štvrtok, 22. júna 2017

Všetko najlepšie, Citruštek!

***

Milá Citruštek
môj tvorivý stav je horší, než som si myslela, no aj tak som Ti chcela dať aspoň niečo malé. V tomto prípade fakt malé a dosť od veci. Myslela som si, že mám dobrý nápad, no potom som zistila, že to nápad vlastne ani nie je a skončilo to takto. Asi mi ešte bude trvať, kým sa pozbieram a no, vidíš, sama si za to môžeš, že si sa narodila dva dni po tom mojom bojovnom dni :D 
Budem ti to musieť niekedy vynahradiť -.- 
Ako vážne, cítim sa hlúpo, no Všetko najlepšie! :D Uži si tento deň a prečítaj si túto hovadinu, ak budeš mať čas :] ... ach, som strašná -.- , ale viem, že ma máš rada a prepáčiš mi to :D :*



***

Nadväznosť na tento príbeh.
Skôr na pobavenie.
Nehľadaj zmysel, Citru :D

***
,,Ešte stále nič." zamumlala a obrátila sa na svojho kapitána. Kvôli slnečným lúčom, prechádzajúcich cez koruny stromov, musela prižmúriť oči a opatrne urobila pár opatrných krokoch po mohutnej vetve bližšie ku kmeňu, aby sa dostala znova do tieňa. 
,,Hádam sa im nič nestalo." prehodila opäť a znova s miernou obavou v tvári vzhliadla k obrovskej lúke, ktorá sa črtala hneď pred nimi.
Jej život bol znova v tých samých koľajách, ako predtým, než takmer oň prišla. Stále síce nebola v očiach vedenia opäť plnohodnotnou členkou légií a spadala pod Leviho, no to bola vec, s ktorou sa veľmi ochotne zmierila. Odobratá hodnosť bola oproti tomu, čo ju mohlo postihnúť, nič, takže neskrývala vďačnosť za každý jeden deň naviac, ktorý tu s ním mohla pobudnúť. Avšak znamenalo to, že mala opäť svoje povinnosti voči tým, ktorý obývali miesta za hradbami a ani dnešok nebol výnimkou. A tak tu teraz stála a napäto vyčkávala. Mali za úlohu vyčistiť jednu z oblastí a plán znel, že zopár členov tímu malo vylákať titánov do lesa, kde boli ostatní už pripravení. Bojisko plné obrovských stromov bol vždy lepší variant ako rovina bez objektov, ktoré by mohli využiť svojou manévrovacou výstrojou. Les bol teda bez pochyby jasnou pomocou, no Silvia začala mať o svojich kolegoch už trošku strach. Lepšie by bolo, keby že sa na návnadu zahrala ona, keďže mala výhodu titanej sily, no stále tu bolo to jedno nariadenie, ktoré ju nútilo sa pohybovať pri kapitánovi, ktorý sa zaviazal, že na ňu dohliadne. A keďže situácia za hradbami sa vedela vždy zvrtnúť tým najmenej pravdepodobným smerom, tak nechcela riskovať, že by mu tým mohla spôsobiť problémy.
Potom tu síce bola ešte možnosť, že by obaja boli súčasťou prvej fázy. Lenže aj keď Leviho schopnosti presahovali normálne chápanie, tak nemienila zvýšiť ani len o malé, pre niekoho mizivé percento šancu, že by sa mu mohlo niečo stať. Takže si vybrala a v podstate tak urobila už dávnejšie.
Vybrala si jeho a postavila ho bez zábran dokonca pred samú seba.
Levi sa odtrhol od kmeňa stromu, o ktorý sa doteraz opieral. Jeho oči sa tiež ostražito zahľadeli do diaľky, no nebolo sa v nich to, čo zrejme v tých jej.
,,Trvá im to dlhšie, no o Hanji nepochybujem." odvetil jej krátko. ,,Ty sa hlavne drž toho, o čom sme sa bavili." dodal a nato svoj pohľad presunul jej smerom.
Črtalo sa v ňom niečo tvrdé. Niečo, čo tak dôverne poznala a zahliadla aj tú druhú emóciu, ktorá vyplávala takto úprimne na povrch len zriedka. Vedela, čo jej tým naznačil. Nebol to len povel kapitána a to ju príjemne povzbudilo. Dokonca ju to prinútilo sa nežne pousmiať a prejsť tú malú, kratučkú vzdialenosť, ktorá ich oddeľovala.
,,Ty si dávaj tiež pozor." povedala, keď mu jemne položila dlane na ramená. Stále to bol človek. Človek z mäsa a kostí, takže i napriek tomu, akou silou disponoval, mala vždy v sebe isté napätie, keď šiel do boja. A tento moment nebol v ničom iný.
Hodnú chvíľu len pozorne sledovala jeho tvár, tie jeho vážne oči a premýšľala, ako moc by bolo trúfalé ho pobozkať práve teraz. Ich spolubojovníci boli na omnoho nižších pozíciach, takže vedela, že mali isté súkromie a preto, i keď s miernym zaváhaním, sa napokon k nemu natiahla.
Lenže v tom Levi náhle prehovoril.
,,Už sú tu." uniklo mu spomedzi pier, na čo Silvia ustrnula v tej samej polohe a už s poriadne našpúlenými perami. Takmer okamžite pokrčila nosom a s nevôľou a pomyselnou nadávkou na to schválne načasovanie sa odvrátila. Zapozerala sa smerom, ktorým mali členovia tímu prísť a zbadala, ako sa v diaľke už črtali ich siluety na koňoch. Čo bolo však znepokojivé, bola pomerne veľká skupinka titánov, ktorí už od pohľadu nevyzerali na tých bežných, s ktorými obvykle moc problémov nemali.
,,Dopekla..." zašomrala potichu a siahla na zapínanie od svojej výstroje.
..Chceš sa premeniť hneď na začiatku?" spýtal a Levi, na čo mu ona mlčky prikývla a s tvrdým výrazom v tvári nespúšťala oči z toho výjavu, ktorý sa k nim pomaly blížil.
,,Silvia..." napomenul ju a uchopil za zápästie, keď sa priblížila k samému okraju.
,,Hlavne opatrne." vyriekol s o čosi väčším dôrazom, keď sa k nemu zvedavo otočila hlavu. Jej tvár po tých slovách krátko na to znova nadobudla láskavé črty a jemne prikývla. Nemala v úmysle ho dráždiť v okamihoch, akým bol aj tento, no to, či naozaj aj tak učiní, bolo vždy otázne. Protesty si ale teda nechala na neskôr. Poprípade ich využije v ospravedlnení, ak by náhodou jej impulzívnosť v titánej forme opäť prestrelila, ako už mnohokrát predtým. Bolo to však niečo, čo šlo úplne mimo ňu, kým nebola sama sebou. So svojou druhou podobou sa síce zosynchronizovala, no jej správanie bolo predsa len odlišné od toho, ako keď bola len človekom. Bola viac...viac...
Mierne zahanbene si zahryzla do spodnej pery, keď si uvedomila, že svoje emócie nevedela príliš dobre kontrolovať a že často bola ako neriadená strela. Avšak šlo o jav, ktorý sa celkovo dosť zle analyzoval a vysvetľoval.
,,Posnažím sa..." hlesla potichu a s cieľom nevinne sa pousmiať sa silene zaksichtila, keď zistila, že si ju Levi celkom prísne premeriaval a pravdepodobne veľmi dobre vedel, nad čím práve premýšľala.
Avšak, klamala by, keby že by tvrdila, že sa jej väčšina jeho trestov za jej neposlušnosť nepáčila | hah :D ty marhá! |.
Omnoho horšie však bolo, keď bol na ňu nahnevaný takým spôsobom, že s ňou komunikoval málo. Áno, občas vedel byť aj taký a sem-tam to medzi nimi zaškrípalo, no oboch ich to mrzelo. Nerobila to náročky. Bola proste členom légie. Rovnako ako on a keby chcela, mohla by mu to podobne vyčítať, ale nemienila medzi nimi vytvárať viac nepríjemného napätia.
A možno zrovna preto si k sebe zakaždým našli celkom rýchlo cestu a spor bol urovnaný behom krátkeho času. Ani jeden z nich nedokázal dlho trucovať a ani len nedokázal byť bez toho druhého viac, ako len veľmi krátku dobu.
A aj teraz, keď jeho dlaň spočinula na jej líci, z neho cítila, ako to celé vnímal. Preto sa jej znova prívetivo zdvihli kútiky úst ešte pred tým, než spravila ten posledný krôčik a stratila pevný podklad pod nohami. Padala len chvíľku, potom sa nad oblasťou zjavil obrovský záblesk a ona ťažko dopadla na zem už ako titán. Jej obrovské telo sa narovnalo a pripravená čakala.
Najskôr kolo nej preletelo stádo koní a ona sa vrhla hneď na prvého obra, ktorý im bol v pätách. Úderom päste ho poslala k zemi a krátko na to zamierila na jeho zátylok. Sotva sa však stihla opäť postaviť, už boli pri nej ďalší dvaja. Z hrdla sa jej ozval silný rev a jedného z nich odsotila. Druhý ho vzápätí nasledoval. Alebo teda, aspoň časť z neho.
Spokojná so svojou prácou ihneď svojimi veľkými očami vyhľadala Leviho. Nuž, druhá vec, ktorá okrem jej výbušnosti priliehala povahe jej titánej formy, bola tá, že sa rada pred ním predvádzala. Preto sa aj v duchu zachmúrila, keď zistila, že ju práve nesledoval. Dokonca si ako obor aj trošku dupla nohou, no dlho sa nad tým zamýšľať nemohla, pretože bolo nutné sa opäť hýbať.
Ramenom silno narazila do jedného z titánov, aby tým pomohla mladej žene, spadnutej v tráve. Pohotovo sa po ňu sklonila a vzala ju do rúk. Jej mohutná paža ju opatrne vysadila na jeden z vyšších konárov a venovala jej krátky, spýtavý pohľad. Našťastie, okrem značnej únavy sa zdala byť v poriadku, čo ju potešilo. Stále totiž úbytok v ich radoch nedokázala brať tak, ako iní.
,,Ďakujem, Silvia-san." šepla jej vďačne dievčina a ona aj ako ženský titán bola rada, že ju členovia légii stále rešpektovali a nebrali ju len ako kus niečoho, čo im pomáhalo.
S týmto pocitom sa opäť otočila na svojich súperov, ktorých počet sa značne zvýšil.

***

,,Prečo si sa ešte nepremenila?" spýtal sa šomravo Levi skôr sám seba a svoj skúmavý pohľad uprel na Silviinu titániu formu, ktorá ani hodinu po boji nezmizla. Kľačala v tráve, opretá v lakťoch sa takmer dotýkala bradou zeme a on sa nemohol zbaviť pocitu, že od neho niečo očakávala. Silvia mala totiž veľmi dobrú mimiku aj v tejto podobe, takže si bol istý, že podľa toho, ako vyzerala jej veľká tvár, sa toho niečoho priam dožadovala. V mysli si kvôli tomu dokonca premietol jednu scénu počas boja, kedy telo jedného z obrov padlo kúsok od neho a ona sa doň ho zúrivo pustila. Tĺkla ho tak silno, že z neho ostal len krvavý fľak a on nezabudol na ten jej zvláštny výraz, ktorý mu venovala, keď s ním skončila. V tom momente dokonca zdvihla do vzduchu jednu z paží a na demonštráciu svojej gigantickej sily napla na nej svaly. Levimu to v tom okamihu prišlo tak podarené, že mu ušlo uchechtnutie a pobavene pokrútil hlavou nad jej gestom. 
,,Dobrá práca." vyriekol po chvíli, keď mu došlo, že pravdepodobne čakala na pochvalu. Jeho ruka sa dotkla jej líca rovnako tak, ako pár hodín dozadu a skĺzla ak k obrovským, hrubým prameňom jej vlasov. Pozoroval, ako sa jej ústa skrivili do úsmevu a aj v týchto jej očiach zazrel kúsky citu. Posunula sa k nemu o trošku bližšie. Jej nos sa takmer dotýkal jeho hrude a aj jednu z rúk presunula jeho smerom. Otvorila svoju dlaň a jemne ho obkolesila dlhými prstami. 
Levi sa na ňu díval s menším podozrením, no nepovedal nič na to, keď ho s citom uchopila. Posadila sa na päty a svoju pažu spolu s ním si pritiahla k tvári. Bol momentálne oproti nej tak drobný, že jej to ponúkalo na neho úplne iný pohľad. Pohlo sa v nej niečo z tých silných emócií, ktoré k nemu prechovávala a po ich skreslení jej titánim zmýšľaním, si ho pritiahla k svojej tvári. 
,,Hej..." zháčil sa Levi, keď sa začala o neho svojim lícom jemne obtierať. ,,Silvia!" riekol mierne rozladene, keď si uvedomil, že ich zdola ich kolegovia začali sledovať s istým pobavením.  
A ona len niečo ticho zamručala, no neprestávala. Jej zaľúbená grimasa s prižmúrenými očami pôsobila oproti tej jeho až príliš spokojne. V každom prípade nevyzerala na to, že by sa chystala s tým každú chvíľku skončiť a on rozmýšľal, koľko toho v nej z jej pôvodného ja vôbec momentálne bolo. Vyznievalo to tak, že úplne stratila zábrany. Nuž, aj keď s toľkou náhlou prívetivosťou z jej strany veru nerátal, tak akosi tak tušil, že bola práve vo svojom vlastnom svete. 
Vo svete, v ktorom ho ľúbila pravdepodobne rovnako tak, ako v tom ich spoločnom.  
,,Len ma, prosím, nezožer..." poznamenal nakoniec s istou dávkou rezignácie v hlase, keď sa jej veľké pery opatrne dotkli jeho hlavy. 
Atmosféra sa z napätej zmenila na úplne inú, hravú. Áno, keď bude zasa sama sebou, určite jej to pripomenie a dá jej kázanie o tom, že intímnosti tohto charakteru si od nej neželá, keď sa na nich dívajú všetci jeho podriadení, ona má takmer dvadsať metrov a on vyzerá ako malá bábika v jej rukách. Avšak teraz mu neostávalo nič iné, ako maznanie sa s jej veľkou hlavou prijať a vydržať. 
A on to, hoci nerád, vydrží. Predsa len mala u neho svoje súkromné, veľmi zvláštne postavenie, ktoré poriadne zavážilo aj v takto pre neho zahanbujúcej situácii, pre ktorú by v inom prípade vraždil.

***
   

4 komentáre:

  1. Jasné... bude o vymyslená postava.... jasné! *irónia* xD
    Prekvapila si ma! Juj! Keď som uvidela Leviho, tak mi až srdce poskočilo, že juj! Bude vzrúšo! :D
    A mimochodom, nemôžem za to, že som sa narodila 22.6., za to môžu moji rodičia. AHM! *odkašle si*
    Bolo to zaujímavé a nadchlo ma, že si dala príbehu pokračovanie. A zisťujem aj to, že som si nezvykla na to, keď sa používa... to meno! xD Veľmi sa ma to dotýka takým spôsobom... asi vieš akým! xD Ale nesťažujem si O:)
    Zvláštne opisuješ tých dvoch vzťah, ale páči sa mi to. Levi je dosť komplikovaná postava, ale za to veľmi taká... príťažlivá nie len v tom zmysle, že sa žena naňho pozrie a ide odpadnúť, ale skôr v takom, že vyžaruje z neho autorita, charizma a niečo zároveň nepekné, lebo si prešiel svojim, hm... A páči sa mi aj to, že si trošku zobrazila alebo teda popísala to, že to nie je medzi nimi vždy úžasné a dokonalé, ale že príde nejaké nedorozumenie alebo že sa jeden alebo druhý urazí alebo niečo podobné, ale nakoniec to prejde a fungujú ďalej. Páči sa mi to také reálnejšie vyobrazenie vzťahu. :)
    No a tá druhá časť, kedy sa stala titánkou, tak sa mi ľúbilo, aká žena činu to bola, muahahah, že dávala titánov ako pani. :D (Druhá Wonder Woman xD)
    No ale uznávam, že potom čo začala robiť Levimu, to bolo jemne trapnučké, ale zároveň milé, lebo našťastie ho neporazilo z nej a Silvia (ach, to MENO xD) má šťastie, že ju Levi miluje (OOOOH xD), takže koniec koncov bolo to milé s trápnym nádychom, ale oživilo to príbeh, spestrilo a veľakrát som sa usmievala ako taký blbeček a samozrejme, že som bola červená ako paprika, lebo SILVIA xD (Veď ty vieš! :-*)
    Takže veľmi pekne ti ďakujem, že si si spomenula na mňa na moje narodeniny a venovala mi takýto milučký darček a dokonca so samotným Levim, ktorý pretrváva v jednej z mojich dimenzií. ♥
    Ďakujem ti krásne, Petrika. :) Mám ťa veľmi rada. ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Jéj, tak to je vážně krásný dárek... :) Povídka byla vážně boží Petrika, jinak nemysli si, že na tvém blogu nejsu každý den!
    Jsem a sleduju tě! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Viem, že to bolo pre Citru, ale ja som si to aj tak prečítala :D A bolo to super, presne ako pokračovanie... trocha boja, trocha hravosti a trocha romatniky...tak to má byť. Ale riadne som sa pobavila na tej predstave veľkého titána, ktorý sa mazná s Levim. Práve s tým neutostným Levim.... podarené vážne :D

    Tak ja som ani nevedela, že Citruštek mal včera na moje meniny narodeniny... musím to ísť napraviť na jej blog :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Dobre, toto si pekne zabila. Bolo to také zlaté, hravé, romantické, že som sa skoro roztopila a ešte som sa aj usmievala ako blbeček. Podarilo sa ti to. Bolo to naozaj milé, pekne napísané. A... v podstate takýto príbeh som už dávno nečítala :)
    Pekné, fakt podarené :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)