piatok, 17. marca 2017

|Littlepieceofme|2|

***

| ZZZZzzzZZzzZzzz.... |

***



Kolotoč mi začína, ahr...
Na stole sa mi pomaličky hromadia štósy papierov, knihy, poznámky a nuž, neviem, čo skôr. Neviem, kde začať, ale ešte pár dní dozadu som si hovorila, že sa už nad tým radšej moc nepozastavujem :D






Hovorím si, že to nejako zmotám.
A ja že to SAKRA že zmotám!
Nemám na výber. Musím sa len povzbudiť a nejako vyhecovať svoju narcistickú dušičku.




Takže toto bol asi tak môj plán. Plán, ktorý sa ešte nedávno zdal byť fajn. Začala som s pravidelnou prípravou, na hodinách som vďaka tomu navyšovala svoje ego zakaždým, keď som odpovedala správne na otázky a nuž, hrala som sa na malého génia, ktorý vedie s vyučujúcim dialógy, ktorým aj rozumie.

Áno, fyziológia nepustí a nuž, teraz som prešla predposlednú zápočtovú tému [ podotýkam LEN a IBA zápočtovú! ] a veru, som tak vygumovaná, že ani len netuším, aký bol názov tej vyše osemdesiat stranovej prezentácie plnej liekov, farmakodynamiky, negatívnych účinkov, indikácií a kontraindikácií. Háh... Tie prvé okruhy totiž vyzerali byť fajn a môj mozog sa pri nich ešte dostatočne nevaril. Potom to začalo...


No, vyzerá to rôzne a čas sa kráti. Minulý rok to boj ukrutný boj s niečím iným a teraz, pfú... žeby prišlo niečo horšie?
Mojou jedinou záchranou je fakt, že moja osoba vníma ten predmet ako veľmi podstatný, takže sa k nemu nemusím až tak nútiť.



A tu sa dostávame k ďalšiemu problému, ktorý ma rád prenasleduje.
* práve tlačí do seba posledný kúsok 
maminho koláča a zapíja ho kávou*
Privádza ma to k myšlienke, ako moc obdivujem tú hŕstku ľudí, ktorí sú večne nabití energiou a vyzerajú ako gumkáči po svojej dávka gumidžúsu.
Nie je to sakramentsky nespravodlivé?


A dajme si aj nejaké gifko s cicou, keď ich tak mám rada. Asi vybehnem do ulice a pôjdem si tam nájsť nejakú pouličnú, aby som si doplnila hormón šťastia.
Inak, ak by si aj toto tu náhodu čítal, smartly, tak ti oznamujem, že si sa oficiálne po uverejnení svojho komentára stal mojou soulmate na túto tematiku :D




Dobre.
Späť k pôvodnému obsahu článku.
Ono to bude dobré.
Naozaj to bude dobré.







No, budem úprimná, nebude to ľahké a už vôbec to nepôjde ako po masle, ale na druhej strane to nie je nič nezvládnuteľné, že áno?
Výzva, sakra, výzva!





Najzaujímavejšie na tom je asi to, že sa u mňa striedajú také dve úplne odlišné fázy.
Tá prvá mi veľa dáva, no tá druhá, ahr...





Hmm... takto to asi nejako vypadá :]
Spríjemňujem si to vyrábaním farebných kartičiek a používaním mojich milovaných géloviek :D
/ Viete, podobný princíp, ako keď sa snažíte zaujať a motivovať malé deti :D /




***

No, myslím, že tento príspevok bol dlhý už dosť a ak si to teda niekto prečítal, tak mi tým urobil radosť. Občas sa musím vyventilovať aj týmto spôsobom, keď už mám ten blog :]
Tak sa majte krásne. 

***

2 komentáre:

  1. Hooj, ty kôpka nešťastia :D viem, že to máš ťažké teraz, veď prežívam to spolu s tebou...ale PODSTATNÉ čo je, že sa máš na čo tešiť! už cez víkend! tak dúfam, že keď ťa najbližšie uvidím, tak ma privíta tvoj iskrivý úsmev! :D taakže sa motivuj, nech sa potom môžem motivovať od teba aj ja a nejako tento týždeň zvládneme :D držím palce Peti! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. No, nech sa ti darí v škole a držím palce. Škola to vie veľakrát pekne skomplikovať, ale ty to určite zvládneš.

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)