piatok, 5. mája 2017

I wanna reach you - kapitola č. 19 |mini diel|

***



***

~Prehra~

***

Kise si nervózne uhladil vlasy ešte predtým, než sa konečne odhodlal do tej kaviarne vstúpiť. Od toho incidentu s Megumi už ubehlo niekoľko dní, no on sa stále za to hanbil rovnako tak, ako v to neskoré ráno, keď sa zobudil s poriadnou opicou a spätne sa rozpamätal na udalosti minulej noci.
A nuž, dnes ju mal tú možnosť, mimo telefonátov a správ, sa s ňou aj vidieť. Jednoducho ju o to poprosil, pretože mal potrebu jej všetko to, o čom sa už zmienil, povedať zas a tentoraz počas jej fyzickej prítomnosti. Nežiadal o to len tak z rozmaru, ale proste cítil, že by to takto bolo správnejšie. Navyše, chcel jej tým dať najavo, že ho to skutočne mrzelo a dostatočne jej vysvetliť, že sa on bežne takto nesprával, len to tú osudnú noc proste nezvládol tak, ako by mal. 
Siahol na mohutnú kľučku a vstúpil dnu. Netrvalo mu dlho, kým zistil, kde sedela, no aj tak ešte zopár sekúnd len tak prešľapoval na mieste, zvažujúc, že pravdepodobne všetko, čo mal pre ňu pripravené, stihol zabudnúť. Momentálne mu však nič iné neostávalo, ako sa len s jemným povzdychom napokon vybrať jej smerom.
,,Ahoj..." pozdravil ju opatrne, keď sa k nej dostatočne priblížil.
Megumi ihneď zdvihla tvár od rozčítanej knihy a len čo sa ich pohľady stretli, tak ho odzdravila. S drobným úsmevom vložila medzi stránky jednoduchú záložku a knihu zaklapla. Potom už len čakala, kým sa k nej pridá, no keďže sa zdalo, že mladík si svoje otáľanie mienil zopakovať aj rovno pred ňou, tak mu len citlivo naznačila, že sa bez ostychu môže posadiť.
,,Ani neviem, ako by som vhodne začal." povzdychol si, pri čom sa zaksichtil nie zrovna sebavedomo. Jediné, čo ho aspoň ako tak posúvalo k tej vytúženej hranici úľavy, bolo to, ako sa Megumi na neho dívala. V jej pohľade totiž nebolo nič, čo by naznačovalo voči nemu nejaký druh negatívnych postojov a názorov. Myslel teda na to a aj na ten jemný, povzbudivý úsmev, ktorý mu poskytla. Avšak nič to nemenilo na fakte, že mu bolo neskutočne trápne.
,,Ja..." začal, keď svoje myšlienky utriedil na úroveň, ktorá by bola vhodná vysvetlenia. ,,Nechcem, aby si si myslela, že sa normálne takto predvádzam a že..." krátko sa odmlčal, pretože sa pri ich stole zastavila čašníčka. Objednal si preto to prvé, čo mu zišlo na um a keď sa mladá slečna vzdialila dostatočne na to, aby mohol pokračovať, tak ku Megumi vzhliadol znova.
,,A že nedokážem ustriehnuť, čo ešte vhodné je a čo naopak nie. Bol... Bol to ako hlúpy skrat a mňa by vážne veľmi mrzelo, keby že to medzi nami..." opäť sa zastavil. Tentoraz však nie preto, že by ich niekto vyrušil, ale kvôli tomu, čo sám vypustil s úst. Čo vlastne bolo medzi ním a Megumi?
I po pár sekundách si nedokázal vyhovujúco odpovedať, no azda smutnejšie na tom bolo ešte to, že nech sa na to pozeral akokoľvek a z rôznych uhlov, tak pravdepodobne bol pre ňu len chalan, ktorý s ňou strávil zopár chvíľ. V podstate to nebolo to pravé zaľúbenie ani z jeho strany, no predsa len ho to k nej istým spôsobom ťahalo. Dokonca aj teraz, pod spŕškou výčitiek z jeho vystrájania, mal podobné pocity, ako aj vtedy, keď sa s ňou bavil počas prestávok medzi fotením a keď ju pozval na zmrzlinu.
,,Keby že sa to pokazilo. Poprípade, keby že som ťa odradil od toho, aby si sa chcela so mnou niekedy stretnúť, porozprávať sa... " Rozhodne túžil mať toho viac. Viac s ňou. Nielen tých pár viet, čo doteraz stihli spolu prehodiť a nie len tých pár okamihov, kedy bola v jeho prítomnosti. Lenže aj napriek svojim predstavám tušil, že niečo nebolo v poriadku.
Nešlo to s ňou jednoducho a aj keď bol presvedčený, že blondínka sediaca oproti nemu sa úplne bezpochyby mohla radiť medzi tých správnych ľudí, ktorí mu vstúpili do života, tak sa nedokázal zbaviť tej hlodavej emócie, že ona, ako osoba nežnejšieho pohlavia, šla úplne mimo jeho dosah.
,,Ryouta..." oslovila ho po prvýkrát od vtedy, čo sa usadil. Zrejme mu svojim tichom chcela poskytnúť dostatok priestoru.
,,Nemyslím si, že by som niekedy mala mať problém s tým, že sa s tebou stretnem a pozhovárame sa, lenže som trošku neistá ohľadom toho, ako si mám isté veci z tej noci vysvetliť." poznamenala citlivo. Na ňu až príliš citlivo a jemne. Žiadna irónia, žiadny chlad, výsmech, len... len istá opatrnosť, ktorá ho, ak by mal byť k sebe úprimný, celkom zmiatla. Respektíve si ju nevedel tak úplne vyložiť.
,,Megumi, ja..." vysúkal zo seba rozpačito. Čo jej asi tak mal povedať? Že ju v ten večer túžil vidieť znova a vďaka svojmu alkoholom povzbudenému egu a odvahe si to napokon teda aj otravne vynútil?
,,Mám niekoho rada." Tie slová úplne prerazili prúd jeho myšlienok. Trvalo len chvíľku, kým mu plne došiel ich význam. Sledujúc jej nežnú tvár, aby zistil, či správne počul, napokon pevne stisol náhle rozochvené pery a krátko na to sa ozval ten známy, trpkastý pocit, ktorý tak dobre poznal nielen z prehier.
,,Mám rada Aomina." dodala hneď na to. Asi pre úplnosť. A nuž, tá nehorázna irónia by možno Kiseho prinútila aspoň sa uškrnúť, no momentálne sa na takú odľahčovaciu reakciu nemal.
,,Chápem." dostal zo seba potichu ako jediné a takmer ani len nezaregistroval obsluhu, ktorá mu priniesla jeho objednávku. Jeho tvár sa zachmúrila, no namiesto toho, aby sa zdvihol a odišiel, tak ostal. Potiahol k sebe za uško šálku svojej kávy a trošku si odpil.
Nasledujúce minúty ich stretnutie vyzeralo veľmi jednoducho. Kiseho oči sa mlčky upierali na stôl, kým tie jej zasa starostlivo dohliadali na jeho tvár alebo aspoň to, čo z nej videla. Rozľahlo sa medzi nimi úzkostné ticho, miešajúce sa s mnohým, len nie práve príjemným.
,,Mal by som ísť." poznamenal len čo dopil posledný dúšok. Sám pri tom netušil, čo od toho, že doteraz ostal, očakával. Hádam ospravedlnenie? Nebolo za čo. Slová útechy? Nie, ani tie by mu rozhodne neprilepšili a usúdil, že bolo lepšie, že sa k nim nemala. Vlastne najzaujímavejšie na tom všetkom bolo, že on sa jej ani len nevyznal, no aj tak o tom vedela. Alebo minimálne niečo vycítila a on niekde v hĺbke vedel, že by jej mal byť za jej úprimnosť vďačný. Avšak taký pocit bol teraz asi tým posledným, ktorý by sa u neho mal dostaviť.
S odsunutím stoličky sa postavil. Nechávajúc na stole peniaze, sa najskôr nemienil na ňu ani len pozrieť a plánoval sa len veľmi jednoducho rozlúčiť. Nakoniec si ale neodpustil aspoň letmý, krátky pohľad jej smerom, po ktorom sa ale v tichosti a so sileným úsmevom ihneď otočil na odchod.
Ale vážne. Čo si myslel? Preletelo mu hlavou, keď ju nechával za sebou. Už v tom okamihu tušil, že svoju bezmocnosť a správanie bude ľutovať, no momentálne sa nemal k ráznejším krokom, ktoré by mohol podniknúť. Možno zajtra, možno...možno inokedy jej toho povie viac, omnoho viac, čo by dokázalo niečo zmeniť, napraviť alebo ju aspoň prinútiť nad jeho pocitmi rozmýšľať.
,,Ryouta..." začul za sebou jej hlas. ,,Počkaj..." vyzvala ho a aj keď si doteraz bol istý tým, že ho momentálne od toho, aby opustil toto miesto, nezastaví nič, tak sa jeho nohy ako na povel zradne prestali hýbať.
Pevne zomkol ústa. Potom prižmúril oči a zvraštil tvár, no otočil sa.
,,Takýto odchod sa na muža, ako si ty, príliš nehodí." vyriekla Megumi, len čo k nemu podišla. Povedala to ale však bez akýchkoľvek známok pohoršenia, urazenia alebo čo i len výčitiek. Bolo to len jednoduché konštatovanie, po ktorom sa jej na tvári objavil výraz, kvôli ktorému sa trošku zahanbil.
,,Megumi..." Statočne nasadil ten samý úsmev. Dokonca zdvihol ruky do vzduchu v akomsi nelogickom, no pravdepodobne obrannom geste s tým, že to vďaka pár vhodne voleným vetám pre dnešok ukončí, no vtedy to dievča urobilo niečo, vďaka čomu sa zasekol uprostred rozprávania, ak nie rovno aj myšlienky.
Dotkla sa ho. A on viditeľne stuhol, keď ucítil jej dlaň na svojich vlasoch. Následne k nemu pristúpila ešte bližšie a len veľmi ľahko ho objala. V akomsi milom geste mu prstami zašla medzi jednotlivé, blonďavé pramienky a jemne, akosi tak kamarátsky mu ich postrapatila.
Ak by sa na nich niekto díval, tak by mu to prišlo stopercentne neprirodzené. Od osoby, akou bola Megumi, to jednoducho tak vyznievalo a on z toho zreteľne cítil, že na podobné situácie zrejme nebola vôbec zvyknutá. Avšak aj tak to dievča asi odniekiaľ vedelo, ako by sa malo približne zachovať, pretože to v konečnom dôsledku malo na neho celkom priaznivý dopad.
V tom momente si to gesto vážil, i keď vo vnútri neprestal vnímať tú trpkosť. Rozhodne to nevezme tak úplne v dobrom, no práve teraz sa jej pozornosťou nechával pomerne ochotne aspoň trošku obmäkčiť.

.
.
.

Ahojte!
Dnes aspoň takto máličko, :] až úplne nezabudnete, že o čom tento príbeh je :D
/ Ja viem, že tu najskôr dávam oznamy o tom, že nič nebude, 
ale tie dve wordové stránky som predsa len akosi opravila a dopísala, 
keď som videla ten dátum posledného zverejnenia -.-. Mno jo, trápna Petrika :D /

***

3 komentáre:

  1. My sa vždy potešíme, ak niečo pridáš, takže je úplne jedno, či budeš tvrdiť, že nebude nič pribúdať nejakú dobu :D
    A to, že je to kratšie, tak bože je to kratšie. Je to pokračovanie a mne osobne to postačí :)
    Bola to milá, aj keď poriadne trpká časť, hlavne teda pre Kiseho - ten má poriadku smolu pri Daikim sa mi zdá v týchto vašich poviedkach, dievčatá xD aspoň jedna ste si mohli vyhliadnuť niekoho iného a nie chudáka Kiseho, chcete ho odrovnať, však? xD Dobre, späť k veci. Megumi sa podľa môjho názoru zachovala správne, koniec koncov, povedala mu pravdu, nechodila okolo horúcej kaše úplne zbytočne, mám rada priamočiarosť :)
    Takže, či to bola krátka časť, alebo nie, mne sa páčila a som zvedavá na pokračovanie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Neprekáža mi, že je kapitola kratšia. V podstate mi je jedno, aký je rozsah kapitoly. Pokiaľ je to zaujímavé a baví ma to čítať, tak je to v poriadku, čo v tomto prípade v poriadku určite je.
    Veľmi mi prišlo ľúto Kiseho. Obidve mu dávame v tých našich príbehoch zabrať, nuž ale Kise je taká extrovertná postava, že sa na milostné trojuholníky hodí a dokáže to tam trošku spestriť alebo ako by som to povedala... Podľa mňa sa s jeho postavou ľahko pracuje v príbehoch.
    Inak Megumi je dosť vyspelá na svoj vek, lebo takéto gesto spraviť, to je... jednoducho je to od nej pekné.
    Som rada, že si zverejnila pokračovanie a teším sa na to ďalšie. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. To, že je kapitola kratšia absolútne neznamená, že má menšiu hodnotu. A už dupľom u teba. Mne sa páčila. Ako som to čítala, vedela som si to presne predstaviť. Taká reálna situácia, ktorá sa môže udiať aj v najbližšej kaviarni. Som rada, že Megumi využila najlepšiu možnosť a to priamu úprimnosť, keď mu povedala, že jej sa páči Aomine. Preferujem túto metódu, pretože to jasne dá najavo, že týmto smerom nie je šanca, aj keď niekomu to vyznie možno trocha kruto. Ja by som sa po tom rozstrapatení vlasov, v Kiseho koži cítila asi trocha ako mladší brat, ale v konečnom dôsledku to bolo milé gesto.
    Teším sa na pokračovanie :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)