jej stihla detailnejšie venovať. Radšej.
Medzitým sa Mirka vrátila z mojej izby s balíčkom kariet. Vytiahla ich, krátko pomiešala a rozdala.
Zhodli sme sa na Sedme, ktorú sme vedeli hrať všetci a moja sestrička mala taký nápad, že by sme to mohli ozvláštniť tým, že ten, kto bude mať na konci každej hry najmenej bodov, musí odpovedať na nejakú otázku. Vyzerala byť svojim návrhom nadšená a ja som hneď tušila, aké otázky z jej strany asi tak padnú, no neprotestovala som. Veď predsa o nič nejde a Haizaki s tým taktiež nemal žiadny problém, takže sme sa do toho bez námietok pustili. Zo začiatku padali také bežnejšie a pohodovejšie otázky. Neskôr Shougo pritvrdil a spýtal sa jej, či už má za sebou prvú pusu, na čo sa ona, prirodzene, úplne zahanbila a očervenela. Z jej habkania sme usúdili, že prvý bozk už bol. V istom momente som chcela zasiahnuť a nejako jej pomôcť, no potom som si spomenula na ráno a kauzu "fotka zo základky" a tak... tak som si len pohodlne oprela o operadlo stoličky a provokatívne sa na ňu uškrnula. Karma, moja zlatá. Karma!
Keď konečne prehral aj Haizaki, plne som videla na Mirke, ako veľmi sa tomu zaradovala. Zrejme sa ho vážne moc chcela na niečo spýtať a tak som jej možnosť výberu otázky prenechala.
,,Máš niekoho rád?" vysúkala zo seba trošku nesmelo.
Tentoraz sa aj moja pozornosť upriamila na jeho usmievajúcu sa tvár. Zdalo sa, že ho tá otázka neprekvapila a že mu ani nijako nebola proti srsti. 
,,Samozrejme, že mám niekoho rád." odvetil jej a na moment sa medzi nami troma rozprestrelo ticho. Mirka si sklamane zahryzla do pery a mne došlo, že zrejme ľutuje, že tú otázku nepoložila inak.
To ti moc nevyšlo, blbka. Zašklbalo mi kútikom úst a mala som čo robiť, aby som sa nad jej sklamaním nezačala smiať. Celá tá situácia pôsobila tak moc komicky, ako len mohla, pretože si takto nerozumne a nemotorne vyčerpala túto možnosť. Čo už.
Očami som opäť prebehla k nemu a zistila som, že tie jeho sa vpíjajú do mňa. Pousmial sa.
,,Tvoju sestru." vyriekol pokojne, nespúšťajúc zo mňa zrak. A mnou znova prebehol ten zaujímavý pocit, ktorý mi bol už známy z rána. Pevne som zomkla pery a silene mu úsmev oplatila. Prstami som kŕčovito zovrela lem svojho trička a voľnou rukou som siahla na rozhádzané karty na stole s tým, že ich pozbieram a zakopem na novú hru.
,,A teraz už aj teba, samozrejme." dodal a kútikom oka som zazrela, ako sa pozrel na Mirku. Jej tvár opäť nabrala ružový nádych a odvrátila sa. Doberal si ju. Ale takým, celkom milým spôsobom, nie tým jeho bežným, za ktorý by som bola nútená ho prefackať. Ale na to...na to som v podstate teraz myslela najmenej, pretože mi, z mne neznámeho dôvodu, trvalo dlho, kým som sa vôbec dokázala znova sústrediť aspoň na tie čísla, ktoré som dostala. V hlave mi znelo to jeho náhle priznanie. Cítila som sa mierne vykoľajene a odrazu som netušila, čo by som si o tom mohla myslieť. Pretvarovať sa pred mojou sestrou bola jedná vec, ale na čo, dopekla, pred ňou musel povedať práve niečo také? Tá si to teraz určite vysvetlí po svojom!
,,Há! Ostala si holá!" zajasala Mirka a ja som si uvedomila, že som za celú hru nezískala ani jednu kartu.
,,Hm, čo by som sa také mohla opýtať?" rozmýšľala nahlas a nasadila ten svoj huncútsky výraz. Zato ten môj stopercentne potemnel ešte viac.  
,,Už viem! Kto je ten pán záhadný, od ktorého ti chodia stále správy?" vybafla na mňa.
,,Ako vieš, že to nie je neznáma?" prehodila som ironicky a prekrížila si ruky na prsiach.
,,Sárisko! Odpovedaj!" okríkla ma a mne ušlo uchechtnutie. Ako si vlastne mohla niečo také všimnúť? Ja viem len a len o jednej správe, ktorá mi od neho prišla v jej prítomnosti!
Mala som chuť je ešte trošku ponapínať a podráždiť, no spôsobom, akým sa na mňa dívala, by ma mohla každú chvíľu urieknuť, takže som to vzdala.
,,Fajn, fajn..." začala som na oko rezignovane a...A vtedy som si všimla, že aj môj spolubývajúci akosi spozornel. Niečo na tom, čo sa črtalo v jeho tvári, ma zaujalo, no skôr, než som to stihla zanalyzovať, už do mňa drgala moja nedočkavá setra.
,,Je to....je to jeden môj spolužiak." priznala som, nespúšťajúc zrak, ani neviem prečo, zo Shouga. Tentokrát mi pohľad opätoval len veľmi krátko, pretože sa takmer ihneď po mojich slovách odvrátil. Jeho výraz bol náhle ľahostajný, ba až tvrdý a mňa...Mňa to z nejakých príčin nútilo sa cítiť priam nelogicky previnilo.
Čo to, dopekla...?! Zhrozila som sa. Nechápala som ten vnútorný chaos, ktorý sa ma zmocnil. Bolo to ako...Niekto by to možno charakterizoval ako svedomie, ktoré sa ozývalo a nepríjemne hrýzlo, lenže ja som predsa neurobila nič zlé!
,,Myslela som si." vytrhla ma z dúmania Mirka, značne spokojná s mojou odpoveďou.
Hra ďalej pokračovala. No už mi to neprišlo moc zábavné. Moja spokojnosť z dnešného dňa rázom vyprchala a odrazu som bola ako na ihlách. Netuším prečo, no pravdepodobne na mňa vplývala tá zvláštna Haizakiho zmena nálady. Odohrali sme ešte asi tak tri kolá a potom sme to zabalili. Môj spolubývajúci sa potom bez slova zdvihol a odišiel do svojej izby. Keď o čosi neskôr vyšiel, mieril si to rovno ku vchodovým dverám a sotva s nami prehovoril, kým zmizol úplne.

V tú noc sa mi znova zaspávalo horšie. Schúlená na gauči som si stále nedokázala nájsť tú správnu polohu a ani neskoré správy od Jakuba ma moc netešili. Nakoniec som to vzdala a rozlúčila sa s ním, aj keď som veru spať ešte nešla. Zapla som si notebook, dúfajúc, že nočné čítanie nejakým zázrakom snáď vyženie tú čudnú pochmúrnosť, ktorá vo mne bola odvtedy, čo Haikazi opustil byt.
Na druhý deň sa Mirka doobeda pobalila a ja šla som ju odprevadiť na vlak. Celkom mi aj prišlo ľúto, že ten náš spoločný víkend preletel tak rýchlo, no nedalo sa s tým nič robiť.
Haizaki sa v noci a ani ráno nevrátil a tak bola moja sestra trošku smutná z toho, že sa s ním nemohla poriadne rozlúčiť a ja...
Ja som stále bola v tom neobyčajnom kŕči a ani mrzutosť sa ma nechcela len tak ľahko pustiť. 



ĎAKUJEM za prečítanie.

Nasledujúca kapitola

***

6 komentárov:

  1. Ale no tak Petrika, proč mě/jim to děláš? Mě je jich tak strašně líto! :/
    Nevím, proč najednou mi je Shouga líto... Ale i Sarušky nemá to holka lehké, ale bylo to od její sestry trošku podpásovka ohledně té její záludné otázky, kdo ti to píše...
    Tento díl na mě ze začátku docela pohodově, ale na konci takové drama... :/ :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Fúúúha, tak ty si jej teda riadne zavarila, na tom konci. Teraz to bude medzi nimi riadne "divné", keď sa Shougo vráti, asi šiel zapíjať smútok a kto za to môže? No predsa Jakub a tá malá drzaňa. Ale vážne to bola podarená časť, myslím, že to vôbec nebola nuda, práve naopak, mne sa to páčilo a čítanie som si užila. Bolo super medzi nimi vidieť nejaký ten "bonding" time, už bolo načase. A páči sa mi, že Haizaki začal sekať dobrotu a správal sa prakvapivo primerane. Miestami mi tí traja spolu pripomínali takú šťastnú rodinku, čo bolo neskutočne podarené. Som zvedavá, že či si už jej sestra všimla, že medzi nimi dvoma vo vzduchu niečo visí. Bolo to moc zlaté, ako bola očarená zo Shouga a to s tým ránom a fotografiou ma veľmi pobavilo. Rovnako ak aj tie Sárine myšlienkove pochody, mne sa moc páči, že ako to dievča zmýšľa a aj jej (v podstate tvoj) zmysel pre humor. Ale i tak myslím, že sa tomu nebude vedieť brániť dlho a uveodmí si, že aj ona má asi niekoho "rada" a Jakub to asi nebude. Tá odpoveď so sivou farbou ma zabila! Kto vie, ako si to Haizaki vyložil, isto po svojom, čo iné by sme mohli od neho čakať, všakže? Čo sa týka tej kartovej scény, to sa mi tiež moc lúbilo a tá malá potvora teda vymyslela riadnu "hru". Len dúfam, že to nebude medzi Sárou a Shougom moc dlho také... povedzme že, napäté. Lebo asi si už náš hajzlík uvedomil, že ju má asi naozaj "rád", keď už začal aj žiarliť, len dúfam, že nevyvedie nejakú blbosť. Moc sa teším na ďalšie pokračovanie, už to máš rozbehnuté úplne solídne a to napätie medzi nimi by sa dalo pomaličky už krájať, tak som zvedavá, že čo príde nabudúce :) K tomu úvodu - viem si predstaviť, že aké to je, keď píšeš niečo, čo sa ti nechce a najradšej by si sa pustila do iného, takže som moc zvedavá, že čo to bude, či ejaká ff, alebo dačo originálne. Teší ma, že dnes zas pribudol nový diel a budem moc rada, ak na ďalší nebudeme musieť dlho čakať :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Náhodou, táto kapitola mi prišla lepšia, než tá minulá. :) Ale nepochopila som Haizakiho správanie... čo mu to sadlo na nos? Dúfam, že to aj vysvetlíš, lebo fakt nemám tušenia, prečo sa jeho nálada tak rapídne zmenila...

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Kyááááá, víkend s príbuznými je riadna makačka :D hlavne s mladšími súrodencami alebo príbuznými.
    Haizaki je tu RIADNY herec. V živote by som si ho takto predstaviť nevedela, je to príjemná zmena :3 a ja letím na ďalší diel~

    Hentai no Kame

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Pekná časť, vôbec mi nepripadala chaoticky, náhodou bola taká obyčajná a vydarená, taký jednoduchý víkend, veď v živote nie je všetko len zvláštne a výnimočné, prečo by to tak malo byť v poviedkach?
    Páčilo sa mi to a idem rýchlo na ďalšiu, nejako sa mi to nakopilo...

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Celý čas to bolo opäť podarené, aj keď mne neprišlo, že by sa Haizaki pretvaroval, že by podával nejaké herecké výkony. Lebo je vidieť, že si Sáru obľúbil. Pôsobí tak na mňa, aj keď uznávam, že pred jej sestrou sa asi trochu krotil.
    No a jasné, že si to Haizaki vyložil po svojom to s tým Jakubom, ale tak čo. Je to chlap a vie, na čo chlapi myslia. Haizaki nie je jediné prasa, akurát on je svojský a dáva do patrične najavo a niektorí sa tvária a pritom sú možno väčšie prasatá alebo sviniari.
    No znova som pri tom mojom konštatovaní.
    No, Sáruška ho má rada. HAHAHA, máá ho ráááda xD Ten pocit viny... muahaha, to je ono! xD Nie že by som jej to dopriala, ale som zvedavá moc moc moc, čo a akoo! xD Haizaki sa nedelí, veď to aj pri Nijimurovi povedal! xD

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)