sobota, 8. apríla 2017

I wanna reach you - kapitola č. 17

***


***


~A tak vytriezvel ten, ktorý sa neopil~

***

,,Ryo..." pootvorila ústa s tým, že na neho znova prehovorí, no v tom okamihu ho niekto silno zdrapil za kabát a nie zrovna jemne od nej odtiahol. Pri tom prudkom pohybe ňou samou mierne trhlo a krátko na to sa stretla s Aomineho nahnevaným pohľadom. 
S pohľadom, ktorému však nechápala  a ktorý jej už vôbec v tom okamihu neprišiel odôvodnený. Trošku ju to zmiatlo, i keď ho videla len krátko a to skôr z profilu. Tmavovlasý sa jej totiž ihneď otočil chrbtom a jeho paže tentoraz kŕčovito zvierali Kiseho za límec spredu. Na dlhšiu analýzu jeho zlej nálady však nebola vhodná doba a tak sa po pár sekundách rozhýbala.
,,Aomine..." oslovila ho opatrne a jedna z jej paží spočinula na jeho chrbte. Následne sa presunula cez rameno až k lakťovej jamke a jemne na ňu zatlačila.
A on cítil jej dotyk, ktorý mal momentálne nemalú váhu, no aj napriek tomu sa nedokázal zbaviť toho náhleho ošiaľu, ktorý nad ním prevzal kontrolu. Jednoducho...Keď ju videl v diaľke. Ju a jeho, ako sa k nej tlačí a skláňa, akoby sa poznali dôvernejšie, než mu z akéhosi čudného dôvodu bolo po vôli, tak si prosto nedokázal pomôcť. Ten pohľad ním otriasol natoľko, že na kratučký okamih takmer akoby zabudol, že pred ním stojí jeho dobrý, dlhoročný priateľ. A skôr, než jeho mozog plne spracoval ten zdanlivo falošný impulz, už bol pri nich a nechal sa viesť tým agresívnym nutkaním, ktoré on sám pocítil za život v tomto rozsahu len málokedy.
,,Aominechi?" ozval sa mladík zmätene, akoby vôbec netušil, ako mohlo k takejto situácii dôjsť. Nejakého pochopenia sa avšak u druhej strany nedočkal a aj naďalej si vyslúžil len veľmi intenzívny, nie zrovna priateľský pohľad. Len vďaka svojmu terajšiemu stavu si tak úplne neuvedomoval, čo to v skutočnosti znamenalo a tak sa behom kratučkej chvíle na jeho tvári objavil znova ten úsmev, ktorý pred jeho príchodom venoval Megumi. Opäť vyslovil jeho meno a tentoraz to znelo živšie.
Tmavovlasému ešte nejakú dobu trvalo, kým povolil svoj stisk. No len čo tak urobil, na podnet nielen svojho priateľa, ale najmä na ten Megumin, sa Kise bez opory zapotácal. Blondínkine ruky sa však inštinktívne presunuli k tým jeho. Tentoraz to bola ona, kto ho silno zvieral, no nie pod krkom, ako tomu bolo ešte pár sekúnd dozadu, ale v pomocnom geste za lakeť.
Aomineho oči skĺzli k tomu miestu a ani v tomto prípade nešlo o niečo, čo by dokázal brať inak, než provokatívne. Jeho telo sa stále mierne chvelo od napätia a preto aj keď plne cítil jej skúmavý pohľad na sebe, tak sa neodvážil rovnako tak nazrieť jej smerom. Namiesto toho radšej vytiahol z vrecka nohavíc mobil a vyťukal číslo. Krátko na to viedol nie dlhý rozhovor s taxikárom na druhej strane linky. Sem-tam jeho oči predsa len zablúdili k nej, no v jeho tvári sa ešte stále celkom jasne črtala zlosť.
,,Môžeš sa vrátiť dnu..." zašomral hrubým hlasom, len čo položil. A aj keď to pôvodne mal byť len akýsi z jeho strany nechcene podráždený návrh, adresovaný jej osobe, tak len čo to vypustil z úst, tak sám v konečnom dôsledku usúdil, že to skôr znelo ako nejaký gestapácky povel.
Megumi sa ale zatvárila, akoby jeho nepriame a pre niekoho možno aj hrozivé "choď do búdy" prepočula a aj naďalej zotrvávala, teraz už pomerne okato ochranársky, medzi ním a blond mladíkom, ktorý bol na počudovanie už nejaký tú dobu v tichosti. Aj keď síce nevedela, z akého dôvodu sa tmavovlasý takto rozčúlil, tak aj tak bola odhodlaná zabrániť novému konfliktu, ku ktorému by vplyvom tej ťaživo dusnej atmosféry mohlo ešte dôjsť. Avšak to, že ju to naozaj vnútorne rozhodilo, poprieť nemohla.
Znova sa jej podarilo dostať Ryoutu bezpečne k obrubníku, no aj vtedy jej obvykle chladnú hlavu trápil obrovský prísun myšlienok. Keďže sa jej to nestávalo často a obzvlášť nie v poslednej dobe, tak sa začala kvôli tomu cítiť pomerne nepohodlne. Čas, za ktorý mal doraziť taxikár, sa akosi tak neprirodzene predĺžil a nikto z tých troch za celú tú dobu neprehovoril. Ten jeden preto, že miestami už pochrapkával a tí dvaja, nech sa registrovali a vnímali neviem ako veľmi intenzívne, predsa len radšej mlčali a nechali priestor tichu. Atmosféra sa pre ňu z niekdajšej vyhrotenej zmenila na nepríjemnú a takú tú, pri ktorej človek tŕpne a netrpezlivo čaká, či sa ten druhý bude mať k nejakému kroku.
Lenže Aomine sa k žiadnej akcii nemal. Hneď ako sa v diaľke začalo črtať vozidlo, len prosto k nim pristúpil a vytiahol mladíka na nohy. Nasúkal ho do auta a bez toho, aby jej venoval čo i len jediný pohľad, sa s ňou stroho rozlúčil.

***
   
Čo mu sadlo na nos? Prebehlo Megumi mysľou a dala nový povel, na čo sa všetci z Touou, vrátane nej, presunuli do polohy bočnej dosky. Blondínka napla všetky svaly, aby udržala rovnováhu a svoj zahĺbený pohľad už automaticky uprela nahor.
V ten deň po tej noci si totiž jej rodičia rozmysleli behanie okolo dvora, takže sa jej čas len zbytočne vliekol. Preto jej dokonca prišlo vhod, keď ju Satsuki s chalanmi vytiahli na tréning. Myslela si, že sa pri joge aspoň na chvíľku uvoľní a prečistí si hlavu, no ten obvyklý pocit pohody sa nedostavoval. Celkovo to bolo pre ňu zvláštne. Obvykle totiž málo čo riešila viac, než bolo rozumné, no pri tom tmavovlasom mladíkovi ju aj jej obvyklé zvyky, ako sa zdalo, opúšťali.
Naozaj jej vŕtalo hlavou jeho chovanie. Chápala, že možno nebol tým typom človeka, čo by sa s opitými zrovna maznal, ale prečo bol tak odmeraný k nej? Akoby to bola práve ona, ktorá urobila niečo zlé. Nehovoriac už vôbec o tom, že ten incident nepokladala za nič tak neospravedlniteľne strašné. A tak nezmenila názor na to, že jeho reakcia bola neprimeraná, čím sa nútila ďalej k dúmaniu a premýšľaniu nad tým, či jej niečo neušlo.
,,Ehm, Megumi..." začula celkom tichý hlas Sakuraia, ktorý ju vtiahol späť k cvičeniu. ,,Nezmeníme už pozíciu?" spýtal sa jej placho a ona si uvedomila, že ešte stále boli v nie zrovna pohodlnej a jednoduchej polohe. Mnohí z Touou mali na tvárach už trošku trpiteľský výraz, nehovoriac už vôbec o tom, že sa ich telá od záťaže a udržiavania rovnováhy poriadne triasli.
,,Späť do dosky, na kolená a detská pozícia..." Alebo aj šašankásana, asi najobľúbenejšia poloha mnohých, ktorú momentálne aj chalani so Satsuki uvítali s poriadnym výdychom úľavy.
Popravde, dnes im dávala Megumi naozaj zabrať a nebyť jej neutrálnych čŕt, tak by si možno aj všimli, že nie je zrovna vo svojej koži. Lenže pokiaľ tu bol niekto naozaj dobrý v tom, ako sa navonok javil, bola to práve ona a tak to pripisovali len tomu, že sa rozhodla ich cvičenie posunúť na o čosi ťažšiu úroveň. Mimo to ju tu všetci mali natoľko radi, že by sa voči tomu neohradili, ani keby že by im prikázala rovno tu na tomto mieste a o tomto čase urobiť šnúru alebo dať si obe nohy za hlavu.
Proste si na ňu zvykli. Nielen ako na dievča, ktoré ich spolužiak doviedol na chatu, ale aj ako na niekoho, s kým sa veľmi ochotne naťahovali a trávili čas. Bol to jeden z ich spôsobov komunikácie s ňou a nech pri tom niekedy vyzerali neviem ako smiešne, tak si to úprimne užívali.

***

Aomine kráčal nákupným centrom. Na tréning sa vykašľal, keďže bola nedeľa a radšej ten čas strávil niečím, čo považoval za lepší variant. Teda poflakovaním sa. Zašiel si na hamburger, prezrel si výklady so športovými pomôckami a ako tak kráčal okolo priestorov s kinom, pozastavil sa pri veľkej tabuli, ktorá oznamovala najbližšie premietanie. S mierne nadvihnutým obočím prešiel po ponuke a aj keď nebol zrovna nadšencom filmov vo všeobecnosti, tak sa predsa len pozastavil pri jednom, ktorý sa mu zdal byť niečím povedomý. Netrvalo mu dlho a zistil, prečo tomu tak bolo. Názor "Kruhy" pravdepodobne nejako súvisel s tým príšerným filmom, ktorý vtedy sledoval s Megumi. Možno šlo o nejaké pokračovanie, pomyslel si a očami zablúdil k obrovským plagátom, ktorý viseli vedľa na stene. Akonáhle zbadal ten, ktorý patril tomu, čo ho tak zaujal, tak si bol už stopercentne istý tým, že to všemožne poskrúcané, strašidelné dievča niekde už videl.
Z nejakého dôvodu, ktorý nebol jasný ani jemu samému, sa pristavil k okienku a kúpil si lístok. Krátko na to sa odobral do kino sály a usadil sa hneď na samom vrchu. Pohodlne sa usalašil v mäkkom kresle a nohy si nie zrovna vychovane vyložil na sedadlo pred ním. V sále však nebol nik, kto by mu za to mohol vynadať a ani tých pár ľudí, čo prišlo na ten film, nebolo v takom počte, že by im to prekážalo. Zrejme bola premiéra už dávnejšie a tak sa atmosféra zmenila až na komornú. Aominovi to však ani zďaleka neprekážalo a len čo sa spustili upútavky, chcel sa sústrediť len na ne, no akosi sa mu nedalo. Myšlienkami sa začal vracať k tomu, čo sa stalo včera večer a aj keď sa tomu jeho hlava všemožne dnes vyhýbala, tak ho to napokon, ako sa zdalo, dohnalo. Mohol si za to ale sám. Nikto mu nekázal ísť na film, ktorý sa mu úplne jasne a bezpochyby spájal s ňou.     
Choval sa ako idiot. To poprieť nedokázal a teraz, už s čiastočne chladnou hlavou vedel, že by sa jej mal za to aj patrične ospravedlniť. I keď... Nedalo by sa povedať, že vy to vyslovene na jeho spôsoby domrvil, no z nejakých príčin sa tomu jeho myseľ venovala viac, než by chcel. 
Navyše, šlo predsa o tú blondínku, takže sa asi vzhľadom na udalosti minulé nemal príliš čomu čudovať.    

***
       
,,Tak ja idem, Megumi..." zakričala na ňu ružovovláska. ,,Ponáhľam sa, tak ešte raz ďakujem a vidíme sa nabudúce..." dodala ešte a rýchlo si prehodila svoju tašku cez plece. S hrejivým úsmevom jej zakývala a potom sa už stratila za dverami od šatne.
Zato Megumi sa vnútri akosi tak flákala. Ako najväčší slimák sa pomaly osprchovala a rovnakým tempom pokračovala aj v sušení a obliekaní. Nemala sa kde ponáhľať.
Prevliekla si tričko s trojštvrťovým rukávom cez hlavu a jemne si prehrabla prstami ešte stále pomerne vlhké, ťažké vlasy. Potom ju upútalo malé svietielko na jej telefóne, ktoré značilo, že jej buď prišla správa, alebo mala zmeškaný hovor. Flegmaticky sa preto natiahla k rozopnutej taške, aby zistila, čo prepásla.
Očami skĺzla po displeji a jej ústa sa zvlnili v drobnom, no trošku beználadovom úškrne. Šlo totiž o ďalšiu z XY správ od Ryoutu. Chudák, zrejme len čo sa prebral, tak jej vypisoval. Dokonca jej aj volal, ešte predtým, ako opustila dom a ona mu už vtedy jasne povedala, len čo si vypočula jeho mega zúfalé ospravedlnenie, že sa nič nestalo a že je všetko v poriadku. Lenže blondiak s tým nebol asi natoľko spokojný, takže sa jej ozýval aj naďalej. A ona mu aj teraz rovnako, ako aj predtým, odpísala vždy to samé a potom mobil odložila.
Znova zobrala do rúk malý fén, ktorý si kvôli zníženej teplote tam vonku so sebou priniesla a šikovne si dofúkala vlasy. Pobalila si všetky veci a usadila sa na lavičku s tým, že sa obuje. Pritiahla si k chodidlám ružové tenisky a pri pohľade na ne pokrčila nosom. Krátko na to si ich ale, aj keď s menšou nevôľou, obula a po skontrolovaní okolia, pre prípad, či náhodou niečo nezabudla, opustila šatňu aj ona.
Prešla chodbou a čoskoro sa dostala do vstupnej haly. Zatlačila na sklenené, ťažké dvere a len čo vyšla, ovial ju silný, no ešte stále dostačujúco príjemný vánok. Zdvihla hlavu a na jej vlastné prekvapenie zazrela pri bráne stáť niekoho, koho by tu očakávala najmenej.
Aomine prešľapoval s rukami vo vreckách pár metrov od nej a len čo sa dvere otvorili, jeho zrak padol tým smerom. Tušil, že ju tu nájde, no akonáhle sa všetci z jeho tímu stihli vypariť omnoho skôr, než sa ukázala ona, tak začínal mať celkom pochyby. Potom ale, keď okolo neho kráčala Satsuki, tak sa to, prirodzene, neobišlo bez karhavej poznámky na jeho osobu a vtedy ona sama od seba spomenula jej meno. Na to, prečo prišiel, sa ho však nepýtala, pretože vyzerala, že má vážne naponáhlo a tak jej mozog zrejme nestihol spracovať ten impulz, ktorý by k tomu viedol. Našťastie.
,,Ahoj..." pozdravil ju ako prvý, len čo zišla tých pár schodíkov a pristúpila k nemu s trošku nepríjemným výrazom. I keď to bola len veľmi malá a možno až ťažko badateľná zmena, tak on si toho všimol. Taktiež mu dochádzalo, že v tom mohla byť dokonca štipka urazenosti, čo ho vzhľadom na to, o koho išlo, celkom udivilo.
,,Ahoj..." opätovala mu tichým hlasom a jej oči sa skúmavo na neho zahľadeli. Vytušila, že je tu kvôli nej alebo minimálne kvôli tomu, že sa asi chcel k včerajšku nejako vyjadriť a tak mu svojím postojom dávala priestor k tomu, aby tak urobil.    
,,Máš teraz čas?" spýtal sa jej, ignorujúc pri tom váhu jej pohľadu .
Jej zvláštnosť už dávno nebola tým, čo by ho dokázalo odradiť.
,,Mám." odvetila mu krátko, i keď s menším zaváhaním, ktoré ale on sotva postrehol.
,,Fajn." vypadlo z neho a jeho ruka sa natiahla k nej.
Megumine zreničky sa jemne rozšírili, keď sa jeho dlaň mihla v blízkosti jej líca. A až o čosi neskôr, keď jeho prsty zašli pod popruh od jej tašky, si uvedomila, že cieľom nebola ona. Potom už len mlčky sledovala, ako si v mierne neohrabanom, no zato pomerne nekompromisnom džentlmenskom geste prehadzuje jej veci cez rameno a krátko na to sa obaja na jeho podnet pohli.

***

Megumi sa ho až po nejakej chvíľke opýtala, kam vlastne idú. On jej na to však len zašomral, že ju chce niekde zobrať a niečo jej ukázať. K inej informácií sa nedostala a tak ho aj naďalej nasledovala. Nejakú dobu kráčali cez mesto a potom sa v diaľke začalo črtať nákupné centrum, do ktorého napokon aj vstúpili. 
Megumi ihneď zavoňala káva a sladké, keď prechádzali okolo jednej z mnohých kaviarní. V tom okamihu si bola istá, že hneď po tom, čo zistí, čo jej tento tmavovlasý mladík chce, sa tam zastaví a dá si to najväčšie latte, čo tam budú mať. Tá predstava ju dokonca tak lákavo pohltila, že chvíľku nesledovala, kam idú a nechala sa len viesť. Preto sa jemne strhla, keď na ňu prehovoril. 
,,Sme tu." vyriekol, na čo Megumine oči padli na obchodík, pred ktorým sa zastavili. Bolo to nejaké kníhkupectvo a keď svojim zrakom spočinula po obrovskej tabuli, ktorá oznamovala výpredaj z dôvodu plánovaného zatvorenia, tak takmer okamžite pocítila ten známy záchvev nadšenia. Totiž, už len z pohľadu na výklad bolo zrejmé, že tie knihy boli v podstate úplne pod cenu, ak nie rovno za pár korún, len aby sa čo v najkratšej dobe rozpredali. 
Len čo sa ich oči opätovne stretli, Aomine vedel, že toto bude rozhodne na dlhšie.  
,,Budem tam." ukázal za seba, práve na tú kaviareň, ktorá ju ešte niečo málo dozadu zaujala, no momentálne na ňu zabudla už úplne. Len mu veselo prikývla. Energicky sa zvrtla na päte a behom okamihu sa mu stratila.

***

Sedel vonku v prútenom kresle a nespúšťal z nej pohľad. Na perách mu pri tom pohrával malý úsmev, keď ju videl za tou presklennou stenou, ako si prezerá jednu škatuľu s knihami za druhou a ako sa jej v rukách tvorí už celkom slušná hromádka. 
Ten výpredaj zazrel, keď sa tu ešte doobeda po tom hroznom filme len tak potuloval a znova si vtedy na ňu spomenul. Predpokladal, že by sa jej to mohlo páčiť, no toľkú radosť z jej strany nečakal. V podstate mu to prišlo až podarené, no hlavne akosi tak príťažlivé. Usmievala sa. Jej oči vyzerali tak živo. Rovnako tak, ako keď ho zobrala na laser game a on opäť raz kvôli tomu pocítil akúsi hrdosť z toho, že zrovna on bol tým, kto spôsobil, aby vyzerala takto. Bolo to ako vždy čudné. Veľmi. Ale to asi všetko, čo s ňou súviselo. 
Mierne zomkol ústa a natiahol sa po svoj pohár s ľadovým čajom. Dovolil si pozrieť sa inde len na pár sekúnd a potom ju znova vyhľadal.
Jednoducho sa mu nedalo inak, ako len...Len ju pozorovať, ako si čítala jednotlivé obálky a ako sa zakaždým na jej tvári na kratučký okamih objavilo zaváhanie, keď sa rozhodovala, či si danú knihu zoberie alebo nie. Taktiež mu neušlo, že k nej zablúdilo svojimi pohľadmi aj mnoho iných ľudí, ktorí zrovna okolo výkladu šli a on plne pochopil, aj keď sa mu to nepáčilo, prečo tomu tak bolo.  
Všimol si, ako k nej pristúpila predavačka a zobrala jej tie knihy z rúk. Asi sa jej ponúkla, že jej ich pri pulte odloží, kým si navyberá zvyšok. Megumi sa pri tom na ňu hrejivo usmiala a prikývla. Len čo pani odišla, znova sa vrhla na zatiaľ nepreskúmaný obsah kníhkupectva. Rukou si zašla do vlasov a zastrčila si zopár pramienkov za ucho. Následne sa sklonila k ďalšiemu malému regálu a uchopila rovno dve knihy naraz. 
Aomine spozornel. Jeho oči sa stali až uhrančivými, keď sa pohodlne oprel a dopíjal zvyšok svojej objednávky. Vedel, že sa momentálne s ním niečo dialo. Vedel, že sa v ňom niečo stupňovalo a čím dlhšie sa vliekol čas, tým viac neposedným bol. Bolo to niečo, čo už predtým zažil. Bolo to niečo, čo sa s ním už kedysi robilo, no tentoraz to malo trošku odlišný a viac nutkavý charakter.
A mohla za to ona. To dievča, ktoré... 
Priam kŕčovito čašníčke naznačil, že zaplatí a len čo tak učinil, tak sa postavil. Cítil, ako sa mu napäl každý jeden sval a len čo vykročil, začala sa pomaličky paradoxne objavovať úľava. Ten jemnučký tlak, ktorý trápil celé jeho telo, sa akoby začal sústreďovať do jedného, konkrétneho bodu a s tým pocitom vstúpil za ňou do toho obchodu. Takmer nereagujúc na zdvorilé uvítanie predávajúcich, rovno zašiel pomedzi škatule a razil si to k nej. A Megumi jeho prítomnosť zrejme zaregistrovala, pretože sa k nemu otočila. 
Jeho tmavé oči zazreli, ako sa na neho usmiala. Jej paže zvierali knihy, medzi ktorými sa práve rozhodovala a s každým jeho priblížením sa kútiky jej úst vďačne dvíhali ešte viac. Zato jeho výraz bol akýsi zvláštne nešpecifikovateľný, no to ona vo svojom osobnom ošiali nepostrehla. Ani ju len nijako zvlášť neprekvapilo, že len čo ju mal na dosah, tak svojou dlaňou v dôvernom geste spočinul na jej ramene. 
,,Majú tú úžasn..." prehovorila, no zasekla sa strede vety. Aomine si ju totiž silou pritiahol bližšie a skôr, než stihla dopovedať, čo chcela, sa k nej sklonil a svoje ústa pritlačil k tým jej. 

.
.
.

ĎAKUJEM za prečítanie.

Fú, konečne som sa dostala k tomuto bodu. KÓNEČNÉ! :D
Tlieskam si. Teším sa. Dúfam, že Vás kapitola bavila :]

***

4 komentáre:

  1. *romantické ja sa posadilo aj s pukancami a fascinovane sledovalo rapídny nárast Daikiho záujmu o Megumi*
    No! Predsa sa nám Aomine ovládol a nezmlátil nášho rozkošného blondiačika, veď chudák... bol v podnapitom stave a nezaslúžil by si to. Takže našťastie to dopadlo tak, ako to dopadlo.
    Ale vieš čo sa mi veľmi páčilo? To postupné uvedomovanie si, že má o Megumi záujem a že ho priťahuje čoraz viac a viac. Aj to žiarlenie, dumanie a pozorovanie... veľmi pekne opísané to bolo. Ešte k tomu je to chlap a predsa sa ťažko píšu takéto veci o chlapoch, lebo tí sa predsa na to pozerajú inak ako ženy. Ale zvládla si to skvelo a ja som si to veľmi užívala.
    A čo ma dostalo *odkašle si romantické ja a hodilo do seba pukance* ako si to k nej akčne namieril a konečne ju POBOZKAL! *začne tlieskať* Takže pripájam sa, KONEČNE! :D To si píš, že ma táto kapitola bavila. Toto bol iný impulz! Už si to normálne pýtalo! ^^
    No už už, nech je ďalšia. ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Booože.... keď si tak uvedomím, že Kise môže nepriamo za to, že sa Daiki rozpohyboval, tak mi ho príde trocha ľúto. Ale nie natoľko aby som ľutovala koniec tejto kapitoly. Aomine vie ako si vyžehliť zlú reakciu. Taký výpredaj kníh by potešil aj mňa, keby som mala dukátiky. A ešte viac by ma potešil taký Daiki :D
    Zakončenie ako sa patrí. Teším sa na pokračovanie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ryouta z toho vyviezol ešte celkom fajn, keďže o Daikim by som si vedela kadečo predstaviť :P Dobre, moje vyjadrovanie je nulové, ja viem. Výborná časť to bola a naozaj pekne opísané. Potešilo ma, že sa Aomine konečne trochu rozhýbal, už bolo aj na čase, aspoň len tak v sebe si to uvedomiť, no. Teraz ale budem zvedavá na reakciu Megumi.
    Takže sa teším na pokračovanie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ufff, tak sme sa konečne dočkali ♥ to bola taká krásna časť toto... ale sekla si to v tam doslova že najlepšom :D toto sa vážne nerobí :D konečne príde bozkávačka a ty to utneš! Hanba ti :D ale inak to bolo perfektné. Nesmierme moc ma bavili tie Daikiho pocity a vnemy. Ako ju tak sledoval. A tá nervozita a že bol nesvoj... no dobre vieme, prečo bol nesvoj :) To dievča s ním robí divy. Som veľmi zvedavá na jej reakciu. Ale ako už poznáme Megumi, tak bude istotne taká cool a vyrovnaná :) Porazilo by ma, keby sa na neho vrhla tiež :D predsa len, je staršia - skúsenosti :D haha, ale nie :) Bolo to vážne super a moc podarené a teším sa na ďalší diel. Okrem toho, ešte si aj vybrala krásne romantické prostredie kníhkupectva *_*

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)