sobota, 10. decembra 2016

I wanna reach you - kapitola č. 1

***


***

 ~Prvé stretnutie~

***

Ubehol asi týždeň od ich stretnutia a popravde, Aomine miestami na celú tú záležitosť ohľadom jej sesternice zabúdal úplne. Ani tento deň mu to zrovna nebehalo po rozume, lenže potom mu Mitsuyama zavolala s tým, či by sa nemohli niekde stretnúť. Chcela mu ju totiž konečne predstaviť.
Aj keď sa spočiatku chcel na niečo vyhovoriť, predsa len nakoniec prevládla tá jeho jedna polovica, ktorá mala pre Umeko slabosť a tak napokom prišiel na dohodnuté miesto.
Kaviareň. Tá ich. Teda, len pre neho to bolo akoby také to ich miestočko, kde si ju mohol pre seba na nejakú tú polhodinu ukradnúť a trošku čerpať z jej prítomnosti.
Takže práve sedel za jedným zo stolov a zakaždým, keď sa vchodové dvere otvorili, zdvihol k nim svoj zrak a mierne sa narovnal. Možno sa mu to zo začiatku vážne nechcelo ísť, ale práve teraz bol predsa len máličko zvedavý. Keďže to mala byť rodina Umeko, tak akosi tak očakával aj určitú podobnosť a to bolo veru niečo, čo v jeho lenivom vnútri vzbudzovalo nejakú tú nádej, že možno neoľutuje, že na to pristúpil. Bola to síce len veľmi chabá predstava, ale aspoň nejaká bola a keď už tu musel kvôli svojej hlúposti byť, tak bol ochotný sa jej držať a spríjemňovať si tým minúty čakania.
Netrvalo dlho a dvere sa znova otvorili. Tentokrát sa však konečne uvidel známu tvár, na ktorú čakal. Umeko sa chvíľku obzerala a tak jej kývol, aby ho rýchlejšie našla. Akonáhle ho zbadala, milo sa usmiala a rezko vykročila z dverí.
,,Ahoj!" pozdravila ho, len čo pristúpila k stolu a on jej to opätoval. Zároveň z nej po celú tú dobu, ako šla jeho smerom, nespúšťal oči a tak si ani len nevšimol druhú osobu, ktorá o čosi za ňou zaostávala. V podstate ju začal registrovať až vo chvíli, keď k nemu plne doľahol zvuk až lenivo pomaly klopkajúcich opätkov. Jeho pohľad sa premiestnil z nízkej tmavovlásky na postavu, ktorá zastala vo vzdialenosti o niečo väčšej a mimovoľne párkrát zamrkal.
To, že to pôsobilo neslušne, mu došlo takmer ihneď, ale pri pohľade na dievča, ktoré pravdepodobne nebolo zas až o toľko nižšie, než bol on sám, si proste nedokázal pomôcť. Rýchlo sa postavil, aby tým aspoň čiastočne zakryl a zjemnil to trápne civenie a musel usúdiť, že to bolo vlastne asi poprvýkrát, čo sa na nejakú ženu nemusel takmer vôbec dívať zvrchu. Pravdepodobne tomu efektu dopomáhala aj jej obuv, no bol si takmer istý, že aj keby sa vyzula, stále by bola pomerne vysoká.
Už len oproti Umeko, ktorá našťastie situáciu zachránila, keď ich začala predstavovať, to bol celkom dosť viditeľný rozdiel.
,,Ták...Aomine, toto je moja sesternica Mitsuyama Megumi." prehovorila a ukázala pažou na svoju sesternicu.
,,Megumi, toto je môj dobrý kamarát Aomine Daiki." Obrátila sa tentoraz k nemu a vtedy ako na potvoru opäť na moment zaváhal. Nebolo to tak, že by sa hanbil. To nie, len... Vôbec sa nepodobali!
Tentoraz ale prvá zakročila dievčina pred ním, pretože k nemu natiahla svoju pažu a on ju s miernym rozladením prijal.
,,Teší ma, Aomine." vyriekla úplne neutrálnym, avšak na mladé dievča trošku nezvyčajne pevným hlasom, na čo Daiki len súhlasne prikývol. Jej výraz v tom momente neprezrádzal nič a aj keď bol jej stisk ruky celkom primeraný, netrval dlho. Vlastne mu to celé prišlo z jej strany akési ľahostajné, čo v ňom vyvolávalo celkom čudný dojem, pretože sa obvykle tak choval práve on a nie ľudia okolo.
Keď si všetci traja napokom sadli, Umeko sa znova rozhovorila. Väčšinu slov, ktoré jej vychádzali z úst, však opäť príliš nepočúval. Namiesto toho trošku okato poškuľoval po slečne oproti nemu.
Mala plavé vlasy, na jeho vkus až neprirodzene rovné a dlhé, výrazný make-up a rovnako tak, ako aj pri predstavovaní, vyzerala stále mierne nezaujato.
Svoj zrak z nej spustil až vo chvíli, keď jej šedomodré oči na kratučký okamih vzhliadli k nemu. Svojím pohľadom sa do neho vpíjala niekoľko sekúnd, ale ani za tú dobu v jej tvári nevidel nič nezvyčajné. Jej pohľad nebol ani skúmavý, ani výrazný. Povedal by, že skôr pôsobil akoby bola myšlienkami úplne inde a on sa jej len čírou náhodou dostal do zorného poľa.
Dlhými nechtami sem-tam poklepkávala po displeji svojho telefónu, ktorý mala vyložený na stole a občas sa zapozerala smerom k Umeko, ktorá stále rozprávala. Aominemu dochádzalo, že sa tým jeho kamarátka pokúšala z tohto stretnutia urobiť pre nich oboch niečo príjemné a záživné, ale ako sa tak zdalo, ona bola tou jedinou, ktorú to naozaj a úprimne bavilo. A možno to bol práve dôvod, prečo ho to cudzie dievča začalo tak trošku iritovať a nemohol sa zbaviť toho nepríjemného pocitu, ktorý v ňom vzbudzovala. Znechutene pokrčil nosom, keď si uvedomil, že je mu úplne nesympatická a tak väčšinu svojej pozornosti presunul z nej na Umeko.
,,Megumi tiež práve dokončila vyššiu strednú a dáva si rok odklad pred univerzitou." Zachytil v momente, keď im čašníčka priniesla ich objednávku. Znamenalo to teda, že bola tiež o rok od neho staršia a vlastne, keď sa tak zahľadel na črty jej tváre, tak nemohol povedať, že by ho to nejako obzvlášť prekvapovalo. Naozaj nevyzerala na stredoškoláčku a ani na to, že by nedávno strednú skončila. Zrejme to bol najmä výsledok jej vystupovania a toho, ako bola upravená. V podstate, keď si tie dve tak porovnal, videl v nich až určitý kontrast. Tmavé a svetlé hlasy, ich výrazy... Sám netušil, prečo to zrovna on momentálne takto analyzoval. Asi to bolo tým, že sa prisľúbil, že sa o kúsok zo svojho voľného času s ňou podelí a tá predstava práve teraz nevyzerala moc lákavo. Možno to bolo od neho nespravodlivé, ale už len vďaka tomuto krátkemu času, ktorý strávil v jej prítomnosti, si prestával byť pomaličky istý tým, či vôbec nájdu spoločnú reč. Vedel, že by to nemal súdiť hneď takto rýchlo, ale naozaj sa mu to nepozdávalo. Takže aj keď sa ich stretnutie nieslo vo veľmi pokojnom a neutrálnom duchu, predsa len bol rád, keď nakoniec dievčatá dopili svoje nápoje a zbytočne nič nepredlžovali.
Spoločne vyšli z kaviarne a krátko na to, ako sa rozlúčili, sa obe pobrali opačným smerom, akým mal namierené on. Obvykle zvykol Umeko odprevadiť, ale dnes sa na to vážne necítil.
Kým bol on zo všetkého znechutený a otrávený, vždy tu bol niekto, kto tieto jeho nálady dokázal vyvážiť. Avšak momentálne si zažil situáciu, pri ktorej mal viac dojem, že sa díval do vlastného zrkadla a nie na mladú slečnu.
Bolo to divné. Veľmi.
Rozhodne si to takto neprestavoval a tej divnej atmosféry mal na dnes viac, než dosť.

***

Najbližší týždeň sa Aomine nezaoberal ničím iným, len tým, čo ho bavilo. Veľa hral basketbal a to nielen na tréningoch, ktoré si naviac s tímom vybavili v škole, ale aj osamote na ihrisku. Robil to tak vždy, keď sa nudil a nemal čo na práci, čo znamenalo, že tak trávil svoj čas takmer neustále. 
Za tie dni sa neudialo nič zvláštne, len na konci týždňa mu prišla správa od Umeko, v ktorej sa s ním lúčila a želala mu príjemne prežitie prázdnin. S nadchádzajúcim pondelkom mala už odísť, z čoho vyplývalo, že sa čoskoro bude musieť chopiť svojej úlohy a aspoň občas Megumi zabaviť. 
A rovnako tak, ako aj vtedy v tej kaviarni, nebol z toho moc nadšený. Je pravda, že vedel, že tomu dievčaťu nemal robiť opatrovateľku a že tu bol vážne skôr len na tie prípady núdze, ale aj tak sa nemohol zbaviť toho pocitu, že je to predsa len niečo navyše. 

***

Boli to síce prvé dni prázdnin, no nakoniec si predsa len v deň odchodu Umeko privstal a už skoro ráno stepoval pred jej domom. Chcel jej poslať správu a tým na prítomnosť pri bráne upozorniť, ale ona v tomto bola šikovnejšia a stihla si ho všimnúť z okna. 
Hlasno zazíval, keď sa objavila v dverách.
,,Dobré ráno..." zaželala mu s miernym prekvapením v tvári. ,,Čo ty tu?" dodala a pery sa jej zvlnili do malého úškrnu. I keď si bola vedomá ich čudného priateľstva, predsa len by ho tu nečakala. 
Aomine len pokrčil ramenami, pretože mu vhodná odpoveď práve neprichádzala na jazyk a vsunul si ruky do vreciek od nohavíc. Akosi nemal náladu byť uštipačný. Zrejme to bolo tým, že sa v podstate ešte ani len poriadne nezobudil a moc mu to nepálilo. 
,,Je to od teba milé, že si sa prišiel osobne rozlúčiť." poznamenala napokom, keď videla, že ich obvyklé slovné doťahovanie dnes pravdepodobne prebiehať nebude.
Tiež zrovna nemala náladu na jeho ironické poznámky, pretože bola z cesty trošku nervózna. Veď predsa len bude celé leto mimo domova a bude dávať pozor na zmesku rôzne vychovaných detí, čo pri hlbšom zamyslení tiež nie je zrovna ideálna práca. Avšak veľmi sa na to tešila. Obzvlášť, keď tam bude so svojimi priateľmi.
Daiki s ňou prehodil ešte zopár slov a zotrval by pri nej omnoho dlhšie, kebyže sa v diaľke nezačala črtať vysoká, známa postava. Kagami si to mieril s obrovskou, cestovnou taškou rovno k nim a Aomine teda nevidel dôvod na to, aby sa ďalej zdržiaval. Navyše, vidieť ju, ako sa stavia na špičky, aby mu dala pusu na privítanie, bolo tým posledným, čo túžil vidieť. Preto sa stroho a možno aj mierne chladne rozlúčil. Ignorujúc pri tom ten jej málinko zmätený výraz, sa jej otočil chrbtom a vydal sa preč ešte predtým, než k ním druhý mladík stihol prísť.

***

Keď sa vrátil domov, opäť si vliezol do postele. Ruky si založil za hlavu a otrávene si povzdychol. I keď obvykle nad vecami príliš nerozmýšľal a len nad málo čím si lámal hlavu, tak sa v tejto chvíli predsa len na seba trochu hneval. A zároveň sám sebe nerozumel, prečo sa odrazu takto správal. Veď to už dávnejšie prijal a bol ochotný sa od tejto záležitosti s tou ženskou s pekelne peknými očami oslobodiť. Tak prečo? Prečo mu to znova chodilo po rozume a nútilo ho to chovať sa ako idiot?
Liezť furt za ňou, myslieť na ňu a byť podráždeným zakaždým, keď sa objavil jej priateľ, to...
To nebol jeho typický postoj a momentálne by sa toho skutočne rád zbavil. Lenže ono akoby to občas podrástlo a provokovalo ho to.
Mal momenty, kedy bol v pohode a potom stačil jeden, jediný okamih a bol znova na začiatku, ak nie rovno na ešte horšej pozícií.
Avšak ako to mal vedieť? Že sa to nestratí hneď ako tí dvaja začali spolu chodiť? Nehovoriac už vôbec o tom, že to bolo jeho slobodné rozhodnutie nemiešať sa medzi nich a ustúpiť.
Spomenul si aj na ten ich nevydarený bozk a na to, ako to nakoniec komentoval. V podstate poprel všetko, čo v skutočnosti cítil a obrátil to úplne iným smerom. Keby v tom momente, keď za ním prišla a spýtala sa ho na to, reagoval inak a bol úprimný, tak...tak možno...
Pevne zomkol pery, keď jeho mysľou prebehla predstava toho, že by to mohlo dopadnúť inak. Práve teraz bolo pre neho ťažké myslieť si, že by tým niečo zmenil a že možno mal celkom slušnú šancu, ktorú mihnutím oka zahodil.
Pri tej myšlienke mu spomedzi pier unikol ďalší povzdych a otrávene privrel oči.
Chcel zaspať. Keď spal, mal pokoj. 

.
.
.

***

ĎAKUJEM za prečítanie.

Nuž, keďže ste ma svojimi komentármi veľmi milo potešili a čiastočne aj nakopli, tak som pridala hneď záložný, prvý diel. Momentálne je to ale taká nuda -.-, vlastne sa s tým musím trošku "pobiť" zakaždým, keď o tom len premýšľam. Viete, s malými šidlami ako bola taká OC Ema alebo s ironickou OC Sárou to šlo ľahšie :D - lenže nemôžem do nekonečna využívať len takéto charaktery a neviem, nechcem, aby to pôsobilo ako cez kopirák, takže skúšam iný typ postavy. 
Zároveň sa ospravedlňujem za to, že som celá akási nemastná-neslaná.
AAA skutočne ĎAKUJEM za peknú podporu :]

pozn. Viem, že japonské školstvo má úplne iné členenie a tak podobne, ale nechcela som sa v tom nejako extra zamotávať a tak som urobila takého "japonsko-našého hybrida". 
Dúfam, že to nikomu neprekáža. Predsa len to je iba FF :]


***

5 komentárov:

  1. Hey, hey heeey, prečítam si prológ a za chvíľku je tu aj nová kapitola! Ou, aspoň niečo je na tomto dni pozitívne (okrem tej pizze, čo som mala na obed) :D Aomineho mi bolo hlavne na konci trošku ľúto, tá nová postava Megumi sa mi celkom pozdáva (ako si sama hovorila, je to niečo iné od tvojich zvyčajných postáv) - preto som aj zvedavá ako sa nám táto postava bude vyvíjať. A vlastne ako sa celkovo ich vzťah bude vyvíjať, kto bude ten taký dominantnejší, lebo ako sa zdá, sú si s Daikim veľmi podobné charaktery :D každopádne, prvý diel sa páčil, teším sa na ďalší! Len tak ďalej, klobúk dole, držím palce :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Občas treba aj trochu zmeny, to je pravda :) Megumi mi zatiaľ pripadá ako... fakt ako Aomine, hoci o nej toho veľa napísané nebolo... proste z nej mám taký pocit, bohvie, čo z toho ešte bude :D
    Mno, celkovo fajnový začiatok - veď nemôže byť hneď nejaká brutálna akcia... Je to taký pokojný začiatok, ktorý zachytí to, čo nám bude treba k pokračovaniu vedieť.
    Mno, s tým japonským systémom škôl si hlavu fakt nelám, ja som sa raz pokúsila využiť ten ich, no nakoniec som musela prísť na to, že to teda veľký zmysel nemalo a ja som sa iba doplietla. Je lepšie a ľahšie využívať to, čo človek pozná :D
    Takže asi toľko odo mňa a som zvedavá na pokračovanie príbehu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Dobre, nikdy som nečakala, že bude presne ako Umeko, ani že jej bude nejak extra podobná. Možno tak malé detaily, alebo tak. Ale to, že sa podobá povahou, jej prvotným náčrtom na Daikiho, tak to ma skoro odrovnalo. Ale mne sa Megumi páči. Mám rada vysoké ženské postavy (asi preto, že sama som vysoká), mám rada podpätky a najradšej mám ich klopkanie. Keď niekedy mám podpätky a chodím po ulici pristihnem sa, že nevnímam nič iné, len to pravidelné klop klop.

    Som zvedavá ako Umeko zvládne tábor. Viem, že to nie je hlavná téma tejto poviedky, ale nepohrdla by som nejakým tým náhľadom aj tam.
    Začiatok pekne uviedol do deja. A výborne si priblížila tú Aomineho rozpoltenosť. Pôsobilo to uveriteľne a živo. Teším sa na pokračovanie

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Veľmi ma zaujala tá vysoká žienka. Myslím, že v žiadnom príbehu som sa ešte s takou postavou nestretla a to nie kvôli výške, ale hlavne tej povahe, aj keď je to len začiatok, no pôsobí celkom ako Aomine. Nájde sa tam mnoho podobností, tak uvidíme ako to bude pokračovať ďalej.
    Trochu mi prišlo ľúto, že mu to zle dopadlo s Umeko... pekne si napísala jeho pocity v rámci toho.
    Japonský systém škôl je veľmi odlišný a vôbec mi neprekáža, keď to bude taký hybrid. Najpodstatnejší je dej a samotné postavy.
    A... Samozrejme, celá kapitola bola pekne napísaná a som zvedavá na pokračovanie.
    ~~~
    Ospravedlňujem sa za nedostatočné informácie k môjmu novému príbehu, ale v tej chvíli ma nič poriadne nenapadlo. Zvyčajne to tak mávam pri tých tzv. informáciách a časom to zakaždým upravím. Mala by som sa naučiť to spraviť riadne hneď, ale časom to tak snáď bude.
    Ale, som rada, že ťa potešila pieseň, ktorú som vybrala k príbehu. Toto AMV o ňom je moje najobľúbenejšie, veľmi mi k tomu sedela aj pieseň a tak som sa rozhodla, že to bude ako hudobný doplnok k príbehu.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Juuj, toto bol parádny prvý diel :) Megumi sa mi čím ďalej, tým viac pozdáva. Teší ma, že si tento raz vytvorila ďalšiu jedinečnú postavu, ktorá je úplne iná, ako tie, o ktorých si písala pred tým a i keď si viem predstaviť, že to bude tvrdý oriešok, nebojím sa, lebo viem, že ty to zvládneš perfektne :) Tiež sa mi páči, že je Megumi staršia, vysoká a proste taká... iná. Taká, akú by Daiki ani vo sne nečakal. A to je na tom to krásne, že jej nakoniec podľahne :3 už sa neviem dočkať. Čo sa týka Umeko - som rada, že je do nej ešte čiastočne stále zaláskovaný, predsa len, asi k nej naozaj cítil niečo vážne a to nezmizne len tak švihnutím čarovného prútika. Viem si predstaviť, aké útrapy teraz Aomine zažíva a aj to veľmi dobre popisuješ. Až mi ho je, chudáka, ľúto. Preto ma teší, že sa objavila na scéne Megumi a nemôžem sa dočkať ich spoločnej interakcie, istotne to bude paráda :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)