streda 13. septembra 2017

I wanna reach you - kapitola č. 27

***


***

~Yumi a Arata~

***

Napriek tomu, že sa  teplá jeseň už dávno prehupla do chladnejšieho obdobia, tak Megumi vyšla z kaviarničky len v tenkom kabáte, čo sa Aominemu už vonkoncom nepáčilo. Zachoval si totiž ten zvyk čakať na ňu, kým skončí v práci, ak to teda bolo možné a inak tomu nebolo ani dnes. Lenže nie príliš zdravé a rozumné oblečenie jeho priateľky mu trochu narušilo plán len tak sa prejsť a preto dávajúc si dolu svoju šálu, jej ju okamžite dal okolo krku a navrhol, nech idú rovno k nej. 
,,Vďaka." prehovorila Megumi s trochu ospravedlňujúcim sa výrazom. ,,Ráno bolo hektické." dodala krátko a keď sa obaja pohli spred kaviarne po chodníku tým správnym smerom, tak sa dozvedel, že v noci mala problémy s dýchaním, na ktoré sa zobudila. Vraj po užití liekov a zvolení vhodnej polohy sa jej uľavilo, no už spať nemohla. Podarilo sa jej zavrieť oči až nad ránom, čo spôsobilo, že si prispala dlhšie, než chcela a napokon sa do kaviarne ponáhľala tak rýchlo, že na seba hodila prvé, po čom siahla. Priznala, že bola zbrklá po tej nepríjemnej noci natoľko, že to s jej oblečením dopadlo takto. 
Aomineho znepokojila zmienka o tom, že sa jej spustil záchvat. Dokonca pri tom pocítil nepríjemný tlak v žalúdku a nevedel, čo by jej na to mal povedať. Ako sa však ale zdalo, Megumi nepotrebovala od neho ohľadom toho moc počuť, pretože plynule prešla do inej témy bez toho, aby on niečo poznamenal. Pravdepodobne sa sama nechcela o tom baviť dlhšie, než bolo nutné a neušlo mu, že z toho bola zrejme ešte aj teraz málinko rozladená. A on sa jej ani nečudoval. Predsa len šlo o jej zdravie, no doteraz to brala s pomerne dosť chladnou hlavou, čiže v tom muselo byť aj niečo iné. Pravdepodobne za to mohol fakt, že si na ďalší týždeň naplánovali laser game a určite ju zamrzelo, že po tomto zhoršení si tam asi nebude môcť dovoliť ísť. Megumi sa síce nadchla pre máločo, no akonáhle jej oznámil, že im objednal termín, okamžite prejavila nemalý záujem. I on sa na to tešil, no momentálne na to zvysoka kašľal. Vymyslí niečo nové. Na plagátoch z kina videl mnoho noviniek a bol si istý, že si Megumi vyberie niečo, na čo bude chcieť ísť a on ju vezme.
Pomaly sa v diaľke začal črtať Megumin dom a on stisol jej dlaň v tej svojej o čosi viac. Bol rád, že sa mohli vidieť tak často a rovnako tak spolu pobudnúť veľa času. I keď to nebolo správne, celkom ho aj tešil fakt, že mala rok odklad od vysokej školy, pretože môcť ju vidieť len o víkendoch by mu bolo málo. A to ho vlastne privádzalo k myšlienke, aké to asi bude o rok. Ak budú spolu stále a obaja budú cestovať kvôli štúdiu. On rozhodne zvažoval miesto, kde by sa aj naďalej mohol v basketbale rozvíjať venovať sa mu ba aj na vyššej úrovni. Zato ona určite siahne po niečom inom, keď sa budú odosielať prihlášky. Nikdy sa však na túto tému dostatočne nevyjadrila.
,,Práve ma tak napadlo..." ozval sa. ,,Čo by si vlastne chcela robiť? Nikdy predtým sme sa o tom nebavili, no obdobie výberu sa bude čoskoro blížiť." načal, na čo pocítil, ako Megumi stŕpla a spomalila. Na krátky okamih sa sám zarazil a dúfal, že tým nezačal hovoriť o niečom, o čom by sa nechcela baviť, no keď k nej vzhliadol, zistil, že jej stuhnutie bolo zapríčinené niečím iným. Jej oči sa totiž vpíjali do postavy pred nimi, rozpačito postavajúcej pri jej bránke.
Aomineho pohľad tiež padol na dievča, možno tak v ich veku, ktorá sa s poriadnou neistotou v tvári a taktiež s akýmsi napätím dívala na Megumi.
,,Ahoj..." pozdravila ich a nesmelo preniesla na kratučký okamih svoj pohľad na tmavovlasého.
,,Ja len..." Ani jeden z nich jej to neoplatil. ,,Aj tak mi už čoskoro pôjde vlak... Len som ťa chcela na chvíľku vidieť." vysúkala zo seba dievčina potichu, no ani tentoraz sa odozvy nedočkala.
,,Poznáte sa?" ozval sa Aomine, krčiac pri tom nosom. To dievča bolo hotový uzlík nervov a celá situácia a najmä atmosféra mu prišla nanajvýš čudná.
,,Počkal by si u mňa, prosím?" spýtala sa ho blondína namiesto odpovede, loviac z vrecka od kabáta zväzok kľúčov, ktorý mu následne podala. Taktiež mu neušlo, že svoj pohľad stále fixovala na osobu pred sebou a v jej tvári bolo náhle vpísané niečo, čo u nej nikdy predtým nevidel.
,,V poriadku." Nemal dôvod nesúhlasiť, no kľúče si od nej bral predsa len trochu neochotne.

***

Aomine si to po vkročení do domu ihneď mieril hore schodmi do jej izby. Správajúc sa ako doma čoskoro už aj okupoval jej posteľ, premýšľajúc o tom, čoho svedkom bol tam vonku. 
Keď si otváral vchodové dvere, tak sa za nimi ešte aspoň raz zvedavo obzrel. Dievčatá nepobudli pri bránke dlho, pretože sa obe vydali smerom k vlakovej stanici. Sledujúc vzdiaľujúci sa Megumin chrbát pocítil mierny nepokoj, pretože sa mu to celé príliš nepozdávalo.  
Prešla však sotva hodina, keď sa Megumi vrátila. Zvedavo sa posadil, keď začul zabuchnutie dverí a pohotovo zbehol dolu schodmi. Práve si opatrne dávala dole jeho šálu, ktorú následne zavesila k jeho bunde na vešiak. Pozorujúc mlčky jej ružové líca od zimy sa okamžite vydal do kuchyne.
,,Uvarím čaj." oznámil jej a ona nasledujúc ho prikývla. 
Očkom sledoval, ako sa posadila, kým on napúšťal kanvicu vodou. U nej doma sa vážne už cítil ako doma. Dokonca sa tu primerane tomu aj vyznal, keďže tu väčšinou boli sami dvaja a jej rodičia sa objavili len cez víkendy. Takže mu nerobilo problém nájsť jej obľúbený hrnček a vhodiť doň vrecúško bylinného čaju.
,,To bola tvoja kamarátka?" spýtal sa jej akoby len tak. Megumi sa totiž po celú tú dobu mračila a jej zachmúrená tvár bola niečím, čo sa veru tak často nevidelo. 
,,Už len jedno dievča zo strednej." odvetila mu a jeden z jej kútikov úst sa zvlnil v trochu nepríjemnom úškrne, čo nebolo u nej tiež zvykom. 
,,Všetko v poriadku?" položil teda novú otázku, pokladajúc horúci nápoj pred ňu. Nespúšťajúc z nej oči sa usadil oproti a mlčky hľadel na to, ako sa jej tenké prsty omotali okolo horúceho hrnčeka.
,,Ale áno." poznamenala a zdvihla k nemu zrak. ,,Len som nečakala, že by sa tu Yumi mohla objaviť." 
,,Urobila ti niečo?" vypadlo z tmavovlasého chrapľavo. Bolo to akési prirodzene automatické a nestihol to ani len premyslieť. Jednoducho mu na tom celom niečo nesedelo a on to vedel. Cítil to z nej. Z jeho dievčaťa priam sršala istá dávka nechuti, ktorú nemohol ignorovať a ktorá sa mu už vôbec nepáčila. Vo vzťahu s ňou sa totiž už dávno dostal do stavu, kedy by zakrútil krkom nejednému človeku, ktorý by sa na Megumi čo i len krivo pozrel. 
Pootvorila ústa s tým, že niečo povie, no napokon ich znova privrela, uhnúc pri tom pohľadom. Odtiahla jednu ruku od hrnčeka a trochu nesvoja poklopkala nechtami po stole. 
,,Bola súčasťou niečoho, k čomu som sa už nikdy nechcela vracať." vyriekla krátko na to, znova sa stretávajúc s jeho očami. 
,,Chceš sa o tom rozprávať?" Opäť to vyslovil, akoby to mal naučené, nepohnúc pri tom ani brvou. Podobnú situáciu už raz zažil. Vtedy s Makotom a so svojím vtieravým dojmom, že si možno prešla niečím nepríjemným, vďaka čomu reagovala na drzé správanie toho hráča tak, ako reagovala. 
,,Prečo nie?" prehodila sucho a mykla plecami. Znova uchopila pohár, no tentoraz za uško a opatrne si odpila. 
Za tú dobu, čo bol Aomine s ňou, už zistil, že aj tak navonok pokojný človek ako ona, mala síce zriedkavo, no predsa len svoje špecifiká. Jej momentálne netypická nálada však značne prevyšovala tie predošlé. 
,,Arata-...môj prvý ozajstný kamarát." prehodila. ,,Myslím, že tu by som mala začať." Spýtavo sa na neho zahľadela, akoby čakala na jeho súhlas. Aomine jej kvôli tomu len nepatrne pokynul.
,,Stretli sme sa na základnej škole. Mal kilá navyše a bol kvôli tomu deťmi dosť odstrkovaný a nuž, ja som bola zasa značne limitovaná astmou, tak sme sa stali tichými spoločníkmi na lavičke počas obedňajších a aj iných prestávok. Čiže nebolo prekvapením, že sme sa my dvaja dali časom do reči a stali sa z nás priatelia." Aomine počúval. Jednak to bola jedna z najdlhších viet, ktoré kedy vyslovila, no taktiež sa mu jej náhla otvorenosť zdala byť niečím podozrivá. Momentálne sa v nej tiež dalo čítať ako nikdy doposiaľ a jemu dochádzalo, že to bude pravdepodobne jedna z tých vzácnejších chvíľ, ktoré s ňou zažije ohľadom dôvery a ochoty podeliť sa o to aj nie zrovna príjemné. 
,,Všetko to bolo fajn, kým sa nečakane koncom základnej školy nevytiahol a nestratil tým kilá. Vtedy s narastajúcou pozornosťou zo strany dievčat narástlo aj jeho sebavedomie a to do takej miery, že už to začalo byť iné. Avšak stále sme boli priateľmi a pokračovali tak podobne aj na strednej, kde som spoznala Yumi. Bolo to asi to najmilšie a najviac hanblivé dievča triedy, s ktorým som občas prehodila zopár slov a tých niekoľko uvoľnených debát prerástlo v priateľstvo. Boli sme najlepšie kamarátky do posledného ročníka na strednej." Na jej perách sa mihol úsmev. ,,Potom medzi nás na truc vstúpil Arata." opäť si odpila. ,,Z neho sa medzitým stal obľúbený chalan. Hlavne u ženskej časti školy. Bol vysoký, s peknou tvárou a mal v sebe niečo, čím si odrazu vedel pomerne ľahko získavať okolie. Bol úplným opakom toho malého chlapca, ktorého som spoznala pred rokmi. Celú strednú som s ním aj naďalej trávila čas, kým mi jeho správanie nezačalo vadiť. Arata bol totiž svojim egom a ja si myslím, že aj komplexom z detstva totálne falošný a skazený a mne čoskoro došlo, že vychádzanie s ním je čoraz ťažšie." na chvíľku sa odmlčala. ,,Nebolo to však tak, že by bol zrovna ku mne nejakým spôsobom hnusný." dodala rýchlo, keď si všimla, ako sa Aomine zatváril. ,,Len sa mi ťažko dívalo na to, ako sa chová k druhým a tým, ktorí ho už omrzeli. Raz som s ním kvôli tomu mala dokonca ostrejšiu výmenu názorov, no ani po nej si nedal povedať a tak..." stisla hrnček v rukách o čosi silnejšie. ,,A tak sa naše cesty ako dvoch dobrých priateľov rozdelili. Nemienila som mu naďalej akceptovať jeho maniere a až nenápadnú šikanu, ktorú na škole začal a jednoducho som ho začala ignorovať, s čím sa on z nejakého dôvodu nedokázal zmieriť... Začal sa zaujímať o Yumi, ktorú dovtedy ani len neregistroval. Tá bola, prirodzene, ako mnohé iné, z nejako úplne na mäkko a ako dievčaťu, ktoré dovtedy nemala žiadneho priateľa, jeho pozornosť veľmi imponovala. To, že nás dve separoval, som vnímala ako jeho odplatu a môj trest za to, že som mu povedala svoje a odmietala sa s ním viac baviť." pevne zomkla ústa a čele sa jej urobila malá vráska.
,,Chápem, že ťa to mrzelo." zašomral Aomine. ,,Bola však hlúpa, že ťa kvôli tomu debilovi odstrčila." dodal prudšie, než pôvodne chcel, na čo sa Megumi na neho vďačne usmiala.  
,,Nuž, ani by ma to tak nemrzelo, keby by že by to týmto skončilo."odvetila mu. ,,Je to ale o trochu dlhší príbeh." Prstami si uhladila vlasy a zastrkla zopár prameňov za ucho. 
,,Vieš, snažila som sa jej dohovoriť, ale ako som aj čakala, dopadlo to tak, že si moju radu ohľadom Araty vysvetlila po svojom a to tak, že žiarlim. To dievča bolo do neho tak pobláznené, že ju čo i len myšlienka na to, že by ich dvoch mohlo niečo rozdeliť, znepokojila natoľko, že vyprovokovala zbytočne toľko prehnaných hádok, že sme sa nakoniec jedna druhej odcudzili. Mala som Yumi rada, ale zmierila som sa s tým. Prestala som si ich všímať oboch. Moja myseľ si to jednoducho akosi tak vyhodnotila, že osoba, ktorá ma poznala roky a aj napriek tomu ma obvinila z toho, že jej chcem ukradnúť chalana, nebude pre mňa asi príliš vhodný spoločník."
Aomineho prekvapil ten chlad, s ktorým to hovorila. Vedel si však úplne jasne predstaviť, ako uhladene to Megumi všetko hodila za hlavu a vyrovnala sa s tým incidentom. Bola to tá jedna z jej častí. Tá mrazivá, ktorá sa vzhľadom na dievča jej veku nehodila, no predsa len bola v nej.
,,Aratu moja jednoduchá reakcia neuspokojila. No pravdepodobne zistil, že tým viac nezmôže a tak sa zrazu z náhlej lásky, ktorá medzi nich nečakane vzplanula, stal jednostranný vzťah." poznamenala trochu ironicky, no jej tvár vyzerala pri tom neutrálne.
,,Ako som už spomínala, toto ale nie je to, čo by ma až tak mrzelo, ako to, čo sa udialo neskôr." Jej pery sa opäť dotkli hrnčeka.
,,Bola sobota neskoro večer. Už som ležala v posteli, s notebookom na kolenách, keď som si všimla nového príspevku od jedného chalana, ktorého som v poslednej dobe pomerne často videla v prítomnosti Araty a Yumi. Bola to fotka z nejakej párty, ktorá pravdepodobne prebiehala. V pozadí bolo viac osôb, ale zreteľne dominovala Yumi s polkou v ruke. Bolo to zvláštne, pretože som vedela o tom, akých prísnych rodičov mala a že musela povinne dodržiavať večierku. Žúrka, kde alkohol tiekol prúdom bola pre ňu úplné tabu a prítomnosť muža po jej boku v tak neskorú hodinu rozhodne tiež. Takže vychádzalo mi z toho, že sa musela potajomky vykradnúť z domu... Pri pohľade na obrazovku ma premkol tak nepríjemný pocit, že som si nemohla pomôcť a vstala som z postele. Zobrala som telefón do rúk a keď mi nezdvihla ani po tretíkrát, tak som sa obliekla a šla za ňou."
Následne sa Aomine dozvedel, ako Megumi prišla na párty plnú opitých deciek a ako našla Yumi polonahú a pozvracanú spať v jednej z izieb. Ako sa spolu s ňou za pomoci ochotného taxikára dostala späť k sebe a uložila ju. Taktiež spomenula, že sa Yumi hneď po prebudení silno rozplakala a pobrala sa bez jediného slovka domov.
,,Nemyslím si, že by jej niekto ublížil takým spôsobom." vyriekla, pretože z Daikiho výrazu celkom jasne vyčítala, na čo myslel. ,,Najhoršie však na tom celom bolo, že Arata tam vôbec nebol. Zrejme ju tam nechal úplne samú s cudzími ľuďmi. V to samé ráno, asi krátko na to, čo sa napokon objavila Yumi doma, mi zazvonil telefonát.... Vieš, jej rodičia nie sú len prehnane prísni, no zároveň sú aj tým typom, čo neakceptujú predstavu toho, že ich dokonalé, poslušné dieťa urobilo niečo zlé. Radšej hľadajú vinníka v niekom inom a aj ho našli. Vo mne." Znova sa smutne usmiala. ,,Vyčítali mi to. Vraj som ja tá, kto ju na to nahovoril a tá, ktorá za to mohla. Netuším, či sa Yumi bála prebrať zodpovednosť natoľko, že si vymyslela svoju vlastnú verziu, v ktorej som bola tým záporákom ja, no rozrušilo ma to."
Aomine z jej pohľadu vycítil, čo tým chcela povedať.
,,Rozrušilo ma to veľmi." Jeho svaly na tvári sa kŕčovito napli, keď si uvedomil, že oný incident bol jeden z faktorov, prečo sa pred rokom Megumi astmatické záchvaty vrátili.
,,Toho chlapca som ešte v tú samú noc prinútila všetky fotky s ňou zmazať, no samozrejme, nejaké sa dostali von. Tie však boli horšie. A nielen fotky, vraj aj videá, na ktorých opitá tancovala, vďaka čomu sa Yumi úplne odrezala od všetkých v škole, pretože určite vnímala, ako na ňu ukazujú prstom a šepkajú si za jej chrbtom. Dokonca zmenila školu, keď nálepku tej, čo sa úplne opila a znemožnila, už neuniesla."
Ľudia dokážu byť svine. Prebehlo jej hlavou, keď o tom rozprávala. Možno bola v určitých veciach neústupná, no v tomto prípade jej bolo v tej chvíli jej bývalej kamarátky naozaj ľúto.
Po tom, čo si však vypočula jej mamu v telefóne a všetky tie urážlivé slová na svoju adresu, zmenila pohľad na vec. Udusila v sebe aj ten najmenší náznak previnenia za to, že keby jej dohovárala intenzívnejšie, tak sa to nemuselo stať. Yumi v nej úplne zahubila akúkoľvek snahu sa ešte vôbec s niekým dôvernejšie zbližovať. Predtým síce tiež nebola nikdy iniciatívna, no spoločnosti sa nebránila. Za tie zvyšné mesiace ročníka sa však o okolie úplne prestala zaujímať a tak si získala stigmu svojskej blondíny, ktorou síce bola vždy, no vďaka Yumi sa tak výrazne nejavila.
,,A teraz..." hlesla. ,,Prišla, aby sa ospravedlnila." Dopila zvyšok čaju a postavila sa, aby po sebe opláchla hrnček. Hneď ako tak urobila, otočila sa znova k nemu a  s povzdychom sa oprela o linku.
,,Prepáč," zamumlala. ,,Si asi prvý, komu som o tom povedala a myslela som si, že mi to prinesie úľavu, no namiesto toho stále cítim akúsi zvláštnu otupenosť. Aj keď už dávno viem, o čom to celé na strednej bolo a viem si to aj reálne podložiť, tak sa kvôli tomu po tom, čo som ju znova stretla, predsa len cítim trochu zvláštne." vyriekla úprimne. Neznelo to síce ľútostivo alebo smutne, no bola v tom iná emócia. Tá, ktorá sa obvykle objaví vo veci, o ktorej si myslíme, že už je dávno za nami a potom zistíme, že to môže istým spôsobom pokračovať.

***

Bolo to však len chvíľkové. Tam v kuchyni videl Megumi, ktorá sa cítila byť ukrivdená. Megumi, ktorá bola otvorená a ktorá sa mu nečakane a úplne ľahko, až prirodzene zdôverila. 
Doteraz o nej premýšľal ako o niekom, koho hocičo len tak nerozhodí, no teraz videl, že pravdepodobne každý máme niečo, čo nami istý čas nepekne zamávalo. 
Lenže ako rýchlo to prišlo, sa to aj vytratilo. Len čo sa presunuli do obývačky a on kvôli nej siahol k jej obľúbenému žánru, tak bolo všetko opäť po starom. Objímajúc ju okolo pliec si pomyslel, že to naozaj správne odhadol. Naozaj šlo len o vzácnu chvíľu, kedy mu ochotne dovolila uvidieť toho viac a potom sa zas stala tou Megumi, ktorú všetci poznali.  

.
.
.

***
  

2 komentáre:

  1. Ľudia sú sráči. Megumi to nemala ľahké, ale našťastie má strednú za sebou. Páčilo sa mi, ako sa mu konečne s niečím vyrozprávala, aj keď jej to neprinieslo úľavu. Daiki si tak vysvetlí viacero vecí, ktoré mu nešli predtým do hlavy a hm... aj ich to viac zblíži, keďže dlhodobo Megumi bohviečo neporozprávala.
    Veľmi pekná kapitola. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. No, áno. Niektorí vedia byť pekné svine, to je všeobecne známy fakt. Ja si však myslím, že Megumi sa cez to stále celkom pekne preniesla, aj keď to ľahké rozhodne nemala. Bolo pekné, že Daikimu umožnila tak trochu "vidieť" do jej minulosti, takto má aspoň nejaké otázky zodpovedané a lepšie jej môže porozumieť...
    Je to fajn častička, Megumi sa trochu rozhovorila a ja som na jej minulosť zvedavá bola, takže toto ma potešilo :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)