pondelok, 20. marca 2017

I wanna reach you - kapitola č. 15

***


***

~Zaželaj si~

***

Aomine potichu zaklial, keď ho opäť zasiahla. Vesta na ňom sa rozblikala a jemne zavibrovala. Tentoraz dokonca ani len netušil, z ktorej strany to prišlo a o to viac to znova udrelo na jeho, za necelých päť minút, už aj tak dosť pošramotené ego. Jemu samému sa ju totiž nepodarilo trafiť ani len raz. Zato on svietil ako vianočný stromček a prestal rátať niekde pri treťom.
Tá ženská to rozhodne nehrala po prvýkrát. A už rozhodne v tom nebola zlá.
Kto by to do nej povedal? Prebehlo mu mysľou, keď zašiel za najbližšiu stenu. Megumi sa pravdepodobne už dávno premiestnila, ak už náhodou na neho opäť odniekiaľ nemierila.
,,Tss..." uniklo mu spomedzi pier. Na chvíľku sa chrbtom opieral o atrapu, no napokon začal potichu našľapovať.
Opäť zanadával, keď sa už po niekoľkýkrát zasa strhol na nejaký imaginárny výkrik a chrčanie. Do hry im totiž hrala nepríjemná hudba z takých tých typických, starých, hororových filmov. Miestami dokonca ľutoval, že výber nechal na nej. Mohol to však očakávať. To dievča bolo proste bláznivé. A ako sa zdalo, neustále mala čo vytiahnuť z rukáva, čím by ho ohromila.
Neskutočná... Pomyslel si a jemne sa uškrnul. Napínal pri tom uši, akoby snáď pri tom hluku dokázal vôbec niečo začuť. Dokonca aj poriadne stlmené osvetlenie bolo proti nemu a tak sa mu orientovalo naozaj, ale naozaj veľmi zle. Nehovoriac už vôbec o tom, že sa cítil skutočne nesvoj.
A keď to už začínalo vážne vyzerať pre neho zúfalo, tak sa na neho konečne usmialo šťastie. Zazrel ju kúsok od neho, no bola mu otočená chrbtom, pretože opatrne naťahovala krk na druhú stranu. Zrejme ho stratila z dohľadu a nuž, to bola jej smola. Aomine ihneď vycítil svoju príležitosť a tak sa opatrne začal za ňou zakrádať. Až keď bola od neho vo vzdialenosti, že nemohol minúť, tak na ňu so samoľúbym úsmevom namieril a trafil jej senzor.
Megumi sa strhla, keď jej vesta dala vedieť, že bola zasiahnutá. S pevne zomknutými ústami sa na neho otočila a trošku zvláštne sa zaksichtila. Aomine si však nedokázal pomôcť a jeho škodoradostný úškrn sa ešte prehĺbil. V tom momente sa cítil naozaj skvelo a jej výraz, pripomínajúci malé, oduté dieťa, tiež skutočne stál za to. A preto neváhal a len čo ju systém vpustil späť do hry, tak proti nej znova podlo pozdvihol zbraň. Sledujúc, ako Megumi rozhorčene pootvorila ústa a následne zlovestne prižmúrila oči, si teda pripísal na svoj účet rovno dva body. Tie mu však boli na dve veci, pretože ju tým pravdepodobne rozzúril natoľko, že mu to behom necelej minúty stihla vrátiť.
Aomine sa tým nakoniec nechal natoľko vyprovokovať, že začal kašľať na schovávanie a prosto sa za ňou pustil šprintom. Ich hra sa pomaličky zmenila na obyčajnú, detinskú naháňačku, počas ktorej sem-tam on vypustil z úst niečo, čo malo znieť síce výhražne, no v konečnom dôsledku to spôsobilo len to, že sa blondínka smiala na celú halu. Daiki si pri tom  uvedomil, že je to po prvýkrát, čo ju takto zažíval a nedokázal sa ubrániť tomu, ako moc to bolo nákazlivé.
,,Už...Už dosť!" zakričala trhane od smiechu, keď sa obzrela za seba, no zo svojho tempa nepoľavovala. Aomine, nereagujúc na jej slová, sa aj naďalej rútil za ňou. Poľavil len vtedy, keď zakopol o roh jednej z mohutných krabíc a skoro pri tom skončil na zemi. Nejako to však ustál a tak beh cez prekážky pokračoval. Netušil, ako dlho sa hra niesla v tomto duchu, no jedno jej musel uznať. Keď chcela, vedela byť vážne, ale skutočne rýchla. Nevedel, či ho to viac iritovalo, alebo skôr bavilo. Jedno však bolo isté, priam dokonale ho tým hecovala. Miestami mal dokonca dojem, že strácal všetky zábrany a že sa roztatáril úplne. Občas sa dokonca pokúšal na ňu znova vystreliť, no kvôli tempu, ktorým sa obaja pohybovali, zakaždým minul. Jeho vojnová stratégia sa zmenila na tú najprimitívnejšiu, akou sa vôbec mohla stať. V podstate sa takto naháňať mohli kľudne aj niekde na ihrisku, no ako sa zdalo, obom to bolo v tej chvíli jedno.
Megumi neprestajne preplietala nohami tak rýchlo, ako sa len dalo. Vždy, keď ho zasiahla, len pevne zomkol ústa a tváril sa kyslo a tak v konečnom dôsledku bolo len otázkou času, kedy sa ich herné kolo zvrtne týmto smerom. To však nemenilo nič na tom, že jej takýto charakter hry ani len nenapadol a v skutočnosti ju to pomerne dosť zaskočilo. Ten mladík ale netušil jedno. Megumi bola totiž, pokiaľ šlo o laser game, až nadmieru súťaživá a tak nemala v úmysle mu to nejakým spôsobom uľahčiť. Práve naopak. Momentálne ju ani len netrápilo, že ešte prednedávnom by sa cítila neistá, len čo by mala iba podbehnúť. No i napriek tomu tušila, že už dlho nevydrží. Predsa len nebola na takýto šprint zvyknutá a preto sa náhle zvrtla.
Daikiho jej nečakaný čin zaskočil natoľko, že takmer opäť zakopol, keď sa pokúšal svoj stopercentný bežecký výkon behom sekundy zmeniť na neuskutočniteľný nulový. Pred očami sa mu mihla jej zbraň. Zrejme sa ho chcela pokúsiť ešte raz zasiahnuť a tým to celé ukončiť. V poslednej chvíli si to však ale radšej a veľmi múdro rozmyslela a natiahla pažu aj s pištoľou dostatočne od seba na to, aby jemu alebo rovno aj sebe neublížila. A on to taktiež neustal tak úplne dokonale a preto stále s pomerne veľkou silou do nej narazil. Jeho hruď zažila prudkú zrážku s tou jej a len tak-tak stihol jednu zo svojich paží omotať okolo jej drieku a tým zabrániť tomu, aby obaja skončili na zemi. Megumi sa prehla v chrbte a s tlmeným výkrikom v mimovoľnej snahe o udržanie rovnováhy jedna z jej nôh vystrelila do vzduchu. V tom okamihu obaja vyzerali ako v tej jednej pozícií z tých vášnivých tancov tanga. Teda, až na to, že táto ich póza nevyzerala sexy, ale ako nejaká nie veľmi podarená paródia.
,,Si v poriadku?" spýtal sa Aomine a krátko na to dostal odpoveď v podobe Megumineho výbuchu smiechu. Z jej trošku neprimeranej reakcie na to, že ju skoro prerazil, mu taktiež jemne zašklbalo kútikmi úst a pomaličky sa s ňou narovnal. Pri tom jednoduchom a zdanlivo nevinnom pohybe jedna jej ruka skončila na jeho ramene a jej tvár sa ocitla tesne pred tou jeho. Na chvíľku jej ešte zotrvával úsmev na perách, no čoskoro sa s jeho výrazom tratil.
Aomine sa plne uvedomil spôsob, akým ju zvieral v náručí. A i keď to nebolo plánované a už vôbec nie myslené tak, ako to napokon skončilo, tak sa neubránil tomu prirodzenému stuhnutiu. Jeho oči sa upierali na jej jemne zadýchanú tvár, lemovanú zvlnenými pramienkami blond vlasov, ktoré sa jej počas hry uvoľnili a ten slastný kŕč, do ktorého sa dostalo jeho telo, sa ešte vystupňoval. Na jeho účet sa tak pripísala ďalšia, v nedávnej dobe už pomerne častá situácia, kedy si plne všímal to, ako príťažlivo v skutočnosti Megumi vyzerala. Odrazu sa mu všetko to, čo dovtedy trucovito prehliadal, priam bilo do očí a musel uznať, že ho to na podiv pomerne dosť lákalo.
,,Vďaka..." zamumlala Megumi, keď jej pomohol na nohy definitívne. Trošku rozpačito sa pousmiala a o nejaký ten krôčik poodstúpila. Samej jej tento moment pripadal zvláštny. V podstate by to nebolo nič, čo by obvykle príliš riešila, no pokiaľ šlo o mladého muža akým bol on, tak si nemohla byť istá tým, ako to asi zobral. To posledné, čo chcela, bolo to, aby sa teraz kvôli tomu začal cítiť trápne alebo nebodaj nepríjemne. Táto jej myšlienka sa však stratila rýchlo s tou ďalšou, ktorá jej napovedala, že v skutočnosti mohla byť rada, že neskončila s rozbitým nosom alebo že on s vybitými zubami. Následne zaznela zvučka, ktorá ohlasovala koniec ich kola a nezmyslené behanie po aréne sa teda definitívne vyškrtlo zo zoznamu vecí, ktoré by sa teoreticky počas laser game dali podniknúť.

***

,,Začínam mať z toho blbý pocit." zašomral Aomine, keď pred neho doniesla Megumi tácku s jeho obľúbeným jedlom. Hneď po laser game ho zobrala do jedného z občerstvení a ani jeho protesty mu neboli v boji s jej návrhom nič platné. Bol totiž v tom, že tou hrou sa jeho narodeninový program končil. Ona však mala, ako sa zdalo, trošku odlišné plány. 
,,Dobrú chuť..." popriala mu a sama sa posadila oproti. Z tácky si pre seba ukradla len svoju kávu v plastovom pohári, ktorý zdobilo vtipné, výrobné logo. Obaja sa po tom malom incidente v aréne znova až prekvapivo rýchlo vrátili do svojej kože a tak deň prirodzene pokračoval. 
,,Ty nebudeš jesť?" spýtal sa jej s mierne nadvihnutým obočím. Pred ním boli dva obrovské, poriadne naplnené hamburgery a aj keď on sám vedel, že by zvládol pokojne aj tri, tak si  predsa len pôvodne myslel, že ten druhý patril jej.
Megumi ale len nesúhlasne pokrútila hlavou. Možno nebola hladná. Alebo to iba nebolo to, čo zvykla jesť a čo by mala rada a tak sa nad tým dlho nepozastavoval a rovno uchopil do rúk prvý z nich.
,,Tak teda ďakujem." povedal ešte predtým, než si zahryzol. Bolo mu síce divné, že ho dnes pozývalo dievča, no chuť dobre urobeného mäsa v žemli mu všetky nepríjemné pocity ihneď vyhnali z hlavy.  
Megumi sa medzitým oprela na umelohmotnej stoličke a svojím pohľadom zablúdila cez presklennú stenu. V jednej ruke držala svoju kávu a tú druhú mala uvoľnene položenú na stehne. Vrchná z jej prekrížených nôh sa pri tom rytmicky pohojdávala vo vzduchu a len sem-tam si z pohárika odpila. Na jej tvári boli vidieť známky únavy, čo bolo celkom divné, pretože si nemyslel, že tých dvadsať minút by ju mohlo na toľko vyčerpať. Na druhej strane si však spomenul na to, čím to dievča pred ním bolo obmedzené a tak v konečnom dôsledku usúdil, že sa asi nemal čomu príliš čudovať. Navyše, už ráno bola v telocvični kvôli jeho spoluhráčom, takže bol pre ňu dnešok asi viac rušným, ako iné dni. A on akosi tak tušil, že by si toho o to viac mal vážiť. 
,,Daj si..." uniklo mu a krátko na to už strkal Megumi ten jeden, ešte stále nenačatý hamburger k ústam. Tá mierne zvraštila tvár, keď sa ešte stále horúce pečivo dotklo jej pier a natiahla krk smerom dozadu. 
,,Nie..." zamumlala, no on neprestal a už sa znova k nej protivne dobýjal. 
,,Héj..." zaprotestovala potichu, keď to začalo vyzerať, že sa jej jeho obsah chystá rozotrieť po celej tvári a zaprela sa dlaňami do stola. Odsunula sa do bezpečnej vzdialenosti, ale to sa už Aomine nakláňal ponad stôl, aby na ňu opäť dočiahol. Pokrčila nad tým nosom, no napokon si ho od neho opatrne zobrala, aby náhodou toto ich malé divadielko neskončilo nejako horšie. Následne si porazene povzdychla a opatrne si odhryzla, čím mu pravdepodobne ulahodila, pretože sa akosi tak zvláštne, no rozhodne spokojne uškrnul. Jeho určitý odstup od nej sa týmto jeho správaním v tomto okamihu definitívne zboril a ani si neuvedomil, ako jednoducho, no zato humorne prekročil isté hranice.  

***

,,A teraz na mňa akože vyskočí hŕstka ľudí spievajúcich hépi bŕzdéj, všade budú lietať balóny a zo stropu budú padať tie farebné..." Aomine vo vzduchu prstami naznačil niečo, čo sa skôr podobalo na imitáciu dažďa ako na narodeninové, bežné, detské ozdôbky. 
Totiž, ani jedlo nebolo poslednou fázou Meguminej dnešnej prípravy a tak bol ďalší bod programu jej dom. A nuž, to, čo ho malo čakať dnu, mu bolo zatiaľ neznámym a tak len hádal. 
,,Sme snáď v nejakom seriáli alebo rodinnom filme?" odvetila mu na to neutrálne, no ten jemne pobavený úškrn neskrývala. Šikovne odomkla a keďže jej svojou poznámkou pomerne slušne nahral k tomu, aby ho ešte viac ponapínala, tak schválne otvorila dvere dokorán a pažou mu naznačila, nech vojde ako prvý. 
,,Aby si vedela, tak toto veru nie je moc originálne." zamumlal, no predsa len na prahu zaváhal. Trošku dosť okato sa začal ošívať a dokonca sa aj obzrel, načo sa Megumin úškľabok ešte viac prehĺbil. Ani si len pri tom neuvedomila, že sa poslednou dobou usmievala omnoho viac, než bežne zvykla. Možno to bolo tým, že mala viac dôvodov na to, aby nechala tejto úplne prostej, no zato peknej emócii úplne voľný a prirodzený prejav.   
,,Nepáči sa mi to." zašomral Aomine, keď sa napokon odhodlal vstúpiť. Oprel sa jednou z paží o stenu, aby sa mohol vyzuť a očami neustále blúdil z jedného rohu do druhého, akoby sa tam snáď Satsuki a spol mali náhle objaviť ako takí duchovia.
Megumi nad jeho konaním len pokrútila hlavou a mlčky, bez zbytočných slov, sa vydala do kuchyne. Daiki ju teda nasledoval, no na obozretnosti nestrácal. Niečo mu totiž hovorilo, že toto dievča tú jeho výzvu v podobe narodeninového programu zobralo až príliš vážne. Škoda len, že nepochopila skrytý význam toho, že tým, že poveril práve ju, sa chcel ostatným a tomu všetkému, čo by mohli urobiť, vyhnúť. Čoskoro však zistil, že je v dome skutočné ticho a že je s najväčšou pravdepodobnosťou naozaj okrem nich dvoch prázdny. Očami sa preto zahľadel na blondínku, ktorá práve otvárala chladničku. Prekvapene zamrkal, keď z nej vytiahla okrúhlu, klasickú tortu. Na jej vrchu sa vynímali sviečky a keď ju položila na stôl, tak si v tom momente plne uvedomil, ako sa Megumi zodpovedne a so všetkým, čo k tomu patrilo, postarala o jeho narodeniny. Za iných okolností, od niekoho iného...Od mamy, Satsuki...od nich by to určite nebral tak, ako to vnímal zrovna teraz.
,,Celkom sa vydarila, čo povieš?" spýtala sa ho jemne, keď v rukách zvierala zapaľovač a postupne zapaľovala jednu sviečku po druhej.
,,To si piekla ty?" vybafol trošku neotesane, no ona akoby si toho ani len nevšimla a aj ďalej sa sústredila a malé plamienky.
,,So Satsuki." odvetila mu, na čo sa jeho výraz takmer okamžite zmenil na dosť nedôverčivý a možno až zdesený. A ona si toho všimla, len čo odložila zapaľovač a zdvihla k nemu hlavu. Na jeho reakciu následne pevne zomkla pery, aby tým zabránila ďalšiemu pobaveného úškrnu.
,,Nemaj obavy. Chalani ma informovali o jej cite pre varenie a pečenie." oboznámila ho. ,,Len asistovala." dodala a sprisahanecky na neho žmurkla. Opatrne k nemu prisunula tortu a oprela sa lakťami o stôl. Aomine ju mimovoľne v tom pohybe okopíroval a tak sa sa teraz obaja skláňali nad sladkou pochúťkou, ktorá bola pripravená len a iba pre neho.
,,Tak toto som nečakal." zamumlal potichu. Svoj pohľad odtrhol od sviečok a so zdvihnutými kútikmi úst sa na ňu zahľadel.
V miestnosti bolo už trošku prítmie. Za polovične stiahnutými žalúziami zapadalo slnko. Posledný augustový deň bol horúci a ubehol rýchlo. Ubehol rýchlo vďaka nej. Jedinou chybičkou bolo to, že sa stretli až popoludní a nie už ráno. V tom okamihu si uvedomil, že v podstate žiarlil na svojich priateľov, ktorým sa do tej doby venovala. Možno by tom v ňom aj vyvolalo pocit zahanbenia, no momentálne sa žiadna podobná emócia nedostavovala.
Čím to, dopekla, bolo, že sa teraz cítil tak sakramentsky dobre?  
Momentálne videl len ju, jej jemný výraz v tvári... Znova sa vďaka tomu v jeho vnútri objavilo to mierne napätie. A jemu dochádzalo, že naposledy sa takto cítil pri Umeko a odvtedy sa mu tento pocit už zažiť nepodarilo.
Chcel uvažovať nad tým, či je to preto, že ho takto milo prekvapila. Vážne chcel. A to i cez tú svoju flegmatickú povahu, ale práve teraz zažíval tak pohodovú a zvláštne nákazlivo príjemnú atmosféru, ktorú ona tak hravo a najmä úprimne vykúzlila a tak si nedokázal nad tým dlhšie lámať hlavu. Len tam stál. Opretý rovnako ako ona a vpíjal sa očami do jej tváre. Pôsobila uvoľnene. Uvoľnene a pekne. Úplne v kontraste s tým neprístupným dievčaťom, s ktorým bol pred dvoma mesiacmi zoznámený.
Alebo to vážne všetko boli len jeho skreslené a skeptické predstavy?
,,Asi by som si mal zaželať..." zašomral, nespúšťajúc z nej zrak. Jeho dych sa mimovoľne spomalil, dovolil si ešte pár sekúnd len tak sa na ňu dívať a už sa viac nepokúšal ignorovať a potláčať ten malý tlak, ktorý sa v ňom pre dnešok usadil vďaka jej prítomnosti už po niekoľkýkrát.
Zhlboka sa nadýchol a chystal sa sfúknuť sviečky. Zabránila mu v tom ale jej dlaň, ktorá pohotovo spočinula na jeho ústach.
,,Počkaj chvíľku..." vyriekla. ,,Ešte vydrž." Odtiahla sa od stola a vybehla z kuchyne.
Aomine netušil prečo, no ozvalo sa v ňom sklamanie a akási nepochopiteľná trucovitosť miešaná s protestom kvôli tomu, že ho tak náhle prerušila, no hlavne, že odišla. Potom prevrátil očami, keď začul hlasy svojich neskutočne hlučných priateľov, ale v skutočnosti to nebral až tak tragicky. Krátko na to už stála celá banda na na prahu kuchyne a hrnuli sa k nemu jeden po druhom. Kútikom oka sa mu podarilo popri blahoželaniach zazrieť Megumi, ktorá s prívetivým výrazom stála opodiaľ. V jej tvári sa črtalo niečo zvláštne a on jej svojím mierne kyslým výrazom naznačil, že to málinko prehnala. Odpoveďou mu však bolo len prosté pokrčenie ramien.
V seriáloch to možno chodí inak, no u nej sa to pravdepodobne robilo takto. 


***

5 komentárov:

  1. Veľmi sa mi páčil priebeh ich drsnej hry, ktorá sa nakoniec zmenila na naháňačku a to, že to skončilo tak, že Megumi bola v Daikiho náručí, tak vtedy som zmäkla. Bolo to ňuňavé a konečne sa tí dvaja prehupli k sebe bližšie. Megumi mu nachystala veľmi pekný program a síce som dúfala, že zostanú spolu sami dvaja, bolo by to asi odveci vzhľadom na to, že sú zatiaľ len priatelia a Daikiho narodeniny radi oslávia aj jeho spoluhráči. Navyše, kto vie ako sa budú k sebe správať v prítomnosti ostatných, keďže Daiki si Megumi obľúbil natoľko, že sa uňho prejavila prvotná žiarlivosť a možno aj slabosť, keďže si uvedomil, že aj Megumi je atraktívne dievča. No vážne sa mi to celé veľmi páči, o tvojom opise ani nehovorím, lebo ten je skvelý. Užila som si čítanie tejto kapitolky a teším sa na pokračovanie. ^^

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Predstava Daiki, ktorý sa za chúďa Megumi rúti ako tsunami ma neskutočne pobavila - už len preto, lebo aj keď je vždy taký, aký je, hodí sa to k nemu :P No, tie vybité zuby... haha... ehm... nekomentujem, radšej, asi mám dnes príliš divnú predstavivosť. V každom prípade v istých častiach mi Daiki pripadal ako také veľké decko - ňuňavé veľké decko :P No a ten koniec, už som naozaj čakala, kedy sa objavia ostatný, to by nebolo ono, keby sa Aomine nemohol chvíľu tváriť kyslo kvôli nim :D
    Príjemná kapitolka, veľmi dobre sa mi to čítalo :) A teším sa teda na pokračovanie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Vôbec nestíham komentovať tvoje nové kapitoly :( a viem, že sa asi hneváš, alebo ťa to mrzí (lebo som zase zmizla z povrchu blogového), ale vedz, že som to všetko čítala a teraz som si konečne našla chvíľu vyjadriť názor, hoci nebude tento raz taký dlhý, ako si u mňa zvyknutá, ale pokúsim sa aspoň dačo.

    Juuuj, akožeee... Megumi je ako ja. Vážne. Nozaj, aj ja, keď má niekto sviatok/neviem čo iné, tak sa snažím mu zniesť aj modré z neba, nájsť ten úplne najlepší darček, vymyslieť dokonalý program... (toto mi niečo pripomína, ako som sa takto snažila kvôli istej osobe, ktorá si to napokon všetko aj tak nevážila :(, ale nie o tom som chcela). Takže za toto má u mňa ďalšie nekonečné sympatie ako postava :) a naozaj vymyslela Daikimu úplne úžasný program a proste, postarala sa o to, aby prežil skvelé narodeniny :) niečpo podobné som plánovala aj s Hanou, ale kdeže som sa ja tam dostala? :D asi sa k tomu už ani nedostanem xD ale to je jedno. Bolo to vážne super. Všetko, aj čo si odhalila o nej, to s jej astmou. Je to veľmi zaujímavé a bolo tiež niečo sledovať, ako sa s tým Aomine vysporiadal. No a - ešte jedna vec. KDE BOLA AKOŽE TÁ PUSA UŽ KONEČNE?!? :D

    Je jasné, že sa obaja priťahujú, tak prečo s tým stále čakajú? :D Asi by som chcela všetko moc hrrr, hrr, ale ja už sa teším na nejakú romantiku, pri ktorej si budem môcť poplakať, že závidím xD tak nás nenapínaj dlho :D lebo ak sa na ňu nevrhne Daiki, tak to asi urobím ja, lebo taká úžasná je :D že som sa aj ja do nej zakukala :D ale psst

    (joj, toto bol tak trápny koment, ale čo už, hrabe mi to už dosť dlhú dobu a nejako si to ventilovať musím).

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Vidím tam iskru!! Vidím tam iskru!! (ako debilko si tlieska od šťastia a kýve od šťastia) Konečne to videl. Som nesmierne rada. Mali sa ísť ostreľovať evidentne skôr. Chcela by som to vidieť animované. To už by bola aká pecka. Ja by som sa ho asi veľmi zľakla, keby sa na mňa takto rútil. Narodeniny podľa Megumi sú naozaj zábavné. Aj torta na konci bola pekná. Ja už som ani neverila, že tam ten zvyšok naozaj je. Takže som ostala trocha prekvapená, keď sa nahrnuli do kuchyne. Teším sa na ďalší priebeh poviedky. Som taká zvedavá, ako sa oni dvaja dajú konečne do kopy :D Možno začne Aomine aj cvičiť jógu ;) Možno to bude baliaca taktika. No nechám sa prekvapiť.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ty, žena, ja sa teraz cítim previnilo! Toľko dokonalého textu tu je a mne sa naň uráči zabudnúť? Do pekla so mnou, do druhého okruhu Danteho pekla za to. Je to všetko úžasné, tých tvojich pomalých rozbehov sa neviem nabažiť a všetko si to tak užívam, ešte aj to, ako nás čitateľov trápiš napätím a všetkým možným :D Verila by si, že som v istom momente varovala Imayoshi-sempaia, nech sa voči nej správa slušne a nič na ňu neskúsi? :-D (Ach tá moja vášeň pre krásne baby, ktoré nikdy nebudem mať, raz ma zabijete, či už moje kamošky alebo fiktívne postavy....).
    Každopádne, tvoju pauzu rešpektujem a budem sa snažiť udržiavať náš kontakt častejšie.

    S láskou,
    Hentai no Kame

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)