piatok, 24. júna 2016

Bublina

 Potrebovala som vypnúť. 
Napísala som teda toto. 
Písané s miernym zhonom. Zhon...to...to mám teraz akosi tak stále.
----


Vedela, že ju očkom stále pozoruje, no rozhodla sa ho aj tak naďalej ignorovať. Takže namiesto toho, aby si toho všímala, radšej teda predstierala, že ju ten film, ktorý práve dávali v televízií a ktorý videla až asi desaťkrát, náramne baví.
Nahneval ju. 
Zasa. 
Nuž, nebolo to nič nové. Už by si na to mala aj konečne zvyknúť, lenže keďže nepatrila práve medzi tie kľudné povahy a on zasa medzi tie, ktoré vedeli, kedy majú s vytáčaním prestať, tak...tak to opäť raz skončilo podobne, ako už mnohokrát predtým.
,,Ale no ták..." oslovil ju jemne a prisunul sa na gauči k nej o čosi viac. Jeho ruka opatrne uchopila jedno z jej zápästí a pritiahol si jej dlaň k ústam. Lenivo k nemu zdvihla zrak práve vo chvíli, keď sa jeho pery pritisli na jej pokožku. Jeho živý a momentálne nesmierne šibalský pohľad pozoroval jej mierne mrzutý výraz a keď pokrčila nosom, neodpustil si tiché uchechtnutie. Zlovestne prižmúrila oči a jej paža takmer až pudovo uchopila mini vankúšik vedľa nej. Pevne ho zovrela a odrazu musela bojovať sama so sebou a hlavne s nutkaním poriadne ho ním tresnúť.
A on sa stále len usmieval. A...a stále držal jej ruku nežne v tej svojej.
Ty jeden prešibaný... Na čele sa jej urobila vráska.
,,Vieš, že si ako taká bublina?" spýtala sa ho otrávene a vymanila sa pri tom z jeho slabučkého zovretia.
,,Bublina?" Zmätene a zároveň pobavene nadvihol obočie a krátko na to sa posunul ešte bližšie a akoby sa nič nedialo, sa drzo vyvalil na jej kolená.
,,Áno. Bublina." zopakovala o čosi tichšie a uprene sa zadívala na svoje stehná, na ktorých bola práve položená jeho hlava. Znova sa síce zatváril nechápavo, no kútik jeho úst sa predsa len zdvihol do úsmevu.
,,Tak to mi budeš musieť vysvetliť." prehodil neprestávajúc sa uškŕňať.
,,Tak ako bublina je pekná a príjemná na pohľad, si aj ty." začala a jeho sebavedomý výraz sa ešte viac prehĺbil. Každá jeho črta jasne vypovedala o tom, že to, čo mu práve povedala, mu nie je tak úplne novinkou. Taký on jednoducho bol. A jej sa to nepáčilo.
,,A tým, čo teraz robíš. To, ako sa milo správaš. Tie gestá...Jednoducho rastieš. Ako bublina. Vyzeráš v mojich očiach dobre. Ako vtedy, keď som ťa spoznala. Bol si úžasný, bol si..."
,,Bublina?" dopovedal za ňu.
,,Áno, ako bublina. Bolo to niečo úžasné. Bolo to...Každou tou vecou, ktorú si urobil, aby si sa mi zapáčil, si rástol viac a viac. A aj teraz, keď si ma snažíš pomeriť." vysvetľovala ďalej a za celú tú dobu z neho ani len na kratučký moment nespustila zrak. Intenzívne sa vpíjala do jeho tváre, do tváre, ktorá bola tak moc v kontraste s tou jej zachmúrenou.
A on si to tiež uvedomil. Plne pochopil, že na danú vec majú obaja úplne odlišný pohľad a že to, čo je pre neho úplne nepodstatný prehrešok, naopak práve jej ublížilo.
A možno aj preto ten bezstarostný úsmev zmizol a nahradilo ho zahanbenie miešané s určitou dávkou nervozity.
,,Ja..." prehovoril potichu.
,,Lenže vieš, ako končia všetky bubliny?" prerušila ho.
,,Rastú, rastú..." odmlčala sa a tentoraz sa nie práve príjemne pousmiala ona.
,,...až kým neprasknú." dokončila chladne.
Pri tých slovách mu trhlo sánkou a pevne zomkol pery.
,,Mrzí ma to." zašomral po chvíli a zdvihol dlaň k jej lícu. No skôr, než sa jej však mohol dotknúť, sa narovnala a pohodlne oprela.
,,Tak to by teda aj malo. Nebudem sa donekonečna dívať na to, ako mi pred očami praskáš." odvetila mu. Prekrížila si paže na prsiach a jej oči sa zasa zapozerali na na párik hercov.
A on akosi tak inštinktívne chápal, že to bolo jej posledné vyjadrenie k danej veci.
,,Prepáč mi to." zašepkal ešte predtým, než sa pootočil k televízií a začal tú kravinu sledovať tiež.
Za normálnych okolností by to tak určite nenechal, ale teraz...Teraz to bolo iné.
Cítil z toho niečo nové a to niečo ho celkom úprimne desilo.
Prehnal to. Uvedomil si to.
A ona to vedela tiež. Lenže...
Aj keď bola práve teraz naozaj naštvaná a sklamaná, tušila, že ju to čoskoro prejde.  
Bol predsa jej bublinou. 
A ona ho aj napriek všetkému chcela vidieť rásť. Skutočne.
I za cenu toho, že sa skôr či neskôr opäť raz rozplynie. 

.
.
.
Poznámka:
Metafora bubliny patrí mojej maminke.
Použila ju vo svojom slohu na základnej škole. 
Šlo o príbeh dievčaťa, ktoré nastúpilo do autobusu a na jednom zo sedadiel videla mladú, príjemne vyzerajúcu, krásne upravenú a odetú slečnu. Toto dievča ju obdivovalo. A slečna v jej očiach rástla ako tá bublina. Lenže potom autobus zastavil na ďalšej zastávke a nastúpila jedna babička. Všetky miesta však boli obsadené a samotné dievča tiež už stálo. Starenka sa teda postavila do uličky kúsok od peknej slečny a chytila sa jedného z držiakov. Mladá slečna úplne odignorovala starú ženu a neuvoľnila jej miesto a...a nuž, to bol ten moment, kedy praskla. Ako tá bublina. 
Čo k tomu dodať. Moja maminka to proste vie :] 
A nuž, síce svojím veciam nedávam takú tú správnu hĺbku, ako to dokáže ona, ale aj tak som to chcela [ po opýtaní ] použiť a prerobiť vo vlastný príbeh :] 

Záverom ĎAKUJEM za prečítanie a za komentáre k predošlému príbehu. 
Úprimne, prekvapili ma vaše odozvy a mnohé z nich až dojali :]

.
.
. 

7 komentárov:

  1. Awwwwww, ty naša bublinka, napriek tooooľkým stresom neustále píšeš.... *hanbí sa* Som ako môj príbuzný Michelangelo, obdivujem železnú vôľu dospelých.
    Ty sa fakticky vyžívaš v tých kontrastoch, ja som naopak rada, keď sú tie povahy podobné. Alebo sa postavy a ľudia aspoň zhodnú v humore. Lebo skúsenosť mi povedala, že ak sa nechytíte ani v humore, je to stratené. :D

    Hentai no Kame

    P.S. Ty to dáš, ty to dáš, ty to dáš! *skanduje*

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Moc krásně napsané :)
    Hrozně se mi líbí, že máš k mamce takový vztah, že ti ukázala svoje slohovky a ty to s ní můžeš takto řešit. Musíte si hodně důvěřovat. Už jen tohle mě nadchlo a když k tomu ještě přidám jak jsi to hezky napsala... mě to přišlo takové roztomilé :) Hned mám po přeštení lepší náladu, takže děkuji.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Pěkný to je, metafora s bublinou mě oslovila a do toho textu si ji zapracovala skvěle ;) je fajn, že něco takhle napíšeš, i když nemáš čas... :)

    X <3 X

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Skvelo napísané, veľmis a mi páčilo to prirovnanie k tej bubline. Ty aj tvoja mamina máte talent :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Písala som komentár, ale nejako mi ho neuverejnilo. No, čo už. Proste sa mi darí. Už nemám silu to písať znova, tak napíšem len toľko, že súhlasím s tým, čo už bolo povedané. A dodám - konečne sme zistili, že odkiaľ máš taký spisovateľský talent. Zdedila si ho po mamine :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Pekné. Naozaj zaujímavá metafora a výstižná samozrejme. Mamina je šikovná a ty tiež. Pekne zachytený kúsok zo života dvojice s očividne dosť odlišnými povahami a názorom na veci. Je to krátke, no napriek tomu to vypovedá o mnohom.
    Skutočne podarené dielo :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Ten vzťah mi pripomína jeden vzťah v realite. : ]
    A páči sa mi to. Lebo.. naozaj je to ako v realite. Bože, zas je to tu... moja slovná zásoba. Ja mám zvláštne vyjadrovanie sa. :D Jednoducho si to tak dobre reálne popísala... nie je to taký vzťah, že óóó... my sme rovnakí... huhuhu, to je ale náhoda! xD Ale že... aj dvaja rozdielni ľudkovia dokážu spolu fungovať, lebo... to stojí za to a nikto predsa nie je bez chyby..
    No, takýto príbeh s takýmito postavami som ešte nečítala. Veľmi pekné. :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)