utorok, 21. februára 2017

I wanna reach you - kapitola č. 12

***


***

~Zmrzlina~

***

Nasledujúce dni bolo tak horúco, že sa na čas zrušili tréningy úplne. Vonku sa toho príliš robiť nedalo a v dome bola nuda. Teda, aspoň tak to vnímal Aomine, ktorý práve teraz úplne netypicky sedel za svojím notebookom a preklikával jednu stránku za druhou. Aj napriek dnešnej internetovej dobe zbytočne nevysedával za počítačom, ale dnes ho k tomu tieto teplotné podmienky priam prinútili. Takže robil to, čomu jeho rovesníci veľakrát venovali aj hodiny zo svojho dňa. Prokrastinoval. Akurát že nie tak, ako by možno rád. Pôvodne si myslel, že si schrupne a ak sa k večeru ochladí, že vybehne niekde von, no akonáhle si v tomto teple ľahol, len sa prevaľoval a chcený spánok sa nedostavoval. Takže internet bol okrem televízie jedinou schopnou možnosťou. Po nejakej tej dobe dokonca zablúdil aj na sociálne siete, kde ho čakalo rovno niekoľko svetielkujúcich upozornení a správ. Prešiel si ich však len veľmi zhruba. Nejaké pozvania na udalosti, správy prevažne boli od Satsuki a jedna sa našla aj od Imayoshiho.
Prstom flegmaticky prechádzal po koliesku malej myšky, ktorú si dokúpil, keďže ho touchpad občas dokázal priviesť k priam nelogickej zúrivosti a dostával sa tak po stránke nižšie a nižšie.
Očami prechádzal po obrázkoch a po odkazoch na články prevažne týkajúce sa športu. Nič ho ale nedokázalo upútať dlhšie, než na pár sekúnd. Zastavil sa zrakom na dlhšie až vtedy, keď mu vybehla Kiseho facebooková fanpage. Mal ju zakliknutú vo svojich obľúbených stránkach už dlhšie. Ani nie tak preto, že by tým chcel podporiť svojho priateľa, ale skôr preto, že nemal na výber. Satsuki totiž mala veľmi špecifické požiadavky a názory na to, ako si správne udržiavať vzájomný kontakt s ostatnými zo základnej školy. Napokon to urobila dokonca za neho sama, keď mu raz zobrala telefón. A nuž, odvtedy bol nechceným fanúšikom a obvykle túto časť svojho účtu zakaždým prehliadal, no momentálne jeho priateľ zverejnil niečo, čo u neho vzbudilo záujem. Boli to fotky, podobné tým stovkám, ktoré na stránke už mal, ale na týchto bolo niečo, čo mu akosi tak stálo za to, aby si ich prezrel. A tým niečím bolo to dievča, ktoré na väčšine fotografií stálo po jeho boku. Okamžite v nej totiž spoznal Megumi a to i cez tie všemožné úpravy vzhľadu, ktoré kvôli snímkam absolvovala.
Otvoril si celý album a prechádzal jednu fotku za druhou. Nevedel o tom, že sa tí dvaja ešte niekedy videli.
Žeby si to dievča privyrábalo rovnakým spôsobom ako Ryouta? Napadlo ho síce, no nebol si tým tak úplne istý. Potom si však uvedomil, že mu nebola schopná ani len oznámiť, že mala narodeniny, takže niečo také ako robenie modelingu u nej asi tiež nebolo niečo, čo by stálo za zmienku.
Mierne nadvihol obočie, keď sa dopracoval až k jednej, na ktorej ju jeho priateľ objímal jednou pažou okolo ramena a ona sa k nemu pomerne dôverne nakláňala. Dokázal si predstaviť, že to bolo v popise práce, no aj tak to na neho zapôsobilo trošku komicky. Obzvlášť po tom, čo si spomenul na to, ako ich malé stretnutie dopadlo. Ešte aj teraz si celkom jasne vedel vybaviť Kiseho mrzutý tón a momentálne, keď už bol oboznámený s tým, že sa medzi nimi v podstate nič tak katastrofálne nestalo, tak sa nad tým už len škodoradostne uškrnul.
Čoskoro sa v súbore dostal aj k tej časti s plavkami. Najskôr sa chystal byť tiež mierne skeptický, no sám si nemohol nevšimnúť, že si túto sériu fotiek prezeral o čosi pozornejšie a najmä detailnejšie. Prirodzene, obnažený hrudník jeho priateľa ho nezaujímal a k jeho polovici snímky sa sotva dostával, no tá časť s Megumi bola tým, na čo by sa zrejme vedel pozerať aj dlhšie. Jednoducho by klamal sám sebe, ak by tvrdil, že sa mu tam nepáčila. Vyzerala prosto dobre. A podľa ohlasov v komentároch a vzhliadnutí, nebol toho názoru sám. Nuž, ochotne uznal, že toto sa jej vydarilo.
Opustil stránku a chystal sa odhlásiť, keď mu v tom vybehlo ešte niečo. Tentoraz to bol príspevok z Kiseho osobného účtu. Bola to nejaká ďalšia fotka, no táto nevyzerala na to, že by patrila k tým, čo si prezeral chvíľku dozadu. Skôr ako nejaká, čo vznikla ešte pred fotografovaním. Rovnako tak, ako na tých predchádzajúcich, aj tu boli obaja. V rukách mali poháre s kávou a pôsobili tam veľmi uvoľnene oproti tým na fanúšikovskej stránke. Ryouta k nej nezabudol dať aj výdatný popis a nechýbalo aj označenie s odkazom na účet Megumi. Nakoniec naň vďaka malej zvedavosti aj klikol, no zistil, že oproti mnohým iným, bol ten jej veľmi jednoduchý a len s drobným počtom príspevkov. Daikiho z pred niekoľkých dní by to možno prekvapilo, no toho, ktorý práve sedel za počítačom a ktorý mal nedávno možnosť aj trošku skutočne spoznať to dievča, toho veru ani nie.

***

Kise sa s únavným povzdychom posadil na jednu z voľných lavičiek v parku. Medzi prstami zovrel tuhšie obálku, ktorú mal so sebou a začal sa ňou ovievať. V bavlnenej ľahkej košeli a šortkách mu bolo ešte stále nesmierne dusno, i keď sa už schyľovalo k večeru. Obvykle by ho nič na svete do takéhoto úpeku nevyhnalo, no dnes sa mal stretnúť s Megumi. Dnes ráno mu totiž prišli peniaze za to neskoré, júlové fotenie a šéfka mu dala aj obálku pre ňu, nech jej ju odovzdá. Boli v nej aj niektoré z fotiek, ktoré jej vyšli najlepšie. Bol to akoby taký bonus. Pre takých, ako on, to bola dobrá vizitka a reklama pre zháňanie ďalšej práce a nuž, pre ňu minimálne pamiatka.
Pohodlne sa oprel a intenzitu ovievania zrýchlil. Možno si predsa len mohol vybrať na stretnutie lepší a najmä chladnejší čas, no akonáhle dnes získal dobrý dôvod na to, aby ju mohol vidieť, tak si nedokázal viac pomôcť. A ona bez problémov súhlasila, čo ho potešilo.
Skrz tmavé sklá slnečných okuliarov sa skúmavo porozhliadol, či ju už náhodou nezazrie prichádzať. Popravde, ten napätý, no istým spôsobom príjemný pocit mal už od prečítaní jej odpovede na jeho správu, no teraz akoby sa tento stav o čosi zintenzívnil. Nevedel sa dočkať momentu, kedy ju konečne uvidí. Vtedy, keď boli spolu naposledy, mal z toho celého veľmi dobrú náladu ešte dlho potom a to aj napriek tomu, aký náročný deň to bol. Vďaka tomu sa mu behom toho krátkeho času stávalo, že k nej veľakrát zablúdil myšlienkami. Jeho záujem síce nebol gigantických rozmerov, no bohato postačoval na to, aby zatúžil po jej prítomnosti, nech by trvala hoci len krátko. Bola cudzím človekom, ale aj tak....
Viditeľne sa strhol, keď ucítil niečiu dlaň na svojom ramene. Okamžite sa otočil a so zvedavými očami nazrel do jej jemne ružovej tváre. Bolo to od nej trošku zákerné, no pravdepodobne si svoje maličké zakrádanie ani len neuvedomila. Následne začul unavené "ahoj", na čo jej ho on hneď po potlačení prekvapenia s úsmevom opätoval. Megumi prešla popri lavičke a usadila sa vedľa neho. Nenápadne si ju pri tom obzrel a aj keď vyzerala pekne, predsa len pôsobila akosi tak menej živo.
,,Si v poriadku?" spýtal sa jej opatrne, len čo sa podobne, ako on pred chvíľkou, oprela a svoje dlhé nohy natiahla pred seba.
,,Ale áno." odvetila krátko, na čo uprela na neho svoje šedé oči a jemne sa pousmiala. Jej odpoveď sa Kisemu príliš nepozdávala, no nakoniec usúdil, že sa radšej nebude pýtať a pripísal jej zmorený vzhľad vysokým teplotám, ktoré momentálne strpčovali aj jeho existenciu. Namiesto zbytočného vyzvedania jej teda len podal obálku.
,,Všetkým sa páčili." poznamenal s neskrývaným obdivom v hlase, ktorým jej chcel úprimne polichotiť.
,,Vďaka." vyriekla, keď si ju od neho zobrala a položila si ju na kolená. Flegmaticky si ju pri tom pridržiavala oboma rukami, aby jej neskĺzla na zem.
Ryouta čakal, že ju otvorí a aspoň nazrie dnu, no ako sa tak zdalo, zrejme ju to nezaujímalo. V podstate si nebol istý, či vôbec aspoň raz poriadne videla všetky tie fotografie, ale to pravdepodobne spadalo pod škálu toho, čo by asi nemalo význam i tohoto dievčaťa riešiť. Takže načal ďalšiu tému. Dnešné krásne počasie. 
A tentoraz bola Megumi už o čosi výrečnejšia a napokon sama od seba poznamenala, že ju tieto horúčavy vážne ubíjali. Dokonca prehodila zopár na ňu celkom humorne ladených poznámok o tom, že po ceste do parku mala dojem, že sa roztopí skôr, než stihne vôbec dôjsť. Následne sa ho sama niečo popýtala, no Kise sa nedokázal zbaviť pocitu, že to bolo viac-menej zo zdvorilosti. I keď sa správala uvoľnene a na prvý pohľad prirodzene, akoby predsa len bola hlavou niekde úplne inde a nie pri ňom.
A možno sa mu to len zdalo. Predsa len si už počas prestávok medzi jednotlivými foteniami všimol, že je skôr ten typ, čo počúva a následne buď len veľmi jednoducho, no výstižne zareaguje, alebo nepovie nič. Na jednej strane sa mu táto jeho črta páčila. Na tej druhej však v ňom vyvolávala veľa zmiešaných pocitov z toho, že absolútne nedokázal vytušiť, čo si naozaj myslela a čo jej práve, ako aj napríklad v tomto momente, behalo hlavou.
,,Nedáš si zmrzlinu?" navrhol, keď si uvedomil, že neďaleko nich zazrel otvorený stánok. V nádeji, že by im obom studené občerstvenie aspoň trošku pozdvihlo ubitú náladu, sa postavil z lavičky a s tou samou otázkou očiach sa na ňu zahľadel.

***

Pristúpili spoločne k okienku. Megumi si už medzitým rozbaľovala svoj nanuk, po ktorý spoločne zašli do vnútra predajne. Vraj nemala moc rada zmrzlinu. Divné. A opäť takmer až ojedinelé.
Proste také jej. Prebehlo mu mysľou a sám sa pre seba uškrnul.
,,Poprosím vás čokoládovú." prehovoril k mladučkej brigádničke, ktorá stála nad boxmi so zmrzlinou a to rovno bez toho, aby vôbec preskúmal ich ponuku. Mal proste čokoládovú v láske a bola to jedna zo základných príchutí, ktorú mali vždy.
,,Túto majú ale miešanú s kúskami orieškov." ozvala sa spoza jeho ramena blondínka a prstom ďobla do skla v úrovni zmrzliny, ktorú si vypýtal. Kise sa po jej poznámke zarazil.
,,Nespomínal si náhodou, že máš na ne alergiu?"spýtala sa neutrálne a svoj pokojný pohľad nasmerovala k jeho tvári.
Zato on naopak vyzeral byť mierne rozhodený a preto mu chvíľku trvalo, kým napokon od nej odtrhol svoj zrak a rozladenými očami prešiel ku sklu.
Také niečo si zapamätala? Iróniou totiž bolo, že on sám nedokázal vyloviť v mysli okamih, kedy niečo také počas svojho tárania vypustil z úst. Nehovoriac už o tom, že si nedokázal predstaviť ani len tú príležitosť, pri ktorej sa jej s niečím tak od veci vôbec zmienil.
,,Ani som si nevšimol." vyriekol a z hrdla mu ušlo slabé, no úprimné uchechtnutie. ,,Prepáčte, poprosím teda citrónovú." obrátil sa na predávajúcu a tá mu behom pár sekúnd podala kornútok s poriadnym kopčekom.
,,Ďakujem." Jeho kútiky úst sa opäť zdvihli. ,,Dovidenia." dodal, keď zaplatil a s tým samým úsmevom sa otočil na Megumi. Tá sa práve chystala ochutnať svoj jahodový, vodový nanuk, no zastavila sa s ním kúsok od svojich úst, keď zbadala, ako sa na ňu uprene díval.
A Ryouta vycítil ten jej mierne spýtavý pohľad na jeho zazeranie a tak tým svojím bez jediného komentára uhol. Obaja sa mlčky, bez slov dali znova do pohybu. Lenivými krokmi prechádzali po chodníku a kým sa ona tentoraz naozaj pustila do sladkého, on to svoje zatiaľ ani len neokúsil. Kútikom oka totiž po krátkej pauze opäť pozoroval, ako sa žienka vedľa neho nechala plne zamestnávať nanukom a svojimi očami ľahostajne tápala niekde v diaľke. Vlasy zopnuté v obyčajnom chvoste odhaľovali jej tenký krk a taktiež presne to isté miestočko, ktoré ho tak zaujalo už predtým. Sám si plne behom chvíľky uvedomil tú zmenu vo vlastnom výraze, ktorá vyplývala z toho, ako sa na ňu pozeral. Nech už bola akokoľvek a pre niekoho možno až nepríjemne svojská, tak jeho to celkom jasne k nej ťahalo. Akým však spôsobom, to zatiaľ ešte netušil.
Možno by sa s ňou v budúcnosti chcel zblížiť na úplne inej úrovni. A možno len v nej chcel nájsť osobu, s ktorou by si mohol v pokoji pochutnať na zmrzline a ktorá taktiež, aj keď sa to mnohokrát nezdalo, mu v skutočnosti plne venovala svoju zvláštnu pozornosť.

.
.
.
ĎAKUJEM za prečítanie.

Ahojte,
dnes tak kratšie. Opäť. Pôvodne sa mala kapitola niesť v inom duchu a malo byť v nej niečo úplne iné, ale vzhľadom na časovú tieseň a únavu to dopadlo nakoniec takto. Tento semester mám tak čudne natiahnutý rozvrh a aj keď je super, že sa vyspím, tak na druhej strane mám vďaka tomu zabitý celý deň. Nuž, to len tak poznamenávam :] 
A čo sa týka konkrétne dieliku, tak vidíte samé. To je taký môj hlúpy zvyk snažiť sa natisnúť veľa situácii a scén do diela. Nie som moc na rozpisovačky -.- a možno tým robím chybu, no akosi sa to stalo mojim divným a chybným štýlom :D. Miestami z toho nie som moc nadšená, ale momentálne s tým ani len nič nenarobím. 
A aby som nezabudla, vďaka sa krásne ohlasy u predchádzajúcej časti. Každého, kto píše, vždy nesmierne poteší, keď vidí, že postava, ktorú sa snaží / nemotorne :D / formovať, sa ostatným pozdáva :] 
:*  

***

3 komentáre:

  1. Taká príjemná oddychová kapitola, ktorá mi dobre padla pred spaním :) Kise lezie Daikimu do kapustičky. Kise je taký dobrý objekt na takúto postavu, pretože je dobre vyzerajúci a teda predstavuje dobré lákadlo. Nemám však pocit, že by to týmto spôsobom pôsobilo aj na Megumi. I keď len málokedy sa vôbec aj my dozvieme, čo si myslí a čo cíti. Takže toto dievča stále predstavuje jednu veľkú záhadu.
    Teším sa na pokračovanie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Bolo to veľmi príjemné a je veľké plus, že Daiki natrafil aj na takúto Megumi - sexi modelka. Aj keď nie je profesionálna modelka, také fotky by potešili a zaujali asi každého chalana. :]
    No a čo sa týka Kiseho, ten bol tiež veľmi zlatý, no Megumi ho zaujíma čoraz viac a viac a... len aby sa to nevyvŕbilo naozaj do niečoho viac z jeho strany.
    No od Megumi je pekné, že možno sa to nezdá, vníma svoje okolie a pamätá si celkom dôležité veci. Veď predsa len, kto vie ako by to dopadlo, keby ho neupozornila na tú zmrzlinu. S tým ma to dievča naozaj veľmi milo prekvapilo. Je veľmi pozorná a podľa mňa sa to s ňou ako postavou veľmi dobre vyvíja a jej vzťahy s chalanmi sa vyvíjajú zaujímavo.
    Nechám sa prekvapiť, čo pre nás nachystáš s týmito dvoma fešákmi, no v každom prípade sa na to teším a ja osobne som si túto relaxačnú kapitolu užila, lebo aj to patrí k príbehu. :)
    Očakávam nasledujúcu kapitolu čo najskôr a nech sa ti darí nielen v škole, ale aj v písaní. ^^

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Juuj, táto kapitola bola tak podarená :) Ten úvod s Aominem - to ma dostalo :) ako sa dostal k jej fotkám a jeho reakcia :D nuž nič iné sa nedalo čakať... Megumi je určite krásne dievča a Daiki ma dobré oči, takže je to len prirodzené. Som rada, že už si uvedomil jej príťažlivosť, to je dobrý krok vpred :D len, horšie, že nie je sám :) Lebo sa mi zdá, že Kiseho sympatie k našej Meg sa čoraz stále viac a viac zvyšujú... nuž, budú to mať obaja chlapci ťažké, lebo Megumi je predsa len taká svojská... ale to sa nám všetkým na nej páči, všakže :) takže ktokoľvek z nich si získa jej srdce, tak vyhrá jackpot.

    Dnes len taký kratší a oneskorený koment, ale snáď ťa potešil a pridal niečo máličko do tej motivácie písať ďalej :) teším sa na pokračko a ako tí dvaja začnu svoju cestu za jej náklonnosťou :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)