sobota, 19. marca 2016

Spolubývajúci - kapitola č. 16

***
 

***
Ešte v ten večer mi prišla ďalšia správa od Jakuba. Rýchlo som očami prebehla po jej obsahu a nie práve potešene som sa zaksichtila. Bolo to smiešne. Bolo to až trápne smiešne a najhoršie na tom bolo asi to, že som vôbec netušila, čo by som mu mala na to odpísať. Popravde, sklamal ma. Sklamal ma ako človek, chlap...jednoducho, za ten čas som si ho tak zaškatuľkovala ako veľmi milého, pohodového a správneho, no pri tom náhodnom zistení som si uvedomila, že je to všetko len pretvárka. Vtedy som si myslela, že je super sa baviť s niekým ako je on. S niekým tak normálnym a charizmatickým, ale opäť raz som sa presvedčila o tom, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. A teda ani mnou idealizovaný Jakub.
Nie, už som sa nehnevala. To by zrejme nebolo odo mňa moc správne, ale tak, na druhej strane, pravdepodobne by bolo na mieste, kebyže s tými hlúposťami prestal a zameral sa len na jeden, ehm...objekt.

Budem úprimná. Povedala som si v duchu na druhý deň ráno a začala vyťukávať. Keď som bola hotová, ešte raz som očami prebehla text a hneď ho aj odoslala. Stálo v ňom, že viem o tom dievčati a teda že si nemyslím, že je vhodné, aby sme sa naďalej stretávali, pretože to nie je férové jednak voči nej a že ani ja nechcem byť za tú hlúpu.
Nič výbušné, nič žiarlivé, nič preafektované.
Ahh, môžem byť na seba hrdá. Pomyslela som si ironicky a ohrnula pri tom nosom. Netuším prečo, no zároveň som si spomenula na Haizakiho poznámku, ktorú utrúsil hneď po tom, čo sme zdúchli z tej športovej akcie. "Tá Sára. Tá stará Sára". Zachmúrila som sa. Ako decko som asi len predsa bola o čosi priebojnejšia a keď sa mi niečo nepáčilo, vedela som to dať aj patrične najavo. A teraz? Teraz, pokiaľ sa nejedná o môjho spolubývajúceho, tak si nechávam, s prepáčením, srať na hlavu. Žiaľ. Poriadne som si zahryzla do spodnej pery a znechutene som položila telefón na stôl.
Toto nové poznanie mi na nálade vôbec nepridalo.

V priebehu dňa sa mi potom snažil dovolať, lenže ja som mu to odmietala zdvihnúť. Nemala som mu čo povedať a mala som dojem, že som sa v tej esemeske vyjadrila dostatočne zrozumiteľne, i keď fakt len mierne. Vypla som si zvonenia a tak môj zrak sem-tam upútala len rozsvietená obrazovka, keď sa práve pokúšal so mnou spojiť. Mohla som si mobil vypnúť úplne, ale to nerobím rada, pretože...pretože človek nikdy nevie, čo sa môže stať. A ak mi zavolá kontrolne napríklad taká Mirka, ktorá moc tej trpezlivosti nepobrala, tak je vysoko pravdepodobné, že mi na dvere od bytu ešte budú klopať policajti s tým, že som bola nahlásená ako nezvestná osoba. A...a to veru nechcem.
,,Potrebuješ niečo?" spýtam sa, keď si všimnem, že Shougo opäť stojí na prahu mojej izby. Odkedy sme si to včera vyjasnili-nevyjasnili, sa motal kolo mňa stále. Bez prestávky. Dokonca ani nešiel v tú sobotu von a sedkal pekne, poslušne doma. Normálne som sa začala obávať, či nezačína byť náhodou chorý.
Keďže odpoveď neprichádzala, tak som k nemu s námahou, ale zároveň spýtavo zdvihla hlavu. Vyzeral byť opäť akýsi odutý, nafučaný a svoj pohľad fixoval na môj telefón, ktorý opäť provokatívne blikal. Za tú dobu, čo mi tu furt sliedil, si tých nezdvihnutých hovorov určite všimol a ako sa tak zdalo, iritovalo ho to ešte viac, než mňa samú. Úprimne, chcelo sa mi z toho až smiať, pretože naozaj pri tom vyzeral podarene, keď tak nepekne gánil na tú vymoženosť modernej doby.
,,Serie ma..." zašomral a skôr, než som stihla akokoľvek zareagovať, bol už pri mojom stole a zdrapol môj mobil do svojich rúk.
,,Hej!" zaprotestovala som, no...no to už on stlačil tlačidlo a priložil si ho k uchu.
,,Čau, Kubko!" pozdravil takým spôsobom, až mi zamykalo kútikom úst.
,,Ak jej ešte raz zavoláš, tak..." Nenechala som ho to dopovedať a chňapla po jeho ruke. Síce som ho nezískala späť, no nejakým zázrakom sa hovor prerušil. Shougo sa s hranou vážnosťou zamračil.
,,Škoda, chcel som si ešte pokecať." uškrnul sa a...znova začal niečo vyťukávať.
Snáď mu nejde volať? Zhrozila som sa, no keď na moment prestal a sústredene sledoval obrazovku, došlo mi, že nie je v mojich kontaktoch, ale...
,,Tak on vás balil viaceré naraz? To je debil." poznamenal akoby nič a môj predpoklad toho, že sa mi práve hrabe v správach, sa tým potvrdil.
Super. Prekrížila som si ruky na hrudi a pevne zomkla pery. Mohla som sa s ním naťahovať, no vedela som, že to nebude mať zmysel. A preto som len mrzuto sledovala jeho posmešne vyzerajúcu tvár, ktorá však...ktorá však čoskoro nadobudla úplne iný výraz. Odrazu bol akýsi, až prekvapený.
,,Čo? Našiel si ešte niečo dobré a čo by stálo za zmienku?" spýtala som sa ironicky a nadvihla pri tom obočie.
,,Ty..." Zdvihol ku mne pohľad.
,,Čo ja?" odsekla som.
,,Ty si vlastne za ním ani len...ani len nešla." vydýchol potichu.
,,No, nešla..." cítila som, ako sa mi na čele vytvorila vráska z toho, ako som sa málinko zachmúrila.
,,Prečo?" Skúmavo pootočil hlavu mierne na bok a uprene sa na mňa zahľadel.  
Neviem. Zarazila som sa.
,,Asi som nemala náladu." odvetila som na oko ľahostajne po tom, čo som radšej poupravila svoju odpoveď a znova som sa posadila za stôl.
,,Vážne?" ozval sa a neušlo mi, ako čudne sa pri to zatváril. Pôsobil seriózne, zamyslene...no napokom sa predsa len na tých jeho perách objavil ten protivný úškrn. A musím podotknúť, že to bol zasa jeden z tých momentov, kedy som chcela aspoň čiastočne nazrieť do tej jeho zvrátenej a skazenej mysle.
,,A nebolo to náhodou kvôli mne?" položil mi otázku a ja som udivene pootvorila ústa.
,,Čo prosím?" vypadlo zo mňa a neveriacky som zamrkala. To jeho ego hádam nemalo hraníc!
,,No veď vieš. Vtedy sme sa tak trošku poškriepili a tak..." uchechtnul sa. Podišiel ku mne bližšie a následne položil telefón vedľa mojej knihy. Popritom ho neopúšťal ten zvláštny, akýsi spokojný výraz a aj jeho šedé oči náhle pôsobili živšie a energickejšie. Tá zmena bola...Priam som ju cítila, akoby ten človek úplne zmenil auru.
,,Fajn. Ak už s tým dáš pokoj, tak kľudne." odvetila som. Vlastne mal pravdu a keď sa na to tak spätne pozerám, mal na tom, že som sa ospravedlnila zo stretnutia, najväčší, ak nie rovno stopercentný podiel.
No, to už ale je dávno za mnou. Prebehlo mi mysľou a ďalej som už ale ignorovala ten jeho prihlúpy úsmev. Otočila som sa k učeniu. Avšak, ako sa tak zazdalo, vôbec ho to neodradilo, pretože som čoskoro ucítila jeho dlaň na svojom chrbte a ...a jeho horúci dych za uchom. Skláňal sa ku mne.  
V poslednej dobe...v poslednej dobe akosi až moc často, ahrr!
Jednou rukou sa opieral o stôl a druhou mi zašiel do vlasov.
Čo to zasa robí? Mala som sto chutí prevrátiť očami a poriadne ho lakťom štuchnúť do rebier, no keď nečakane pritisol svoje jemné pery na môj zátylok, len...len som sa pod náporom toho príjemného pocitu zachvela a...a nezmohla sa na nič. Neušlo mi, ako vdýchol vôňu mojich vlasov a znova jemne pritlačil svoje ústa na to jedno miestočko. Bolo to jedno z tých mojich najcitlivejších a on si to s najväčšou pravdepodobnosťou plne uvedomoval. Ale... zlé na tom bolo ale hlavne to, že...že ma vlastne tešilo, že ten zmrd tú maličkú informáciu má, a že ju tak efektívne využíva. 
,,Saruška..." zachrapčal. Jeho paža jemne skĺzla k môjmu boku a ďalší bozk vo mne vyvolal novú, ďalšiu potešujúcu triašku. Bolo to...Znova som ho chcela. A...a otázkou bolo, či opäť len fyzicky?
Ťažko povedať. Ten chlap ma jedoval. Vytáčal ma tak, ako nikto iný predtým. Nebála som sa mu vynadať, nebála som sa ho odbiť a...v podstate som pri ňom bola akoby úplne niekým iným. Bola som trošku ako tá stará Sára, tá silnejšia, tá, čo sa nebála byť zlá, keď si to situácia vyžadovala a... 
To určite nebolo všetko.
Pri ňom...Bol úplne iný ako ja, ale možno...možno bol práve tým, čo by som v milostnom živote potrebovala. Možno. Stále len asi, iba, zrejme. Istota v tom nebola, lenže...
,,Pokračuj..." zamumlala som a máličko som zaklonila hlavu. Jeho ústa sa nežne dotkli pokožky na mojom krku, na čo som ja k nemu zdvihla svoju ruku. Pohladila som ho po líci, čerstvo oholenom, príjemnom na dotyk a jemne som sa odtiahla, aby som mu nazrela do očí. Aj tá sivá mi dokonale vyhovuje, dopekla...
Moje prsty jemne skĺzli k jeho sánke a sama som si ho nakoniec pritiahla k svojim perám. Pomalým tempom sme sa vpíjali  navzájom do úst toho druhého a ja som si uvedomila, že aj teraz na to napĺňa tým sladkastým pocitom, ktorý som zažívala aj počas noci s ním. Tá hebkosť, ten drobný tlak, ktorý vyvíjal a tá chuť...
Možno...možno by vzťah s ním nebol až tak zlý nápad. Možno...možno by nám to takto obom sedelo.
,,Shougo?" zamumlala som, keď sme sa od seba na kratučkú chvíľu odtiahli. Jeho pohľad sa vzrušene vnáral do toho môjho a mňa to nútilo sa znova cítiť len a len dobre, ba výborne.
Nič nebolo jasné, nič nebolo isté, ale...
,,Chceš so mnou chodiť?" spýtala som sa šomravo.
Naozaj som ho chcela. A asi nie len fyzicky.
Bola...bola som rozhodnutá to skúsiť. S ním.


ĎAKUJEM za prečítanie.

Nasledujúca kapitola


.
.
.
P.S. maličký bonus pre Vás :D 
Ceňte si toho, fanarty na neho nie sú dobré a je ich stráááášne málo :D
Shougo Vás inak miluje, do jednej...ale nie tak moc, ako ja :*


***

5 komentárov:

  1. Ooooo... To byl moc pěkný dílek... Parádička... Konečně něco, co mi aspoň trošku zvedlo náladu... :)
    Jinak otrava Jakub to nevzdal... Ale Shougovi se nedivím, jak zareagoval vždyť on si ji tak trochu "přivlastnil"...
    Konočně oficiálně spolu... <3 už se těším, co jí na to řekne... :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. WOW takhle to ukončit... to se ani nevyspím... opět jsi je dokonale popsala. Líbí se mi postoj hrdinky i to co napsala Jakubovi, haha čekala jsem ež mu Haizaki poví něco ostřejšího. Vlastně celkově se poslední dobou chová až moc mile... kurna... že by se mi taky začal líbit? :D:D
    Dílek se ti hrozně moc povedl hlavně ta část s mobilem a konec... no to jsem psala hned na začátku... jsem zvědavá co jí řekne, já absolutně netuším :-)
    PS: moc děkuji za dokonalý komentík :) Díky němu jsem se dneska rozhodla pro pořádnou akci změnit celý design... :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Uuughhh, tak za toto by som ťa dorazila! Takto nás nechať bez odpovede! Teraz nebudem spávať a báť sa, že čo jej Haizaki na to odpovie xD gól by bol, keby zabil, že "díky, nie" :D Ale tak, čosi mi hovorí, že aj Shougo je v tom po uši a že si ju nenechá uniknúť a vrhne sa po nej ako pes po údenom :D Dúfam, snáď ich zaľúbencov nerozdelíš :D Sára má u mňa ale veľké plus, že nazbierala odvahu a mala "gule" sa ho to spýtať :D ja by som s týmto mala obrovský problém xD som staromódna múmia, čo verí, že chlapec by sa to mal spýtať prvý xD ale tak, sme v 21. storočí a ženy sú už emancipované, nezávislé a silné osobnosti, takže Go, Sára, GO, GO! :D Btw, milujem, keď ju volá "Sáruška" :D je to úplne podarené, také trošku provokačné, ale úplne sa to hodí :D No a ako som už písala, Shougo je super... vyžehľuje si v tejto poviedke u mňa každé jedno svinstov, čo napáchal v anime a už si ani neviem predstaviť, že by som ho nemala mať rada, nie po tejto fanfikcii, kde som do neho po uši xD A moc sa mi páčila tá pasáž, ako nad ním Sára uvažovala - že ako ju zmenil, ako je opäť tá "stará Sára" a myslím, že jej práve došlo, že je pre ňu dobrý a že s ním chce by, fyzicky aj celkovo :) Mám rada, keď si toto postavy vedia priznať, Sára je múdra holka a vie čo chce a ide si za tým, yay, má moje sympatie :D Jakub nech si ide trhnúť, po tomto nemá šancu, myslím, neviem, čo furt otravuje :D a Shougo ho pekne schladil, tá časť nemala chyby :D Nuž, čo ešte napísať, snáď len, že to bolo super, no na môj vkus trošku krátke, takže dúfam, že už pracuješ na ďalšej časti xD

    PS: Obrázok na záver bol vážne veľmi príjemný bonus ♥ tento fanart som ešte nevidela, si si ho šetrila, ty mrška, že? :D Neviem, ako to robíš, ale vždy vylovíš nejaký úplne top :v

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Krista boha dievča, toto mi nerob, z tohto dielu ma neviem prečo, ale obchádza nosebleed a to by som veľmi nerada zasrala auto kolegu, okrem toho toto nebol moc dobrý výber na čítanie cestou do roboty v aute plných chlapov. Zase som len sklamaná z reality, haha.
    Ale teraz už dosť mojich blbostí, k časti asi toľko, že Sára očividne pomaly robí pokroky a to ma teší a k Haizakimu asi toľko, že som ho až tak rada v anime nemala, no ty spôsobuješ, že sa na neho napokon budem pozerať ako na ideála! Toto mi nerob, lebo budem zlá, haha.
    Skvelá časť - opakujem sa ja viem - teším sa na nasledujúcu, no asi si miesto na čítanie budem vyberať opatrnejšie :D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. No konečne čosi Sára vypustila, veď by ju už porazilo, keby to v sebe viac dusila! Aj keď som nečakala, že sa ho na to opýta až takto priamo, ale nevadí! O to bude zaujímavejšie v ďalšej kapitole. :]
    Bože, to je iná chémia medzi nimi... ♥
    A ten fanart je... uh ňuh ♥

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)