piatok, 21. apríla 2017

I wanna reach you - kapitola č. 18

***


***


~Bozk~

***

Ucítiť jeho pery na tých svojich bolo asi to posledné, čo v tom okamihu očakávala. V hlave si dovtedy dokonca premietla, že jej možno prišiel povedať, že sa mu už nechce na ňu čakať a že pomaly pôjde domov. V podstate nielen táto možnosť, ale aj mnohé iné boli pre ňu viac pravdepodobné, než tá, ktorá nastala. A predsa len. Práve sa k nej nakláňal, jeho paža stále zvierala jej rameno a jeho ústa sa tisli k tým jej. Do nosa jej nevtieravo prenikla jeho vôňa, presne tá samá a istá, ktorú okolo neho cítila celé leto a ktorá jej bola príjemnejšia, než akákoľvek iná. 
Z jeho pokožky k nej sálalo teplo. Rovnako tak vítané, ako aj zvyšné elementy, ktoré tak nežne udierali na jej zmysly. A všetko to dohromady spôsobilo, že i tak flegmaticky pôsobiaca osoba, ktorou bola ona, sa zachvela a plne zavnímala ten jemnučký tlak, pomaličky sa vytvárajúci v jej podbrušku. O pár sekúnd neskôr sa ale už nepýtala prečo a ani len nehľadala odpovede. Jednoducho tam stála, čiastočne v jeho objatí. Tá náhla chvíľa ju dokonca opantala tak veľmi, že takmer sama pohla perami. Skôr však, než tak stihla urobiť, sa Aomine od nej odtiahol. V jeho očiach zazrela náznak zahanbenia a krátko nato sama pocítila v tvári páľavu. 

***

Mlčky kráčali vedľa seba. Obaja sa zo situácie, ktorá nastala v kníhkupectve, pomerne rýchlo spamätali. Po výmene zopár spýtavých a rozladených pohľadov, sa Megumi pohotovo pobrala rovno s oboma knihami k pokladni. Úplne zabudnúc na to, že si k nim ani len nedočítala obsahy, zaplatila a s Aominem v pätách opustila predajňu. Následne vyšli z centra, kde sa on rovnako tak, ako jej vecí v športovej taške, chopil aj jej nákupu. 
Nikto z nich to zatiaľ nekomentoval. Bez toho, aby si museli povedať čo i len jedno slovo, obaja akosi tak chápali, že by bolo teraz asi lepšie mlčať. Aspoň na chvíľku, aby si mohli utriediť svoje rozhádzané myšlienky a potom vzájomne na seba vhodne prehovoriť. Teda, alebo si to aspoň takto každý z nich myslel o tom druhom. On aj ona neboli zrovna povahy, ktoré by radi chodili okolo horúcej kaše dlhšie, než bolo nevyhnutné, no aj tak sa v tomto prípade celkom ochotne utápali v tej mierne trápnej atmosfére, ktorá bola výsledkom ich drobného prekročenia hraníc obyčajného priateľstva.
Aomine o čosi pevnejšie zovrel uško tašky a kútikom oka sa na ňu občas zapozeral. Jeho oči mimovoľne skĺzli od tých jej o čosi nižšie a pri pohľade na jej plné, ružové pery, si na základe toho známeho, znovu vytvoreného napätia uvedomil, že mu to málo v tom obchode nestačilo.
Pobozkal ju. Naozaj tak urobil a vôbec to neľutoval, i keď prvotný dojem bol všelijaký. Možno sa v ňom v tom okamihu zjavil aj kúsoček zvedavosti, možno si chcel niečo vyskúšať, no v každom prípade si aj teraz úplne detailne pamätal ten pocit, ktorý v ňom vzrástol, keď tak učinil. A práve v tomto momente, tá ešte stále takmer cítiteľná mäkkosť jej úst alebo minimálne spomienka na ňu, v ňom vyvolalo aj mnoho iného. Tá jedna silná emócia, ktorú vnímal v centre, sa akoby teraz prerozdelila, upravila a tým vnikla jej menej búrlivá podoba. Podoba, ktorá sa však mohla rôznymi smermi ľahko zmeniť.
Avšak stále šlo len o jeden bozk. Jeden jediný a on dúfal, miestami bol o tom úplne presvedčený, že sa k tomu Megumi postaví rovnako tak, ako aj k tým iným veciam, ktoré sa jej v súvislosti s ním stali. Už dávno vedel, že nie je typickou školáčkou a ani tým kvantom dievčat, ktoré v meste zažíval. Tušil, že ak si vážne mohol k niekomu niečo takéto dovoliť bez toho, aby následkom bolo zbytočné vystrájanie a zveličovanie, tak to bola zrovna ona. I keď... Stále neprehovorila.
Aomine sa zadíval smerom k chodníku a zistil, že boli už len pár metrov od jej domu. Takže stačilo už niekoľko krokov a nie veľa času na to, aby sa obaja zastavili pred bránkou.
Megumi vtedy k nemu po prvýkrát vzhliadla od chvíle, čo sa od nej v tom kníhkupectve odtiahol. Stretla sa s jeho pohľadom len na pár sekúnd, potom však tým svojim začala mierne rozpačito blúdiť po okolí. Celé to ale trvalo len kratučký okamih. Znova sa zahľadela do jeho, až nadmieru pokojnej tváre a to, čo z neho cítila, si interpretovala ako dávku ohľaduplnej trpezlivosti. Žiadne okaté, spýtavé výrazy a nič, čím by ju chcel zahanbiť. Ten jeho postoj ju takmer prinútil sa široko pousmiať, no v svojom konečnom prejave sa dopracovala len k drobnému nadvihnutiu kútikov úst.
,,Ďakujem za pomoc." Myslela tým svoje tašky, ktorých sa on tak ochotne chopil. Lenže hoci tak poznamenala, stále sa z nejakého dôvodu nemala k tomu, aby si ich od neho aj konečne zobrala.
No tak ju pobozkal. Nebola to predsa jej prvá pusa, tak... Tak sa zasa nestalo až tak veľa.
Alebo? Pri tej myšlienke jej vnútro zaváhalo. Keď ho mala teraz takto pred sebou, jeho, s ktorým behom tak krátkej doby toho zažila viac, než s mnohými, ktorých poznala väčšinu života, tak ju to nútilo opäť k tomu malému, doposiaľ v rohu zabudnutému faktu, že by s ním ešte chcela prežiť ďalšie leto. Možno sa jej ani len nechcelo čakať celý rok a ona by ho rada stretla hoci aj najbližší, zajtrajší deň. A potom hneď deň po a po a po.
,,Asi by som mala už ísť." zamumlala, no jej oči vraveli niečo iné. Niečo, čo však on nepostrehol a preto len stŕpol, keď k nemu nečakane pristúpila a jej paža siahla na jeho krk. Mala ju studenú, vonku už predsa dávno nebývalo tak horúco ako nedávno. Akonáhle si ho však pritiahla smerom dolu, aby tým dokonale vyrovnala ten ich síce nie príliš veľký, no stále zreteľný, výškový rozdiel, tak jeho myseľ ten logický, zmyslový fakt chladu, sálajúceho z jej pokožky, začala brať úplne inak.
Odrazu mu bolo až príliš teplo. Znova ju cítil. Tentoraz to ale bolo jej, rozhodne náhlou iniciatívou.
Jeho prsty sa vyplietli z ušiek tašky a nechali ju opatrne skĺznuť k zemi. Kým sa jeho uvoľnená ruka siahla na jej pás, tá druhá už dávno spočívala okolo jej ramien a pritískala ju k nemu.
Asi... Asi napokon bolo prirodzené, pre dvoch mladých ľudí, akými boli zrovna oni dvaja, že tie slová momentálne nutne nepotrebovali k tomu, aby si boli istí tým, ako to ten druhý videl.

***

Megumi sa jemne usmievala, ako tak pred seba rozkladala svoju podložku a chystala sa na ďalšiu z hodín jogy. Bolo to vlastne hneď na druhý deň po tom ich spoločnom zblížení. Zblížení na úrovni, s ktorou do toho okamihu ani jeden z nich nerátal.
Keď sa v ten večer od seba odtrhli, len sa jednoducho mierne omámene, no zato s nežnými výrazmi rozlúčili. Najzaujímavejšie na tom bolo, že sa u nej ani po tom, čo za sebou zatvorila dvere od svojej izby, neobjavili žiadne zbytočné úvahy a ani len teórie. Prosto si jej ja len plne užívalo to, čo z toho momentálne malo a teraz tomu nebolo inak.
Usadila sa a siahla si do vlasov s tým, že si ich pred cvičením zapletie, aby jej nezavadzali. Členovia Touou si medzitým tiež našli svoje miesta a pomaličky začali byť pripravení na začiatok.
Rozmýšľala, ktorú zostavu by im dnes dala. Pôvodne sa dnes stretnúť nemali, no kvôli nejakému všeobecnému testovaniu na škole, ktoré malo byť tento týždeň, jej oznámili, že to presúvajú z utorka, aby sa chalani mohli učiť. Takže nemala nič nové pripravené a tak lovila v pamäti niečo, čo by po včerajšku mohli všetci zvládnuť a zároveň sa tým dobre uvoľniť.
Svojimi prstami medzitým dokončila vrkoč a chystala sa ho na jeho samom konci dať do malej gumičky. No potom ho zazrela, ako vchádzal do telocvične a zastavila sa v polovici pohybu.
Aomine sa zúčastnil len jednej jedinej hodiny s ňou, takže ho tu vôbec načakala. Navyše, keď prišla, nebol ani len v dohľade, tak si myslela, že sa obišli. Lenže on podľa všetkého domov nešiel. Asi bol iba v šatni a práve teraz si skutočne šiel po jednu zo zostávajúcich podložiek a zvolil si to samé miesto, ako aj predtým. Nasledujúc vzor jeho priateľov, sa poslušne usadil a nevšímal si pri tom ich zvedavé pohľady.
Jeho pozornosť patrila jej. Díval sa na ňu, akoby tu hádam nik okrem nej nebol. A ona čoskoro zistila, že aj keď jej to nebolo nepríjemné v pravom zmysle slova, tak ju to predsa len nútilo sa cítiť trošku rozpačito. Škoda len, že nesvoja vyzerala byť len ona. Teda, aspoň tak samú seba videla, pretože ak by sa poriadne porozhliadla po každom z nich, rýchlo by zistila, že si s najväčšou pravdepodobnosťou nik tej zmeny nevšimol. Ani len Aomine, ktorý mal znova na tvári výraz úplnej pohody.
Alebo to možno malo len tak vyzerať. Sám netušil, prečo sa nakoniec rozhodol zostať. Zistil to však veľmi rýchlo, pretože už počas prvých dvadsať minút ju mierne zamračene pozoroval pri istých cvikoch a pozíciach, pri ktorých by najradšej cez ňu prehodil obrovský uterák.
Ono by na tom nebolo nič zlé, keby že tu nie je mimo Satsuki a jeho ďalšia hŕstka osôb, nabitých mužskými hormónmi. Takže situácia bola rozhodne voči nemu nefér a nepáčila sa mu.
Preto nakoniec aj z trucu prestal. Teda, nepriznal by si, že to bolo z trucu a sám sebe hovoril, že dôvodom bolo to, že ho to prosto nebavilo.
Zakáže jej to. Rozhodne jej to zakáže!

***

Nie, nemôže jej to zakázať. A nie, nemôže sa takto správať. Pomyslel si krátko predtým, než ho tá žiarlivá nálada konečne prešla a on na chvíľku privrel oči a ako zvyčajne, zadriemal. Megumi s ostatnými medzitým skončili. Mnohí sa dokonca aj pobalili a opustili telocvičňu, kým on stále ležal na karimatke a k nejakej akcii sa už od pohľadu veru nemal. 
Blondínka kvôli nemu ešte hodnú chvíľku zotrvala na svojom mieste, no ako sa začala hala vyprázdňovať, tak sa pomaly postavila. Tichými krokmi, stále bosá, opatrne našľapovala a len čo sa dostala k nemu, rovnako tak ohľaduplne si oboma kolenami k nemu kľakla. 
Aomineho spánok nebol až tvrdý, ako sa zdal. Veľmi rýchlo začal opätovne vnímať, čo sa deje okolo, no dával svojmu telu ešte nejakú tú minútku na to, aby sa úplne prebralo. Až keď zaregistroval pohyb blízko seba, pootvoril oči. V jeho zornom poli sa objavila jej tvár. Skláňala sa nad ním a jej šedé oči sa na neho mierne spýtavo upierali. 
,,V poriadku?" vyriekla starostlivo, čím nevedomky upútala pozornosť na svoje pery. Na tie ústa, ktoré boli včera jeho a ktoré ho presvedčili o tom, že opäť k niekomu bez pochýb pocítil náklonnosť.
,,V poriadku." odvetil jej a jednu zo svojich paží si podložil pod hlavu. Neprestávajúc ju pri tom sledovať, si všimol, ako jej črty zjemneli.
,,Asi ťa začínam mať rada, Aomine." vykĺzlo jej. Krátko na to sa na neho trošku nesmelo usmiala, na čo on natiahol k nej jednu z dlaní a spočinul ňou na jej líci. Prstami zašiel do tých blond vlasov, ktoré sa mu zo začiatku nepáčili, no teraz na neho pôsobili až príliš príťažlivo. Stále mu tak úplne nedochádzalo, čo sa behom tých uplynulých dní všetko stalo a najmä, ako sa to stalo. Jednoducho sa z nej stal človek, ku ktorého si on pomaličky, no isto začal budovať veľmi výnimočný vzťah.
Avšak akosi to tak prijímal. Celé, bez žiadnych výčitiek, bez otázok a analyzovania.
Napokon preto s uvedomením, že on ju zrejme mal rád už dávnejšie, sa nadvihol a už po tretíkrát krátko pritisol svoje ústa k tým jej.  

.
.
.

Hmmm, myslela som si, že tento týždeň už z toho nič nebude, ale tak nakoniec sa mi to podarilo.
Popravde, s frekvenciou pridávania to bude teraz už len horšie a horšie, keďže na mňa volajú [ aj teraz ] povinnosti iného charakteru :/, ale tak nechcem to nechať úplne stáť :] 
Dúfam inak, že sa diel páčil. Tí dvaja to zobrali trošku zhurta, ale neviem... myslím si, že charaktery ako Meg a Ao by sa takto zachovali :D alebo nie? :D 
Prešla som to len dvakrát, tak hádam zbytočné chyby nebudú. No nič, ja sa teda lúčim :] 
Majte sa a vďaka za vašu podporu :*

***

5 komentárov:

  1. Jéj, toto bola veľmi pekná, milá a romantická kapitola, ktorá sa mi opäť príjemne a s ľahkosťou čítala. Opísala si to naozaj krásne a jednoducho už bol najvyšší čas na to, aby tí dvaja urobili krok vpred. Nemyslím si, že by to bolo zhurta, veď predsa len čítam 18. kapitolu, kde sa konečne rozbehli. :D Takže si myslím, že to prišlo práve včas. Vážne to bolo celé podarené a nabité takou láskyplnou pozitívnou energiou.
    Som rada, že sa ti podarilo napísať pokračovanie, aj napriek tvojim povinnostiam a ďakujem ti za to. :)
    Teším sa na ďalšiu kapitolu, budem na ňu trpezlivo čakať. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Krásna kapitola.... tak mi padla dobre na moje smutné srdiečko. Normálne som to s takou radosťou prečítala a s takým úsmevom na tvári, až si o mne pomysleli, že som blázon doma. Som rada, ako sa ďalej vyvinul ich vzťah. Rada by som aj ja mala takýto pekný a vlastne aj celkom plynulý začiatok vzťahu :)
    Aj na jógu by som sa dala... minule som ju skúšala, ale dopadla som rovnako ako Daiki... zaspala som :D
    Teším sa na pokračovanie, ako budú tí dvaja spolu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ale, ale, aká romantická častička. Hneď sa roztopím xD Okej, ale teraz vážne. Veľmi pekne napísané. Čítanie som si nadmieru užívala, pretože je to už nejaký čas, čo som niečo takéto romantickejšie, vlastne romantické, vlastne... ani neviem, čo som chcela povedať. Proste, poslednú dobu som nečítala nič také a bodka, nebudem trepať mimo radšej. V každom prípade je to veľmi pekná kapitolka a výborne sa mi čítala a teraz čakám, ako budú títo dvaja čudáci pokračovať v rozvíjaní tohto pekného vzťahu :D
    Nuž, čakám teda na pokračovanie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Aaach jo,takže som preskočila až tri kapitoly....no čo už... Každopádne, scéna s bozkom a aj kníhkupectvom ma úplne dojala, nečakala som, že sa náš apatický Aomine odváži k dačomu takému. A tie jeho myšlienky, že jej zakáže jógu, to bolo podarené :D :3 Typický alfa samec :D som zvedavá, čo na nich dvoch povedia Umeko s Kagamim (tigrík asi fakt nebude nadšený! :D)

    Hentai no Kame

    P.S. Ak sa čuduješ, ako to, že to tu postujem o pol piatej, ano, neviem spať. Priveľa kávu a šťastia.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. OMG, tak tu začína prihorievať! :D Dospeli sme do štádia pusinkovania... juuuj, to je tak úžasné a rozkošné a proste skvelé! Lebo, nedajbože, že by sme sa niečoho takéhoto dočkali v anime :D alebo doramách :D tam vždy ukážu len 0,5 sekundové dotknutie pier a potom dlhooo nič a možno už vôbec nič :D a toto je také skvelé, proste :D že sa takto "ocmukávajú", lebo ako inak sa už dá vyjadriť náklonnosť ako takto? :) + ten Aomine začína žiarliť :D to je úžasné úplne, lebo už o nej premýšľa takýmto spôsobom, ako keby už pomaly bola "jeho dievča" :) nádherna... oni sa mi tak hodia spolu... strašne sa teším, ako rozvinieš ich vzťah a za akých okolností sa dajú "oficiálne" dokopy a ako dlho im to bude trvať a reakcie okolia... ♥ len Kise bude asi dosť nešťastný. No, čouž... taký je život. Ona aj tak od začiatku patrila Aominemu :) alebo sa tam snáď ešte objaví niekto, kto zamieša karty? :D A tiež som veľmi zvedavá, že ako bude reagovať Uemko :D asi bude mať radosť aj za neho, aj za ňu, ale predsa len, možno sa tam malinký úlomok žiarlivosti objaví, veď vieme predsa všetci, že ako to bolo s ňou a Aominem :)
    Super, Petrička, všetky palce hore! A máš pravdu, aj mne to k nim úplne sedí :) veď Aomine nie je nejaká hanblivá citlivka a Meg je zase taká, že nerieši okolie + sú obaja už takmer dospelí, takže je všetko v úplnom poriadku, už sa kľudne môžu vodiť aj za ručičky *_*

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)