pondelok 28. augusta 2017

I wanna reach you - kapitola č. 26


***


***

~-~

***

Chvíľku dozadu len trávili spolu ďalšiu zo svojich voľných chvíľ. Dokonca ho presvedčila na nový z rady jej obľúbených, béčkových hororov, no jej tesná prítomnosť spôsobila, že sa na film sústredil možno tak prvých desať minút. Potom jeho paža siahla na tú jej. Uchopil ju do oboch dlaní a prstami hladkal jej hánky, mierne vystúpené žilky a zápästie. Neskôr ju objal a sám si vynútil bozk. Ukradnúc si jej pozornosť ju opatrne zatlačil do matraca pohovky a znova pritisol svoje ústa k tým jej.
Odkedy sa tá nepríjemná záležitosť medzi nimi bez zbytočného kriku ujasnila, mal čoraz väčšiu a častejšiu potrebu sa jej dotýkať, objímať ju a bozkávať. V ten deň totiž Megumi ukázala niečo, čo u osoby jej prejavu nečakal. Ešte teraz si celkom živo vedel vybaviť jej tvár. Jej výraz, rozrušenie a napätie, ktoré aj on sám pociťoval a aj keď tomu zo začiatku nepripisoval až toľký význam, tak to na neho v skutočnosti zapôsobilo. Tá istá úprimnosť, zrejmá, čitateľná... Dovtedy mal totiž dojem, že ohľadom nej si nemôže byť nikdy tak úplne istý. Respektíve mu chýbalo to niečo, čo tak ľahko dokázali ukázať druhí a vďaka čomu vedel, na čom bol. A ona mu to vtedy predsa len odhalila. Dala na sebe poznať, že jej na tom niečom, čo medzi sebou mali, záležalo. Nie, nikdy nepochyboval o jej správnosti, no aj správni ľudia si časom mohli veľa toho rozmyslieť. Avšak jej prípad to nebol.
A možno ja preto sa jeho túžba voči nej prejavovala čím ďalej, tým intenzívnejšie, keď sa pochybnosti stratili.
I keď boli ich prvé stretnutia vzhľadom na to, čo cítil, na míle vzdialené tým dnešným a dlho si priznával, že ho Megumi naozaj priťahovala, tak práve v tomto okamihu za neho dokonale rozprávalo jeho telo. To sa na nič nevyhováralo a ani len nerozmýšľalo. Jednoducho vnímalo len jej teplo, ten pocit, ktorý sa k nemu dostavoval pri prechádzaní jeho dlaní po jej pokožke a jej opatrné reakcie.
Megumina ruka ako už zvyčajne vyhľadala jeho zátylok, to miestočko, kde končekmi prstov mohla siahnuť na jeho krátke vlasy a druhá paža sa k nej behom chvíľky pripojila. Pritískajúc sa k sebe neopúšťali ústa toho druhého a ich pery sa do seba vpíjali čoraz viac.
Teplo jeho pokožky ju zlákalo natoľko, že sa sama od neho odtrhla, aby skĺzla cez bradu k jeho krku. Tú jemnú vôňu vody po holení zaregistrovala už vtedy, keď sa dnes pobozkali na privítanie po prvýkrát, no momentálne jej do nosa udierala o čosi silnejšie. Boli to akési isté maličkosti, ktoré sa jej s ním spájali. Za tú dobu, čo boli spolu, sa k tomu pridružilo mnoho, čo patrilo len jemu. Vrátane horúčavy, ktorá z neho sálala a ktorá pôsobila priam upokojujúcim dojmom.  
A Aominemu zasa v poslednej dobe nechýbalo veľa k tomu, aby pocítil istý tlak tam dole. Občas sa tak stalo už len v úvode ich stretnutí, keď ju zľahka objal. Bolo to však niečo, čo zatiaľ veľmi hrubo ignoroval. Určite si toho všimla. Minimálne párkrát a v situácii, ako aj v tejto teraz, nebolo možné to prehliadnuť. Avšak zvykol si a zmieril sa s tým, že všetko to príjemné, počas túlenia a láskania, ktoré ešte nejakú tú chvíľku pravdepodobné potrvá, sa bude miešať s istým malým nepohodlím.

***

Blond mladík si povzdychol a opatrne sa zvalil na lavicu. Hlavu si skryl do dlaní a unavene privrel oči. Cez noc toho opäť príliš moc nepospal. Namiesto toho totiž bezmyšlienkovito a bez cieľa blúdil po internete, obzeral si svoju fanúšikovskú stránku, instagram a účty aj iných ľudí, dokonca aj tých, s ktorými už istú dobu nebol v kontakte. Sám pri tom netušil, čo konkrétne hľadal. Možno sa len nudil a zbytočne, náročky predlžoval čas pred spánkom. V podstate sa to stalo takým jeho nezdravým zvykom, ktorý každé ráno, keď musel vstať, ľutoval.
,,Kise-kun?" ozvalo sa niekde pri ňom. Mladík najskôr otrávene pretočil očami, no skôr, než stihol ukázať svoju tvár a narovnať sa, už mal ten svoj typický úsmev na perách. Nie, nie vždy bol takto falošný, len dnes nemal náladu.
,,S čím ti pomôžem?" prehodil smerom k svojej spolužiačke. Bolo to asi to najdrobnejšie dievča, čo mali v triede, ak nie rovno v celej škole, vďaka čomu pôsobila pomerne dosť roztomilo. Prívetivý výraz, priateľské oči...a to ho vlastne prinútilo svoj silený úsmev napokon predsa len zmeniť na úprimný.
,,Uhm, vieš..." a bolo to tu. Jemná červeň v tvári, malé náznaky ošívania. ,,Tento víkend mám narodeniny. Objednala som kvôli tomu malú chatku a bola by som rada...naozaj rada, keby si prišiel." vysúkala zo seba opatrne.
,,Uhm, pozvala som aj ďalších spolužiakov. Bude to taký mix ľudí, s ktorými rada trávim čas." dodala rýchlo a vo vysvetľovaní okolností pokračovala.
Kise chcel najskôr odmietnuť. No potom zazneli mená jeho priateľov z tímu, na čo si povedal, že by to nemusel byť zlý nápad. Aj tak iné plány nemal a usúdil, že by možno nebolo na škodu sa konečne trochu odreagovať. Predsa len sa celé dni jeho myseľ motala len okolo dvoch ľudí. Okolo Megumi a Daikiho, ktorých ešte vôbec nevidel od toho incidentu a na nejaký iný kontakt s nimi si zatiaľ netrúfal.
Stále sa kvôli tomu cítil zle, lenže tentoraz už ani len nenachádzal vhodné slová na to, aby sa poriadne ospravedlnil, i keď by rozhodne mal. Keď už nie svojmu priateľovi, tak aspoň Megumi. Aomine to beztak určite ďalej nerieši a nerozpitváva, ak si to teda ujasnili, no čo sa týkalo jej, tak tým si nebol tak úplne istý. Vtedy na tých schodoch vyzerala byť naozaj rozrušená a jemu to dokázalo prísť ľúto ešte aj teraz, keď si to pripomenul. Skúšal jej napísať, no tú správu zakaždým len zmazal. Okolo kaviarničky prešiel tiež párkrát, no nevkročil dnu. Po pár dňoch sa odhodlal jej aspoň nechať v práci malú, darčekovú taštičku s čokoládou a s lístkom, na ktorom bolo jednoduché "prepáč". Samozrejme, učinil tak, keď tam nebola a na oplátku dostal rovnako tak prosté "ďakujem", čo ho najskôr trochu zamrzelo, no pár sekúnd na to sa k tomu pridružila informácia o tom, že jeho výber je chutný a to ho koniec koncov potešilo.
,,Dobre, budem tam." odvetil svojej spolužiačke, na čo sa jej tvár príjemne rozžiarila a nadšene mu oznámila miesto a čas.
Aspoň vypne.
A možno si aj z trucu zaflirtuje.

***

Tá druhá myšlienka bola jasná, len čo vošiel do chatky. Dnu hrala fajn hudba a to miesto bolo priam preplnené ľuďmi. Mnohých poznal, ale našlo sa aj zopár takých, ktorý videl po prvýkrát. Keďže prišiel neskôr, vyskytli sa tu už aj jedinci pekne pod parou, no jemu takáto atmosféra len vyhovovala. Sám totiž počítal s tým, že si vypije. V tom duchu sa aj prvú hodinu správal, no čoskoro zistil, že sa začína nudiť. Akoby tie percentá, vynímajúce sa na fľaši, z ktorej mu nalievali, boli klamlivé, pretože sa želaný efekt nedostavoval a jemu sa to nepáčilo. Nie, nemal v úmysle sa zrúbať pod obraz boží, no chcel sa dostať aspoň do tej správnej nálady a užiť si večer po svojom. 
Očami preto zablúdil k tej jednej osobe, ktorú tu zahliadol už vtedy, keď ho jeho spolužiačka a zároveň oslávenkyňa vítala. 
Nepoznal ju. To dievča, sediace samo na gauči v rovnako uvoľnenej pozícií, ako aj predtým. Jej zrak síce sem-tam padol na dianie okolo, no inak by sa dalo povedať, že sa nudila rovnako tak, ako on. Podobne sa mu aj zdalo, že ju navôkol nikto konkrétny nezaujímal. Možno tak akurát len ten balík čipsov, v ktorom sa pravidelne strácala jej ruka.
Na perách sa mu objavil malý úsmev a opäť raz si spomenul na to, čo si pomyslel, keď ho na túto oslavu pozývali. Zaflirtuje si. A presne s touto myšlienkou odložil svoj pohárik na najbližší stolík a pobral sa k nej.
,,Smiem si prisadnúť?"prehodil jej smerom, čím na seba strhol jej pozornosť. Jej veľké oči krátko prebehli po jeho tvári a potom sa jej ústa pohli.
,,Jasné." A už sa aj usádzala z tej na pól rozvalenej polohy do vhodnejšej, ktorá mu umožňovala sa k nej pridať. Na jeho smolu sa však nič zvláštne neudialo. Žiadne rozpaky, žiaden údiv.
,,Bavíš sa?" skúsil to teda inak.
,,Ale áno." Díval sa, ako mu pobavene ukázala na fľašu, čo ho prinútilo sa znova usmiať.
,,Dáš si?" ponúkla ho, lenže on vzápätí pokrútil hlavou. Tento alkohol a ten predtým, ktorý si dal, rozhodne nezodpovedali farebnej škále, po ktorej by sa ráno ešte stále cítil pomerne v pohode.
,,Už som vypil niečo tam vzadu, teraz si dávam pauzu." dodal na rýchlo, keď zbadal, ako sa jej jedno z jej pekne upravených obočí nepatrne nadvihlo nahor.
,,Padavka." odvetila mu a ešte sa aj poriadne uškrnula. A to v konečnom dôsledku spôsobilo, že sa Kise nechal vyprovokovať a siahol po fľaši skôr, než tak mohla urobiť ona, aby si sama naliala.
Následne si s cieľom zanechať dojem odpil spôsobom, akoby mu snáď tento druh alkoholu dávala mama už do mliečka.

***

,,Nepáčim sa ti?" uniklo mu spomedzi pier. Nestávalo sa mu totiž často, že by sa z jeho prítomnosti niekto opačného pohlavia len tak vykrútil a šiel radšej riešiť tých, čo to s pitím prehnali. V podstate ho to celkom iritovalo. Toto dievča, Alica. Šlo z nej niečo iné, no sám netušil, čím to bolo. Možno jej postojom, tým, ako sa k nemu stavala. Alebo možno aj preto, že po nej pokukoval za tento večer častejšie, než by mal a zároveň sa chopil novej príležitosti byť s ňou len čo sa mu dalo a to aj za cenu toho, že riskoval pozvracanú košeľu od niekoho, koho sotva poznal. Avšak keď ju videl, ako sa s tým chlapcom morduje a snaží sa ho dostať do bezpečnej zóny, tak mu to nedalo a možný zisk prevážil risk. 
,,Ale páčiš. Komu by si sa nepáčil?" Bola jej odpoveď. Povedala to dokonca tak uvoľnene, bez zaváhania, tak prečo potom? Kde bol problém? Urážalo ho to.
Bol si vedomý toho, že zrejme tlačil na pílu a poznamenal veci, ktoré sa už vonkoncom vzhľadom na ich prvé stretnutie nehodili, no nemohol si pomôcť. Obvykle stačilo len tak málo a fakt, že po Megumi bola ona už druhá, ktorej bol takto ukradnutý, mu skutočne nepridával na nálade.
,,Kise, mám dvadsaťdva rokov." odpovedala mu na otázku, ktorú neskôr aj vyslovil.
,,A to je zlé?" Momentálne mu bolo úplne ukradnuté, koľko mala, i keď pravda, zaradil ju medzi násťročné.
,,Povedzme, že ja očakávam od vzťahu niečo, uhm, niečo iné." vysúkala zo seba, no potom zbadal, ako sa zarazila. ,,Alebo, teda...máš záujem len o tento večer?" dodala bleskurýchlo a jeho v tej chvíli opäť prekvapila jej priamosť. Údiv však čoskoro vystriedal hnev, pretože ho tým znova tak trochu urazila. Potom sa však ale jeho zlosť obrátila voči sebe samého, keď mu došlo, že za takúto domnienku si mohol len a iba sám.
Otvorene ju pozval na zápas, otvorene jej nadbiehal. A to sa vtedy poznali len pár minút. 
Síce, teraz sa poznajú asi len hodinu a pól, čo situáciu tiež nezlepšuje, ale...ale...!
,,Nemám záujem o jednu noc!" vyhŕkol rozpačito a zahanbene sa poobzeral. Na chodbe boli sami, no aj tak sa necítil kvôli tomu príjemne, i keď Alica nevyzerala byť na ten typ človeka, ktorý by pre niečo také toho druhého rovno odsúdil.
,,Mám záujem o teba celú." Ďalší kec. No v tom momente to bolo istým spôsobom úprimné. Naozaj sa mu páčila. I po tak krátkej dobe v ňom vzbudila záujem! A neodrádzalo ho ani len to, že sa ho pokúsila odplašiť inak. V podobe rečí o vzťahoch, jeho údajne stratenom panenstve, ku ktorému by došlo, ak by pokračovali v tom, o čo sa práve snažil a o jej nárokoch. Lenže on akosi tak cítil, že mu len predkladala popod nos to, ako to bolo a že sa zrejme sama na to necítila. A na základe toho sa chytil a sám utrúsil znova niečo trápne, no ako sa tak zdalo, jej to nevadilo. Aspoň nie tak, ako by to vadilo iným. Dokonca na neho zvýšila hlas a na rovinu sa ho spýtala, či sa s niekým stavil, čo ho úplne pohoršilo, no sám musel uznať, že jeho dnešné správanie vyzeralo všelijako.
,,Krásne voniaš." začul tie slová. Polichotila mu a on prehnane polichotil jej. Viac gýčové slová ani len zvoliť nemohol, no pri niekom, kým bola ona, mu to pravdepodobne prešlo. Avšak i napriek tomu nemal z nej dojem, že by bola hlúpa alebo naivná. Tak trochu vycítil, že jej to možno tiež padlo vhod. Rovnako tak, ako jemu. Krátko na to znova prehovorila.
,,Som zvedavá, či tak dobre aj chutíš ako voniaš." Jej prsty sa zakvačili do látky jeho trička a pritiahla si ho k bozku. A on hneď vedel, že to rozhodne nebola jej prvá pusa. Celkom slušne mu ukázala časť zo svojej inej stránky. Tej stránky, ktorá sa mu páčila podobne, ako keď sa ich pohľady po prvýkrát za tento večer stretli. Bolo mu jasné, že konal unáhlene a tušil, že v tom nie je nič poriadnej hĺbky, no ani len s týmto si nevedel rady. Netušiac, akú rolu si Alica v jeho živote ešte zahrá, si len užíval horúčavu jej úst a mäkkosť jej tela, ktoré si k sebe s povrchnou túžbou privinul.

.
.
.

Áno, aj mne bolo Kiseho ľúto a áno, plánovala som to spojiť s už existujúcou FF, ak ste si všimli a pamätáte si ešte :] xD ... viete, to jednoducho muselo byť takto, musela som ho "odbaviť" :D 
...a ja dúfam, že sa Vám KisePart aspoň trošku pozdávala a že ste si tento "staro-nový" diel aspoň ako tak užili :] a že tam nie sú chyby, pretože som si to po sebe čítala len jedenkrát -.-


***

7 komentárov:

  1. Moc se omlouvám dlouhý články nečtu :( ale hodně mě zaujaly ty animace v menu :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nemyslím si, že som žiadala o čítanie mojich článkov, ale vďaka za návštevu :]

      Odstrániť
    2. Aháá, takže o týchto ľuďoch mi rozprávali. Už rozumiem. V každom prípade by som bola zvedavá, ako by niekto takýto - nič v zlom - vtesnal celý jeden príbeh do troch viet, ktoré je ešte naozaj schopný prečítať.
      Inak, ak by si si tento komentár odpustila, mohla si spisovateľke ušetriť pol minútu času, kým ti odpísala, a mohla by tento čas venovať písaniu iného príbehu, ktorým by "čítajúcich" ľudí aj potešila.

      Odstrániť
    3. Pri písaní odpovede na ten komentár som si prééésne na teba spomenula :D a normálne som mala nutkanie ti to predložiť ako dôkaz :D

      Odstrániť
    4. Aha, stránka na blog.cz, všetko do seba dokonale zapadlo, ako puzzle xD
      No vidíš, našla som to u teba :D Stále ma vedia prekvapiť xD

      Odstrániť
  2. Á, teraz k veci. Síce... ak ti to vadí, tak môj koment hore, pokojne odstráň, ja som si len nevedela odpustiť ozvať sa, som strašná xD
    A teraz k veci. Mne sa zdalo, že Alica mi je nejaká známa! Ha! Som rada, že až tak mimo teda nie som. Začiatok s Daikim a Megumi sa mi naozaj páčil, pekné romantické. No, keďže to bola skôr časť zaoberajúca sa Kisem, tak som sa na koniec preniesla na túto vlnu a bolo to fajnové. Príjemne ma to vytrhlo z hlavnej línie tohto príbehu, ale to je fajn, trochu zmeny neuškodí. Toto je naozaj veľká výhoda, ak človek nepracuje vyslovene len s dvoma hlavnými hrdinami, ale viac sa venuje aj tým vedľajším.
    Takže bavila som sa pri tej časti, Kise pekne provokoval, ale našiel si dokonalého "súpera" xD

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Bože, tá prvá časť... Ja takéto veci už proste asi nemôžem čítať, lebo ma vždy rozplačú, rozosmútia a rozľútostia. Je to strašné a asi by som to ani nemala sem písať, nehodí sa to, predsa len, voči tebe ako autorke to nie je vhodné. Tak z tej technickej/impresionistickej/umeleckej stránky to hodnotím na plný počet. Krásne si to opísala... Fakt, je to zaujímavé takéto niečo čítať o Daikim. A bolo to najprv veľmi rozkošné a neskôr to začínalo byť aj dosť sexy, takže za to tiež palec hore! Normálne som už myslela, že to príde a urobia ďalší krok (Aomine by sa asi nebránil), ale možno je ešte príliš skoro. Ale fakt som to už očakávala teraz a nedopriala si nám, ty líška jedna. Ale nevadí, ja ťa poznám a viem, že to raz príde a bude to stáť za to, od teba to vždy stojí. Isto si to šetríš na nejakú špeciálnu príležitosť a potom nás tým odrovnáš.

    No a poďme teda k ďalšej časti - KISE! Petrika - d-o-k-o-n-a-l-é! Skutočne. Ten nápad prepojiť to s tvojou prvdou poviedkou = genialita. Tú poviedku som mala nesmierne rada (dokonca si ma na ňu navnadila, keď budem mať trochu času, asi si osviežim pamäť a urobím si nostalgickú chvíľku). Alicu som opäť znova tak rada videla! Že by ťa trochu inšpirovalo to moje čudo pre teba, že si sa rozhodla na ňu spomenúť? Ale bolo to fenomenálne. Strašne moc sa mi páči, ako si sa rozpísala aj o Kisem, hoci teda nie je hlavná postava (ako napísala Noe)a nesmierne ma to bavilo čítať. Bolo úžasné čítať ten istý príbeh ale tento raz z Kiseho pohľadu, lebo pred tým nám bol podaný z toho Alicinho. Fakt, toto ti nesmierne moc vyšlo a už sa teším na ďalšie diely a dúfam, že sa tam tí dvaja ešte objavia, lebo si to naozaj skvelo vymyslela. Teraz asi trochu krivdím Aominemu a Megumi, keďže zostali trošičku v ústraní, ale toto bol taký nový svieži vánok a úplne to ozvláštnilo celú fanfikciu, ja milujem tieto nostalgické prvky, priam sa v nich vyžívam. Samozrejme, teším sa aj na hlavný pár a všetko, čo sa medzi nimi ešte udeje, len chcem, aby si vedela, že pridať tam kúsok z inej FF bol zásah do čierneho :) a táto poviedka sa uberá tým nalepším smerom, akým sa len mohla :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)