štvrtok 27. júla 2017

I wanna reach you - kapitola č. 24


***


***


~Pochybnosti~

***

Aomine sedel rozvalený v lavici a zvažoval, či by bolo možné sa z dnešného vyučovania nejakým zázrakom vytratiť skôr. Okrem tých fajn vecí, ako bol úvod turnaja, tréningy a samozrejme, v neposlednom rade Megumi, tu totiž boli aj iné povinnosti, ktoré sa ho týkali a nuž, jedna z jeho častí si ešte aj teraz odmietala zvyknúť. Prvý mesiac školy bol vždy rozbehový, ten druhý sa už ale nedalo na nič vyhovárať. Testy boli v plnom prúde a ak sa nechcel dostať na úroveň, vďaka ktorej by mu zakázali športovú činnosť, tak mal čo robiť.
Obvykle bol z tých, čo sa učili rýchlo a najmä jednoducho. Žiadne zbytočné rozpitvávanie do hĺbky, z učiva si zakaždým bral len to, čo mu výrazne utkvelo v pamäti a čo bral ako podstatné. V očiach niekoho by sa jeho časté, občas len super bleskové a výrazne skrátene čítanie cez prestávky zdalo byť lajdácke, no na podiv to stačilo.
Lenže jemu sa v týchto dňoch nechcelo ešte viac, než zvyčajne. Veľmi sa mu nechcelo a keď už nejakú tú knihu alebo poznámky otvoril, tak sa nevedel príliš sústrediť. Bránila mu v tom totiž mrzutosť, ktorá sa do jeho nálady začala vkradávať od toho momentu, čo zistil, že svojmu priateľovi isté veci tolerovať tak úplne nemohol.
Alebo skôr nechcel.
Nehovoriac o tom, že Megumin mobil pípal na jeho vkus akosi až moc často vzhľadom na to, že ešte nedávno v jeho prítomnosti zaznel len zriedkavo. Teda, nevedel s istotou, že správy boli od Ryouty, pretože sa na to nikdy nespýtal. Len s istým zamračeným výrazom zakaždým sledoval, ako občas na ne odpísala a potom telefón odložila. A ten sa obvykle krátko na to ozval znova. Druhýkrát sa už nedívala, čo jej kto písal a to ho možno iritovalo ešte viac. To, že sa správala, akoby sa nič nedialo. Áno, už dávno vedel, že Megumi len málo čomu prikladala veľkú váhu a pozornosť, no tak trošku ho to urážalo. Dokonca aj niekomu, ako bola ona, muselo dôjsť, že je to voči nemu neférové a hlúpe, pretože on to tak rozhodne vnímal a hneval sa kvôli tomu.
I keď síce len potichu a bez toho, aby priamo vyjadril svoju nespokojnosť.

***

Zobral si z pultu s rýchlym občerstvením svoju tácku s jedlom. Len čo sa však otočil, jeho tvár opäť potemnela pri pohľade na ňu, znova s mobilom v ruke. Dokonca sa zastavil a chvíľku sa na ňu len s pevne zomknutými perami díval, ako sa jemne usmievala a svojimi očami blúdila po obrazovke.
To sa vážne chopila príležitosti len čo im šiel po objednávku?
Zovrel plastovú tácku o čosi silnejšie a napokon vykročil. Len čo ho zbadala, telefón odložila a tentoraz úsmev venovala jemu. Mlčky, bez slov jej podal kávu, ktorú chcela, na čo mu poďakovala a uchopila veľký, papierový kelínok oboma rukami. Rovno si aj usrkla.
Aomine hľadiac na svoj hamburger zistil, že vlastne naň aj stratil chuť. Namiesto toho sa teda zatiaľ napil aspoň minerálky, ktorú tiež kúpil.
Nechápal, ako mohli dôjsť až do takto zahanbujúco kritického štádia. Veď ešte nedávno bral všetko s nadhľadom a náročky si ju o sebe túlil zakaždým, keď sa na ňu ktokoľvek čo i len pozrel. Teraz ho však celkom isto opúšťala chuť a on tušil, že je to zásluhou jeho vlastnej tvrdohlavosti.
Megumi odtiahla pohár od svojich pier, keď zistila, že jedlo, ktoré by normálne zmizlo z podnosu ako švihom čarovného prútika, bolo stále nedotknuté. Na čele sa jej taktiež urobila malá vráska a svojimi šedými očami sa nenápadne vpíjala do jeho mierne zamračenej tváre, ktorú vídavala v posledných dňoch často. Tušila, že jeho momentálne mierne zhoršený školský priemer za to zrejme nemohol a zatiaľ neprehrali ani len jeden jediný zápas, takže basketbal mohla vylúčiť tiež.
,,Vyzerá chutne." poznamenala odrazu akoby nič a jej ruka sa natiahla k tácke. Opatrne zdvihla hamburger do vzduchu a pritiahla si ho k ústam. Odhryzla si. A znova. A znova. Jemne prežúvajúc ho pri tom stále pozorne sledovala. 
Keď si zobrala jeho jedlo, obdaril ju len krátkym, o ničom nevypovedajúcim pohľadom. Potom sa zaprel lakťami o stôl a zahľadený niekde úplne inde na to inak výraznejšie nereagoval.
,,Ochutnaj..." navrhla mu, na čo on nesúhlasne pokrútil hlavou. Megumi to však nezastavilo a strčila mu ešte stále teplú žemľu popod nos.
Nápadne to obom pripomenulo tú samú situáciu, ktorú presne v tomto istom zariadení zažili na jeho narodeniny. Akurát s tým rozdielom, že teraz bola mierne drzá ona a on sa zasa tak dlho presviedčať nedal a nakoniec hamburger dojedol. 

***

Nevydržal to. Pri ďalšom stretnutí u nej doma sa nechal zlákať tou hlodavou zvedavosťou a len čo bola možnosť, siahol po jej mobile. Poháňaný podráždením odomkol obrazovku.
Na jeho prekvapenie sa však nestretol hneď s úvodnou stránkou, no Megumi mala v telefóne zrovna otvorený nejaký súbor. Prebehol očami po texte a jedno z jeho obočí sa mierne nadvihlo, keď zistil, že ide o knižný obsah. To dievča si do mobilu stiahlo knihu?
S pevne zomknutými perami súbor zatvoril a váhajúc podržal palec nad ikonkou správ. V duchu si hovoril, že jeho podozrenie malo opodstatnenie a s tým pocitom aplikáciu otvoril. 
Žiadne meno, ktoré by však mohol priradiť k jeho priateľovi, tam nebolo. Správy boli len od neho, mobilného operátora, nejaká sa našla aj od Satsuki a potom už len od rodičov.
Aomineho to ale neuspokojilo. Stále ich mohla predsa zmazať. To by urobil snáď každý s rozumom, no nie
,,Nevšimla som si, že sóda došla. Dáš si niečo iné?" ozvalo sa náhle z dverí a on stuhol. Poriadne nesvoj zdvihol hlavu jej smerom a pocítil mierne napätie v žalúdku. Vôbec ju nepočul prichádzať!
Bezmocne sa díval, ako Megumin pohľad padol na jej mobil, ktorý bol stále v jeho rukách. 
,,Zvonil mi telefón?" spýtala sa a podišla k nemu bez akejkoľvek známky toho, že by zatiaľ tušila, čo s ním robil a za akým účelom. 
,,Nie." zamumlal Aomine potichu, podávajúc jej zariadenie. Sklopil pri tom pohľad skôr, než si všimol, ako sa na neho zapozerala. 
Klamať predsa u neho nemalo zmysel. 

***

Megumi práve vybavovala objednávku pre dve mladé slečny, ktoré sa zastavili tesne po otvorení. Zrejme sa zo školy uliali a zájsť si na niečo sladké im prišlo ako lepší nápad, než tvrdnúť v triede. 
Položila dva malé tanieriky s koláčmi na tácku a pridala k nim aj dve šálky čaju. Zobrala podnos a obišla pult. Pristúpila až k nim, rušiac ich pri búrlivej debate. Boli hlučné. Trošku viac, než tu ľudia zvykli byť, no takto skoro tu ešte nebol nik. Kým na nich teda niekto nepekne nezazeral, tak si to asi neuvedomovali.
,,Nech sa páči." rozložila medzi nich, čo si jedna a aj druhá priala. 
,,Nech vám chutí." dodala s malým úsmevom, na čo jej obe dievčence zdvorilo poďakovali, i keď si ju trošku okato prezerali rovnako tak, ako keď bola pri nich prvýkrát kvôli objednávke.
Megumi to však príliš neregistrovala a vrátila sa na svoje miesto. Na pulte ostalo zopár riadov zo včera. Kumiko, jej kolegyňa, opäť nestíhala na autobus a zanechala ospravedlňujúcu sa správu za ten menší neporiadok, do ktorého sa momentálne ona nenáhlivo pustila. Začala oplachovať šálky, jemne vydrhla lyžičky a zopár tanierikov. Nebolo toho moc, tak sa čoskoro znova nemala čím zabaviť. Očami preto skĺzla k miestu, kde mala položený telefón so stiahnutými poviedkami. Pred nedávnom narazila na obrovskú internetovú stránku plnú zbierok tých najrôznejších príbehov a tak sa rozhodla, že si ich pár uloží, napríklad pre takýto prípad, že sa bude nudiť. Včera dokonca dočítala jeden, ktorý ju tak strhol, že jeho zložku otvárala zakaždým, keď sa jej naskytol priestor. 
Dnes však na čítanie nemala náladu. Len čo jej myseľ prestala byť zamestnávaná, tak sa vracala k posledným stretnutiam s Aominem, z ktorých začínala mať tak trošku zvláštny pocit. 
Kým to doposiaľ bolo všetko až neuveriteľne moc uvoľnené, tak teraz akoby prešli k úplne opačnému stavu. Ich komunikácia bola občas až na mizernom bode, nehovoriac o tom, aká bola aj reč jeho tela. Normálne pôsobil vždy prirodzene, pohodovo, no v posledných dňoch sa okolo nej pohyboval akosi neprimerane kŕčovito a niekedy jeho správanie vnímala až ako chladné. 
Možno ho to s ňou už nebaví. Predsa len sa dali dokopy tak rýchlo. 
Jemne stisla pery vo chvíli, keď jej pípla správa. Flegmaticky sa natiahla po telefóne.
"Tak čo? Boli ste spolu aj včera?"
Megumine kútiky úst sa zvlnili a krátko na to jej prišla od jej mamy ďalšia. 
"Dúfam, že je k tebe slušný! Inak...*nazúrený smajlík*"
Blondínka prevrátila očami, no úsmev jej z pier neschádzal. Odkedy svojej mame povedala, že si má chlapca, tak ju neustále bombardovala správami. Písala jej občas dokonca aj na messengeri. Prežívala to viac, než bolo vhodné, no tak to asi malo byť, keďže to bol prvý muž, o ktorom sa jej zmienila. Nie preto, že by tieto veci pred ňou tajila, no predtým nebol nikto taký, o kom by mohla naozaj rozmýšľať ako o svojom priateľovi. Bolo zopár mladíkov, s ktorými sa stretla, no to, čo práve prežívala s tým tmavovlasým basketbalistom, bolo niečo úplne iné. A aj ich vzťah bol iný
"Meg! Veď mi odpisuj!"
V dlani jej opäť zavibroval mobil a ona na ňom stíšila zvonenia. Prstami rýchlo vyťukala zopár slov. 
"Mami, aj ja tebe želám krásny deň a áno, boli sme spolu aj včera."
Odoslala. Jej mobil sa rozsvietil ešte niekoľkokrát, ale Megumi tomu už príliš nevenovala pozornosť, pretože do kaviarne vstúpili ďalší zákazníci a ona sa im šla venovať.

.
.
.

Hmm, zatiaľ mi moje plány- vydať aspoň raz týždenne vychádzajú :D Od ďalšieho týždňa ma však čaká prax, takže počas toho obdobia asi výrazne spomalím. V každom prípade ma teší, že som sa s týmto príbehom zasa o krôčik pohla a dúfam, že sa Vám diel páčil.
Ďakujem za podporu :]

***

2 komentáre:

  1. No, dajme tomu, že hrabať sa niekomu v mobile je neslušné, aj keby človeka zvedavosť zožierala, je to neslušné a bodka. Je jednoduchšie sa spýtať, keď už je človek zvedavý - no jo, nezachádzajme do detailov.
    Inak celkovo vydarená kapitola :) Mama Megumi pekne vie dobiedzať :D
    Teším sa na pokračovanie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Hovorí sa, že hrabať sa niekomu v mobile je neslušné, ale ruku na srdce, viacerí by zo zvedavosti sa v tom mobile pohrabali. Aj keď, najprv sa jej mohol na to spýtať a na základe jej reakcie sa mohol rozhodnúť, či sa hrabať v mobile alebo nie Veď veľakrát je vidieť na človeku, či klame alebo nie. Ale tak je to Daiki, no. A toto je jeho prvý vzťah a nemá skúsenosti.
    K mame Megumi sa nebudem vyjadrovať, lebo ja si to neviem dobre predstaviť, že ako taký vzťah funguje medzi mamou a dcérou v pozitívnom slova zmysle.
    No, som zvedavá na pokračovanie. :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)