štvrtok, 9. júna 2016

Spolubývajúci - kapitola č. 20

***


***
,,Neverím..." zamumlala Klaudia.
,,Ale áno. Oficiálne sa ti priznávam, že ti už nejakú dobu preťahujem bratranca." poznamenala som nie práve najslušnejšie... už druhýkrát za tú dobu, čo sme sedeli v tej mojej obľúbenej kaviarničke. Konečne sa nám totiž podarilo opäť sa stretnúť a ja som sa rozhodla jej s tým svojím tajomstvom už konečne zdôveriť. Prišlo mi to tak správne a navyše vhodné. Predsa len to bola jej rodina a ja? Ja som bola stále jej priateľka.  
Pousmiala som sa, zatiaľ čo jej tvár vyzerala pomerne zachmúrene. Podozrievavo prižmúrila oči, akoby sa jej stále niečo nepozdávalo a ...a mne pomaly dochádzalo, že si zrejme myslí, že len hlúpo žartujem.
,,Nie..." vysúkala zo seba, stále sa mračiac.
,,Ale áno!" zvýšila som o čosi hlas. Toto malé doťahovanie ma už nebavilo.
,,To akože...?"
,,Áno. Ja a Shougo sme spolu." prikývla som a odpila si zo svojej kávy.
,,To..." vyzerala akosi tak čudne zamyslene a ja som sa nad týmto jej správaním musela uškrnúť, aj keď..
Mám to chápať tak, že sa jej to nepáči? Prebehlo mi mysľou a klamala by som, kebyže tvrdím, že vo mne práve táto myšlienka nevyvolala nič zlé. Práve naopak. Ten trpkastý pocit sa vo mne usadil takmer okamžite.
,,To je super!" vypadlo v nej po chvíli, keď sa ju chcela znova opatrne osloviť. Bola pri tom tak hlučná a celé to bolo tak náhle, až mnou mierne trhlo. No to nechutné niečo, čo ma na chvíľu zachvátilo, zmizlo rovnako tak rýchlo, ako aj prišlo. Našťastie.
,,Super?" tentoraz som ja znela na oko nechápavo a pobavene som pri tom zdvihla obočie.
,,Nie len super...To je úžasné!" vyhŕkla a na tvári sa jej roztiahol obrovský úsmev. Natiahla sa ponad stôl a silno uchopila moju dlaň.Venovala mi jeden z tých najkrajších a najpovzbudivejších pohľadov, aké len ona sama dokázala zo seba dostať. Ona bola...V tomto bola vážne dobrá a mne sa pod vplyvom tej jej osobnej aury, ktorá z nej práve vyžarovala, taktiež podvihli kútiky úst.

,,Ah...stále som z toho úplne rozčarovaná." poznamenala. Stručne som jej musela povedať o tom, ako som sa s ním vlastne dala dokopy. Prirodzene, bol to skutočne len stručný popis. Radšej. Veľa vecí som vynechala a k mnohým sa ani len nepriblížila, ale ako sa tak zdalo, bohato jej to stačilo.
,,No teda. Tak som rada. Budeš mať na toho nášho darebáka pozitívny vplyv, Sára." vyriekla akoby nič a mne pri tých slovách doslova stuhli všetky svaly na tvári.
Pozitívny vplyv...Na silu som sa usmiala a v hlave sa mi vynorilo azda milión tých vecí, zvráteností a zážitkov, ktoré som s nim prežila a...a na ktoré som sa nechala nahovoriť.
Kyslo som sa zaksichtila a odula som pri tom spodnú peru. Pohár s minerálkou som zovrela k ruke k čosi silnejšie a...
Opäť som sa uškrnula.
A nebolo to hádam jedno? Mne bolo vynikajúco. Vynikajúco tak, ako to bolo.

-----

Nasledujúci víkend som so Shougom strávila u mňa doma. Usúdila som, že je tiež na čase sa zmieniť rodičom o tom, že som si našla priateľa. Otec to, ako zvyčajne, moc nekomentoval a mama tiež nie. Ona bola takáto vždy, nikdy sa moc nevypytovala a vždy radšej počkala, kým som sa jej sama rozhodla niečo o tom povedať viac. Samozrejme, zopár základných otázok padlo, ale nešlo o nič, čo by mi bolo nepríjemné. V skutočnosti som mala ohľadom týchto vecí naozaj super rodičov. Nikto v rodine si ma nikdy pre to nedoberal, teda...až na jedného člena, Mirku, ktorá ma odvtedy, čo som jej to oznámila, neustále s tým otravovala.
Zoznámenie prebehlo úplne hladko, ako som aj predpokladala. Shougo bol od toho momentu, čo som mu navrhla túto návštevu, trošku nesvoj a v ten osudný deň bola na ňom tá nervozita priam badateľná. Zo začiatku mi to prišlo vtipné a neustále som ho provokovala vymysleným, akože zoznamom podmienok, ktoré si spísali rodičia pre potencionálnych zaťoch a tých, čo by chceli u nich skúsiť šťastie a zabodovať. Bola som vážne škodoradostná, občas až tak moc, že sa urazil a nadurdene odpochodoval do svojej izby. Potom som mu už márne vysvetľovala, že naši sú s tým úplne v pohode a že nás čakajú naozaj príjemné dva dni. Zakaždým len niečo zafrflal a ja som si to občas musela pri ňom vážne snaživo žehliť. Nakoniec bol ale, myslím si, sám z toho pozitívne prekvapený. Podal si s nimi ruky, dokonca pre lepší dojem kúpil aj fľašu a mojej mame malú kytičku, čo sa zasa nesmierne páčilo hlavne mne. Tešilo ma, že sa naozaj dokáže správať priam ukážkovo, keď si to situácia žiada. V podstate...V podstate som bola na neho až hrdá.
Chvíľku sme posedeli v obývačke, niečo sme zjedli a pozhovárali sme sa. Jediný, kto ma vlastne po celý ten čas mierne iritoval, bola stále sa uškrňajúca moja milovaná sestrička a jej štipľavé poznámky. Sem-tam sa mi zdalo, že nás tá sopľaňa ani len k slovu nepustí, tak moc sa jej tá papuľka otvárala a len mlela a mlela...
Ani tie škaredé pohľady, ktoré som k nej vysielala, ju nezabrzdili, ale ako sa tak zdalo, našťastie, nikto iný na to nejako extra nereagoval. Mamina sa občas pousmiala a otec sa radšej tváril, že väčšinu z toho prepočul. Vety typu "Ja som to tušila" a "Vy dvaja ste sa mi už vtedy nezdali" sme zaznamenali za ten jeden večer hádam dvadsaťkrát...ak nie viac.

,,Je sympatický." prihovorila sa mi mama o čosi neskôr, keď už bolo viac hodín a pomaly sme spratávali veci  zo stola. Práve som ukladala riady do umývačky a pri znení tých slov som sa musela pousmiať. Vždy som bola rada, keď mi niekoho takto "odsúhlasila". Aj keď som sa jej posledným rokom celkom odcudzila a väčšinu času som trávila na bytíku, aj tak bola stále moja neprekonateľná jednička z osôb v mojom živote.
,,Trošku som sa obávala, keď si nám oznámila, že ti Klaudia vybavila nového spolubývajúceho. Predsa len máš trošku viac svojskú povahu a veru, nevedela som si ťa predstaviť, ako si zvykáš na niekoho nového, ale ako sa tak zdá, celkom vám to spolu ide. " poznamenala a oprela sa o kuchynskú linku. Môj úprimný úsmev sa takmer okamžite zmenil v úškrn, ale nemala som v úmysle jej k tomu niečo povedať.
,,Vlastne je to celkom zaujímavé, že medzi vami preskočila iskra, nemyslíš?" Znelo to skôr ako úvaha a nie otázka.
,,Prečo ti to pripadá zaujímavé?" spýtala som sa jej a unavene zazívala. Dnes som nemala práve energie na rozdávanie. Zatvárila sa trošku zamyslene, na čo som si ju mierne podozrivo premerala. O krátučkú chvíľku neskôr som zobrala do rúk handru a utrela odkvapovú dosku, pričom som ale po nej stále aspoň očkom pokukovala.
,,Tak je to človek, ktorý s tebou žije. Vidíš aj to, čo by si nemala...alebo skôr nechcela." odvetila pobavene.
,,Všetky jeho zlozvyky, čudné zvyky...Však vieš, ako to myslím." dodala stále rovnakým veselým tónom a šibalsky na mňa žmurkla. To gesto mi bolo príjemné. Veľmi.
,,Jasné, chápem. Tak ...Stalo sa. Sama tomu, nuž..." odmlčala som sa a položila handru na radiátor.
,,Samú ma to občas ešte udivuje, že sme práve my dvaja..." pousmiala som sa.
,,Že sme nakoniec takto skončili." Bola som úprimná. Pri nej som mohla byť. Vždy. Preto aj bola mojou jednotkou, okrem iného. 
  
-----

Ležala som s ním na posteli v mojej izbe a tisla sa k nemu tak moc, ako sa len dalo. Tvárou som sa nie práve spokojne opierala o jeho hruď a rukou som ho jemne hladila po chrbte. Dnes...Dnes sa mu akosi do toho nechcelo, čo ma mierne iritovalo, pretože ja, na druhej strane, som mala na neho chuť až príliš.
,,Saruška, poďme spať." zamrmlal krátko po tom, čo som mu vtisla bozk na rameno a...a otočil sa mi chrbtom? Prekvapene som sa posadila a podozrievavo som sa zadívala na jeho ležiace telo.
Je chorý? Prebehlo mi mysľou a pobavene mi pri tom škublo kútikom úst.
,,Deje sa niečo?" zašepkala som mu do ucha, keď som sa sklonila k jeho tvári a opäť som si ľahla. Tentokrát som sa na neho poriadne natlačila zozadu a svojou dlaňou som z jeho boku skĺzla na brucho.
Stuhol. Cítila som to a musela som sa tejto jeho malej reakcii uškrnúť.
Mám ťa. Pomyslela som si, lenže keď som sa ho chcela dotknúť k čosi nižšie, len jemne uchopil moju pažu a posunul ju zasa o čosi vyššie.
,,Dobrú noc." zašomral trošku podráždene, na čo som ja prekvapene nadvihla obočie.
Takže pán nedostupný?  Nuž, aj tak som to nemienila tak ľahko vzdať.
,,Shougo..." zamumlala som a jemne som zovrela jeho ušný lalôčik medzi perami. Opäť som sa ho pokúšala dotknúť, ale ani tentoraz mi to nedovolil.
,,Héj..." ozvala som sa oduto.
,,Čo máš za problém?" Nie práve citlivo som do neho drgla. Trochu sa pomrvil, niečo zašomral, ale nakoniec sa predsa len s hlasným povzdychom ku mne otočil.
,,Saruška..." zavrčal a pokrčil nosom.
,,Ak mi to prepáčiš, tak sa ti dnes nebudem venovať." oznámil akoby nič a mne takmer ovisla sánka.
Vážne to práve povedal? On?! Nadržanec všetkých nadržancov, pri ktorom je beda sa mi čo i len zohnúť, aby som ho už nemala za zadkom?
,,No neprepáčim." odsekla som mu.
,,Čo máš za problém, Haizaki?" S jeho priezviskom som ho už dlho neprovokovala. A teraz sa mi to hodilo viac, než inokedy predtým.
,,Sára, nemôžeme..." začal a mne neušlo, že tón jeho hlasu nabral úplne iný charakter.
,,Nemôžeme?" zaznela som podráždene.
,,Áno, láska. Sme predsa..." začal opatrne a mne neušiel ten zvláštny, takmer až zahanbený výraz, ktorý sa náhle usadil na jeho tvári.
,,Čo?" spýtala som nazlostene.
Haizaki pevne zomkol pery. Táto jeho reakcia mi bola úplne cudzia a...a nerozumela som jej. V tomto momente ma dokonca prepadol akýsi neblahý pocit toho, že...že sa nebodaj niečo zlé medzi nami stalo, o čom ja sama zatiaľ neviem a ani len netuším.
,,Sme u vás doma. Ja...Ja nemôžem." povzdychol si. Prečo? Zachmúrila som sa.
Jeho slová mi ešte párkrát zazneli v hlave, kým...kým som konečne pochopila ich význam. Udivene som zamrkala a...a uškrnula som sa. Takže...
,,Ale čo by si nemohol!" zamrmlala som a celá sa na neho plnou svojou váhou zvalila. Keď už teda nie nič vzrušujúce, aspoň som mala chuť len tak blbnúť. Shougo bolestivo zastonal, keď som lakťom nepekne dopadla na jeho hruď, no pousmial sa. Skúmavo som sa zahľadela do jeho tváre. Vyzeral trošku unavený,ale zároveň sa v tom výraze črtala aj určitá spokojnosť.
,,No my dvaja sme v pohode, že?" takmer som šepkala. Netuším, kde sa to vo mne bralo. Tie čudné obavy a myšlienky, veď mi predsa jasne povedal, kde je problém a ja aj tak...
,,Prečo by sme nemali?" zatváril sa začudovane a následne sa uchechtnul. Zdvihol k mojej tvári jednu zo svojich rúk a jemne ma pohladil po vlasoch. A ja tak, ako mi to moja súčasná poloha dovoľovala, som len pokrčila ramenami a spustila hlavu vedľa tej jeho na vankúš.
,,Pozri, Sáruška. Ja len...Nedokážem to robiť tu a teraz po tom, ako som si pred niekoľkými hodinami podával ruku s tvojimi rodičmi. Príde mi to..."  hundral a ja som z tejto jeho nečakanej spovede vyprskla smiechom. Takže aj Haizaki Shougo má to niečo, čomu sa hovorí svedomie a zahanbenie? 
Prišlo mi to podarené a smiešne. Lenže...
Lenže zároveň aj milé.
,,Héj, nesmej sa mi. Som tvrdý ako skala a to si neviem ani len predstaviť, aká noc ma s týmto tu..." hlavou kývnul smerom k jednej svojej určitej partii tela.
,,...čaká." dodal šomravo, veľavýznamne rozhodil rukami a...a ja som sa začala opäť smiať.

Tá vlna pobavenia z toho zážitku sa ma držala ešte celkom dlho. A ešte pomerne dlho som nedokázala zaspať. Cítila som určitú zmenu. Zmenu, ktorá vo mne vyvolávala hádam milión otázok. Otázok, na ktoré odpoveď ležala práve vedľa mňa. 
Znova som sa k nemu otočila a prisunula sa čo najbližšie. Jednou rukou som ho objala okolo pása a hlavu si oprela o jeho rameno. To pohodlie...V tom momente som od toho skvelého pocitu takmer až zapriadla.
,,Myslím..." ozvala som sa takmer nečujne do ticha izby.
,,Myslím, že ťa milujem."
Normálne by som to asi ťažko vyriekla nahlas, pretože to samotné slovo vo mne evokovalo niečo nemožné, niečo...niečo, čo sa deje len vo filmoch a knihách. Mať rád. Ľúbiť...to bolo iné. Také, viac uveriteľnejšie, ale milovať? To malo pre mňa až ťaživú váhu a veľakrát som nechápala tých, čo to hovorili tak prirodzene a bežne, akoby hádam o nič nešlo. Ale takí mladí ľudia už raz bývajú. Bez rozmyslenia, bez toho, aby čo i len tušili, čo by dané výrazy mali skutočne znamenať, ich používajú. Avšak...
Nech som bola voči tomuto akokoľvek skeptická, práve teraz som to urobila aj ja.
Pousmiala som sa.
Vlastne aj toto bolo práve úplne, ale úplne jedno.
Mala som sa výborne. A to bolo jediné, čo ma teraz zaujímalo.

U nás doma sme pobudli ešte jeden deň a večer sme sa pomaly začali zberať na cestu. Z toho všetkého som bola veľmi dobre naladená. Toto stretnutie mi vážne prišlo vhod a skutočne ma tešilo, že som našim mohla predstaviť Shouga. Zvyčajne som si na tie veci moc nepotrpela, ale teraz to bolo iné. Také...
Jednoducho som to chcela.
Bol to dobrý nápad.  Prebehlo mi mysľou, keď sme sa rozlúčili s našimi a opustili náš dom.
,,Páčilo sa ti to?" spýtala som sa ho, keď sme boli už na diaľnici a zvedavo som nahliadla jeho smerom.
Len mi mlčky prikývol, čo sa mi moc nepozdávalo. A vlastne odkedy sme sa začali baliť, som z neho cítila isté napätie. Moc toho nenarozprával a občas mi prišiel taký...no, nie úplne vo svojej koži. Neprikladala som tomu však moc veľkú dôležitosť, ale práve teraz mi to pripadalo čudné.
,,Všetko v poriadku?" nedalo mi to.
,,Iste." odsekol krátko a ja som to zobrala tak, že ak sa aj niečo deje, nemá chuť sa o to podeliť.
Fajn. Zadívala som sa teda radšej von okna. Bola už pomerne veľká tma a...a na predné sklo od auto padli prvé kvapky dažďa.
,,A ja že to stihneme." prehovorila som. Mala som tento druh počasia rada, no pri šoférovaní mi to až tak zábavné neprišlo.
,,Poď pomalšie, prosím." ozvala som sa znova, keď sa ten nevinne vyzerajúci dáždik zmenil na poriadny lejak a vtedy...vtedy som ucítila jeho horúcu dlaň na svojom stehne. Očami som skĺzla k svojim nohám a skôr, než som stihla na to nejako zareagovať, vyhodil smerovku a zišli sme z diaľnice. Haizaki prešiel cez odpočívadlo a dostali sme sa na nejakú lesnú cestičku.
,,Shougo?" oslovila som ho zmätene a zapozerala som sa na jeho profil. Málinko som sa taktiež poobzerala a zistila som, že sme zašli celkom dosť ďaleko.
,,Treba ti ísť cikať?" skúsila som to znova a zašklbalo mi kútikom úst. A keď sa konečne jeho pozornosť plne upriamila na mňa, tak...tak z toho pohľadu, čo mi venoval, som začala pomaličky chápať.
To neprirodzené správanie...  
Myslí na to, na čo...? V tom momente mnou prešla akási zvláštna triaška a zneistenie, no jeho oči alebo teda skôr to, čo som z nich mala možnosť v tomto osvetlení z palubnej dosky vidieť, mi jasne naznačovali, čo práve chce.
Natiahol sa cezo mňa a posunul mi sedadlo.
,,Mohla by si sa presunúť dozadu, láska?" zamumlal síce potichu, no akosi tak nekompromisne a jeho horúca paža jemne stisla moje koleno. Chvíľku som mu len tupo hľadela do tváre v snahe nájsť niečo, čo by mi napovedalo, že...že som si len zle vyložila, no nebolo tam nič, len...Pocítila som páľavu. Obrovskú.
Mlčky som prikývla a...a dosť nemotorne som sa začala štverať cez ten úzky priestor na zadné sedadlo.
To ako vážne, Sára? To ...?! V hlave mi z tohto jeho šialeného nápadu úplne hučalo. Skutočne som sa práve chystala urobiť to...to...a ešte som k tomu všetkému vyzerala takto komicky, ak nie rovno tragicky.
Ťarbavo som sa zachytila operadiel a prekĺzla som cez ne. Shougo medzitým vystúpil do toho dažďa a krátko na to sa otvorili zadné dvere a opäť nasadol, čo mi vlastne pripomenulo, že som to mala riešiť rovnako a nie týmto hlúpym spôsobom!
Pevne uchopil moje trasúce sa zápästie a pritiahol si ma k sebe. Jeho paže sa ovinuli okolo môjho pása a vytiahol si ma k sebe na kolená. I cez to prítmie som celkom dobre videla do jeho tváre a odrazu som sa cítila tak neohrabane, ako vtedy, keď sa to medzi nami stalo po prvýkrát. Tričko mal mierne premočené a jeho jemné vlasy, ktorých som sa letmo dotkla, boli na tom rovnako.
,,Saruška..." jemne sa sklonil k môjmu uchu a pobozkal ma naň. Jeho pokožka bola vlhká od dažďa a musela som si priznať, že to celé na mňa malo priam kúzelný účinok.
Tá vôňa... jemne zvýraznená. Dokonale to ladilo.
,,Teší ma, že si sa takto vhodne obliekla." zachrapčal po tom, čo jeho ruky šikovne uchopili lem mojich šiat a vytiahli mi ich až na boky.
,,Beriem to ako provokáciu." zašepkal a mne sa zatajil dych, keď svoje prsty zakvačil do jemnej textúry siloniek a následne sa autom rozniesol zvuk ich trhania. Na kratučký moment som stuhla. Tak...Tak moc mi to prišlo zmyselné. Bolo to...tak iné, nové...
,,Vieš, že mám priateľku s tým najsexy telom na svete?" tlmene zavrčal a jeho dlane nie práve nežne prešli po krivke mojich bokoch. Prešla mnou úplne nová vlna vzrušenia a ja som si nervózne zahryzla do pery. Tie pocity, ktoré vo mne vyvolával ten chlap boli až moc dobré a táto situácia, do ktorej sme sa práve vďaka nemu dostali, bola aj napriek mojej hanblivosti kvôli tomuto miestu poriadne horúca. V tom momente som dokonca bola vďačná za tú tmu, pretože som cítila, ako mi horia líca. Tentoraz som nebola ja zrovna vo svojej koži, no cítila som sa tak vynikajúco, že...že ma ani len nenapadlo zaprotestovať. 
Z toho vnútorného ošiaľu ma vytiahli až jeho ústa, ktoré sa pritisli na môj krk a začali ho priam trýzniť. Dnes nebol moc jemný, no nevadilo mi to, práveže...
Z úst sa mi vydral prvý slabučký povzdych, keď voľnou rukou jemne zašiel na môj chrbát. Druhou ma objal tak pevne, že som sa nemohla ani len pohnúť, zatiaľ čo sa on posúval perami k môjmu výstrihu a venoval sa mu s rovnakou precíznosťou, ako aj hrdlu. Tá horúčava, ten...
Zalapala som po dychu, keď jeho dlaň skĺzla opäť o niečo nižšie a vtedy sa nenásytne prisal na moje ústa. Hladil ma, láskal...dostával ma na tú neskutočne príjemnú a tak veľmi chcenú hranicu. V tomto bol trpezlivý... štedrý, pozorný a ja som sa opäť raz zachvela, keď som začula cvaknutie opasku na jeho nohaviciach. Jemne ma nadvihol, neprestávajúc pri tom drviť a skúmať moje pery. Dych sa mi málinko zrýchlil, pevne som ho objala okolo krku a opatrným pomrvením mu naznačila, aká som bola sama nedočkavá.
A...
A on mi ako už vždy úplne ukážkovo vyhovel.
Zakňučala som pod prílivom tých slastných emócií, ktoré na mňa takmer okamžite doľahli. A jemu sa to zrejme páčilo rovnako, ako mne. Presvedčil ma o tom tiež nie práve tichým povzdychom a tým, ako si ma k sebe pritisol ešte viac.
,,Si úžasná..." ozval sa priškrtene a tie slová vo mne ešte viac vystupňovali všetko to príjemné.
Najzvláštne však na tom bolo to, že som z toho všetkého mala dnes skutočne o čosi inakší dojem. Nevedela som to presne definovať, no niečo v mojom vnútri bolo úplne vzdialené tomu, aké to bolo predtým na začiatku. Túto drobnú zmenu som začala vnímať už posledné týždne, no nikdy som sa tým moc nezaoberala. Až teraz...v tejto intímnej a tak veľmi intenzívnej chvíli, keď sa ma tak dravo dotýkal, keď mi dával pocítiť všetku tú chtivosť, ktorá z neho priam sálala... Naozaj v tom bolo niečo viac. Niečo, čo sa vážne nedalo len tak prosto vysvetliť, no robilo ma to neskutočne spokojnou.

,,Myslel som si, že ťa za tú noc poriadne vytrestám, ty potvora, ale ako sa tak zdá, stále tresceš iba ty mňa!"zamrmlal krátko po tom, ako sme obaja aspoň ako tak upokojili. Stále som na ňom sedela a bola tak moc unavená a zmorená, že som pri spomienke na svoju včerajšiu žiadostivosť a hlavne jeho poznámku ani len nedokázala uškrnúť. Čelom som sa opierala o jeho plece a chvíľku mi trvalo, kým som pozbierala zvyšky energie, ktoré mi ten muž nechal, aby som sa narovnala a stretla sa z jeho výrazom, ktorý hovoril o tom, že je momentálne na tom rovnako.
,,Dúfam, že sa zajtra nenájdem niekde na youtube." poznamenala som hundravo a pevne pri tom zomkla pery, na čo sa kútiky jeho úst zdvihli do toho jeho typického úsmevu. Áno, aj cez to takmer nulové osvetlenie som vedela, že to urobil a ja som si uvedomila, že tento muž má skutočne isté čaro.
A to čaro teraz patrilo iba mne.
Len a len mne. S touto myšlienkou som zdvihla k jeho tvári dlaň a jemne som sa ho dotkla. Bol horúci. Vždy bol horúci. Z jeho tela vždy vyžarovalo teplo. Neuveriteľne vítané, tak moc mnou chcené a ako sme tak zotrvávali v tejto polohe, opäť raz som si pripomenula, že...že sa tento chlap definitívne vyšplhal na priečku nad Channigom Tatumom.  
Stal sa jedničkou v mojej osobnej, milostnej kategórii. 

Nasledujúca kapitola


***



6 komentárov:

  1. Áj láv jú, vieš o tom? Taký zmätkársky a náročný deň a ja tu nájdem také krásne porno... och pardon, príbeh :DDDDD
    Moc, moc sa mi ľúbi neistý Shougo na zoznamovačke s rodičmi :D podarená situácia, vážne a ja, že spraví nejaké faux pas. Namiesto toho Sáre roztrhol silonky. Úžasný to chlap :D
    A to s Klaudiou bolo úplne zabité! Ešte som si musela prečítať predchádzajúce kapitoly, či mi niečo neuniklo :D Na tvojom talente sa tie skúšky vôbec nepodpísali, skvelé!

    Hentai no Kame

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Juuuj, tak toto bolo brutálne super, celá kapitola! Som tak moc rada, že si konečne našla nejaký čas a venovala ho práve novej kapitole tejto tvojej úžasnej fanfikcie, ktorá mi už tak moc chýbala. Som rada, že si napokon na Sáru a Shouga nezanevrela a dopriala si im ďalší parádny diel, ktorý si zaslúžili. Bol to super nápad poslať ich k Sáre domov :3 normálne som tŕpla, že či Shougo nevyvedie nejakú hovadinu, ako typický Shougo, no prekvapil ma a dosť :D správal sa vzorne, čo je u neho nevídané a podozrivé, ale viem si predstaviť, že keď chce, tak vie byť ako anjelik, keď to situácia vyžaduje :D no ale bol to podarené, ako sa Sára mala k veci a Shougo bol pred jej fotrovcami hanblivý xD a zdržanlivý :D ale vynahradili si to a to je hlavné. Tá sexscéna v aute... fuu, no nezdáš sa :P bolo to vážne super napísané a viem si predstaviť, že ti už písanie takýchto vecí začínalo chýbať :P lebo nám to zas chýbalo čítať, len tak ďalej :) Teším sa na ďalšie a ďalšie!

    OdpovedaťOdstrániť
  3. O bože, byla to paráda... :) Haizaki překvapil u Sářiných rodičů, čekala jsem, že zas něco vyvede, ale jak vida má nějaké hranice... :D
    A ta Sára, jak provokovala a on nic, chudák.. :D A potom to auto... :3 Hmm...
    Bylo to dokonalé... :)
    Chyběla mi Sára s Haizakim... :3

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Jeeej ta povídka je tak uzasná... ale ten Haizaki se nezdá... líbí se mi jak jsi z té hrozné osobnosti dokázala udělat něco tak... užasně snesitelného. Opět byl díl skvělý, tleskám ti a přeju ať všechny zkoušky úspěšně zvládneš :)

    PS: promin že píše až teď

    OdpovedaťOdstrániť
  5. o áno, kto by to bol povedal, že Haizaki bude v niečom jednotka? :D a že prežije stretnutie s rodičmi? :D no oproti tomu, čo to bývalo na začiatku...krásne sa tento chlapec vyvinul :) teším sa na pokračovanie a Peti, ešte raz gratulujem k skúške!! :) teším sa spolu s tebou :) a ďakujem za krásny diel, aj keď komentujem dosť neskoro po jeho vydaní. Dúfam, že mi odpustíš. :D

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Tak som rada, že stretnutie s jej rodičmi dopadlo tak skvelo, až na to, že tí dvaja si u nej doma príliš neužili, lebo Shougo má predsa len zmysel pre určitú slušnosť alebo ako by som to nazvala. Dobre si to nazvala ty - svedomie. :D No naozaj to bolo skvelé a obdivujem ho, že sa udržal, lebo predsa len, keď sa žena začne starať o to najcitlivejšie miesto, tak.. Hm, ktorý chlap by tomu odolal? No ale uznávam, že to muselo byť preňho naozaj iné. A bolo to zlaté.
    No ale naozaj dokonalo si to vynahradili v tom aute. To bola inak sexuálna brutalitka, uhuhu. *úškrn*
    Tak ja som vedela, že sa ten sexoš vypracuje nad Tatumom, veď ako by to inak bolo? Muahah *úškrn*
    Opäť, úžasná kapitola.

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)