nedeľa, 19. februára 2017

Susannah Cahalanová - Mozog v plameňoch

***

Po napísaní článku o tom, ako rada veci odsúvam, konkrétne aj knihy, som si trošku na truc dupla nohou a zobrala do rúk zrovna tú, ktorá bola na osudnej poličke najdlhšie. 


Popravde, keď som sa nad tým hlbšie zamyslela, tak som si uvedomila, že túto knihu som dostala v období, kedy som sa vrátila k blogovaniu. A nuž, mnohé vedia, aká som vtedy bola  hyperaktívna čo sa týka stránky a v tej dobe som všetok voľný čas radšej venovala písaniu. Takže zrejme preto som odsunula toto dielo a dostala som sa k nemu až po roku aj pól. 



Popravde, keď som s čítaním začala druhýkrát, tak ma to na moje vlastné počudovanie neuveriteľne moc pohltilo. Behom asi troch dní som si ku knihe sadala zakaždým, keď som si to mohla dovoliť.
Netušila som, že takto robená a týmto štýlom písaná kniha na mňa urobí tak obrovský dojem. Viete, ide o medicínsku tému a samotná autorka pri písaní robila veľký prieskum a preto je to celé ladené spôsobom, kde v podstate pomenúva jednotlivé diagnózy a snaží sa ich čitateľom priblížiť. Ďalej popisuje nemocnicu, vyšetrenia a vlastne celkový priebeh zisťovania jej ochorenia. Je tam veľa odborného, sú tam poučky, no pre mňa osobne to bolo jedno veľké plus. 
Zároveň to nie je nudné čítanie! To vážne nie. Normálne, keď som si chcela dať pauzu, tak som zakaždým aspoň ešte jednu kapitolu prečítala, pretože ma naozaj zaujímalo, čo to nakoniec bude a aký bude verdikt. Myslím si, že celá táto osobná záhada hlavnej hrdinky bola pútavá a mňa to miestami skutočne pohlcovalo, nehovoriac už o tom, ako ma to dojalo.  
Predstavte si totiž, že ste mladá, ambiciózna, húževnatá žena, ktorá miluje svoju prácu a plní si svoje sny, ktorá srší humorom, je komunikatívna a spoločnosť ju miluje a odrazu sa behom krátkeho obdobia pocikávate na nemocničnom lôžku, trpíte halucináciami, paranojou, strácate schopnosť čítať, komunikovať, rozorávať, normálne sa pohybovať a osobnosť sa vám mení v základoch. 
Nuž, taký tento smutný príbeh je a mňa osobne to veľmi dostalo. 
Vedela by som o tom písať omnoho viac, ale tým by som možno nechcene prezradila vývoj tým, ktorí raz na túto knihu siahnu a rozhodnú sa ju prečítať.


 Je až hrozivé, ako autorka poukázala na to, ako ľahko vás dokáže zradiť vlastné telo a aké krehké dokáže byť zdravie. Pri jednotlivých pasážiach som sa dokonca pozastavovala a aj keď väčšinou nebývam príliš "empatický čitateľ", tak ma táto kniha nútila úprimne súcitiť. 


***

3 komentáre:

  1. Ja som na podobnú tému videla film. Bolo to veľmi veľmi podobné a veľmi veľmi mi to prišlo ľúto a preto nepozerám často také filmy a knihy radšej vôbec. Uznávam, že majú niečo do seba a určite dajú veľa čitateľovi, no nie vždy to čítanie môže byť príjemné a preto knihy takéhoto typu a aj filmy príliš nevyhľadávam. Keď mám určitú náladu a chytí ma to, občas si pozriem niečo takéto alebo prečítam, ale naozaj je to len raz za čas.
    V každom prípade si treba vážiť svoje zdravie - na to myslím, keď sa k niečomu takému dostanem.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nuž, celkovo sa mi to pozdáva, aj keď ja osobne teraz mám rozčítaných hneď aj viac kníh, tak ak ich konečne dorazím, možno sa presuniem práve k tejto - ak ju samozrejme nájdem, pri mojom šťastí je furt všetko, čo chcem vypredané :P

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Já zrovna takový typ knížek nemusím. Mám ráda spíše fantazy a nadpřirozeno... Protože jsem trpěla panickýma poruchami nepotřebuji číst něco takového... Ale obdivuji to... :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)