sobota, 1. apríla 2017

I wanna reach you - kapitola č. 16

***



***

~Emócia~

***

Aomine sa pousmial po prečítaní tých pár pekných riadkov, čo mu Umeko napísala na narodeniny. Mal od nej dokonca aj zmeškaný hovor, no za celý ten večer bol jeho mobil tým posledným, o čo sa staral. Vlastne dokonca úplne zabudol na to, že dnes sa jeho kamarátke skončila brigáda a že sa zajtra vracia domov. V správe sa mu mimo to zmienila aj o tom, že dnes mali všetci z táboru rozlúčkový večer a že im to poriadne ubehlo. 
Veru... Dva mesiace a prešli ako voda. Prebehlo mu hlavou a s tou myšlienkou si strčil telefón do vrecka od nohavíc. Pohľadom prešiel po svojich priateľoch, ktorí šli kúsok pred ním a zablúdil aj k Megumi, ktorá kráčala vedľa neho. 
,,Nemusela si ísť s nami." prehovoril k nej. Bola už totiž dávno noc, jeho oslava sa skončila a ona trvala na tom, že ich aspoň kúsok odprevadí. Akoby už toho dnes nebolo veľa, čo urobila.  
,,Vonku je príjemne." odvetila mu. ,,Budem len rada, ak sa ešte trošku prejdem." dodala a len krátko spočinula na ňom svojimi unavenými očami. Aomine jej na to len nepatrne prikývol a aj po tom, čo sa od neho odvrátila, ešte hodnú chvíľku svoj zrak upieral na jej profil tváre. Jeho hánky sa občas nechtiac obtreli o tie jej a aj keď by mohol kvôli tomu poodstúpiť, tak namiesto toho sa jeho chôdza mimovoľne tej jej prispôsobovala ešte viac. Možno to bolo únavou. Alebo možno ani nie. A aj napriek tomu, že dotyk jej pokožky neanalyzoval, tak tu ten pocit opäť bol. Ak by sa nad tým zamyslel, zrejme by to bral ako prirodzenú reakciu svojho tela, no momentálne netúžil po tom, aby sa mu podobné veci preháňali mysľou. Megumi bola jednoducho príjemne vyzerajúca žena a tým sa to jednoducho znova rozhodol pre tento okamih uzavrieť. A to sa mu aj celkom slušne podarilo, i keď v kútiku jeho hlavy sa ešte celkom jasne a možno aj trošku zahanbujúco črtala spomienka na jeho miernu, no predsa len akúsi nechuť k tomu, keď sa jeho priatelia objavili v Meguminej kuchyni. 

***

Nasledujúce dni opäť ubehli a tak sa Aomine ani len nenazdal a mal za sebou už prvý týždeň v škole. Absolvoval dokonca jedno stretnutie s Umeko a Kagamim, keďže jej cesta na internát a škola začínala o čosi neskôr. Takže si všetci traja spoločne sadli do jednej z kaviarní a tí dvaja mu ešte raz osobne popriali k jeho sviatku. Kagami sa síce tváril zo začiatku trošku kyslo, no napokon sa zdalo, že sa úplne uvoľnil a prestal riešiť to niečo malé, čo sa behom toho obdobia, kým bola jeho priateľka v Seirinskom tíme, stihlo medzi ňou a jeho rivalom vytvoriť. A Aomine bol z nejakého dôvodu za to vďačný, i keď ho ešte prednedávnom pomerne rád provokoval týmto ich zvláštnym, no predsa iba priateľským putom. Nakoniec z toho bola celkom milá hodinka, po ktorej sa rozišli.
Tmavovlasý sa po tom cítil dobre. Akosi až moc dobre, i keď tak úplne nevedel priradiť k tej zmene nejaký ten vhodný dôvod. To, že ju videl, mu značne urobilo deň a jeho nálada ani len nemala ten obvyklý, trpkastý nádych, ktorým sa vyznačovala v tú istú dobu. Stále sa síce do tých jej čokoládovo hnedých očí díval s určitou jemnosťou, no táto emócia na svojej intenzite určitým spôsobom poklesla. Prišlo mu to ale tak moc prirodzené a jednoduché, že sa nad tým sotva stihol viac pozastaviť. Akoby to predtým vôbec nebolo také, že by to za tie jeho nezmyselné nálady stálo. Odrazu mal pocit, že mu tie situácie pred dvoma mesiacmi boli omnoho viac vzdialené, než boli v skutočnosti.
,,Ideš aj ty na to uvítacie stretnutie pred zahájením turnaja?" prehovorila na neho Umeko a tým ho znova plne pritiahla zo svojich ľahkých myšlienok na zem. V pamäti sa mu na ten podnet zjavilo, ako mu to už tento týždeň spomínala v škole Satsuki. O dva týždne sa totiž mali začať kvalifikačné kolá v basketbalovom turnaji a niekoho napadlo, že by sa mohli všetci aspoň z okolia kvôli tomu stretnúť a poriadne sa zabaviť. Dotyčný urobil pozvánku a tú rozoslal všetkým známym účtom na sociálnej sieti. Akcia bola vytvorená síce len krátko, no už teraz bola predbežná účasť pomerne vysoká.
,,Možno." odvetil jej a poškrabkal sa pri tom po zátylku.
,,My pôjdeme." poznamenala a hodila očkom po Kagamim. ,,Berieme so sebou aj Megumi." oznámila a chvíľku svojím pohľadom spočinula na svojom priateľovi, ktorému venovala úsmev. Kagami jej ho akosi tak chlapsky opätoval. Zrejme by sa do toho vložil viac, no pred ďalšou osobou sa asi na to príliš necítil.
Aomine sa nad tým mierne komickým gestom len pousmial. Nech to vyzeralo niekedy akokoľvek, tak bol po pravde aj cez tú svoju mrzutosť niekde v hĺbke, občas aj v poriadnych hlbinách, naozaj rád, že im to klapalo. Taktiež akosi tak cítil, že po posledných slovách Umeko sa v tomto prípade jeho "možno" v súvislosti s tou akciou, môže veľmi rýchlo zmeniť v "určite".  

***

S víkendom prišla aj tá udalosť. Aomine doteraz netušil, kto to organizoval, no keď vošiel do objednaného klubu, ihneď zistil, že sa ten človek moc s tým nepáral. Vnútri totiž panoval celkom veľký chaos a jemu samému chvíľku trvalo, kým sa zorientoval a pohľadal svojich spoluhráčov. Po ceste k nim neuniklo jeho pozornosti, že sa tu okrem bežných reprezentantov nachádzali aj pre neho menej známe tímy alebo skôr tí, čo nehrali vôbec a len tak prišli na skok a zastavili aj starší, bývalí hráči. O nejakom zmyslu plnom programe sa teda hovoriť nedalo, proste si len niekto hľadal zámienku na to, aby niečo poriadne oslávil a aby sa dobre zabavil. A niektorým to, ako sa zdalo, takto úplne vyhovovalo. Mnohí boli už o čosi dokonca hlučnejší, než by sa patrilo a tak Aomine nadobudol pocit, že sa asi dlho nezdrží.
Ešte predtým, než sa teda takmer bez povšimnutia usadil, si bol vypýtať pri bare plechovku piva. Natiahol krk čo najviac a znova sa starostlivo poobzeral po preplnenom priestore. Až v jednom kúte zbadal celý Seirin. Bola s nimi aj ich trénerka a vyzeralo to tak, že sa veľmi mala k tomu jednému okuliarnikovi, Hyuugovi. Ani mu len nenapadlo, že by tí dvaja spolu mohli niekedy niečo riešiť a v podstate s týmto výjavom musel uznať, že bol ohľadom takýchto informácií naozaj dosť mimo a že mu veľa uchádzalo. Keď očami prebehol po všetkých zúčastnených z tej školy, tak zistil, že sa zišli v celkom hojnom počte. A nuž, potom na samom kraji stola sedela Megumi a po svojej ľavici mala Umeko, ktorá sa k nej momentálne nakláňala a niečo jej hovorila. Blondínka s pohárom pri perách jej sem-tam mierne prikývla, no pôsobilo to skôr tak, že sa príliš aktívne do rozhovoru nezapájala. Až o čosi neskôr musela svoje interakcie preskupiť na trošku iný level, pretože sa k nej nahrnul istý mladík.
Aomine pri pohľade na už značne podguráženého Kiseho pevne zomkol ústa a mal čo robiť, aby zároveň neprevrátil očami.
,,Ajajáj..." uniklo mu takmer nečujne spomedzi pier, keď videl, ako sa jeho priateľ dosť nemotorne nasúkal medzi stôl a drevenú lavicu na sedenie. Zvalil pri tom jeden z pohárov na minerálku, ktorý však Megumi stihla zachytiť skôr, než sa stihol vyliať úplne. Kagami na Ryoutu nepekne zagánil, no ten si toho asi ani len nevšimol. Ten totiž svoju plnú, zostávajúcu pozornosť upriamil na tú vysokú žienku, ktorá to celé podľa všetkého brala s pomerne slušným nadhľadom, pretože sa na jej tvári ani len na kratučký okamih nezjavilo pohoršenie. Vyzerala byť jednoducho tak typicky svojská, ako vždy.

***

,,Ryouta, máš vypité." vyriekla Megumi. ,,Porozprávame sa o tom, keď budeš mať čistú hlavu, áno?" navrhla jemne a zakývala pri tom na taxikára, ktorého si asi pred desiatimi minútami zavolala. Rozhodla sa túto malú-veľkú akciu opustiť skôr, než väčšina účastníkov, no len čo sa rozlúčila a vyšla pred budovu, tento nadmieru veselý chalan ju nasledoval.
,,Počkaj, Megumi..." zatiahol svetlovlasý mladík. Za poslednú hodinu jej toho povedal toľko, že sa v tom jeho alkoholovým ošiaľom zneostrená myseľ strácala. Avšak to nič nemenilo na tom, že by jej toho rád povedal ešte omnoho viac
Megumi sa na neho zahľadela s miernym znepokojením, akoby trošku zaváhala. Krátko na to ale presunula svoj zrak na druhého muža, ktorý stál len kúsok od nich a na rozdiel od blondiaka bol triezvy. 
,,Pôjdete domov spolu?" oslovila ho. Kasamatsu Yukio. To meno si pamätala, keďže ho Kise vyslovil asi stokrát v súvislosti s tým, že lepšieho kapitána Kaijo nikdy nemalo a ani už mať nebude.
A ten jej na to len seriózne prikývol a ihneď pristúpil bližšie, aby zobral svojho kamaráta popod pazuchu. 

*** 
   
Megumi skončila hneď po tom, ako sa vrátila domov, v sprche a následne v posteli. Nebolo síce až tak veľa hodín, no ráno chcela vstať rovnako tak skoro, ako zakaždým a keďže jej rodina plánovala začať skrášľovať okolie domu, tak potrebovala dostatok energie. Sotva sa však začínala dostávať do príjemného, uvoľneného stavu a ozval sa jej telefón. Rýchlo sa teda posadila a bosými nohami vstúpila na podlahu. Svižnejším krokom podišla k písaciemu stolu, kde priam zbesilo vibroval a vyzváňal jej mobil. Na čele sa jej urobila drobná vráska, keď si prečítala meno na displeji, no takmer ihneď hovor zdvihla.
,,Áno, Ryouta?" ozvala sa ako prvá a chvíľku bolo na druhej strane ticho. Krátko na to začula jeho hlas alebo aspoň to, čo zo seba napriek alkoholu dokázal dostať. Jeho slová boli síce veľmi hlasité, no ťažko zrozumiteľné.
,,Kde si, Ryouta?" spýtala sa ho a tým prerušila jeho šnúru nezmyslov. ,,Pred mojím domom?" zopakovala s mierne nadvihnutým obočím a potichu vyšla z izby. Prešla chodbou k najbližšiemu oknu, ktorým sa dalo dovidieť na priestor pred ich bránou a zistila, že sa tam skutočne niekto ťarbavo pohyboval. Ako sa tak zdalo, aj šikovný Kasamatsu Yukio bol na tohto tvrdohlavca prikrátky a nad tým, odkiaľ mladík vlastne vedel, kde bývala, sa v tom momente nepozastavila.
,,Počkaj..." zamumlala a položila. Vrátila sa do izby, kde na seba hodila tepláky a cez tielko na spanie si prevliekla tričko s dlhým rukávom. Uchopila telefón a spolu s ním opatrne, aby nevzbudila rodičov, zišla na prízemie.
,,Ryouta..." oslovila ho, len čo vyšla z domu.
,,Mé-gu-mi-chan!" horlivo jej zakýval a zazubil sa, na čo ona náhlivou chôdzu prešla k bráne a dostala sa za ňu. Tam ju už on čakal s tým samým úsmevom na perách. Na pohľad nevyzeral byť až tak zrúbaný, no to, čo predvádzal v telefóne a už na onej akcii, ju predsa len nútilo myslieť na to množstvo, čo asi tak vypil.
,,Zavolám ti taxík." zareagovala na jeho privítanie trošku nekompromisne a tvrdo, keďže tušila, že nejaké to dohadovanie v jeho momentálnom stave nebude mať žiaden účinok.
,,Kde bývaš, Ryouta?" položila mu otázku a medzitým zalovila v telefóne číslo, ktoré sama naposledy použila. Odpoveď však z jeho strany neprichádzala a keď sa spýtavo na neho zahľadela, dočkala sa len prihlúpleho úškrnu. A tak pochopila, že ani len vidina spolupráce nie je priaznivá. Napokon preto len s mierne zomknutými ústami pristúpila k nemu bližšie a rukou mu siahla do vreciek od tenkej bundy s nádejou, že nájde peňaženku a v nej doklady s adresou.
,,Musím...musím ti niečo povedať..." začula jeho mumlanie, no nevenovala tomu príliš veľkú pozornosť. Jej dlane medzitým spočinuli aj na jeho zadku a konkrétne na kapsách od nohavíc. Zamračila sa, keď zistila, že mu peňaženka chýbala. Buď ju teda stratil, ale v tom lepšom prípade mu ju kamaráti zobrali, aby ju nestratil. V každom prípade si tým ale nepomohla a radšej si ani len nepredstavovala, ako sa tu dostal, keďže klub bol od jej domu celkom slušne ďaleko.
,,Pozri, ja....ty..." neprestal rozprávať a v okamihu, keď sa chystala Megumi poodstúpiť, tak on medzi nimi zmenšil vzdialenosť ešte viac. Jemne do nej drgol, pri čom sa nosom obtrel o jej líce. Jej ruka kvôli tomu automaticky spočinula na jeho hrudi, aby si ho tým udržala od seba.
,,Povedz mi, kde bývaš..." skúsila to ešte raz a uprene sa mu zadívala do očí. Akonáhle však začal zasa s tými svojim nesúvislými monológmi, tak to vzdala. Ustúpila zopár krokov a znova zrakom spočinula na obrazovke telefónu. Zrušila číslo taxikára a namiesto toho vyhľadala iné.

***

Aomine bol už dávno doma a ísť na to blbé stretnutie mu teraz prišlo ako ten najhorší variant zabitia času, ktorý si na sobotu večer mohol zvoliť. Pravdepodobne ani len nebol jediný, kto to videl rovnako, pretože si celkom jasne pamätal moment, kedy sa odtiaľ vytratila aj Megumi. Momentálne však už ležal vo svojej posteli a tak bolo už nepodstatné sa vôbec nad tým ešte pozastavovať. A presne s tou myšlienkou sa prevrátil na brucho a zaboril si tvár do vankúša. Jeho dych sa čoskoro začínal stávať pravidelným. So zaspávaním nemal nikdy problém a keď už bol napoly v ríši snenia, tak ho do reality nechutne opäť vtiahlo vyzváňanie jeho mobilu.

***

Megumi zvažovala, či by nebolo v konečnom dôsledku lepšie, keby že by Kiseho prepašovala k sebe domov. Stavila na to, že Aomine ešte nespí a zavolala mu, aby od neho zistila, kde jeho priateľ býval. Keď mu však v krátkosti popísala svoju situáciu, tak jej ihneď položil so slovami, že za chvíľu bude pri nich. A tak sa znova nedostala k informácií, ktorú potrebovala a neostávalo jej nič iné, než teda na neho počkať.
Aby toho nebolo málo, tak Ryoutovi prišlo zle. Vyzvala ho teda, aby sa posadil na chodník, pretože taktiež strácal balans. Sama pri ňom postávala a svoju ruku mala starostlivo položenú na jeho ramene, aby ho v prípade jeho protestov dokázala usmerniť. Iba občasne sa zapozerala do diaľky, či sa už v nej náhodou nečrtá tmavovlasého postava a inak jej pozornosť patrila blondiakovi. Pomyslela aj na to, že by možno bolo vhodné, aby sa niečoho napil, no nechcela ho tu nechávať samého, kým by ona šla pre vodu. Jej unavené oči znova preskúmali cestu, ktorá viedla Daikiho smerom a potom sa nimi presunula na Kiseho. Ten sa v lakťoch opieral o pokrčené kolená a hlavu mal zvesenú tak, že Megumi sem-tam mala dojem, že zaspal. O tom, že to tak nebolo, svedčalo len jeho tiché, zriedkavé rozprávanie. Väčšinou hovoril priamo k nej, no ona na to príliš nereagovala, keďže jej to prišlo zbytočné. Navyše, bola rada, že mladík sediaci na zemi nevyvádzal a že jeho opilecká forma mala takýto zdanlivo neškodný charakter a tak ho nechcela niečím, čo by mohla povedať, náhodou vyprovokovať k búrlivejším prejavom. 
,,Si strašne skvelé dievča, Meg..." ozval sa zas. ,,Si taká...taká...Ja by som chcel..." Za iných okolností by sa nad tým možno pousmiala, no momentálne sa na to necítila. 
Nie, nehnevala sa na neho. To vôbec, len...
Kise sa nečakane zaprel dlaňami do betónu. Megumi sa pokúsila ho znova bezpečne usadiť, no ani po slovnom napomenutí sa nenechal. Nakoniec sa teda aj napriek jej pokusom postavil a neostal len pri tom. Blondínka pokrčila nosom, keď sa scéna s jeho intímnym nakláňaním k nej zopakovala. Plánovala to vyriešiť podobne, ako aj vtedy, no Ryouta použil viac sily. Skončila medzi železnou konštrukciou plota a jeho telom. So stále relatívne pokojnou tvárou len stisla pery, keď sa rukami oprel o bránku a tvárou sa sklonil k tej jej. Bol tak blízko, že z neho dokonca cítila zvyšky parfumu a jeho horúci dych, ktorý bol jasným dôkazom toho, ako strávil večer. Jeho zlatisté oči sa nesústredene vpíjali do jej tváre a nech už si týmto gestom chcel momentálne dokázať čokoľvek, tak to s Megumi nepohlo spôsobom, ktorý by bol pre dievča špecifickým. Veľmi dobre vedela, že to tak nemyslel a že to malo pôsobiť inak, než to napokon vyznelo a preto si ponechávala svoj neutrálny výraz bez toho, aby sa nechala tým vykoľajiť. 
Bol jednoducho opitý. To bolo všetko. 
,,Ryo..." pootvorila ústa s tým, že na neho znova prehovorí, no v tom okamihu ho niekto silno zdrapil za kabát a nie zrovna jemne od nej odtiahol. Pri tom prudkom pohybe ňou samou mierne trhlo a krátko na to sa stretla s Aomineho nahnevaným pohľadom. 

.
.
.

ĎAKUJEM za prečítanie. 

Po dlhšej dobe nový diel. Priznám sa, trošku som sa musela k tomu dokopávať, ale tak, keď už som s tým začala, tak by bolo asi vhodné, aby som sa tomu aj primerane venovala. 
Dúfam, že sa Vám čítanie páčilo a že to bolo zaujímavejšie, než doteraz :] ... a že tam neboli preklepy, chyby, keďže som to ja, lenivé prasa, prechádzala len raz :D

***

8 komentárov:

  1. Ach ten Ryouta... on je vážne zlatíčko a mne sa tá ich spoločná scéna páčila, aj keď vieme, že Ryouta to teda nebude, ale niekto iný. *devil face*, ale tak... chudák, no páči sa mu a alkohol rozviaže niekedy jazyk viac ako je potrebné.
    No ale nabehol nám pánko Daiki, ktorý zrejme bude muž činu, keď už ho tak zdrapil, aj keď joj.. Ryouta.. :/ Bože, toto čo je za komentár, píšem to tu celé tak rozpoltene. :D No ale! Ešte som sa zabudla vyjadriť k našej super Umeko! xD Teší ma, že Daiki z nej nie je na mäkko. O:) Nebudem klamať... počas čítania tej scény som si vydýchla. :D A pekne si to opísala, že už nie je z nej celý rintintin. :D Takže, palec hore. :)
    Ja som ozaj napísala tento komentár opačne... spomeniem najprv to posledné a potom to prvé... to som zabila. -_-
    No ale v každom prípade táto kapitola bola veľmi pestrá a živá a ja sa teším na to, keď sa dokopeš k ďalšej a podelíš sa o to s nami. Snáď teda Daiki nebude až taký, že by Ryoutovi ublížil, lebo predsa len.. je opitý a len viac prítulný k Megumi. xD Ale musím uznať, že to je vážne sexi, keď chlap spraví niečo také.. čo sa na chlapa patrí, že len nekecá, ale aj koná.. joj Daiki ♥
    Teším sa moc na pokračovanie. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jo, Ryouta je super, aj keď má vyžuté :D to my vieme a som rada, že som ti s tou nenávidenou Umeko konecne ulahodila :D
      Ďakujem za pekný komentár :)

      Odstrániť
  2. Och, tak toto teda bola parádna kapitola! Vážne.. taká.. úplne akčná, toľko vecí sa tu udialo :O Som vážne rada, že si sa toto dokopala napísať :) stálo to naozaj za to :) všetky tie scény boli geniálne. Umeko s Kagamim, ktorí sa tam objavili ma moc potešili :)
    Bola som zvedavá, že ako ju Aomine bude vnímať po tom, čo spoznal jej sesternicu Megumi a prirástla mu k srdcu :) Hádam, že jeho city k Umeko sa už zmenili a vystriedali ich čiastočne nové city k Megumi. A asi to je presne to, čo Aomine potreboval - ako náplasť za to, že Umeko napokon skončila s Kagamim a nie s ním. Veď nie nadarmo sa vraví "klin sa klinom vybíja" :)
    Myšlienka opitého Kiseho ma pobavila :D a bolo to vskutku zaujímavé čítanie... veľmi dobre vymyslená situácia :) som zvedavá, že aké to bude mať následky... že či bude k nemu Daiki agresívny, alebo ako moc sa bude Kise po vytriezvení za seba hanbiť :D
    A opäť bod pre Megumi za to, že ako to všetko zvláda :) veľmi sympatická postava, ale to už vieš...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za komentár :) hádam to nepôsobilo unáhlene a som rada, že sa ti táto OC pozdáva :) a teší ma, ze scéna s Kisem aspon ako tak zabodovala :D

      Odstrániť
  3. Skvelá kapitola a štipka akcie na koniec :) Chudák Ryouta má asi poriadnu smolu, no - možno to na neho prelepil Daiki :P Páčil sa mi, ale to, že Daiki už toľko nefilozofuje nad Umeko. Ono hej, je to nepríjemné a bla-bla (bezcitná sviňa zas nie som), no už to bolo na môj vkus tak trochu za vlasy pritiahnuté, tak som sa potešila tomu, že to tentoraz už nebral až tak tragicky. Len Kagami sa mi sem nehodil xD Ja neviem prečo, proste mi do tejto časti nesadol, ale možno len preto, lebo veľa tu toho veru na práci nemal :D
    Okej, kapitola sa mi samozrejme páčila a som zvedavá na pokračovanie, keď sa už takto krásne objavil na scéne Aomine, aby dal Ryoutu do pucu :P

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :)
      K tomu Daikiho správaniu, potrebovala som niečo, čím by som začala jeho vzťah s Megumi. Chcela som najskôr z neho urobiť takeho akože frfľoša :D aj keď sa to k jeho povahe asi moc nehodilo, no občas mám problém s tým, ze to v hlave vidím inak a potom to nepodám úplne rovnako :) dúfam, že ťa to príliš neotravovalo :)

      Odstrániť
  4. Uf.... tak teda poriadna akcia, keď sa nám Kise takto zoťal. Tomu bude ráno peckovo. Tak škola im začína... kam vlastne chodí na školu Megumi? Ja si na to neviem spomenúť, ak to bolo už zmienené.
    Študenti si vždy nájdu dôvod, aby sa opili si myslím. Je fajn, že Aominemu sa už lepšie darí sa cez to preniesť. Len mi znie troška divne, čo napísala Farah, že Aomine potreboval "náplasť", pretože v tom prípade by Meg bola len náhrada a to je veľmi degradujúci pohľad na ľudskú osobu. V podstate môže to byť pravda, ale asi by som to pomenovala nejak inak. Teraz to samozrejme nemyslím ako kritiku, len mi to tak napadlo, ako som si to prečítala.
    Nuž, Megumi je niekedy prekliato pokojná. Ono je to dobré, ale ja to obdivujem a musím obdivovať každú kapitolu, lebo to porovnávam s mojou realitou a tam to vôbec nie je možné.
    Uf som zvedavá, ako bude teraz reagovať Daiki. Teším sa na pokračovanie :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tiež by som bola nerada, ak by som zo svojej OC urobila len náhradu / ani to tak nie je mienené a myslené / :D Ale skôr si myslím, že ten komentár nesie úplne iný význam :]
      Nuž, v každom prípade sa budem musieť teda posnažiť v písaní, aby to tak nevyznievalo :] / ak by náhodou predsa len / :D
      Ďakujem za krásny komentár :***

      Odstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)