piatok, 4. novembra 2016

Slepá ulička


Ahojte.
Hneď v úvode podotýkam, že som tento typ príspevku odkladala a odkladala, lenže dnes som sa napokom rozhodla, že ho zverejním.
Takže...
Nuž, snažím sa síce písať novú FF, ale popravde, ide mi to vážne hrozne pomaly a momentálne sa to ani len nezlepšuje. Nechcem zverejniť to málo, čo mám, keďže si teraz nemôžem byť istá tým, kedy sa mi podarí s príbehom posunúť ďalej. Avšak nebolo dňa, kedy by som si k tomu nesadla a nesnažila sa.
Viete, dostala som sa tak trošku do štádia, kedy ma blogová činnosť kvôli mnohému prestala robiť šťastnou a jednoducho, nechce sa mi ďalšie mesiace dúfať a nútiť sa k tomu. Je to vyčerpavajúce, frustrujúce a hlavne, nemá to tú správnu hodnotu. Navyše, veľa vecí mi úplne odišlo od chuti a dlho ma to trápilo. Obzvlášť, keď som bola naučená stále niečo tvoriť a vymýšľať a odrazu nastal zlom a ja som nebola schopná dať dokopy ani pár viet. Čiže to skúsim z trošku iného konca a uvidí sa, kam sa nakoniec dostanem.
Týmto článkom ale nenaznačujem, že končím a tak podobne, ale práve v tomto okamihu sa proste prestávam bezúčelne snažiť a dávam si osobné voľno :) a to bez akýchkoľvek konkrétnych plánov a pravidiel.
A nie, nemyslím si, že týmto tu teraz robím nejaký bum-tresk a ani sa nesnažím o lavínu komentárov :).
Predsa len pre viaceré žienky toto nie je žiadna novinka a už dávno vedia, že je to teraz u mňa celé o ničom. V podstate som mala len potrebu to podať aj takto.
A to bude už z mojej strany na dnes naozaj všetko.
Ak ste sa dočítali až sem, tak Vám úprimne ďakujem :)

***

9 komentárov:

  1. Začnem tým, že: Veď ja viem! :D Som rada, že sme sa o tom rozprávali a že už nejaký ten čas viem čo a ako, lebo.. no jednoducho som rada. -.-" :D Ale po pravde, bola by som radšej, keby ti tvoje osobné voľno prospeje natoľko, že ťa blogovanie začne baviť a že budeš mať dostatok múzy a inšpirácie pre písanie. :) Niekedy to naozaj chce normálny oddych, prevetrať si hlavu, odreagovať sa a potom... potom naskočíš, ou jé. :D :) Veď predsa... sme len ľudia a chce to niekedy relax. :) Sama to poznám. Takže, ja si na tvoju novú tvorbu počkám a držím ti palce, aby sa ti celkovo darilo aj tu na blogu, keď ťa to chytí a samozrejme, že aj mimo toho. Veď ty vieš. :) ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  2. No, áno. Žiadna novinka. Som na tom podobne -.- Je to neskutočne frustrujúce, ale veľmi kladne hodnotím nápad s osobným voľnom, pretože s ním mám ja osobne veľmi dobrú skúsenosť. Proste treba si oddýchnuť, neuvažovať stále nad poviedkami a nepresedieť so psychopatickým výrazom na tvári polovicu dňa pred otvoreným Wordom, pričom do neho človek nenapíše ani len tri písmená. To proste dlhodobo nie je dobré. Každá z nás to pozná, preto ti prajem veľa šťastia a oddychuj, do ničoho sa nenúť :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Veď Vy viete, ženy moje, však sme stále v kontakte :] Nič sa nedeje, len som tu ten článok proste chcela mať, až je to také kompletné :]
    A áno, psychopatický výraz, pól dňa a nulový výkon sú mi, žiaľ, v poslednej dobe veľmi známe :D a práve preto. Fakt ma to unavovalo, znechucovalo a tak podobne... :]

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Tehdy, v dávných starých dobách, kdy jsem se také věnovala psaní povídek, u mě nadešla podobná situace a nepomohlo nic jiného, než se od psaní na nějaký čas úplně odprostit a přestat se snažit. Jednoduše si vzít volno a na povídky vůbec nemyslet. Nálada pak přijde sama. (I když teda u mě to vedlo spíš k tomu, že jsem přestala psát úplně, ale ani to jsem v konečném výsledku neviděla jako konec světa. :D Držím palce ať se ti chuť do psaní zase vrátí. :3)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No veď áno. Koniec sveta to nebude :] Dúfam :D Akurát najblbšie na tom je, že teraz mám celkom veľkú medzeru vo svojom voľnom čase a neviem, čo s tým :D
      A ďakujem ! :]

      Odstrániť
  5. Heey, nerieš, keď to nejde, tak to nejde, raz to pôjde :) Síce spisovateľskú krízu nepoznám, ale dobre viem o čom to je, že keď si niekedy vezmem do ruky ceruzku a tie čiary nejdú tým správnym smerom, poprípade tie farby nezískali ten správny odtieň, akým som chcela, tiež to vie človeka sklamať, zachmúriť a celkovo sa dostane do negatívnej nálady. Netlač na seba, rady si na teba počkáme ;) donesiem ti koláče na intrák :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :DDD diki Ti, Leni... ty vieš človeka povzbudiť :D :]

      Odstrániť
  6. Tohle já sice taky nepoznám, mám spíš problém s tím ,že se mi to co napíšu nelíbí, protože mě napadají samé "ptákoviny", ale někdy nemá cenu to nějak řešit... Prostě si dej pauzu a uvidíš... jednou to přijde a na dobré věci stojí za to čekat ;) Myslím, že občas pauza dost pomůže. Věci s odstupem času vypadají jinak. I když věřím, že všichni tady doufají, že moc dlouho trvat nebude. ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :] ...a áno, s odstupom času vyzerá naozaj všetko úplne inak :]

      Odstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)