pondelok, 26. decembra 2016

I wanna reach you - kapitola č. 3

***


***

~Nedorozumenie~

***

Na Aomineho podnet padol Kiseho pohľad na dievča, ktoré schádzalo z tribúny. Jemne prižmúril oči s tým, aby zistil, či ju pozná, no už behom pár sekúnd ju zhodnotil ako niekoho, koho vidí pravdepodobne prvýkrát. Vďaka jeho výzoru sa okolo neho motala veľká skupina nielen jeho rovesníčok, ale ak by medzi nimi bol niekto, ako ona, zrejme by si ju zapamätal. 
,,Je to rodina mojej známej." ozval sa za ním Daikiho pevný hlas. ,,Je v meste nová a vyzerá to tak, že nemá veľa možností na to, ako tráviť čas." dodal a dúfal pri tom, že slová, ktoré zvolil, Kisemu jasne  naznačia, čo tým chcel povedať.  
A on to úplne pochopil, dokonca sa pousmial, ešte stále nespúšťajúc z nej zrak. Síce ho to trošku prekvapilo, pretože toho totiž nebolo mnoho, čo kedy od neho jeho priateľ chcel, nehovoriac už vôbec o charaktere jeho žiadosti. Skôr ale však, než si plne uvedomil, aká zaujímavá situácia nastala, Aomine na ňu zakričal a rázne k nej vykročil.
Megumi pri zaznení svojho mena zastala kúsok od východu a zvedavo sa obzrela. Prehodila si tašku z jednej ruky do druhej a so spýtavým výrazom mu nazrela do tváre, keď k nej pribehol. 
,,Tak ako? Podarilo sa ti dobré video?"spýtal sa jej. Znova to nebola otázka, na ktorú by nutne potreboval dostať odpoveď, ale k tomu, čo v skutočnosti chcel, musel vytvoriť vhodnejšiu pôdu.    
,,Asi áno." odvetila mu krátko, krčiac pri tom ramenami. Na malý moment pohľadom zablúdila aj k druhému mladému mužovi, ktorý stál za jeho chrbtom a príjemne sa usmieval. Svoju pozornosť mu však venovala len chvíľu, pretože sa napokom očami zasa vrátila k Daikimu.  
A ten rozhodne nezaváhal.  

***

Zoznámil ich. Síce iba v krátkosti, pretože sa Megumi vzápätí s nimi rozlúčila so slovami, že sa nemôže dlhšie zdržať, no predsa len.  A nuž, to znamenalo, že by sa tí dvaja mohli ešte stretnúť.
Navyše, v nejakej zvláštnej domienke si totiž tak trošku aj myslel, že by si tí dvaja mohli rozumieť.
Minimálne teda viac, ako si s ňou rozumel on. A tak sa nezdráhal ani po ceste do šatní. Rozhovoril sa pred Kisem viac, než obvykle zvykol a aj Megumine meno padlo viac, než bolo možno prirodzené.

***

Ryouta si prevliekol cez hlavu tenký, bavlnený svetrík, ktorý doteraz zvieral v rukách. Dnes bolo totiž oproti predošlým dňom a aj napriek teplému ročnému obdobiu chladnejšie. Taktiež aj jeho prvotné rozohriatie z posilovne pominulo a tak sa pristihol, že by mal celkom aj chuť zastaviť sa niekde a dať si niečo dobré, čo by tento zamračený a trošku vyčerpávajúci deň vylepšilo.
Hneď ráno sa totiž stretol so svojou modelingovou agentkou a tá mu raz-dva-tri vyplnila takmer všetok prázdninový čas, čo mu rozhodne na nálade moc nepridalo. Hlavne koniec júla a začiatok augusta vyzeral byť pre neho totálne nabitý a keďže už na druhý týždeň ho čakalo fotenie, mal už veľmi malo možností na strávenie týchto posledných a najmä skromných, voľných chvíľ.
A zrejme aj preto sa náročky vybral domov úplne inou cestou, než obvykle. V jeho hlave sa totiž už od opustenia športového strediska objavovali myšlienky na istú blondínku, ktorú mal šancu spoznať nedávno. Pravdepodobne by na to dievča týmto spôsobom nepomyslel, kebyže by sa nenechal zlákať tým všetkým, čo mu Aomine nahovoril. Dalo by sa dokonca povedať, že ho určitými vyjadreniami až nabudil a prinútil ísť ulicou okolo tej jednej, malej cukrárne, kde sa vraj rada zdržiavala. Vlastne už predvčerom mal sám tú možnosť ju vidieť odtiaľ vychádzať. Vtedy mu však neprišlo príliš vhodné na ňu zakričať, pretože mal práve spoločnosť. To ale nemenilo nič na tom, že ak by sa mu pošťastilo stretnúť ju aj dnes, tak bol rozhodnutý sa jej prihovoriť. Takže si to mieril širokým chodníkom, minúc pri tom množstvo ľudí a zopár známych tvári. Zastavil sa až pred cieľom a bez zbytočného otáľania vošiel do útulne vyzerajúceho priestoru cukrárne. Opatrne sa sebou zatvoril dvere, porozhliadol sa a následne aj pousmial, keď tam skutočne trávila aj dnešok. V podstate mu istým spôsobom bola jej záľuba v pravidelnej, zrejme každodennej návšteve tohto miesta sympatická a jeho úsmev sa prehĺbil ešte viac. Potom si už len šikovne prehrabol ešte stále trošku od sprchy vlhké vlasy a pohol sa.

***

Aomine sa nepekne mračil na vysávač, ktorý v jeho izbe asi tak pred piatimi minútami nechala jeho mama s tým, aby si upratal. Otrávene sa poškrabkal po brade a práve v okamihu, kedy sa už rozhodol do toho konečne pustiť, sa jeho chabé odhodlanie zlomilo s tónom vyzváňania jeho mobilu. Svojim lenivým pohľadom zavadil o stôl, natiahol sa za ním a s miernym údivom nadvihol obočie,  keď na displeji zbadal Kiseho meno. Po krátkom momente však nakoniec hovor zdvihol, sám celkom zvedavý, čo mu asi tak jeho priateľ chcel. To, čo však začul v telefóne, sa mu moc nepozdávalo a hlavne ho to zmiatlo. Ryouta totiž znel nahnevane. Na neho netypicky nahnevane.  
,,Počkaj, Kise..." Pokrčil nosom. ,,O čom to tu vlastne točíš?" 

***

,,Aominecchi! Na čo si ma to nahuckal?!" zlostil sa blondiak, snažiac sa pri tom tíšiť svoj hlas tak, ako len vedel. Na to, aby na svojho priateľa poriadne nakričal, by musel byť niekde inde, než na pánskych záchodoch tej osudnej cukrárne. 
,,Že o čom točím?!" Tentokrát znel predsa len aj napriek svojim snahám o čosi hlučnejšie, za čo si rovno vyslúžil jeden nepríjemný pohľad od staršieho pána, ktorý práve toalety opúšťal. 
,,Stretol som sa s Megumi..." začal, premáhajúc sa. ,,A vieš ty čo? Ona vôbec nie je taká, ako si mi hovoril, veď...veď ma dokonca len ledva správne zaradila! Takže rozhodne nepatrí medzi tú skupinu dievčat, čo..." nedopovedal, pretože mu Daiki zložil. 
Priam zúrivo sa zahľadel na displej, ktorý mu ukazoval ukončenie hovoru a pevne zomkýnal pery s pocitom, že toho mladíka pri najbližšej príležitosti zabije. Ako to len mohol urobiť?! Nakecať mu také hlúposti? Nebyť toho, určite by k tomu dievčaťu nenakráčal ako ten najväčší, najsebavedomejší macher a nezačal by tárať dve na tri. 
Nie, nebol k nej hrubý, to on nikdy a ani len neznel povýšenecky, tým si bol istý, ale aj tak jej musel pri najmenšom pripadať ako preafektovaný hlupák. Len tak ju osloviť, prisadnúť si a správať sa rovnako, ako k tým desiatkam dievčat, s ktorými sa bežne stretával a na ktoré to, na rozdiel od nej, aj zaberalo. A ona si pri tom zrejme chcela len v pokoji vypiť svoju kávu a chvíľku posedieť! Lenže ako mal vedieť, že to, čo o nej povedal Aomine, sa bude úplne vychyľovať od toho, čo teraz sám mohol vidieť? 
Nemyslel to predsa zle, keď za ňou šiel. To vážne nie, len...
,,Ja ho fakt zabijem..." zamrmlal a s povzdychom vyšiel von na úzku chodbičku. Tam ešte chvíľku pobudol, aby si dobre premyslel, čo jej vlastne povie, keď sa vráti k stolu. Akonáhle sa však znova dostal do priestoru cukrárne, zistil, že je pravdepodobne už úplne jedno, čo si prichystal. Megumi totiž práve platila pri pulte a hneď po tom si to mierila rovno k východu. Kiseho pri tom pohľade opäť premkol blbý pocit z toho, aká situácia nastala a tak sa náhlivým krokom pobral tiež za čašníčkou.
Pri zistení, že Megumi zaplatila aj za neho, sa cítil ešte o čosi horšie a tak sa sa sotva s obsluhou rozlúčil a z cukrárne priam vybehol. Pár metrov od neho zazrel jej chrbát a od začínajúceho, nepríjemného zúfalstva až zakňučal. Toto sa mu veru často nestávalo, aby takto u opačného pohlavia pohorel. Vlastne sa mu to nestalo nikdy a ak by mal dnešný zážitok s ňou zhodnotiť, použil by len slová ako "trápny", "smiešny" a dokonale sa k tomu hodilo aj "ubohý".
A to ho mrzelo. Síce ju nepoznal a mohol voči tomu zachovať ľahostajný postoj, no nedalo mu to. Na to on jednoducho nebol stavaný, na to sa hodil skôr niekto iný.
,,Héj..." zakričal za ňou. ,,Megumi, počkaj..." Podbehol jej smerom. Len čo sa pri nej zastavil, začal sa však trošku rozpačito ošívať, pretože jej výraz ani teraz nenapovedal viac, než v cukrárni. V tom dievčati sa vlastne celkovo zle čítalo a aj to bol dôvod, prečo pri tom stole trošku spanikáril a pobral sa s neohrabaným ospravedlnením na tie toalety.
,,Myslela som si, že si ušiel." ozvala sa napokom po menšej dobe ticha ona, keďže to s ním vyzeralo, akoby si prehltol jazyk. Dokonca sa máličko aj uškrnula, čo ho prekvapilo ešte viac.
Párkrát kvôli tomu udivene zamrkal a keď mu došiel plný význam jej slov, zahanbil sa ešte viac.
,,To..." začal rozpačito. ,,To nie, nepatrím k tým, čo sa pred zaplatením nenápadne vytratia!" ozrejmil jej bleskovo a rukou siahol do vrecka od svojich nohavíc, aby z nich vytiahol peňaženku.  
,,Ja..." chcel niečo dodať, ale prerušila ho.
,,To je v poriadku. Vlastne..." Zdvihla pred jeho nos knižku, ktorú doteraz držala v rukách. "Vlastne som ju dočítala pár minút pred tým, než si sa objavil, takže tvoja spoločnosť bola síce divná, ale rozhodne ..." Zatvárila sa zamyslene, akoby hľadala to správne pomenovanie.
,,Bola divná." povedal nakoniec za ňu znechutene, no aspoň po lopate on sám.
,,Máš pravdu." prikývla. ,,Bola divná." zopakovala a následne sa na neho uprene zadívala, čo Kise zobral ako šancu na to, aby so seba vysypal všetko to, čo si pre ňu pripravil v tej chodbičke.
,,Vieš, toto je..." začal, dívajúc sa jej pri tom do tváre. Už v tej telocvični si všimol, že ju mala peknú a bol si takmer stopercentne istý, že aj pod tým jemným nánosom make-upu vyzerala rovnako tak dobre. V podstate na neho Megumi pôsobila ako niekto, kto sa o seba dosť staral a pri tom toho tak veľa možno ani nepotrebovala. Dokonca mu tak trošku pripomínala tie, s ktorými zvykol spolupracovať pri fotení. V každom prípade to ale nebral ako niečo negatívne, ba práve naopak, mal celkom rád tieto typy dievčat.  
,,Toto je jedno veľké nedorozumenie, ja..." rozhovoril sa, keď uznal, že bol ticho už pomerne dlho, no krátko na to sa ako na potvoru odmlčal zas.
Popravde, najskôr mal sto chutí sa úplne vyhovoriť na svojho kamaráta, ale čím dlhšie stál oproti nej, tým viac od svojho pôvodného plánu upúšťal.
,,Zle som to pochopil. Je mi jasné, že to miestami odo mňa bolo celé nevhodné, no aj tak by som nerád v tebe zanechal dojem totálneho idiota, takže..." znova sa zasekol.
,,Ja ti vlastne neviem dať normálne vysvetlenie, ono to v podstate..." Silene sa uchechtnul a mierne pri tom rozhodil rukami, v ktorých už držal peniaze, ktoré sa jej chystal dať.
,,Rád by som ti to vynahradil." vyriekol po ďalšom momente zaváhania. ,,Hocičím a... a nemysli si teraz, prosím, o mne, že..."
,,Povedala som, že je to v poriadku." ozvala sa znova. A pravdepodobne tiež len preto, že videla, ako sa pred ňou strácal v tom jeho čudnom a asi aj zbytočnom monológu. Teda, aspoň jemu to tak prišlo a zároveň mu dochádzalo, že dievča pred ním nemá už vôbec potrebu to ďalej rozpitvávať tak ako on. Tvárila sa normálne, pokojne si vypočula, čo jej chcel, ale nevyzerala na to, že by sa chystala k tomu vyjadriť, o čom svedčilo aj to, čo urobila ako nasledujúce.
,,Pekný zvyšok dňa, Kise." popriala mu a bez toho, aby čakala na jeho ďalšiu reakciu, sa mu otočila chrbtom. Pobrala sa na odchod, na čo on už nestihol správne zareagovať. Keď mu došlo, že medzi prstami stále zvieral tú onú bankovku, tak v poslednom márnom pokuse pootvoril ústa, aby na ňu znova zavolal. Napokom sa ale zasekol v polovici slova, pretože usúdil, že na dnes by toho trápenia zrejme už aj stačilo.
Strčil si peniaze aj s peňaženkou nazad do vrecka a sledujúc jej postavu sa mierne odul, čo sa síce už vonkoncom nehodilo pre niekoho jeho veku, ale pre neho to bolo tak trošku charakteristické.    
Či už mu to momentálne bolo príjemné, alebo nie, dlžil jej pozvanie.
Výhodou mu avšak bolo aspoň to, že vedel, kde ju nájsť a ako tak kráčal po ceste domov, postupne si dokonca priznával, že sa v podstate tej myšlienke na opätovné stretnutie nebránil vôbec.
.
.
.
ĎAKUJEM za prečítanie. 
.
.
No, ako vidíte, stále mám trošku problém s vyjadrovaním -.-
Mám pocit, že osprostievam len čo otvorím textový editor a moja mozgová kapacita a znižuje s každou jednou vetou, čo napíšem a potom to tak vyzerá.

Bonus na záver.../aneb niečo konečne pekné a očkám príjemné/ 
-asi z toho urobím tradíciu :D
/Noé, Daikiho v tangáčoch som na rýchlo nezohnala! :D Tak mi to odpusť, prosím :D/






















***

5 komentárov:

  1. To bolo riadne divné stretnutie. Kise si až moc veril a hodil ju do jedného vreca s tými dievčatami, ktoré sú z neho hotové. :D
    Ale dobre som si to vedela predstaviť. Celú tu situáciu a prišlo mi to aj celkom komické a pomyslela som si, že tak mu treba! Nemá si o sebe toľko namýšľať, že stačí si prisadnúť a už sa stane pomaly neviem čo.
    Inak neviem o čom to hovoríš. Tvoje vyjadrovanie mi príde v pohode, nemám pocit, že by si mala nejaké extra veľké medzery v tom alebo čo.
    No a hm... prekvapilo ma, že Kiseho celkom očarila, resp. že by nemal problém sa s ňou stretnúť vôbec, ale zas nedostupné ženské sa chlapom ľúbia, tak je to možno tento prípad. No ale som zvedavá na Daikiho. Lebo... hovor ukončil len tak bez rečí a hm... no mám z toho chalana zmiešané pocity. Lebo som nepochopila, že o čo Daikimu išlo. Aby ho Kise nahradil a postaral sa o ňu? Alebo akože... no som veľmi zvedavá na pokračovanie, lebo sa to začína trošku tak zamotávať. Aspoň ja to tak vidím. To bude tým Kisem, keď jej teda dlží pozvanie. :]
    Kise je na tom obrázku chutnučký. :3
    Teším sa na nasledujúcu časť. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Aká podarená kapitola. Aomine sa z toho parádne vyzul. Kise sa do toho poriadne "obul" a Megumi je ako vždy božská. To dievča sa mi tak neskutočne páči, že mám chuť na teba robiť nátlak aby si pridala ďalšiu kapitolu :D Ona je taká pokojná a vyrovnaná. Alebo teda tak pôsobí, keďže jej vnútornému svetu sa nevenujeme, môžeme to len hádať z jej správania. Ale ako očakávala, že sa Kise spakoval preč. A on len ako nejaká ženská nasratá volal Daikimu :D A ten mu nádherne "pomohol" :) No veľmi sa mi to páčilo. Ja by som tak rada chodila do takejto kaviarničky ako ona. Často v tichu a pokoji.

    Prajem všetko dobré do nového roka. Nech sa ti darí a nech sa ti splní čo chceš :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Nie, tvoje vyjadrovanie je super a skvelo sa to číta :D To stretnutie bolo náhodou úplne zlaté, bol rozkošný, keď bol v rozpakoch :D Držím tým dvom palce, lebo Kise si zaslúži viac takých scén, kde ho ženy okamžite neobletujú... Asi ho poriadne zaujala, keď z nej bol tak mimo :D Už sa teším, ako ju niekam pozve... Musí! Minimálne jej dlží peniaze, tak ho nechaj jej to odplatiť ^^ Megumi je ale príliš milý človek, dúfam, že sa na ňom nepopáli :/

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Že problém s vyjadrovaním, pche :D nenazývaš veci pravými slovami... takýto "problém" by sme v tom prípade chceli mať viaceré :) No a kapitola bola ako vždy skvelá. Páči sa mi v poslednej dobe dĺžka tvojich kapitol. Kedysi som milovala dlhokánske kapitoly, čím dlhšie, tým som sa v nich viac vyžívala. Ale nakoľko teraz absolútne nemám na nič čas, takáto dĺžka mi maximálne vyhovuje a stále mám z čítania rovnako skvelý zážitok.

    Inak, aj som si tak trošku myslela, že Aomine bude piecť niečo takéto. Ale nenapadlo by mi, že ako moc chudák Kise pohorí :D Fakt som nečakala, že to bude až taká katastrofa. Nuž, Megumi je zvláštne dievča, tak je jasné, že to s ňou nebude mať ani jeden ctiteľ ľahké. A myslím, že si jedného práve teraz nejakým nevysvetliteľne záhadným spôsobom získala :D Kise bol najskôr zhrozený, utrápený, ale nejako som na tom konci postrehla, že napokon ho predsa len zaujala. Takže ak sa nám tu bude rysovať trojuholník v podaní Aomineho, Kiseho a Megumi, tak som všetkými desiatimi za! :D Veľmi sa teším, že čo vymyslíš ďalej :) A Megumi je je od dielu k dielu sympatickejšia :D tá jej zvláštnosť a odmeranosť voči okolitému svetu sa mi páči :D o takýchto postavách je proste skvelý zážitok čítať a teraz si to vychutnávam :) Nech už je rýchlo nový diel :3

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Podarená časť a Kise bol vtipný a Daiki s ním pekne vybabral. Ale zdá sa, že Megumi mu tak trochu učarovala, by som povedala. Hm, budem zvedavá, či sa teda znova stretnú a ak hej, tak ako to dopadne :)
    Mno, ten obrázok je zlatý a... hahah... ešteže si ten obrázok nenašla, neviem, či by mi Daiki v tangáčoch nespôsobil šok :D

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)